Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 14, 2011

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 6C/184/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3810215408
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Kohútová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2011:3810215408.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi sudkyňou JUDr. Miriam Kohútovou v právnej veci navrhovateľa: Telefónica

O2 Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Einsteinova č. 24, IČO: 35 848 863, zastúpeného JUDr.
Ľudovítom Pavelom, usadeným euroadvokátom so sídlom Košice, Mlynská 2, proti odporcovi : V. K.,
nar. XX.X.XXXX, bytom W., E. XA/X, o zaplatenie 450,58 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 131,39,- eur , aj úrok z omeškania vo výške 8,5 %
ročne zo sumy 62,11,- eur od 30. 9. 2008 do zaplatenia, 8,5 % ročne zo sumy 42,54 ,-eur od 29.10.2008
do zaplatenia, 8,5 % ročne zo sumy 22,92,- eur od 2.12. 2008 do zaplatenia, 8,5% ročne zo sumy
3,82,- eur od 10.2.2009 do zaplatenia . Navrhovateľovi nepriznáva náhradu trov konania.

Súd konanie v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom podaným voči odporcovi sa domáhal zaplatenia sumy 450,58 eur s prísl. a to z
titulu neuhradených faktúr za služby poskytnuté na základe uzatvorenej zmluvy o pripojení z 21.1.2008.
Neuhradením faktúr a porušením zmluvy vzniklo navrhovateľovi právo na zmluvnú pokutu vo výške
319,19 eur z dodatku k zmluve o pripojení z 21.1.2008. Zároveň uplatnil úrok z omeškania 8,5% ročne
z jednotlivých súm až do zaplatenia a nárok na náhradu trov konania.

Odporca uznal nárok navrhovateľa čo sa týka neuhradených faktúr za služby, avšak neuznal nárok za
zmluvnú pokutu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu oboznámením obsahu žiadosti o uzavretie zmluvy

o pripojení z 21.1.2008 spolu s dodatkom k zmluve o pripojení, faktúr č. 1001082239,1001249820,
1001372826, 1001636222, 5100501475, odstúpenia od zmluvy, prehľadu neuhradených pohľadávok a
liniek ku dňu 13.11.2008, pokusu o zmier z 31.10.2008, vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľa,
ako aj oboznámením obsahu ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:

Na základe žiadosti o uzatvorenie zmluvy o pripojení z 21.1.2008 aktiváciou SIM karty č.
XXXXXXXXXXXXXXXXXX uzatvoril navrhovateľ s odporcom zmluvu o pripojení, na základe ktorej jej
poskytoval telekomunikačné služby ako fyzickej osobe - nepodnikateľovi v programe služieb Pre mňa

70. K tejto zmluve bol medzi účastníkmi dňa 21.1.2008 uzavretý Dodatok k zmluve, na základe ktorého
došlo k dohode o predaji koncového telekomunikačného zariadenia typ Nokia 2630 black ZL Slovensko
za cenu 1,- Sk s DPH. Odporca sa zaviazal za poskytnuté služby riadne a včas hradiť cenu, ktorú
jej navrhovateľ vyúčtuje. Navrhovateľ mu v období od 29.9.2008 do 9.2.2009 fakturoval za službyjednotlivými faktúrami sumy v celkovej výške 131,39 eur. Konkrétne faktúrou č.1001082239 sumu 1871,-
Sk, t.j. 62,11 eur, faktúrou č. 1001249820 sumu 1281,50 Sk t.j. 42,54 eur, faktúrou 1001372826 sumu
690,50 Sk, t.j. 22,92 eur a faktúrou č. 1001636222 sumu 115,- Sk, t.j. 3,82 eur. Odporca uvedené faktúry

riadne a včas neuhradil, preto mu navrhovateľ fakturoval aj zmluvnú pokutu vo výške 319,19 eur,
ktorá bola dohodnutá v dodatku k zmluve o pripojení. Odporca neuhradil splatné faktúry ani na základe
pokusu o zmier zo 31.10.2008, preto navrhovateľ pristúpil k odstúpeniu od zmluvy o pripojení listom
z 13.11.2008. Podľa pripojenej doručenky odporcovi odstúpenie od zmluvy doručené do vlastných rúk
bolo dňa 24.11.2008.

Podľa § 43 odst. 1,2 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami
zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie
je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas.
Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Súčasťouzmluvyopripojeníjeidodatokkzmluve,ktorý upravujerovnakoprávaapovinnostiúčastníkov
zmluvy, ako i dohodu o zmluvnej pokute.

