Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, June 16, 2011

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 17C/247/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6605213877
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gabrielová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2011:6605213877.26

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Andreou Gabrielovou v právnej veci žalobkyne 1. D. D.,

P.. XX.XX.XXXX, Y. O., C. X, zastúpenej advokátom JUDr. Alexandrom Filom, advokátska kancelária
Lučenec, Dr. Herza 12, 2. G. H., P.. XX.XX.XXXX, Y. X. XX, 3. G. D., P.. XX.XX.XXXX, Y. O., A. XX, 4. G.
D.S., P.. XX.XX.XXXX, Y. O., Z. M., 5. G. U., P.. XX.XX.XXXX, Y. O.T., C. XX proti žalovanému 1. G. Š.,
P.. XX.XX.XXXX, Y. E., U. XXX/XX, 2. N. U.A., P.. XX.XX.XXXX, Y. W. XXX, 3. D. J., P.. XX.XX.XXXX,
Y. X. - I. Y.Y. XXX, 4. G. J., P.. XX.XX.XXXX, Y. X. XXX, všetci zastúpení advokátom JUDr. ALexandrom
Endrödym, advokátska kancelária Nitra, Mostná 42, 5. L. Y., P.. XX.XX.XXXX, Y. E., B. D., 6. Spoločnosť
Farm Lučenec s.r.o. , IČO: 36861782 Bratislava, Gajova 13, v konaní o určenie vlastníckeho práva a

vydanie bezdôvodného obohatenia takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že žalobcovia 1., 2., 3., 4., 5. sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti v k.ú.
X., ako pozemok E..Č.. Č.. XXX/XX - trvalé trávne porasty o výmere 618 m2, parc.č. XXX/XX - trvalé
trávne porasty o výmere 499 m2, E..Č.. XXX/XX - trvalé trávne porasty o výmere 1053 m2 a E..Č..
XXX/XX - trvalé trávne porasty o výmere 453 m2 odčlenených geometrickým plánom vyhotoveným Ing.
Pavlom Krišpinským k č.k. 17C/247/2005 z pozemku E..Č.. XXX/X vedeného na O. Č.. XXX pre k.ú. X.
z pozemku E..Č.. XXX/X vedeného na O. Č.. XXX pre k.ú. X. a z pozemku E..Č.. XXX/X vedeného na

O. Č.. XXX pre k.ú. X. v spoluvlastníckych podieloch žalobkyňa 1. v ideálnej 1-ine, žalobca 2. v ideálnej
1-ine, žalobkyňa 3. v ideálnej 1-ine, žalobkyňa 4. v ideálnej 1/8-ine a žalobca 5. v ideálnej 1/8-ine.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia 1. až 5. žiadali o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a to E..Č.. XXXX/
XX zapísanej vo vl. č. XX k.ú. X.. Okresný súd vo veci dňa 20.03.2008 rozhodol v konaní č.k.
17C/247/2005-231 tak, že návrh žalobcov zamietol. Voči rozhodnutiu podala žalovaná 1. odvolanie.
Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní č.k. 15Co 180/2008-296 dňa 12.11.2008 rozsudok okresného
súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V dôvodovej časti zrušujúceho rozhodnutia krajský súd
skonštatoval, že je potrebné, aby súd vykonal ohliadku na mieste samom za prítomnosti znalca,

účastníkov konania, prípadne aj svedkov, ktorých navrhli účastníci v konaní vypočuť a zistil aký bol
užívací stav ohľadne nehnuteľností, ktoré nadobudli právni predchodcovia žalobcov a žalovaných na
základe výmerov o prídele pôdy z roku 1948, kto spornú parcelu č. XXXX/XX užíval, od kedy ju užívali
žalovaní, či títo užívali nehnuteľnosť nerušene, dobromyseľne a v dobrej viere, že im vlastnícky patrí.
Na základe takto doplneného dokazovania potom okresný súd opätovne vo veci rozhodne, či zo strany
žalobcov je daný naliehavý právny záujem podľa § 80, písm. c) na určenie vlastníctva k predmetným
nehnuteľnostiam.

Súd vo veci vypočul žalobkyňu 1., ktorá uviedla, že spolu so súrodencami a s rodičmi tam bývala.

