Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 6, 2011

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 15C/897/2002

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7202898860
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Viera Obermanová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2011:7202898860.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Vierou Obermanovou v právnej veci žalobkyne H.. H. J., Q..

XX.X.XXXX, U. T. X., W. XX, zast. JUDr. Jolanou Fuchsovou, advokátkou v Košiciach, Štúrova 20, proti
žalovanej G. U., Q.. X.X.XXXX, U. T. X., J. XX, zast. JUDr. Viktorom Križiakom, G. T. X., W. Q. XX, o
zaplatenie 2.323,57 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni istinu 2.323,57 € s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne
od 1.5.2005 do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobkyni na účet jej právnej zástupkyne JUDr. Jolany Fuchsovej,
advokátky v Košiciach, trovy konania vo výške 760,60 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou z 23.9.2002 sa žalobkyňa domáhala od žalovanej zaplatenia sumy 70.000.- Sk (2.323,57 €) so

17,6%úrokomzomeškaniaod1.4.2001dozaplateniatitulompôžičkyposkytnutejžalovanejv21.8.2000
na dobu jedného mesiaca, z ktorej žalovaná doposiaľ nevrátila žalobkyni sumu 70.000.- Sk napriek
viacerým výzvam.

Tunajší súd rozsudkom z 28.4.2008 žalobu zamietol, uložil žalobkyni povinnosť nahradiť žalovanej trovy
právneho zastúpenia, súčasne rozhodol o nepriznaní oslobodenia žalovanej od súdnych poplatkov a
zrušil uznesenie zo dňa 22.9.2004 o ustanovení opatrovníka

žalovanej v konaní Pri rozhodovaní súd vychádzal z toho, že účastníčky konania neuzavreli zmluvu o
pôžičke v písomnej forme a nakoľko žalovaná jednoznačne poprela poskytnutie akejkoľvek pôžičky zo
strany žalobkyne, žalobkyňa sa ocitla v dôkaznej núdzi, lebo ňou predložené dôkazy neboli presvedčivé

a relevantné natoľko, aby odstránili nejasnosť ohľadom ich zmluvného vzťahu pri poskytnutí pôžičky.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa, ktorá namietala hodnotenie dôkazov súdom prvého
stupňa, poukazovala na predložený výpis z účtu v Ľudovej banke, a.s., pobočka Košice o výbere sumy
70.000.- Sk z jej osobného účtu, namietala svedeckú výpoveď H.. D. ako účelovú v prospech žalovanej,
že žalovaná ju požiadala o pôžičku za účelom kúpy šperkov až po 11.8.2000 t.j. po úhrade sumy
700.000.- Sk za kúpu prevádzky na výrobu a distribúciu pečiva. Navrhla zmeniť rozsudok súdu prvého
stupňa a žalobe vyhovieť.V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaná považovala rozhodnutie súdu za objektívne a zákonné,
pretože aj podľa nej žalobkyňa v spore neuniesla kvalifikovaným spôsobom dôkazné bremeno, keďže
ako advokátka znalá práva si nedala písomne potvrdiť pôžičku od žalovanej a nezaslala žalovanej ani

jednu písomnú výzvu na vrátenie pôžičky. Taktiež namietala váhu dôkazu výpovede svedkyne X., ktorá
je pracovne podriadená žalobkyni a teda aj finančne od nej závislá.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd preskúmal rozsudok tunajšieho súdu v jeho napadnutej
časti a rozhodol uznesením z 18.2.2010 sp. zn. 4Co/181/2008 tak, že zrušil rozsudok vo výroku,
ktorým bola žaloba zamietnutá a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie
konanie. Vytkol súdu prvého stupňa nesprávny postup pri hodnotení výsledkov dokazovania s tým, že

z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplývajú logické rozpory pri hodnotení vykonaných dôkazov, v
nadväznosti na ktoré nie je z dôvodov rozsudku možné dostatočne zistiť, prečo súd neprihliadal na
niektoré skutočnosti, ktoré z dôkazov ním vykonaných vyplynuli. V konečnom dôsledku podľa názoru
odvolacieho súdu záver o neunesení dôkazného bremena žalobkyňou je pochybný a predčasný.

Odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu, podľa ktorého žalobkyňa svoj nárok v žalobe

odôvodňovala nesplatením časti pôžičky poskytnutej žalovanej 21.8.2000 v celkovej výške 100.000.-
Sk tým spôsobom, že v hotovosti jej poskytla 30.000.- Sk, ktorú mala v advokátskej kancelárii a
70.000.- Sk vybrala z účtu v Ľudovej banke, a.s.. Čas vrátenia pôžičky mal byť dohodnutý v lehote
do jedného mesiaca, t.j. do 21.9.2000, že žalovaná v uvedenej lehote pôžičku žalobkyni nevrátila, až
v marci 2001 jej vrátila sumu 30.000.- Sk, že vzhľadom na vzťah medzi ňou a žalovanou, ktoré boli

dlhoročné kamarátky, ako aj na skutočnosť, že aj v minulosti žalovanej poskytla už viac pôžičiek, ktoré
jej vždy vrátila a dodržala dohodnutý čas vrátenia, nežiadala žalobkyňa vyhotovenie zmluvy o pôžičke v
písomnej forme. Na preukázanie svojich tvrdení v žalobe predložila listinný dôkaz - výpis z účtu Ľudovej
banky, a.s. zo dňa 21.8.2000 potvrdzujúci výber sumy do 70.000.- Sk v hotovosti, navrhla aj výsluch Y.
P. X. - jej asistentky, ktorá bola prítomná v advokátskej kancelárii, keď žalovaná požiadala o pôžičku

žalobkyňu a pri jednaní o tejto pôžičke, a ďalej H.. X. D., ktorá mala vedomosť o tejto pôžičke a žalobkyni
mala povedať, že sumu 30.000.- Sk jej vrátila žalovaná z peňazí, ktoré jej sama na tento účel poskytla.

Odvolací súd obranu žalovanej voči žalobnému návrhu hodnotil tak, že tá namietala poskytnutie
akejkoľvek pôžičky od žalobkyne aj v minulosti, aj požičanie peňazí od JUDr.

D., ktorej naopak ona poskytovala peniaze, že žalovaná mala finančné prostriedky, preto nebola

odkázaná na pôžičku od žalobkyne, na dôkaz čoho predložila pokladničnú zloženku VÚB, a.s. a
ústrižok poštovej poukážky zo dňa 11.8.2000. Taktiež žalovaná tvrdila, že so žalobkyňou nemali blízky
kamarátsky vzťah.

V hodnotení dôkazov súdom prvého stupňa videl odvolací súd logické rozpory, keď výpoveď svedkyne
P. X. súd hodnotil ako priamy dôkaz svedčiaci o tom, že žalovaná požiadala žalobkyňu o pôžičku,

zároveň výsluch tejto svedkyne, ktorá bola priamo svedkom odovzdania sumy 30.000.- Sk žalobkyňou
žalovanej hodnotil ako vierohodný dôkaz, keďže sama skutočnosť, že svedkyňa je zamestnankyňou
žalobkyne neznamená spochybnenie jej tvrdenia. Napriek tomu, že z takéhoto hodnotenia výpovede
P. X. vyplýva nepravdivosť tvrdení žalovanej v rámci obrany proti žalobnému návrhu o tom, že mala
finančné prostriedky a nepotrebovala pôžičku, že žiadne financie si od žalobkyne nikdy nepožičala,

ako aj to, že napriek preukázaniu výberu sumy 70.000.- Sk z účtu žalobkyne v danom čase, súd
prvého stupňa uzavrel, že svedkyňa mala o poskytnutí tejto sumy 70.000.- Sk iba sprostredkované
informácieodžalobkyne,zčohotunajšísúdvyvodil,ženeunieslažalobkyňadôkaznébremeno.Odvolací
súd v uvedených súvislostiach nepovažoval za zrejmé, ako súd prvého stupňa prihliadal na ďalšie
skutočnosti, ktoré vyplynuli z tvrdení účastníčok konania, aj z výpovede svedkyne P. X., ktorá potvrdila

výpoveď žalobkyne, že so žalovanou boli vo veľmi dobrom kamarátskom vzťahu, keď výslovne uviedla,
že žalovaná bola najčastejšou návštevníčkou advokátskej kancelárie, že účastníčky sú veľmi dobré
kamarátky (chodili spolu na výlety), kým žalovaná poprela, žeby so žalobkyňou boli priateľkami a brala
ju len ako známu, ktorá navštevovala jej kadernícky salón. Svedkyňa Kovácsová tiež potvrdila, že
kritického dňa účastníčky spoločne odišli do banky a po návrate jej žalobkyňa povedala, že transakciaprebehla, pričom žalovaná v jej prítomnosti opakovane ďakovala žalobkyni za pôžičku a sľubovala, že
ju na 100 % vráti. Zo svedeckej výpovede Evy Kovácsovej tiež vyplýva, že sama navštívila viackrát
žalovanú v jej salóne a pri týchto osobných návštevách zisťovala u žalovanej, kedy vráti 70.000.-