V článku II. Práva a povinnosti Dodatku k zmluve o pripojení sú upravené práva a povinnosti zmluvných
strán. Medzi povinnosti odporcu ako účastníka patrí záväzok užívať zvolený mesačný program po
dobu 24 mesiacov, pričom po dobu viazanosti sa účastník zaviazal zotrvať v zmluvnou vzťahu v zmysle

podmienok zmluvy a dodatku a neuskutočniť žiaden úkon smerujúci k ukončeniu platnosti zmluvy a
nepožiadaťovypojeniezprevádzkyaniodočasnúdeaktiváciuSIMkartyanedopustiťsatakéhokonania,
na základe ktorého by poskytovateľovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo zmluvu vypovedať. V
zmysle čl. 2.3 účastník a poskytovateľ sa dohodli, že ak účastník poruší niektorú z povinností podľa
tohto dodatku, zaväzuje sa uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 9.615,97 Sk. Účastník je taktiež povinný

nahradiť škodu vzniknutú v súvislosti s porušením

Vpredmetnejvecijenepochybné,žepredmetomkonaniajezaplateniefaktúrzatelekomunikačnéslužby
na základe uzavretej zmluvy o pripojení a dodatku k zmluve zo dňa 21.1.2008. Z pohľadu právnej
kvalifikácie ide o zmluvu uzavretú v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov,
ktorá sa radí i medzi tzv. spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 a nsl. ustanovení Občianskeho zákonníka.

Z priložených faktúr je preukázané, že odporca svoju základnú povinnosť zo zmluvy, a to riadne a včas
platiť za cenu poskytovaných služieb nesplnil, preto sa v tejto časti navrhovateľ dôvodne domáhal súdnej
ochrany. Za obdobie 29.9.2008 do 9.2.2009 odporca nezaplatil cenu poskytnutých služieb celkom
v sume 131,39 eur. Táto skutočnosť bola v konaní riadne preukázaná a nenamietaná. Súd priznal
navrhovateľovi uplatnený nárok v tomto rozsahu ako nezaplatené plnenie zo zmluvy, pričom povinnosť

odporcu zaplatiť cenu služieb vyplýva nielen z uzavretej zmluvy, ale i z § 42 ods. 4 písm. b/ citovaného
zákona.

V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka súd priznal navrhovateľovi z priznanej sumy i úrok z
omeškania vo výške určenej v § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom v čase
začatia omeškania. Berúc do úvahy výšku základnej úrokovej sadzby NBS v čase omeškania 4,25 %,

predstavuje úrok z omeškania dvojnásobok úrokovej sadzby, t.j. 8,5 % ročne. Odporca sa pritom dostal
do omeškania podľa jednotlivých faktúr so sumou 62,11 eur od 30.9. 2008, so sumou 42,54 eur od
29.10.2008, so sumou 22,92 eur od 2.12.2008 a so sumou 3, 82eur od 10.2.2009.

Za nedôvodný však považoval súd návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty
v sume 309,53 eur.

Zmluvná pokuta dojednaná v zmysle § 544 a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka je jedným z
prostriedkov zabezpečenia záväzku, ktorá má zároveň sankčný charakter, pretože postihuje účastníka,
ktorý porušil zabezpečenú povinnosť ďalšou povinnosťou zaplatiť peňažnú čiastku v dohodnutej výške.
Jednou z podstatných náležitostí zmluvnej pokuty je okrem určenia výšky alebo spôsobu jej určenia
i určenie povinnosti, k porušeniu ktorej sa zmluvná pokuta vzťahuje. Spôsob určenia tejto povinnosti

má byť podľa názoru súdu určený jednoznačne, pretože i prípadné uplatnenie tzv. moderačného práva
pri zmluvnej pokute predpokladá posúdenie významu a hodnoty zabezpečovanej povinnosti /§ 545a
Občianskeho zákonníka zavedený s účinnosťou od 1.1.2008/. Spôsob určenia zmluvnej pokuty v zmluvemusí umožňovať vyčíslenie zmluvnej pokuty jednorazovou čiastkou v okamihu porušenia konkrétnej
zmluvnej povinnosti. Odtiaľ plynie potom požiadavka na precízne vyjadrenie zmluvnej pokuty, ktorá stojí
vedľa všeobecných požiadaviek na určitosť právnych úkonov podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Požiadavka určitosti vyjadrenia povinnosti, ku ktorej sa zmluvná pokuta vzťahuje je naplnená v takom
prípade, ak je aspoň výkladom podľa ustanovenia § 35 Občianskeho zákonníka zistiteľné, aký obsah
by mal byť vyjadrený a čo je konkrétne predmetom dojednania. V predmetných zmluvách podľa názoru
súdu nie je jasne a zrozumiteľne vyjadrené pre prípad porušenia ktorej zmluvnej povinnosti je odporca
povinný zaplatiť zmluvnú pokutu. Pokiaľ v dodatku sa ukladá odporcovi ako účastníkovi zmluvy viacero

povinností s viacerými právnymi následkami, mal navrhovateľ s presnosťou špecifikovať, dodržanie
ktorej povinnosti zmluvná pokuta zabezpečuje. Dojednanie zmluvnej pokuty pre prípad porušenia
„niektorej povinnosti“ je podľa názoru súdu nedostatočné a neurčité. V zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka v spojitosti s § 39 Občianskeho zákonníka je takéto dojednanie absolútne neplatné, preto
nemožno z tohto dojednania poskytnúť navrhovateľovi plnenie.

