Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 20, 2011

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 11P/172/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108230113
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsik

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2011:7108230113.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci

starostlivosti súdu o maloletú B. T., U.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice I na návrh matky: N. T., U.. X.X.XXXX, R. L., D. X,
zast. JUDr. Janou Vargovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Žižkova 6 za účasti otca: G. T., U..
X.XX.XXXX, R. L., R. XX, zast. JUDr. Renátou Smajdovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Čajakova
1 v konaní o zvýšenie výživného takto

r o z h o d o l :

Z v y š u j e výživné zo strany otca G. T., U.. X.XX.XXXX na mal. B. T., U.. XX.X.XXXX zo sumy 3.000,-
Sk na 150 € mesačne od 1.11.2008 do budúcna, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci

vopred k rukám matky.

Dlžné výživné vzniklé za obdobie od 1.11.2008 do 30.9.2011 vo výške 1.764,70 € p o v o ľ
u j e otcovi splácať v mesačných splátkach po 50 € spolu s bežným výživným pod hrozbou následku
straty výhody splátok počínajúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku.

Týmto rozsudkom mení rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 19C/41/2006 zo dňa 26.10.2006.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka návrhom doručeným súdu dňa 10.11.2008 žiadala, aby zvýšil výživné zo strany otca pre mal.
B. T. od 27.10.2006 do budúcna zo sumy 3.000,- Sk na 6.000,- Sk mesačne. Následne dňa 6.10.2010
žiadala, aby súd zvýšil výživné zo strany otca na mal. B. T. od 10.11.2008 do budúcna zo sumy 3.000,-
Sk na 200 € mesačne z dôvodu zmeny pomerov na strane mal. dieťaťa.

Otec sa k podanému návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 20.2.2009. Otec má za to,

že ani v následnom období po určení výživného nedošlo k takej zmene pomerov, ktoré by odôvodňovali
zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na mal. dieťa. Matka takúto zmenu pomerov vo vzťahu k potrebám
mal. dieťaťa nepreukázala. Jej všeobecná argumentácia bez preukázania reálneho zvýšenia potrieb
dieťaťa nemôže byť relevantným dôkazom v tomto smere. Poukaz matky na zmenu jej príjmovej situácie
v dôsledku toho, že je v súčasnosti na materskej dovolenke, nie je okolnosťou rozhodujúcou pre určenie
primeranosti výšky výživného zo strany otca na mal. B., spoločnú dcéru účastníkov. To, že sa matka
rozhodla pre ďalšie tehotenstvo a starostlivosť o ďalšie dieťaťa je jej autonómnym rozhodnutím, ktorého

dôsledky na jej osobnú, finančnú a majetkovú situáciu znáša v plnej miere matka sama, resp. s otcom
svojho ďalšieho dieťaťa. Na strane otca nedošlo k žiadnemu zlepšeniu jeho príjmovej a majetkovejsituácie. Podrobný prehľad o svojich príjmoch a životných nákladoch predložil súdu. Otec považuje
za potrebné uviesť, že medzi účastníkmi sú vedené ďalšie súdne konania o zrušenie a vyporiadanie
spoločného členstva a nájmu k družstevnému bytu, ktorý toho času užívala matka ako aj konanie o

vyporiadanie BSM. V týchto konaniach sa otec domáha voči matke určenia, že matka má byť výlučnou
nájomkyňou družstevného bytu a členkou družstva, pričom zároveň sa domáha vyplatenia pomernej
časti trhovej hodnoty členského podielu v bytovom družstve. Po iniciovaní predmetných súdnych konaní
otcom pristúpila matka k podaniu tak trestného oznámenia na otca ako aj k podaniu tohto návrhu
na zvýšenie výživného. Otec sa preto domnieva, že dôvodom týchto postupov matky nebola iniciácia

predmetných súdnych konaní a že matka je plne uzrozumená s tým, že odporca trvá a bude naďalej
trvať na vyporiadaní vzájomných majetkových vzťahov medzi nimi. Toto vyporiadanie vzájomných
majetkových vzťahov je o to podstatnejšie, že jediné právo väčšej hodnoty tvoriace BSM, resp. tomuto
právo zodpovedajúce právo k bytu v plnom rozsahu užíva dlhodobo vo svoj prospech matka spolu s
ďalšími s ňou žijúcimi osobami, s ktorými už ale otec nie je v žiadnom pomere. Preto navrhuje na základe
vyššie uvedených dôvodov návrh na zvýšenie výživného v celom rozsahu zamietnuť.

Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine mal. dieťaťa písomným podaním doručeným súdu
dňa 6.5.2009 navrhol, aby po prevedenom dokazovaní a vypočutí účastníkov konania zvýšil výživné zo
strany otca primerane jeho možnostiam a schopnostiam ako aj odôvodneným potrebám mal. dieťaťa.

Vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn.
19C/41/2006, ktorým bolo manželstvo rodičov mal. dieťaťa rozvedené. Na čas po rozvode schválil

rodičovskú dohodu v zmysle ktorej bola mal. B. zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol
zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 3.000,- Sk mesačne.

Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 8.11.2006.

Matka v čase poslednej úpravy bola zamestnaná s príjmom vo výške 8.000,- Sk. Jej výdavky boli
nasledovné: platila nájomné a inkaso spolu 6.000,- Sk. Mal. B. bola zdravá, v súvislosti so zdravotným

stavom nemala žiadne zvýšené mimoriadne výdavky. Mal. B. navštevovala 5. ročník ZŠ, okrem toho
chodila na klavír, za ktorý platila 1.000,- Sk mesačne. V čase poslednej úpravy spolu s dcérou bývali v 2-
izbovom družstevnom byte, v ktorom býval aj otec, avšak ten sa tam fyzicky nezdržiaval. Za ubytovanie
platili6.000,-Sknájom,inkaso,ďalejstravanadieťadenne300,-Sk,ošatenie,obuv1.000,-Skmesačne,
kozmetika, kozmetické prípravky, prípravky na vlasy 300,- Sk, vreckové na deň 20, - 30,- Sk, internet,

mobilný telefón dobíjanie kreditu mesačne 200,- Sk. To boli výdavky v roku 2006 v čase rozvodu
manželstva.

Od poslednej úpravy došlo k zmene pomerov hlavne na strane mal. dieťaťa. Matka uviedla, že návrh
nepodávala v roku 2006 z dôvodov osobného charakteru, ale aj z dôvodu, že s otcom sa nedalo
komunikovať.

Od poslednej úpravy jej pribudla vyživovacia povinnosť k mal. E. T., nar. XX.X.XXXX. Naďalej žije spolu
s deťmi aj s partnerom v 3-izbovom družstevnom byte, za ktorý platí nájomné, inkaso 199,16 € (6.000,-
Sk) mesačne. Zabezpečuje starostlivosť o dieťa okrem mal. B., s tým, že nájomné platí ona, ostatné
výdavky a stravu hradí partner.

Mal. B. mala 13 rokov, bola žiačkou 8. triedy základnej školy. Výdavky boli nasledovné: týkali sa hlavne

zabezpečenia stravy 9,96 € (300,- Sk) denne, mesačne 232,36 € (7.000,- Sk), oblečenie 49,79 € (1.500,-
Sk) až 66,39 € (2.000,- Sk) mesačne, hygienické, kozmetické prípravky 16,60 € (500,- Sk), doučovanie
z matematiky 9,96 € (300,- Sk) mesačne, tenis 16,60 € (500,- Sk mesačne). Vzhľadom na to, že má
záujem o štúdium na bilingválnom gymnáziu za prihlášku zaplatili 33,19 € (1.000,- Sk), v budúcnosti
bude musieť nosiť fixný strojček na zuby, za ktorý zaplatí 165,97 € (5.000,- Sk).Matka uviedla, že otec platí výživné pravidelne, inou formou okrem výživného neprispieva. S dcérou
komunikujú iba prostredníctvom internetu a SMS správ.

Matka ešte uviedla, že má výdavky v súvislosti s cestovaním MHD 10 € mesačne, životná poistka 26,50

€ mesačne.

Z výpovede otca súd zistil, že v čase poslednej úpravy pracoval ako hudobník na Kanárskych ostrovoch
s čistým mesačným príjmom 1.200 €.

Aj v súčasnosti je sezónne zamestnaný, pracuje na Baleárskych ostrovoch - Menorke vždy od 1.mája
do konca októbra každého roku, s tým, že agentúra garantuje odohraných minimálne 100 dní, ktoré aj
zaplatí. Agentúra platí za počet odohraných dní a je platený nasledovne: zahratie za odohranú šou 50 €

brutto, príspevok na auto a benzín 10 € brutto, aparatúra 10 € brutto. Odohratie 70 € brutto. Príjem za 6
mesiacov pokiaľ je v zahraničí asi 9.000 €. Od novembra do mája sa zdržiava na území Slovenska, na
Slovensku však je nezamestnaný, pretože nemá prácu a nie je evidovaný na Úrade práce, sociálnych
vecí a rodiny v Košiciach. V roku 2009 od 22.12. do 15.2.2010 bol spolu s firmou na Dominikánskej
republike, kde sa snažili rozšíriť podnikanie, avšak vzhľadom na krízu ten príjem bol minimálny, za 3,5

mesiaca zarobili 2.400 €.

Výdavky otca sú nasledovné: byt na Slovensku 100 € mesačne vrátane inkasa, výživné na dcéru B. 100
€ mesačne, výživné na dcéru K. 80 € mesačne, pôžička na aparatúru 162 € mesačne a autoleasing 155
€ mesačne, výdavky na stravu.