Nasťahovali sa tam, keď mala desať rokov. Bolo to asi v roku 1945. V tom čase keď tam bývali prišiel
tam M.. B. a vymeral 19 pozemkov. Boli to pozemky pri ceste, každý dostal parcelu, aby sa tam vytvorilaosada, alebo dedina. Pamätá si , kde sa sporný pozemok nachádzal, nakoľko na tom pozemku robila,
robil tam aj jej manžel, nakoľko sa vydávala v roku 1953. Jej otec chcel, aby si tam postavili dom, avšak
manžel išiel pracovať do O.Č., tak sa nasťahovali tam. Rodičia pracovali v družstve, chodil tam pomáhať

aj jej manžel pracovať na ten pozemok, aj na prídely, ktoré potom mali. Keď sa vytvorilo družstvo do
augusta 1961 pracovala tam aj jej matka. Pri vytvorení družstva im zobrali všetku pôdu. Taktiež aj
inventár, čo odovzdali do družstva. Oni v roku 1996 požiadali družstvo o vydanie pôdy. Družstvo im
vydalo pôdu, avšak vymeralo náhradnú pôdu, lebo ich pôdu už užíval niekto iný. Tú pôdu už užíval
pán J.. V tom čase bola aj za pánom J. s tým, že oni užívajú ich pozemok. On jej odpovedal, že nie,

že oni to majú zamerané. Ona ho vtedy upozornila, že tú zem chce, lebo je kvalitná. Veľakrát bol za
ňou, že by mu dala tú pôdou do prenájmu. Ona však odpovedala, že ju nedá, nakoľko vnuk má včely
a túto pôdu by chcel na to využívať. Povedala mu, že keď sa nedohodnú, tak celú vec dá na súd.
Naposledy v roku 1997 bol za ňou pán J.. Predtým, ako podali žalobu v roku 2004 bol jej manžel,
jeho brat a pán H.X. za pánom J., aby sa nejako dohodli, ale keďže sa na ničom nevedeli dohodnúť,
boli nútení podať túto žalobu. Každý dostal vtedy len jeden pozemok a on má teraz 4 pozemky. Prvý

pozemok dostali J., starý otec pána J., vedľa bol pozemok Ľ., potom H. pozemok. On si nepostavil
svoj dom na svojom pozemku kolmo na cestu, ako boli prideľované pozemky, ale on to otočil šikmo
pozdĺž cesty a dal si vymerať pozemky aj cez ich pozemok, aj cez Ľ.. Okrem stavebného pozemku
dostali aj iné pozemky, ktoré sú porozhadzované po celom okolí. Prvý bol pozemok U., ktorý ho má
doposiaľ na LV č. XXXX, potom nasledoval stavebný pozemok J., potom Ľ. N. H.. V roku 1992 J. dostali

ich pozemok do náhradného užívania. Oni odvodzujú naliehavý právny záujem na tom základe, že
žalobkyňa a ostatní žalobcovi nadobudli vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam dedením po H.,
ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX. Dedičstvo bolo prejednané v dedičskom rozhodnutí č. I. XXX/XXXX,
kde sa pôvodná pridelená stavebná parcela č. XXXX/XX dedila v 1-ici a druhú polovicu tejto parcely
dedili po U. H., rod. Ľ., ktorá zomrela dňa 13.11.1962. Dedičské konanie prebehlo pod sp.zn. č. D XXX/

XXXX. Žalobcovia 1. až 5. sú dedičmi predmetnej parcely na základe týchto dedičských rozhodnutí
po svojich právnych predchodcoch, ktorí získali túto parcelu prídelom v roku 1948 a do platnosti
stredného Občianskeho zákonníka, ktorý platil od 01.01.1951 sa stali vlastníkmi týchto predmetných
nehnuteľností. Tieto nehnuteľnosti však sú zapísané v súčasnej dobe na inej osobe. Naliehavý právny
záujem vidia v tom, že kataster nemôže zapísať tieto nehnuteľnosti do ich vlastníctva dovtedy, kým

nebude rozhodnuté súdom a žalobe vyhovené, že sú podieloví spoluvlastníci tejto parcely. Právni
predchodcovia žalobcov vlastníctvo k týmto pozemkom nestratili ani tým, že táto parcela bola v 60-
tych rokoch zahrnutá a združená do spoločne užívaných pozemkov vtedajšieho Roľníckeho družstva v
X.. Majú za to, že vlastníctvo týchto pozemkov je originálne, pôvodné, podľa tohto výmeru. Prídelová
listina,ktorouprávnypredchodcažalobkyne1. nadobudoltútoparcelu-stavebnýpozemokbolazároveň

aj takým právnym aktom, takou právnou skutočnosťou, ktorá u právneho predchodcu zaručene bola
spôsobila vyvolať dobromyseľné presvedčenie, že táto parcela je jeho vlastníctvo. S poukazom na
príslušné ustanovenie Stredného občianskeho zákonníka, ktorý platil od 01.01.1951 do 31.03.1964
nadobudli vlastníctvo k tomuto pozemku aj vydržaním a to oprávnenou držbou, ale prioritne tvrdíme, že
vlastníctvo tohto pozemku nadobudli výmerom o prídele do vlastníctva. Obrana žalovaných spočívajúca

v tom, že oni to nadobudli vydržaním je podľa ich názoru nesprávna, nemá podklad vo vykonanom
dokazovaní. Žalovaní tvrdia, že nadobudli túto nehnuteľnosť počnúc rokom 1992, keď sa vyhotovila
darovacia zmluva. Oni poukazujú na tú skutočnosť, že táto parcela rovnako ako G. H. bola v roku
1948 výmerom pridelená do vlastníctva, tak právnemu predchodcovi žalovaných pánovi D.A. J. bola
pridelená parc.č. XXXX/XX stavebný pozemok o výmere 2 898 m2, ale táto parcela nebola uvedená

