Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 28, 2011

Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 5C/39/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6810200685
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Prčová

ECLI: ECLI:SK:OSRA:2011:6810200685.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca pred samosudkyňou JUDr. Luciou Prčovou v právnej veci navrhovateľa T. Q., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXXX/XX, XXX XX C. proti odporcovi C. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
T. XXX, okres T., Česká republika v konaní o určenie výživného na plnoleté dieťa takto

r o z h o d o l :

Konanie sa v časti výživného vo výške 50,- € mesačne z a s t a v u j e .

Odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľa zvýšené výživné vo výške 200,- € mesačne,
počnúc dňom 01.03.2010 vždy do každého 25-dňa v mesiaci, vopred k rukám navrhovateľa.

Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu v Poprade zo dňa 20.03.1992, č. k. 13C/38/92-18 vo výroku
o výživnom.

Na zaplatenie zameškaného výživného za obdobie od 01.03.2010 do 31.01.2011 vo výške 2 200,- €
sa odporcovi povoľujú splátky vo výške 10,- € mesačne, splatné spolu s bežným výživným s tým, že

omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia zameškaného výživného.

Navrhovateľovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 11.02.2010 domáhal, aby mu odporca, ako jeho otec,
platil výživné vo výške 250 € mesačne počnúc 01.03.2010. V návrhu uviedol, že je študentom vysokej
školy, pričom jeho mesačné výdavky vyčíslil na sumu celkovo 437,64 €. Uviedol, že naposledy bola
vyživovacia povinnosť odporcu voči nemu určovaná v rozvodovom rozsudku v r. 1992 vo výške 600,-
Sk. Výživné v takejto výške odporca platil do 18-teho roku navrhovateľa. Od dovŕšenia plnoletosti na
jeho výživu neprispieval.

K návrhu sa písomným podaním doručeným súdu dňa 12.04.2010 vyjadril odporca a uviedol, že

je schopný navrhovateľovi prispievať na výživu mesačne čiastkou 150 €. Uviedol, že navrhovateľ,
ktorý má už 21 rokov je už vo veku kedy si je okrem štúdia schopný sám si privyrobiť časť peňazí
potrebných na pokrytie nákladov spojených so živobytím a štúdiom. Taktiež namietal, z výdavkov
uvádzaných navrhovateľom v návrhu, výšku výdavkov na stravu - 200,- € mesačne, ktorá sa mu zdala
byť príliš vysoká. Taktiež namietal zvýšené výdavky navrhovateľa spočívajúce v platení školného keďže
navrhovateľ študuje na súkromnej škole, pričom mal za to, že tieto výdavky nemôžu ísť na ťarchu
rodiča, ktorý je povinný platiť výživné na plnoleté dieťa. Uviedol, že má ďalšie dve vyživovacie povinnostina mal. dcéru T., nar. XX.XX.XXXX, ktorá študuje na strednej škole v Prahe a mal. dcéru C., nar.
XX.XX.XXXX, ktorá končí základnú školu a taktiež bola prijatá na strednú školu v Prahe. Podľa odporcu
po rozvode s matkou navrhovateľa v r. 1992 sa presťahoval do Českej republiky kedy došlo k prerušeniu

kontaktu s navrhovateľom, s ktorým sa odvtedy nestýkal. Informácie o ňom získaval od svojho otca
(starého otca navrhovateľa). Na navrhovateľa riadne platil súdom stanovené výživné do jeho 18-teho
veku. Na navrhovateľa ako na syna nikdy nezanevrel, avšak keď jeho bývalá manželka požiadala o
zmenu priezviska navrhovateľa súhlasil s tým, aby syn vyrastal v úplnej rodine. Týmto navrhovateľa
úplne odrezali od odporcu aj od jeho rodiny. Odporca nadobudol dojem, že navrhovateľ vôbec nevie, že

jeho biologickým otcom je on. Keď odporca navrhovateľa prvýkrát kontaktoval cez skype v jeho 19-tich
rokoch, tvrdil, že nikdy nevidel svoj rodný list a neveril, že jeho biologickým otcom nie je ten muž, ktorý
ho vychoval. Keď mu odporca navrhol stretnutie navrhovateľ to odmietol s tým, že ich (odporcu a jeho
rodinu) poznať nechce. Potom prerušil aj tento kontakt. Odporca uviedol, že sa nebráni povinnosti platiť
na syna výživné, ale príde mu nespravodlivé riešenie "zaplať ale poznať a vidieť ťa nechcem".