Otec uviedol, že s mal. dcérou sa stretáva nepravidelne, v prípade, že niečo potrebuje, tak jej to

zabezpečí, napr. kúpil mobil, alebo nabil paušál, aby mohla posielať SMS-ky. V prípade, že niečo
potrebuje a príde ho poprosiť, stále jej to zabezpečí.

Matka doručila súdu dokumentáciu preukazujúcu podstatnú zmenu pomerov týkajúcich sa nákladov na
starostlivosť a výživu mal. dcéry. Náklady na stravu sú nasledovné: raňajky, desiata, obed, olovrant,
večera, pričom ročné náklady na stravu maloletej predstavujú sumu približne vo výške 3.109,80 €,

vyčíslenie približných nákladov na ošatenie maloletej, ktoré predstavujú sumu minimálne vo výške
592,57 € ročne, vyčíslenie približných nákladov maloletej na spotrebu energií vo výške 667,73 € ročne,
vyčíslenie ostatných nákladov na starostlivosť o maloletú vo výške 1.668,80 € ročne. S poukazom
na vyššie uvedenú dokumentáciu uviedla, že preukázané ročné náklady na výživu a starostlivosť
o maloletú predstavuje sumu 6.036,90 €. V tejto sume nie sú zohľadnené ďalšie náklady na iné

potreby maloletej ako napr. pracie prostriedky, na kozmetiku a iný drogistický tovar, ďalej príležitostné
náklady na doplnenie alebo výmenu zariadenia detskej izby maloletej, výživové a vitamínové doplnky,
posteľná bielizeň, náklady na príležitostné podujatia organizované školou, ktorú maloletá navštevuje.
Súhrne vo výške ďalších cca 700 € ročne. Uvedená suma je primeraná nie len skutočným, ale aj
preukázaným výdavkom vynakladaných v súvislosti s výživou a starostlivosťou o maloletú a v celom

rozsahu zodpovedá aj majetkových a zárobkovým schopnostiam a pomerom na strane otca. Otec pri
svojom výsluchu uviedol, že jeho mesačný príjem predstavuje asi 1.200,- Sk. V priebehu doterajšieho
konaniabolotiežpreukázané,žeotecjevlastníkomajnasledovnýchnehnuteľností:výlučnýmvlastníkom
pozemkov s parc. č. XXX, XXX, XXX, XXX a stavby - domu so súp. č. XXX, nehnuteľnosť na LV č. XXX,
obec Q. B., kat. územie Q. B., podielovým spoluvlastníkom pozemkov s parc. č. XXX, XXX, XXX, XXX,

nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, obec Q. B., kat. územie Q. B. o veľkosti spoluvlastníckeho podielu
1, výlučným vlastníkom bytu č. XX nachádzajúceho sa na 6. poschodí bytového domu R. XX so súp.
č. XXX, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXXX, vedenom kat. úradom v L., Správa katastra L., pre
obec L. - N. T., kat. územie W. a s bytom spojeným spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach bytového domu a na pozemku zastavanom bytovým domom veľkosti 1464/5-

tisícin. Z uvedeného dôvodu, preto sumu 200 €, ktorou by mal otec prispievať na výživu mal. B. považuje
za primeranú.Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach bolo zistené, že matka N. T. bola v
evidencii uchádzačov o zamestnanie od 22.4.2004 do 17.4.2006. Dňa 18.4.2006 bola vyradená do
pracovného pomeru.

Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach bolo zistené, že N. T. poberala prídavky
na dve mal. deti vo výške 42,50 € a rodičovský príspevok: od 1.4.2008 do 31.8.2008 vo výške 151,36 €
mesačne, od 1.9.2008 do 31.12.2008 vo výške 158,67 € mesačne. Menovaná nepoberá a ani v minulosti
nepoberala dávky v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi.

Otec predložil súdu podrobný rozpis jeho príjmov a výdavkov spolu s príslušnými dokladmi.

Z potvrdenia o poberaní rodičovského príspevku bolo zistené, že matka ho poberala v roku 2010 vo

výške 164,22 € mesačne, v roku 2011 vo výške 190,10 € mesačne.

Otec predložil súdu daňové priznanie za rok 2009 a 2010, z ktorého vyplýva aký bol jeho príjem a aké
mal výdavky. Jeho príjem za uvedené obdobie bol v roku 2009 vo výške 8.900 € a v roku 2010 8.363 €.

Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5, zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov
k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja

rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov

a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 75 ods. 1,2 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 ods. 1,2 cit. zákona výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok
prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

Podľa ust. § 77 ods. 1,2 cit. zákona právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov

spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé
opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa
premlčujú.