ani v dedičskom rozhodnutí po D. J. č. I. XXXX/XX tak isto nebola uvedená ani medzi pôvodnými
prídelovými, alebo pozemno-knižnými parcelami v notárskej zápisnici o darujúcej zmluve č. P. XXX/XX
vyhotovenej dňa XX.XX.XXXX. Z toho dôvodu ani z titulu dedičstva, ani z titulu darovania nemôžu G.,
D. N. D. J. tvrdiť, že vlastníctvo tohto stavebného pozemku by boli nadobudli, lebo v týchto listinách
sa tento stavebný pozemok neuvádza. V predmetnej darovacej zmluve táto stavebná parcela nie je

uvedená a prvý krát sú tam uvádzané novovytvorené parcely číslo XXX/X, XXX/X N. XXX/X. Ďalej
tvrdia, že notárska zápisnica je vo vzťahu k týmto novovytvoreným parcelám neplatná z toho dôvodu,
že darujúci G. J. mal byť pri tomto svojom právnom úkone splnomocnený, teda mal splnomocniť svoju
manželku D. J., ale po prečítaní splnomocnenia, ktoré je pripojené k notárskej zápisnici splnomocnil
svoju manželku D. J. len na zastupovanie pri darovacej zmluve, ktorou sa má darovať nehnuteľnosť a

to nadstavby rodinného domu č. XXX na T. XXX s príslušenstvom, ktorý im vlastnícky patril. Nikde v
splnomocnení sa nehovorí o tom, že G. J. bol ako jeden zo spoluvlastníkov aj spoluvlastník týchto
novozameraných parciel, že by splnomocnil svoju manželku aj na to, aby tieto parcely niekomu darovala.
Z toho dôvodu je notárska zápisnica a v nej obsiahnutá darujúca zmluva neplatná, lebo D. C. prekročilaoprávnenie, ktoré ako splnomocníčka mala. Druhý dôvod neplatnosti tejto notárskej zápisnice je ten,
že novozamerané parcely č. XXX/X/X/X boli po prvý krát v týchto hraniciach, v akých ich majú doteraz
nie celkom oprávnene zapísané J.. Boli po prvý krát zamerané len v októbri roku 1991 v rámci toho,

keď J. namiesto ich na rozličných miestach ležiacich poľnohospodárskych pozemkoch v tej lokalite boli
pridelené tieto pozemky do náhradného užívania. Títo mohli mať maximálne presvedčenie o tom, že
sú oprávnení ich užívať, ale nie, že sú vlastníkmi. Tento postoj vyplýva z ustanovenia vtedy platného
§ 15 Zák.č. 330/91 Zb. o pozemkových úpravách. Tvrdíme, že hranice pozemkov , ktoré následne o
niekoľko mesiacov na žiadosť J., ktorí si objednali geometrický plán boli zamerané geodetom pánom

L., tak tie hranice pred 1991 nikdy v prírode neexistovali na mieste samom. Čiže, keďže tieto hranice
neexistovali, nemohli ich v takých hraniciach ani právni predchodcovia J., ani J., ako žalovaní vydržať .
Nemohli byť v žiadnom prípade už v roku 1992 niekoľko týždňov po vyhotovení geometrického plánu,
na ktorý sa odvolávajú v darovacej zmluve presvedčení o tom, že sú vlastníkmi tých nehnuteľností.
Preto, keď nemohli byť presvedčení , že sú ich vlastníci, tak táto notárska zápisnica je vo vzťahu k
týmto novozameraným parcelám č. 655/2/4/5 absolútne neplatná. S poukazom na ustanovenie § 37

ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom od 01.01.1991, ktorý hovorí, že právny úkon, ktorého
predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. Nemožné plnenie je v tomto prípade v darovacej zmluve
to, že ak darcovia neboli vlastníkmi v skutočnosti týchto nehnuteľností, ktoré touto darovacou zmluvou
darovaliobdarovaným takajobdarovanísanestalimajiteľmitýchtoistýchnehnuteľnostíaztohodôvodu,
že sa nestali majiteľmi ani darovaním, ani dedením, nemohli sa stať ani majiteľmi vydržaním, lebo neboli

dobromyseľní pri vzniku toho ich presvedčenia, že to je ich vlastníctvo. Obrana žalovaných, že údajne
od roku 1992 uplynula 10 ročná vydržacia lehota preto neobstojí. Vlastníctvo právnych predchodcov
žalovaných k tomuto H. pozemku je nesporné z titulu rozhodnutia o výmere o pridelení pozemku.