Odporca bol v konaní vypočutý aj dožiadaným súdom v Příbrami, kde do zápisnice spísanej dňa

07.09.2010 špecifikoval svoje mesačné výdavky, ako aj predložil potvrdenia o svojich mesačných
príjmoch a mesačných príjmoch jeho manželky. Zároveň opätovne potvrdil skutočnosť, že na
navrhovateľaplatilvýživnévovýške600,-Skdojeho18-tehorokuveku.Vpísomnompodanídoručenom
súdu 20.01.2011 bližšie špecifikoval a preukázal výšku niektorých uvádzaných mesačných výdavkov.

V písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 17. 5. 2010 navrhol, aby bolo výživné na neho uznané vo

výške 200,- €. Toto podanie navrhovateľa súd podľa obsahu posúdil ako čiastočné späťvzatie návrhu.
V písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 02.08.2010 navrhovateľ bližšie špecifikoval svoje výdavky
uvádzané v návrhu ako aj uviedol niektoré ďalšie výdavky.

Súd vo veci nariadil a dňa 28.01.2011 vykonal pojednávanie za prítomnosti navrhovateľa a neprítomnosti
odporcu,ktorýbolvkonanívypočutýdožiadanýmsúdom,pričomsúhlasil,abysúdpojednávalarozhodol

v jeho neprítomnosti. O termíne pojednávania bol odporca upovedomený. V podaní doručenom súdu
dňa 20.01.2011 žiadal, aby v prípade ak vyjdú najavo nejaké nové skutočnosti, alebo ak by navrhovateľ
uviedol tvrdenia, na ktoré by mal odporca reagovať, žiadal, aby bol opätovne vypočutý Okresným súdom
v Příbrami a aby mu bolo umožnené sa k týmto tvrdeniam vyjadriť.

Dokazovanie súd vykonal zhodnými tvrdeniami účastníkov konania ako aj listinnými dôkazmi a to

najmä potvrdením navrhovateľa o návšteve vysokej školy, rozhodnutím Obvodného úradu v Revúcej
zo dňa 13.06.1994, rodným listom navrhovateľa, výpisom z účtu (potvrdenie o zaplatení školného,
platby internátu), cestovnými lístkami Košice - Revúca, potvrdením zamestnávateľa odporcu o výške
jeho mesačného príjmu, faktúrou spoločnosti I., pokladničnými bločkami, výpisom z účtu - potvrdením o
zaplateníkreditunamobilnýtelefón,faktúrouspoločnostiM.,príjmovýmipokladničnédokladyozaplatení

autoškoly, daňovým priznaním V. Q. za rok 2009, potvrdením zamestnávateľa odporcu o výške jeho
mesačného príjmu za obdobie 02/2010 - 07/2010, potvrdením zamestnávateľa manželky odporcu o
výške jej čistého mesačného príjmu za obdobie 02-07/2010, potvrdením zamestnávateľa odporcu o
výške jeho mesačného príjmu za obdobie 08/2010 - 11/2010, potvrdením zamestnávateľa manželky
odporcu o výške jej čistého mesačného príjmu za obdobie 08/2010 - 11/ 2010, rodným listom mal. C. T.

a mal. T. T., potvrdením o výške cestovného z Pičína do Prahy a späť, zmluvami o stavebných úveroch,
dokladom o cene učebníc, potvrdením o zaplatení rovnošaty C. T., potvrdením zamestnávateľa odporcu
opoklesejehotarifnéhoplatuodzačiatkur.2011,rozvodovýmrozsudkomOSPopradč.k.13C38/92-18,
rozsudkom OS Rožňava, č.k. 2P 113/93-31 čl. 9-10 a zistil nasledujúci skutkový stav veci:

Z kópie rozsudku Okresného súdu v Poprade, č.k. 13C 38/92-18 mal súd preukázané, že po rozvode

manželstva odporcu C. T. a V. T. bol v tom čase mal. syn T. - navrhovateľ zverený do výchovy matky,
pričom odporcovi C. T. bola určená vyživovacia povinnosť vo výške 600,- Kčs mesačne. Zo zhodných
tvrdení účastníkov súdu vyplynulo, že od predmetného rozhodnutia vyživovacia povinnosť odporcu
upravovaná nebola. Zo zhodných tvrdení účastníkov taktiež vyplynulo, že odporca navrhovateľovi platil
výživné v súdom určenej výške 600,- Sk do 18-teho roku veku. Od 18-tich rokov navrhovateľovi výživné

neplatil, ani si iným spôsobom neplnil vyživovaciu povinnosť voči nemu.Z listinných dôkazov predložených navrhovateľom, resp. nepochybných navrhovateľových tvrdení mal
súd preukázané nasledujúce mesačné výdavky navrhovateľa: úhradu školného vo výške 666,- € na 1
školský rok, výdavky na ubytovanie na internáte vo výške 76,64 € mesačne, výdavky na stravu vo výške