Podľa ust. § 78 ods. 1,2,3 cit. zákona dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na

návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované
výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.Pri rozhodovaní o zmene výživného je nutné porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného v čase
skoršieho určenia výživného a v čase terajšieho rozhodovania. Pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku
zmeny pomerov ( § 78 ods. 1 Zákona o rodine a § 163 ods. 1 O.s.p. ), platia ust. § 62 ods. 1,2,5 a §

75 ods. 1 Zákona o rodine.

Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná
na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle
slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním
a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoja jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné

potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb
je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti
a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré
dovoľujú možnosti rodičov.

Z citovaných zákonných ustanovení ako aj z vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti
rodičov sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.

Súdpodrobnýmadôslednýmporovnanímpomerovvčasepredchádzajúcejúpravyvýživnéhospomermi
existujúcimi v čase rozhodovania dospel k záveru, že sú dané dôvody na zmenu pôvodného rozhodnutia
o výživnom a zvýšil výživné zo strany otca pre mal. B. zo sumy 3.000,- Sk na 150 € mesačne od
1.11.2008 do budúcna. Pri určovaní výšky výživného vychádzal zo zárobkových možností a schopností
oboch rodičov, z odôvodnených potrieb mal. dieťaťa, pričom prihliadol na zmenený počet vyživovacích

povinností na strane matky, na osobnú starostlivosť matky o mal. dieťa a dospel k presvedčeniu, že
takto upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu dieťaťa bez ohrozenia
svojich potrieb a domácnosti. K zmene pomerov došlo na strane mal. B. dňom 1.11.2008, t.j. dňom
kedy došlo k podaniu návrhu, nakoľko posledná úprava bola vykonaná v roku 2006. Od poslednej
úpravy sa zvýšili výdavky na mal. B. a to hlavne tým, že od poslednej úpravy vzrástli náklady na

jej výchovu, výživu, ošatenie, záujmovú činnosť oproti výdavkom, ktoré mala matka v čase poslednej
úpravy. Na strane matky došlo k zníženiu jej príjmu, pretože bola na rodičovskej dovolenke, z dôvodu,
že jej pribudla vyživovacia povinnosť. Na strane otca došlo k miernemu zvýšeniu jeho príjmu oproti
poslednej úprave. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný
berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť. ktorá ohrozuje dosiahnutie

príjmu resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Ak sa tvrdený príjem
javí ako nepravdepodobný, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery a tzv.
potencionalitu príjmov, t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam. Podľa názoru súdu otec mal v
rozhodnom období finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu zodpovedajúcom
minimálne bežnému životnému štandardu , preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby aspoň tento

štandard poskytol maloletej dcére formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou , že dieťa, rodičia
ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. V zmysle ust. §
62ods.5Zákonaorodinevýživnémáprednosťpredinýmivýdavkamirodičov.Dieťamázozákonaprávo
na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť, pričom
základ vyživovacej povinnosti rodičov k mal. deťom je zakotvený vrámci výpočtu zložiek rodičovskej

zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm.a/ Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy aj keď je to
na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
rodiča a tak isto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u každého rodiča i dieťaťa hodnotiť jednotlivo.
Schopnostiamožnostirodičamásúdzhodnotiťzovšetkýchdostupných,objektívnychhľadískatonajmä
z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom

regióne. Pri hodnotení majetkových pomerov rodiča je potrebné vychádzať nie len z jeho vykazovaného
príjmu, ale aj z celkovej hodnoty ním nadobudnutého majetku ako napr. nadobudnuté nehnuteľnosti,
hnuteľné veci, pohľadávky, cenné papiere, úspory, ktorého prejavom môže byť aj nákladný spôsob
života indikujúci ďalšie nedoložené príjmy. Zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni
rodičov. Pre určenie výživného súd prihliadol i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne

stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu sčasti alebo aj v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú
vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu.Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská pre
určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a
možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa

podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé
skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75
ods. 1 a § 62 ods. 3 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo
výške 150 € mesačne od 1.11.2008 do budúcna je primerané, berúc do úvahy, že odôvodnené potreby
mal. dieťaťa do značnej miery sú závislé na schopnostiach a možnostiach otca.

Podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku, súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Vzhľadom na zmenu pôvodného rozhodnutia za obdobie od 1.11.2008 do 30.9.2011 došlo na strane otca
v vzniku dlžného výživného vo výške 1.764,70 €, ktoré súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach

po 50 € spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Dlžné výživné predstavuje
rozdiel medzi doterajším výživným a zvýšeným výživným za obdobie od 1.11.2008 do 30.9.2011, 150 €
- 99,58 € = 50,42 € x 35 mesiacov = 1.764,70 €.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 146 ods. 1, písm.a/ O.s.p., kedy žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť

podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu

sleduje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť

predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden

rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak

účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho

kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecnýchnáležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.