Žalovaný 2. uviedol, že pozemky sa v minulosti prideľovali kolmo na hlavnú cestu, nakoľko pri
pozemkoch viedla hlavná cesta. Prvý pozemok dostali J., starý otec pána J., potom bol vedľa pozemok

Ľ., potom H. pozemok. J. nepostavil dom na svojom pozemku kolmo na cestu, ako boli prideľované
pozemky, ale otočil ho šikmo pozdĺž cesty a dal si vymerať pozemky aj cez ich pozemok, aj cez Ľ.
pozemok.

Žalobkyňa 3. uviedla, že ona si nepamätá, ako to v skutočnosti bolo, nakoľko bola najmladšia z detí.
Vie len od švagrinej, ako v skutočnosti tie pozemky boli. Boli tak usporiadané, ako to uviedol Jaroslav

Svoreň.

Žalovaná 4. uviedla, že ona si v skutočnosti nepamätá, ako to bolo, len to, čo jej povedali starší ľudia.

Žalovaní 1. uviedol, že si presne nepamätá, kde sa nachádzal ich pozemok. Vie, že tam mali pozemok,
nakoľko tam chodili ako deti na záhumienky, ale konkrétne kde sa ten sporný pozemok nachádza uviesť
nevie. Myslí si, že keď je to zakreslené geodetom, tak je to správne, ale v reále kde je to , to uviesť nevie.

Žalovaná 2. uviedla, že taktiež sa nevie vyjadriť k tomu, kde sa pozemky v reále nachádzali. Chodili
tam ako deti, ale konkrétne kde sa ich pozemok nachádzal to uviesť nevie. Nemali celý pozemok, mali
časť pozemku tak, ako ho mali aj druhí. Ona v tom čase bola ešte dieťa. Predpokladá, že je to správne,
keď je to tak zakreslené.

Žalovaný 3. uviedol, že oni predmetné nehnuteľnosti dobrovoľne užívali. Zdedili ich po predkoch, ktorí

ich taktiež zdedili. Žalobkyňa celý svoj majetok predala už Spoločnosti Farm Lučenec vo výmere 16
641m2. Oni pozemky taktiež neužívali od 60-tych rokov, kedy boli vložené do družstva. Začali ich užívať
až v roku 1992 po dedičskom konaní, kde tieto pozemky prešli na jeho predkov a tí mu tie pozemky
darovacou listinou darovali. On nespravil nič zlé, mal doklady, na základe ktorých si vybavil stavebné
povolenie a začal stavať.

Žalovaný 4. uviedol, že užíval správne pozemky, ktoré zdedili po rodičoch a starých rodičoch, ktorí ich
užívali a preto to musí byť správne. Z niečoho sa muselo vychádzať, keď sa to dedilo po pokoleniach.Žalovaná 5. uviedla, že ona svoj pozemok zdedila po matke, ktorá ho užívala. V súčasnej dobe ho už
neužíva. Zrejme je to všetko v poriadku, keďže to ona zdedila po svojich rodičoch. Konkrétne nevie,
kde sa sporný pozemok nachádzal. Oni tam chodili pomáhať ako deti, ale v prírode to nevie určiť, kde

konkrétne pozemok leží.

Právny zástupca žalovaných 1. až 4. uviedol, že vlastníctvo žaloba na určenie práva podľa § 126
Občianskeho zákonníka v spojení s § 80 písm. c) je nástrojom ochrany subjektívneho práva pred
neoprávnenými zásahmi. O naliehavý právny záujem môže ísť len vtedy, ak by pred súdom vysloveného
určenia,žeprávnyvzťah,aleboprávoexistujebolobuďohrozenéprávožalobcu,alebobysajehoprávne
postavenie stalo neistým, teda, že musí ísť u žalobcov o to, že právny vzťah a právo už existuje aspoň v

dobe vydania rozhodnutia. Súčasná judikatúra však zároveň ustálila sa v názore, že môže mať naliehavý
právny záujem všade tam, kde rozhodnutie súdu bude podkladom pre zápis do katastra nehnuteľností.
Stále platí, že naliehavý právny záujem na určenie, či tu právo je, alebo nie je nie je daný, kde sa možno
domáhaťplnenia.Akniektoosebetvrdí,žejevlastníkomveci,vrátanevecinehnuteľnej,nemôžeuplatniť
svoje právo žalobou na určenie, alebo žalobou na plnenie, ktorá je vlastníckou žalobou. Naliehavosť

právneho záujmu sa teda neodvíja od potreby zisťovania vlastníctva, ale zo skutočností, že predpisy
o katastri nehnuteľností neumožňujú katastru zapísať vlastnícke právo k nehnuteľnosti na základe
výroku, ktorým sa meritórne rieši vlastníctvo nehnuteľností zapísané do katastra nehnuteľností. Aj keď
je teda možné vykonať zmenu v zápise vlastníckych práv k nehnuteľnostiam na základe rozhodnutia
o určovacej žalobe, nemožno bez ďalšieho len z tohto faktu naliehavý právny záujem vyvodiť. To platí