Sk žalobkyni, pričom žalovaná nikdy nepoprela existenciu tejto pôžičky a spomínala len, že majú so
žalobkyňou medzi sebou staré nedoriešené veci. Žalovaná aj tieto osobné návštevy svedkyne X. u
nej v salóne poprela. Ako sa s týmito rozpormi vo výpovediach účastníčok a svedkyne P. X. tunajší
súd vysporiadal, nie je možné podľa názoru odvolacieho súdu v napadnutom rozsudku zistiť. Napriek
tomu, že účastníčky nenavrhovali vykonať konfrontáciu medzi nimi a žalovanou a svedkyňou P. X., za

danej situácie sa odvolaciemu súdu javilo potrebným v súlade s ust. § 120 ods. 1 druhej vety O.s.p.
vykonať konfrontáciu tak, aby si svoje skutkové tvrdenia povedali tvárou v tvár, resp. si navzájom položili
otázky k rozporným tvrdeniam. Vychádzajúc z takéhoto hodnotenia výsledkov dokazovania odvolací súd
konštatoval, že tunajší súd neprihliadal na niektoré skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov
a v dôsledku nepreskúmateľnosti rozsudku v niektorých smeroch v napadnutej časti rozsudok zrušil
s tým, že úlohou prvostupňového súdu v ďalšom konaní bolo odstrániť vytýkané pochybenia, doplniť

dokazovanie a vyhodnotiť vykonané, aj doplnené dôkazy v súlade s ust. § 132 O.s.p.

Vzhľadom na zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa uznesením Krajského súdu v Košiciach vec
sa vrátila do štádia prvostupňového konania, v ktorom bol tunajší súd viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu. Preto súd opätovne vec prejednal, doplnil dokazovanie v naznačenom smere a
na základe vykonaných dôkazov, ktoré všetky vyhodnotil vo vzájomnej súvislosti podľa § 132 O.s.p.,

rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu, dospel k tomu záveru, že považoval žalobný návrh za
dôvodný čo do základu aj výšky žalovanej

istiny 70.000.- Sk, t.j. 2.323,57 €, keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi účastníčkami
konania došlo k dohode o poskytnutí pôžičky žalovanej v sume 100.000.-Sk a žalovaná svoj záväzok
vrátiť pôžičku v sume 70.000.-Sk žalobkyni nesplnila.

Podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

Z citovaného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje
písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne, alebo konkludentným spôsobom.

Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je určenie predmetu pôžičky a z obsahu zmluvy musí
vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou
zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom
dlžníkovi. To všetko v doterajšom konaní žalobkyňou preukázané bolo. Z hľadiska dôkazného bremena
zaťažovala povinnosť žalobkyňu vzhľadom na nedostatok písomnej formy zmluvy o pôžičke j preukázať

jej uzavretie iným hodnoverným spôsobom, a preukázať právne relevantné skutočnosti, na ktorých svoj
nárok založila.

Odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi je predpokladom uzavretia zmluvy o pôžičke.
Žalobkyňa na preukázanie svojich žalobných tvrdení o pôžičke žalovanej predložila jednak listinný
dôkaz - výpis z účtu Ľudovej banky, a.s. zo dňa 21.8.2000 potvrdzujúci výber sumy 70.000.- Sk, jednak

odovzdanie predmetu pôžičky v tejto výške bolo preukázané aj výpoveďou svedkyne P. X.- jej asistentky,
nakoľko tá bola osobne prítomná v advokátskej kancelárii, keď žalovaná požiadala žalobkyňu o pôžičku,
aj keď žalovaná ďakovala za pôžičku a prisľúbila jej vrátenie. Súd posúdil okolnosť, že nedošlo
k uzavretiu písomnej formy pôžičky medzi účastníčkami konania ako prirodzené a logické riešenie
vzťahov medzi blízkymi osobami, akými nesporne po dobu niekoľkých rokov tieto boli, kým nedošlo