200,- € mesačne, výdavky na školské potreby (najmä kopírovanie, kancelársky papier na semestrálne
práce, tlačenie študijných materiálov z internetu, šablóny, technické perá, tuš) vo výške 30,- € mesačne,
výdavky na cestovné z Revúcej do Košíc a späť, ktoré si navrhovateľ uplatňoval vo výške 54,40 €
mesačne, výdavky na cestovné prostriedkami MHD v Košiciach vo výške 10,- € mesačne, výdavky
na mobilný internet vo výške 9,- € mesačne. Z listinných dôkazov predložených navrhovateľom taktiež

vyplynulo, že v r. 2010 mal výdavky spojené s autoškolou v celkovej výške 300,- €, čo predstavuje sumu
25,- € mesačne.

Z daňových priznaní predložených navrhovateľom mal súd preukázané, že priemerný čistý mesačný
príjem matky navrhovateľa za r. 2009 bol 551,- €. Z nepochybných tvrdení navrhovateľa ako aj ním
predlžených listinných dôkazov vyplynulo, že medzi ďalšie výdavky matky navrhovateľa patria výdavky
na jej druhého syna Y. Q., ako aj výdavky na platenie zálohových platieb, plynu, elektriny, vody a

koncesionárskych poplatkov v celkovej výške 243,04 €. Na úhrade týchto nákladov sa spolu s matkou
navrhovateľa podieľa aj jej manžel R. Q., ktorého priemerný čistý mesačný príjem podľa daňového
priznania za r. 2009 predstavoval sumu 598,- €.

Z nepochybných tvrdení odporcu ako aj listinných dôkazov ním predložených a to potvrdení
zamestnávateľa o výške jeho mesačného príjmu a mesačného príjmu jeho manželky mal súd

preukázané, že výška čistého priemerného mesačného príjmu odporcu v r. 2010 (obdobie 02-11/2010)
bola 34 695,- Kč (1 431,- €), výška čistého priemerného mesačného príjmu manželky odporcu v r. 2010
(obdobie 02-11/2010) bola 17 241,- Kč (711,- €). Celková výška príjmu do domácnosti odporcu teda bola
2 142,- €. K mesačným výdavkom odporcu patria výdavky na jeho dve mal. dcéry C. T., nar. XX.XX.XXXX
a T. T., nar. XX.XX.XXXX, ktoré predstavujú výdavky za učebnice pre mal. T. vo výške 1 500,- Kč/školský

rok, teda vo výške 125,- Kč mesačne, výdavky na cestovné na mal. T. z Pičína do Prahy a späť vo výške
1 500,- Kč, výdavky na vreckové vo výške 1 000,- Kč mesačne na mal. T., ako aj výdavky na cestovné
pre mal. C. z Pičína do Příbrami a späť vo výške 500,- Kč mesačne, výdavky na rovnošatu zakúpenú
mal. C. v jednorazovej výške 2 650,- Kč, čo predstavuje sumu 220,- Kč mesačne, výdavky na učebnice
pre mal. C. vo výške 4 500,- Kč na školský rok, čo predstavuje sumu 375,- Kč mesačne a výdavky

na vreckové pre mal. C. vo výške 1 000,- Kč mesačne. Medzi ostatné výdavky odporcu patria výdavky
spojené so splácaním stavebného úveru, ktorý si odporca spolu s manželkou zobrali v celkovej výške
1 900 000,- Kč, pričom podľa úverových zmlúv výška mesačných splátok predstavuje celkovo sumu 12
000,- Kč (z úverovej zmluvy č. 05240527-9-01 splátka vo výške 7 200,- Kč mesačne, z úverovej zmluvy
č. XXXXXXX-X-XX splátka vo výške 2 400,- Kč mesačne, z úverovej zmluvy XXXXXXX-X-XX splátka vo

výške 2 400,- Kč mesačne). Pokiaľ odporca pri výsluchu pred OS v Příbrami uvádzal, že výška mesačnej
splátky stavebného úveru je 15 000,- Kč, toto preukázané nebolo. Z úverových zmlúv predložených
odporcom vyplynulo, že poskytnuté stavebné úvery mali byť použité na výstavbu rodinného domu. Z
odporcom tvrdených a preukazovaných skutočností však nie je zrejmé, či si týmto úverom odporca
s rodinou riešil otázku bývania, nakoľko z jeho tvrdenia ako aj ním predložených listinných dôkazov

vyplýva, že spolu s rodinou žije v dome, vlastníkom ktorého je jeho sestra - čo vyplýva aj z predloženého
LV. Pritom odporca síce je vlastníkom rodinného domu, avšak podľa jeho tvrdení v ňom žije jeho matka.
Ako ďalšie výdavky odporca v konaní uvádzal platenie poplatkov za elektriku, kúrenie a iné výdavky
súvisiace s užívaním rodinného domu, v ktorom spolu so svojou rodinou býva a ktoré zdieľa na polovicu
so svojou sestrou, výšku týchto však nešpecifikoval.