práve tam, kde právne vzťahy žalobcu k veci boli istými následkami dotknuté pred niekoľkými desiatkami
rokov a nie dnes a nestali sa neistými teraz, naopak práve prostredníctvom žaloby o určení vlastníckeho
práva je uvádzané do neistoty právo súčastného vlastníka veci. Určovacia žaloba tu teda nie je v tomto
prípade nástrojom prevencie, v skutočnosti nesmeruje k nastrojenie právnej istoty na strane žalobcu, ale
k jej narušeniu na strane terajších vlastníkov veci. Základnou podmienkou úspechu všetkých žalôb vo

veciach vlastníckych je preukázanie vlastníckeho práva žalobcu. Bez preukázania vlastníckeho práva
nie je totiž žalobca aktívne legitimovaný domáhať sa ochrany. Nestotožňujú sa s tým názorom, že by
žalobcovia boli v spore aktívne legitimovaní , keďže ku okamihu kedy má byť výrokom súdu určené ich
vlastnícke právo, už nemôžu byť vlastníkmi vzhľadom na nadobudnutie vlastníckeho práva k dotknutým
nehnuteľnostiam vydržaním žalovanými. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav

so starým stavom právnym. V zmysle ustanovení § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávneným
držiteľom je ten, kto nakladá s vecou, ako s vlastnou, aj so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný,
že mu vec patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží veci v omyle, že mu vec
patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že
mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho

prípadu od každého požadovať. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že jednotliví žalovaní, resp.
ich právni predchodcovia sa ujali tejto veci držby pozemkov na základe zmluvy o zrušení podielového
spoluvlastníctva a ich reálnom rozdelení, ktorá bola registrovaná štátnym notárstvom, keďže zákon
takúto registráciu vyžadoval a subjektívne boli o svojom vlastníctve presvedčení. Tak isto boli so
zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že sú ich vlastníkmi. Na základe námietky vydržania

žalovaných proti žalobcom možno skonštatovať, že žalovaný 1. v rade G. Š. a žalovaná 5. L. Y.,
resp. ich právni predchodcovia nadobudli vydržaním vlastnícke právo k parc.č. XXX/XX. E. M.. E. U.É.
žalovaný 3. D. J. nadobudol vydržaním vlastnícke právo k parcelám č. XXX/XX, E..Č.. XXX/XX U..Ú.. X.
odčlenených geometrickýmplánomažalovaný6.FarmLučenecnadobudolvlastníckeprávoderivatívne
od žalovaného 4. G. J., ktorý nadobudol vydržaním vlastnícke právo k E..Č.. XXX/XX.

Svedok G. L. - súkromný geodet uviedol, že geometrický plán vypracoval na základe výsluchu svedkov
a aj podľa toho, ako sa nehnuteľnosti užívajú. To, že iný geodet má na to iný názor, to je každého osobná
vec. V roku 1992 on už parcely deliť nemusel, on ich len zakreslil tak, ako sa užívali v prírode v tom
čase. Nevie, od akej doby sa tieto parcely takto užívali. On vychádzal z výmery, ktorú mali na prídelovej
listine, aby vyšlo, čo do geometrického plánu dával. Prídelová parcela č. XXXX/XX sa nachádza tam,

kde ju určil v geometrickom pláne podľa výpovedí svedkov. Mená svedkov si už nepamätá, nakoľko je
to už 20 rokov.Svedok M.. E. U. - znalec z odboru geodézie a kartografie uviedol, že medzi časom, kým súdny spor
prebieha došlo k vyhotoveniu registra obnovenej evidencie pôdy a na základe podkladov, ktoré mal
spracovateľ pre register obnovenej evidencie pôdy spracoval tieto veci tak, ako uviedol vo svojom

znaleckom posudku. Pridŕža sa svojho znaleckého posudku. Podklady sú jednoznačné zo Správy
katastra v O. a z tých vychádzal. Keď boli pozemky rozdeľované pre reštituentov, vtedy došlo k
prečíslovaniu v pôvodných mapových podkladoch . Toto parcelné číslo XXXX/XX bolo na inom mieste,
ako po rozdelení pozemkov v rámci reštitúcií. Ten pozemok sa nachádza tak, ako uviedol on vo svojom
znaleckom posudku.

Svedok Š. D., ktorý je bratom manžela žalobkyne 1. uviedol, že rodičia žalobkyne 1. mali tretí pozemok
od kraja. Tie pozemky išli inak, ako sú v súčasnosti zamerané. Bol prítomný aj pritom, keď jeho brat s
pánom J. sa rozprávali, že oni mu pozemok nepredajú. Rozprávali sa o stavebnom pozemku, nakoľko
mu jeho brat povedal, že budú možno stavať.