k narušeniu ich vzťahu práve z dôvodu predmetnej pôžičky. Z vykonaného dokazovania z výpovedí
samotných účastníčok, aj svedkyne X. totiž podľa názoru súdu nepochybne vyplynulo, že okrem toho,
že žalovaná bola častou návštevníčkou advokátskej kancelárie žalobkyne, kde jej „robila nechty“ a nie
poskytovala právne služby, spoločne chodili na výlety a nákupy s rodinnými príslušníkmi žalovanej,
žalobkyňa využívala zase služby žalovanej v jej kaderníckom salóne, súd považoval za nepravdivé

tvrdenie žalovanej, že so žalobkyňou neboli priateľkami. Tento ich vzťah hodnotila žalovaná účelovo,pretože nie je možné predpokladať, aby osoby, ktoré založia za účelom spoločného podnikania ako
spoločníčky s r.o. U. P. T. N.. XXXX, čo súd zistil z pripojeného spisu z obch. registra Okresného
súdu Košice I. sp. zn. Sro 9984, neboli v takom blízkom a dôvernom vzťahu, ako tvrdila žalobkyňa. Z

tohto ich intenzívneho a blízkeho vzťahu, napriek tomu, že ich spoločný podnikateľský zámer napokon
nerealizovali, možno potom vyvodiť, že obe účastníčky si vzájomne dôverovali natoľko, že nevyhotovili
ani písomne zmluvu o pôžičke, čo napokon nie je zákonom požadovaná náležitosť pre jej platnosť.
Dôvera žalobkyne, že žalovaná jej peniaze vráti, bola opodstatnená podľa názoru súdu aj tým, že
žalovaná podnikala, teda aj iné pôžičky, ktoré poskytla predtým žalovanej, jej žalovaná seriózne a čestne

podľa dohody vrátila.

Žalobkyňa a žalovaná mali úplne rozporné tvrdenia týkajúce sa poskytnutia predmetnej pôžičky. Pokiaľ
žalobkyňa tvrdila, že dňa 21.8.200 spolu so žalovanou odišli do banky, kde žalobkyňa vybrala zo svojho
účtu sumu 70.000.- Sk, túto odovzdala žalovanej, že následne sa

vrátili do advokátskej kancelárie žalobkyne, kde v prítomnosti svedkyne X. ďakovala jej žalovaná
za pôžičku a sľubovala jej vrátenie, tieto tvrdenia žalobkyne boli osvedčené výpoveďou Y. X. pred

súdom, ktorej výpoveď súd považoval za dôveryhodnú, lebo táto svedkyňa, aj keď je zamestnankyňou
žalobkyne, vypovedala pred súdom presvedčivo a vierohodne a skutočnosť zamestnaneckého vzťahu
so žalobkyňou nemôže sama o sebe byť dôvodom posúdenia jej výpovede ako nepravdivej a účelovej,
keď pravdivosť jej výpovede vyplýva aj z iných dôkazov, konkrétne z výpovede svedkyne JUDr. D., ktorá
tiež mala vedomosť, že žalobkyňa požičala peniaze žalovanej, že jej ich nevrátila a sama svedkyňa sa

na pôžičku žalovanej aj pýtala, aj keď žalovaná pred svedkyňou poprela pôžičku od žalobkyne. Pokiaľ
ide o návštevy žalobkyne a svedkyne X. T. kaderníckom salóne žalovanej, tie žalovaná nepoprela, len
tvrdila, že svedkyňa do jej salónu nechodila za ňou a nežiadala vrátenie predmetnej pôžičky, ale prišla
za žalobkyňou, čiže nepoprela návštevy svedkyne v jej salóne, len tvrdila iný účel jej návštev. Žalovaná
popierala akúkoľvek pôžičku od žalobkyne s poukazom na to, že nemala dôvod požičiavať si peniaze

ako úspešná podnikateľka, o čom predložila súdu poštovú poukážku z 11.8.2000 o vyplatení sumy
351.803.-Sk Daň. úradu Košice III a pokladničnú zloženku č. 013908 z toho istého dňa o vyplatení sumy
351.803.-Sk vo VÚB, a.s Košice-mesto, ktoré mali svedčiť o tom, že nebola finančne odkázaná na
pôžičku od žalobkyne. Súd však vyhodnotil tieto listinné dôkazy žalovanej ako nepriamy dôkaz toho, že
po vyplatení sumy 703.606.- Sk dňa 11.8.2000 logicky už dňa 21.8.2000 žalovaná nemala tieto peniaze,

dôkaz o tom, že má iný zdroj financií ani neuvádzala a tak mohol to byť dôvod na požiadanie pôžičky
od žalobkyne, k čomu v skutočnosti aj došlo, o čom svedčí najmä výpoveď svedkýň X., D., výpoveď
žalobkyne, aj výpis z účtu žalobkyne z Ľudovej banky, a.s o výbere sumy 70.000.-Sk.