Pre úplnosť súd udáva i nasledovné:

Je nepochybné, že navrhovateľ právo na zmluvnú pokutu odvíja od spotrebiteľských zmlúv v zmysle
§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka , ktoré ako typové zmluvy sú uzatvárané vo viacerých
prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným
spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie /§ 53 ods. 2
Občianskeho zákonníka/. Navrhovateľ ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom

osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých
zmluvách. Zmluva o pripojení v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov
je svojim charakterom občianskoprávnou zmluvou, hoci v Občianskom zákonníku nie je výslovne ako
spotrebiteľská zmluva upravená /uvedené platí tak za znenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka pred
novelou č. 568/2007 Z.z., ako i po uvedenej novele s účinnosťou od 1.1.2008/. Vzťah medzi Občianskym

zákonníkom a zákonom č. 610/2003 Z.z. má povahu vzťahu všeobecného predpisu a osobitného
predpisu /lex specialis/. Je nepochybné, že navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ
s poukazom na predmet podnikania /viď výpis z Obchodného registra na spoločnosť navrhovateľa a
vymedzený predmet činnosti/ a odporkyňa vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy
nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti /§ 52 ods. 3, 4 Občianskeho

zákonníka/. Vzťahy medzi účastníkmi na základe zmluvy vznikli v dobe, kedy Slovenská republika už
transformovala do právneho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Základným princípom
spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie,
ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia

nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom
a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.

Podľa§53ods.1,2Občianskehozákonníkaspotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa považujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej

zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že i v prípade platnosti zmluvného dojednania týkajúceho
sa zmluvnej pokuty z hľadiska určitosti považuje súd dohodu o zmluvnej pokute za neprijateľné
zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa použijúc výklad v prospech spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Súd nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty a uznáva jej vzťah aj k úrokom zomeškania, t.j, že zmluvná pokuta obstojí aj popri uplatňovaných úrokoch z omeškania. Pokiaľ ide
však o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej
kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu,

so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade
i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Súd
je názoru, že v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie
alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto
na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje

preto, že navrhovateľ ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením
povinnosti na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah
zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto
zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda
ani následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali
mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za

nesplnenie povinnosti /§ 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka /. Kladie sa tým veľký dôraz hlavne
na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy, ktorý obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje,
aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná
pokuta. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách
boladostatočneinformovanáonásledkoch nesplnenia povinnostíalentýmtosavypestujevzťahdôvery

spotrebiteľa k dodávateľom.

V danej veci zmluvnú pokutu tak ako je dojednaná v predmetných zmluvách považuje súd ako
neprimeranú sankciu, a to s poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje
situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred
uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti,

teda na jeho začiatku. Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí,
t.j. či nezaplatí napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu v dôsledku
prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu /v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby
spotrebiteľa nijako neobmedzuje/. Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v
prípade, ak nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu

zmluvy, pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať. Ďalším aspektom je aj samotná výška
zmluvnej pokuty vo vzťahu k predmetu zmluvy, pretože rovnaká zmluvná pokuta je dojednaná bez
akéhokoľvek rozlíšenia dlžnej sumy, resp. akéhokoľvek rozlíšenia závažnosti porušenia povinnosti.

Po vyčerpaní služieb v rámci zvoleného účastníckeho programu pritom dodávateľ už neposkytuje
spotrebiteľovi služby za tak zvýhodnené ceny ako je to v rámci dojednaného programu, preto zmluvná

pokuta v tomto rozsahu pôsobí ešte neprimeranejšie.

Tieto skutočnosti súd uvádza z dôvodu, že i z týchto dôvodov nie je možné priznať nárok navrhovateľovi
z titulu zmluvnej pokuty.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Účastníci
mali v konaní úspech len čiastočný, v prevažnej miere bol úspešný odporca (žiadaná suma 450,58 eur,

priznaná suma 131,39 eur, t.j. navrhovateľ mal v konaní úspech 29,19%, úspech odporcu predstavuje
70,81%. Čistý úspech odporkyne je 41, 62% /70,81% - 29, 19% = 41, 62%). Z toho dôvodu mu vznikol
nárok na pomernú časť náhrady trov konania. Súd mu však trovy v konaní nepriznal, pretože mu v
konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, dvojmo.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia /§ 251 O.s.p./.