Svedok G.Á. D. , manžel žalobkyne 1. uviedol, že od roku XXXX pozná I. Y., nakoľko chodieval tam
za svoju manželkou. V roku 1954 sa zobrali, takže vie, ako tie pozemky boli. Stavebné pozemky boli

pridelené inak, ako sú v súčasnosti, ako ich pre J. zameral geodet L.. V tom čase pôvodne sa na kraji
týchto pozemkov nachádzal mostík, ale keď sa robila meliorácia v 60-tych rokoch, kde bol aj on prítomný,
tak sa mostík zrušil, posunul sa hore, tam kde sa teraz nachádza dom pána J. a preto sa aj parcely
posunuli. Pôvodne mali rodičia jeho manželky tretiu parcelu, ale ako sa to posunulo, tak majú už štvrtú
parcelu a tú nechcú. Chcú pôvodnú tretiu, ktorú mali pridelenú prídelom. Nevie, ako sa mohlo stať, že

parcela,ktorúurčilznalecč.XXXX/XXžezanikla,žesanachádzatam,kdeju určil,nakoľkosanachádza
úplne inde, úplne v inom intraviláne. Súčasné parcely sú postavené úplne inak, ako boli pôvodne. Dom
žalovaného 3. je postavený správne na správnom mieste, ale tie ostatné parcely už nie sú správne
určené. Prvý pozemok bol pozemok pán U., ale s tým mostom sa to posunulo, takže teraz už nie je
prvým a preto sa aj im posunul pozemok na štvrté miesto. Žalovaný 3. bol v roku 1997 za nimi, aby

mu predali ten stavebný pozemok, čo oni však nechceli. Im bol pridelený náhradný pozemok, ale ten
pozemok už predali.

Svedkyňa D. L. uviedla, že ona je tu kvôli svojej matke, ktorá podpísala pánovi J. čestné prehlásenie. V
tom čase mala zlý zdravotný stav, bola chorá, mala obdobia, že si nepamätala, že nespoznávala ani ich
ani deti. V tom čestnom prehlásení je napísané zlé meno. Je tam uvedené, že je to pozemok manželky

U. L., ale malo byť rodenej Ľ.. Ak sa chce niekto súdiť, tak to má správne napísať. Vravela pánovi J.
telefonicky, že sa na mamku nedá spoľahnúť, že za to neručí, čo podpísala, ale presne nevedela o čo
sa jedná. Vtedy, keď sa to podpisovalo, bol tam vnuk s vnučkou. Ona prítomná nebola. Môže uviesť
toľko, že teraz sú tie pozemky úplne inak, ako boli. Cesta nie je to, čo bola. Potok je zasypaný. Most,
čo bol pôvodne, bol drevený, viedol cez ten zasypaný potok. Teraz tam má pole pán J., kde bol predtým

potok. Stále to bolo tak, že pozemok H. bol tretí vždy a Ľ. bol vedľa. Prvý bol U., potom bola cesta a
potom za cestou nasledoval pozemok J. tak, ako teraz má J. na správnom mieste postavené. Za J. bol
Ľ. pozemok a za ním H. a za ním pozemok U.. To všetko vie preto, nakoľko aj oni predávali pozemky.

Svedok Š. H. uviedol, že pracoval s manželom žalobkyne 1. V roku 1998 bol v nemocnici. Chodil po
vyšetreniach. Z toho dôvodu si to pamätá. V tom čase sa pani Matušková rozprávala s pánom J.. Išiel k

ním a vtedy začul, ako mu pani D. povedala, že kedy im už konečne vráti tie zeme. Keď sa dorozprávali,
rozprával sa s D., ale bližšie sa k veci vyjadriť nevie.

Svedkyňa D. H. uviedla, že v roku 1955 sa vydala na I. Y.. Bývala tam 7 rokov. V tom čase boli pozemky
tak, z tej strany ako majú postavený dom J.. Prvý pozemok bol J., druhý Ľ., tretí Svoreňov , potom U.,
potom S., D. a ďalej si už nepamätá. Bolo to v tých rokoch 50-tych. Keď sa pozemky dávali do majetkov,

asi v roku 1959 odišli bývať do X. a ďalej si to už nepamätá, ako to bolo usporiadané.

Súd dňa 27.10.2010 a 09.03.2011 vykonal na mieste samom ohliadku, kde boli vypočutí svedkovia M.
Ľ., D. J., D. B., Š. D.U., G. D., D. D., D. H..Svedok M. Ľ. uviedol, že pozemky od kraja boli prideľované tak, že prvý pozemok bol D. J.. Vedľa
pozemok bol Ľ. G., ďalej bol pozemok U. D., potom bol pozemok S. X., ďalej pozemok D., potom
pozemok H., potom pozemok Y., pozemok I., E., W. a pozemok A. bol posledný. Žalobcovia mali

pozemok tretí medzi Ľ. N. U.. Potok, tak ako teraz tečie pôvodne netiekol. Tiekol tak, že v mieste, kde
v súčasnej dobe sa križuje cesta, potok tu zabáčal a tiekol cez pole do druhého potoka. Po roku 1980
sa to zmenilo. On stade odišiel v roku 1974. V tom čase ešte tiekol potok pôvodne, nie tak, ako preteká
teraz. Bol tam starý drevený mostík cez potok. Ten mostík tu už nie je, je tu len betónový most, ktorý bol
postavený vtedy, keď sa potok reguloval a bol odklonený inak.