Žalovaná v priebehu celého konania popierala poskytnutie pôžičky od žalobkyne, ale jej tvrdenia
boli vyvrátené tvrdeniami žalobkyne a predovšetkým výpoveďou svedkyne X., ktorá osobne vlastnými

zmyslami vnímala prejavy žalovanej pred žalobkyňou, keď ju sama žiadala o pôžičku, aj keď ďakovala
žalobkyni za požičanie peňazí, čo by zrejme neprejavila, ak by k žiadnej pôžičke nedošlo. Súd nemohol
prehliadnuť výpoveď svedkyne X., G. inak ju vyhodnotiť ako presvedčivú, ak vypovedala spontánne o
tom, čo sama počula a videla, ak nebol v konaní produkovaný žiaden relevantný dôkaz spochybňujúci
hodnovernosť jej výpovede. Práve naopak v konaní súd zistil rozpory v tvrdeniach žalovanej a svedkyne

D.Á. , keď žalovaná tvrdila, že nepožičiavala peniaze žalobkyni a svedkyňa D. zase tvrdila, že žalovaná
sa pred ňou vyjadrila, že ona požičala peniaze žalobkyni a nie žalobkyňa jej. Žalovaná namietala cestou
svojho právneho zástupcu aj rozpor v tvrdeniach svedkyne X. a žalobkyne v dobe splatnosti údajnej
pôžičky, ako aj rozpor v časovom údaji poskytnutia pôžičky. Súd nepovažoval okolnosti nimi uvádzané
o tom, či k pôžičke došlo doobeda alebo poobede a či splatnosť pôžičky dohodli účastníčky do jedného

mesiaca alebo do 3 mesiacov, za tak významné pri posúdení samotného aktu pôžičky. Vychádzal pritom
z ich prejavov pred súdom, keď vzhľadom na značný časový odstup od poskytnutia pôžičky nevedeli
ani jedna z nich povedať jednoznačne, dokedy účastníčky predĺžili lehotu 1 mesiaca pôvodnej splatnosti
pôžičky. Ak tvrdenie žalobkyne o splatnosti pôžičky v lehote jedného mesiaca od jej poskytnutia nebolo
v konaní preukázané, keď sama žalobkyňa pripustila, že súhlasila s neskorším vrátením tejto časti

pôžičky, keď bude žalovaná mať peniaze a ani svedkyňa X. nemala vedomosť, dokedy predĺžila
žalobkyňa termín vrátenia pôžičky žalovanej, tieto okolnosti majú význam len pri posúdení súdom, kedy
nastala splatnosť pôžičky, ak z výpovedí žalobkyne a svedkyne X.O. nevyplýva jasný záver, dokedy
mala žalovaná pôžičku žalobkyni vrátiť.Súd sa stotožnil s argumentáciou právnej zástupkyne žalobkyne v tom smere, že žalovaná v
konaní nechcela odpovedať na mnohé otázky, odpovedala vyhýbavo a nepresvedčivo. Doplnením
dokazovania na návrh žalobkyne oboznámením z pripojeného súdneho spisu súd zistil, že žalovaná

bola právoplatným rozsudkom zo dňa 21.12.2005 sp. M..XT XX/XX Okresným súdom Košice I. uznaná
vinnou zo spáchania pokusu trestného činu úverového podvodu, ktorého sa dopustila v úmysle vylákať
odobch.spol.Prvástavebnásporiteľňa,a.sBratislavaúvervovýške750.000.-Sk,keďpredložilafalošné
potvrdenia o svojom príjme, že ako samostatne zárobkovo činná osoba nemá podlžnosti voči Sociálnej
poisťovni, Napriek tomu, že žalovaná vo svojich výpovediach popierala poskytnutie pôžičky v celom

rozsahu, tak ako to popísala žalobkyňa, je nutné poukázať na všetky vyššie uvedené dôkazy, ktoré súd
vzal do úvahy, pretože tie spochybnili jej tvrdenia a mali vplyv na hodnovernosť toho, čo uviedla pred
súdom. S poukazom na uvedené dôvody súd posúdil výpoveď žalovanej ako účelovú a neuveril jej.

Je pravdou, že k odovzdaniu sumy 70.000.-Sk žalobkyňou žalovanej došlo bez prítomnosti tretej osoby,
no napriek tomu súd ku skutkovým zisteniam, z ktorých vyvodil záver o existencii zmluvy o pôžičke medzi
žalobkyňou a žalovanou a o nároku žalobkyne voči žalovanej, dospel po komplexnom vyhodnotení

všetkých vykonaných dôkazov, podporených radou okolností, za akých došlo k požičaniu týchto peňazí.
V tom čase totiž ona potrebovala peniaze na kúpu hodnotnejšej veci ( šperkov), ona prezentovala pred
žalobkyňou potrebu týchto peňazí a napokon aj ďakovala za požičanie peňazí žalobkyni, a prisľúbila
vrátenie peňazí, ale to už v prítomnosti svedkyne X., ktorej výpoveď ako dôkaz zodpovedá tvrdeniam
žalobkyneasúdmuselnanehoprihliadaťakonahodnovernýdôkaz,akvkonanínebolničímpreukázaný

opak a žalovaná žiadne relevantné dôkazy neoznačila, čo je i v súlade s hodnotením dôkazov a názorom
odvolacieho súdu.

Ako bolo už vyššie spomenuté, žalobkyňa nepreukázala v konaní splatnosť predmetnej pôžičky v lehote
1 mesiaca od jej poskytnutia, ani tú skutočnosť, dokedy predĺžila žalovanej lehotu na zaplatenie zvyšku
pôžičky. V časti žaloby týkajúcej sa úroku z omeškania vo výške 17,6% ročne zo sumy 70.000.-SK

(2.323,57 €) od 1.4.2001 do zaplatenia súd žalobe nevyhovel, nakoľko z dokazovania nevyplynulo
omeškanie žalovanej s plnením peňažného dlhu dňom 1.4.2001.Žalobkyňa sama potvrdila, že písomne
žalovanú na vrátenie dlhu z pôžičky nevyzývala, len viackrát ústne a telefonicky. Súd na základe týchto
dôvodov priznal žalobkyni okrem žalovanej istiny úrok z omeškania v zákonnej výške ( § 517 ods. 1,2
OZ) platnej ku dňu 1.5.2005, t.j. dňom nasledujúcim po prevzatí žaloby žalovanou do vlastných rúk

( 30.4.2005), keďže za výzvu na plnenie možno v danom prípade považovať až žalobu ( § 563 OZ), a v
prevyšujúcej časti v úroku z omeškania nad 6% a za obdobie od 1.4.2001 do 30.4.2005 nárok zamietol
ako nepreukázaný.

Vzhľadom na takéto rozhodnutie súdu bola v konaní úspešná žalobkyňa a preto jej v zmysle § 142 ods.
3 O.s.p., keďže mala neúspech len v časti príslušenstva pohľadávky, patrí náhrada trov konania. Ide

o trovy právneho zastúpenia advokátkou H.. H. A.. Odmena za poskytovanie právnej pomoci prináleží
podľa §§ 10 ods. 1, 14 ods. 1 písm. a/, d/ a § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. vo výške 2.750.- Sk za
úkony v r. 2007 a 2008 (prevzatie a príprava zastúpenia účasť na pojednávaniach 6.6.2007, 16.1.2008 a
28.4.2008, za účasť na pojednávaniach 31.10.2007 a 12.12.2007, ktoré boli odročené bez prejednania
veci, patrí len 1 odmeny, t.j. 2 x po 22,82 €), a vo výške 91,29 € v r. 2011 ( účasť na pojednávaniach

9.3.2011 a 6.4.2011), k týmto úkonom patrí režijný paušál 4 x 178.- Sk (5,91 €), 2 x 190.- Sk (6,31 €) a
2 x 7,41 €. Trovy právneho zastúpenia žalobkyne činia sumu 644,42 €. Žalobkyni

patrí aj náhrada za zaplatený súdny poplatok pri podaní žaloby vo výške 3.500.- Sk (116,18 €),
takže celkové trovy konania žalobkyne predstavujú sumu 760,60 € a tie je povinná žalovaná zaplatiť
advokátke, ktorá žalobkyňu v konaní zastupovala (§ 149 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu
ktorého smeruje. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.