Svedkyňa D. J. uviedla, že ona si bližšie nepamätá, že ako to v skutočnosti bolo, len si pamätá, že vedľa
nich mal pozemok W. N. I..

Svedkyňa D. B. si pamätá, že prvý pozemok mal J., druhý pozemok Ľ. a tretí H.. Potom boli D. a
nakoniec U..

Svedok Š. D. uviedol, že si to pamätá ako to bolo, nakoľko tam chodil pomáhať a vie, že tretí pozemok
patril H., ale tie pozemky boli inak, ako sú teraz.

Svedok G. D. uvádza, že prvý pozemok bol J., potom bol druhý pozemok Ľ., tretí pozemok bol G.
H., štvrtý bol U..

Svedkyňa D. Š. uvádza, že presne si nepamätá, kde je sporný pozemok, nakoľko ona sa vydala do Š.
a tí mali pozemok na druhom konci.

Svedkyňa D. H. uvádza, že na predmetné pozemky chodila kopať. Bol tam pozemok jej svokra, bol to

tretí pozemok od cesty.

Podľa § 80, písm. c) O.s.p. žalobou na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah, alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Súd skúmal, či žalobcovia majú právny záujem na podaní žaloby o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam. Ak sú žalovaní zapísaní v katastri nehnuteľností, ako vlastníci spornej nehnuteľnosti,

žalobcovia majú naliehavý právny záujem na určenie svojho vlastníckeho práva, lebo len takéto súdne
rozhodnutie môže byť aj podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností. Bez takéhoto
určenia by bolo právne postavenie žalobcov neistým. Žalobcovia sa cítia byť vlastníkmi nehnuteľností v
k.ú. X., pozemkov E..Č.. XXX/XX trvalé trávne porasty o výmere 618m2, parc.č. XXX/XX trvalé trávne
porasty o výmere 499m2, E..Č.. XXX/XX trvalé trávne porasty o výmere 1053 m2 a parc.č. XXX/XX trvalé

trávne porasty o výmere 453m2, ktoré sú však vlastnícky zapísané na žalovaných. V prípade, ak by súd
návrhu žalobcov vyhovel, predstavoval by rozsudok súdu podklad pre zápis vlastníckeho práva žalobcov
do katastra nehnuteľností. Preto mal súd za to, že naliehavý právny záujem na takomto určení je daný.

Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpou, darovacou ,
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu, alebo na základe iných skutočností

ustanovených zákonom.

Vlastnícke právo sa nadobúda buď od skoršieho vlastníka prevodom, alebo prechodom, kde ide
o nadobudnutie odvodené (derivatívne), alebo sa nadobúda pôvodným (originálnym) spôsobom k
novo vzniknutej veci, ktorá doteraz nikomu nepatrila. Pri nadobudnutí vlastníckeho práva dedením,
rozhodnutím štátneho orgánu, alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom hovoríme

spravidla o prechode vlastníckeho práva.Súd sa postavil na to stanovisko, či žalobcovia 1., 2. nadobudli nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú
v k.ú. Trebeľovce, ako parcela č. XXX/XX trvalé trávne porasty o výmere 618m2, parc.č. XXX/XX -
trvalé trávne porasty o výmere 499m2, parc.č. XXX/XX - trvalé trávne porasty o výmere 1053m2 a

parc.č. XXX/XX - trvalé trávne porasty o výmere 453m2. Pôvodne sa jednalo podľa výmeru vydaného
Povereníctvom poľnohospodárstva a pozemkovej reformy o parcelu č. XXXX/XX - stavebný pozemok,
zapísanú vo vl. č. XX o výmere 0,2912 ha. Táto parcela, spolu s ostatnými parcelami zapísanými vo
výmere prešla vlastnícky na G. H. s manželkou U., Z.. O., bytom X., I. Y. Č.. XXX. Okrem iných parciel
z PKV č. XX , pôvodnú parcelu č. XXXX/XX zdedili v ideálnej polovici žalobcovia 1.-5. po U. H., rod.

O., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom X. XXX, zomr. XX.XX.XXXX v dedičskom konaní vedenom na
Štátnom notárstve v O. č.k. I. XXX/XX, právoplatnom dňa 27.04.1992 a v ideálnej polovici po G. H.,
nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom X. XX, zomr. dňa XX.XX.XXXX v dedičkom konaní vedenom na
Štátnom notárstve v O. č.k. D 455/92 právoplatnom dňa 27.04.1992. Túto parcelu užívali až do 60-tych
rokov, kedy bola vložená do družstva.

Pozemkový úrad dňa 24.01.1992 schválil Výkaz o zmene užívania poľnohospodárskej pôdy na základe

zmeny hospodársko-technických úprav pozemkov a J. D. D.. , J. G. D.. a Š. T. a pridelil im do náhradného
užívania z honov parc.č. XXX o výmere 1 ha 5000 m2.

Súkromný geodet G. L. dňa 24.04.1992 vypracoval geometrický plán, ktorým z parc.č. XXXX/XX, ktorá
zanikla vytvoril parcely č. XXX/X, XXX/X, XXX/X N. XXX/X. Napriek zániku parc.č. XXXX/XX, táto je
naďalej zapísaná na LV č. XXXX k.ú. X. v prospech žalovaných.

Notárskou zápisnicou č. P. XXX/XXXX, P. XXX/XX napísanou na Štátnom notárstve v O. dňa 20.05.1992
medzi účastníkmi E. Š., G. J., D. J., D. J., D. J., D.Z. J. došlo k dohode o zrušení podielového
spoluvlastníctva, a k spísaniu darujúcej zmluvy, ktorou, okrem iných parciel došlo k darovaniu parcely
č. XXX/X - lúka o výmere 5221m2, parc.č. XXX/X - lúka o výmere 400m2 D. J., parc.č. XXX/X - lúka
o výmere 50 á, 0,2m2 E. Š. a parc. č. XXX/X - lúka o výmere 5890m2 G. J.. Ide o parcely, ktoré boli

dané do náhradného užívania.

Ing. Pavol Krišpinský - znalec z odboru geodézie a kartografie v Doplnku k znaleckému posudku č. XX/
XXXX oddelil od pozemkov, ktoré sú vlastnícky zapísané na žalovaných a spadajú do pôvodnej parcely
č. XXXX/XX, parc.č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX N. XXX/XX.

V súdenej veci žalobcovia predmetné nehnuteľnosti zdedili po svojich právnych predchodcoch, ktorý ju

nadobudli Prídelovou listinou tak, ako ostatní spoluvlastníci susediacich pozemkov, z ktorých už niektorí
majú tieto pozemky aj vlastnícky vysporiadané na rozdiel od žalovaných, ktorých stavebný pozemok
zapísaný v PKV č. 78, ako parcela č. XXXX/XX, ktorý ich právni predchodcovia získali na základe
prídelovej listiny tak, ako ostatní prídelcovia, to doposiaľ nemajú vlastnícky usporiadané. Žalobcovia
preukázali tak listinnými dôkazmi, ako aj svedeckými výpoveďami, že vlastníci pôvodnej prídelovej

parcely boli ich právni predchodcovia, po ktorých toto vlastníctvo zdedili. Toto ich vlastnícke právo
im prináleží, nebolo im nikdy odňaté a preto podľa názoru súdu nebolo potrebné v tomto konaní
preukazovať, či z ich strany došlo k vydržaniu, alebo nie, nakoľko predmetnou určovacou žalobou tak
dôjde k zmene zápisu na katastri nehnuteľností na originálnych vlastníkov, teda žalobcov 1. až 5.

Žalovaným sa nepodarilo preukázať, že by sporné parcely vydržali v zmysle zákona dodržaním všetkých

požadovaných predpokladov, ktoré zákon spája s vydržaním vlastníckeho práva. Oprávnenosť držby je
daná, ak oprávnený držiteľ je vzhľadom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí. Chránená
držba totiž vyžaduje, aby bol splnený aj druhý zákonný pojmový znak a to je dobrá viera (bona fides).
Obsahom dobrej viery je totiž dôvodné presvedčenie držiteľa, že mu vec patrí. U dobrej viery ide o pojem
v psychickej oblasti držiteľa. Z tohto dôvodu pre stav dobrej viery nestačí len púhe tvrdenie držiteľa, že

je presvedčený o dom, že mu vec patrí, ale jeho tvrdenie musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami,
z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie tu je a že je dôvodné. Sporné parcely boli žalovaným
pridelené len do náhradného užívania, teda nemohli byť presvedčení o tom, že sa stali ich vlastníkmitak, ako žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia, ktorí prídelom získali parcelu, takže museli si byť
vedomí, že užívajú a nie vlastnia cudzie pozemky.

Súd vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti mal za to, že žalobcom zo zákona svedčí vlastníctvo k

parcelám č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX N. XXX/XX a preto ohľadne určovacieho výroku žalobe v plnom
rozsahu vyhovel a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Po právoplatnosti tohto medzitýmneho rozsudku súd rozhodne po ďalšom dokazovaní o zvyšnej časti
uplatneného nároku a o náhrade všetkých trov konania, ak nedôjde k iným procesným úkonom zo strany
žalobcov.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Lučenec, Dr.Herza 14, 984 37 Lučenec.

Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej , možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vchádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci.

Podľa § 221 ods.1 súd rozhodnutie zruší, len ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne

ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré

bolo vydané, zanikli alebo aj také dôvody neexistovali,

j) je odvolacím súdom schválený zmier.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.