Zo zhodných tvrdení účastníkov konania súdu vyplynulo, že od rozvodu manželstva odporcu a matky
navrhovateľa v r. 1992, odporca neudržiaval s navrhovateľom žiadny kontakt. Podľa tvrdenia jeho
samotného ho prvýkrát kontaktoval až v jeho 19-tom roku veku. Skutočnosti uvádzané účastníkmi
ohľadne ich terajšieho kontaktu, resp. to, či to bol práve navrhovateľ, ktorý nemal záujem o udržiavanie
bližšieho kontaktu s odporcom, alebo naopak, súd bližšie nepreukazoval, nakoľko to nebolo podstatné

pre rozhodnutie súdu vo veci.Z nepochybného tvrdenia navrhovateľa mal súd preukázané, že si tento na zabezpečenie životných
potrieb a úhradu svojich výdavkov popri štúdiu na vysokej škole neprivyrába brigádnickou, ani inou
pracovnou činnosťou. Navrhovateľ nevykonáva brigádnickú činnosť ani počas školských prázdnin.

Podľa § 96 ods. 1 veta prvá a druhá Občianskeho súdneho poriadku (ďalej O. s. p. ) navrhovateľ môže
vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom,
súd konanie zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím
návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v
konaní

Podľa § 96 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný,
ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na
rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa ust. § 62 ods. 1 Zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú

schopné samé sa živiť.

Podľa ust. § 62 ods. 2 Zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov obaja
rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ust. § 62 ods. 4 Zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov pri určení

rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa ust. § 62 ods. 5 Zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 75 ods. 1 Zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov pri
určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a
majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd
aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového
prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa ust. § 75 ods. 2 Zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov výživné
nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté
dieťa.

Na základe dispozitívneho úkonu navrhovateľa, ktorý návrh zobral späť v časti mesačného výživného
50 €, konanie, vychádzajúc z ust. § 96 ods. 1 - 3 O. s. p. zastavil. Na prípadný nesúhlas odporcu pritom

neprihliadal, nakoľko k čiastočnému späťvzatiu došlo pred prvým pojednávaním.

Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení Zákona o rodine a na základe zisteného
skutkového stavu veci súd rozhodol tak, že vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi zvýšil zo sumy
19,91 € (600,- Sk) na navrhovateľom žiadanú sumu 200,- € mesačne. Pri svojom rozhodnutí vychádzal
v prvom rade z tohto, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľovi,

ku ktorej došlo ešte v r. 1992, došlo na strane navrhovateľa k podstatnej zmene pomerov a nárastujeho mesačných výdavkov, ako aj k celkovému nárastu cien potravín, vecí a služieb slúžiacich na
zabezpečovanie jeho životných potrieb. Navrhovateľ je v súčasnosti študentom denného štúdia vysokej
školy, pričom jeho dôvodné a opodstatnené mesačné výdavky predstavujú sumu minimálne 390,- €. Z

výdavkov špecifikovaných a preukazovaných navrhovateľom súd pre účely tohto konania za dôvodné
nepovažoval len výdavky na školné vo výške 666,- € a na cestovné z Revúcej do Košíc vo výške
54,40 € mesačne. Za dôvodné výdavky na cestovné súd považoval len v sume 27,20 € mesačne, čo
predstavujevýškucestovnéhopodľanavrhovateľompredloženýchcestovnýchlístkov4xdomesiacatam
aspäť.Pokiaľsinavrhovateľcestovnéuplatňovalvdvojnásobnejvýške,súdtozadôvodnénepovažoval,

nakoľko pokiaľ navrhovateľ študuje na vysokej škole mimo miesta svojho trvalého bydliska a z tohto
dôvodu vynakladá výdavky na ubytovanie na internáte, nie je zároveň aj dôvodné aby v priemere 8x do
mesiaca, teda 2x do týždňa dochádzal zo školy do miesta trvalého bydliska. Za dôvodné dochádzanie
do miesta trvalého bydliska súd považoval dochádzanie na víkendy, teda len 4x do mesiaca. Pokiaľ
navrhovateľ chce dochádzať do miesta svojho trvalého bydliska z nejakého dôvodu častejšie, toto
jeho rozhodnutie a výdavky s tým spojené nemôžu zaťažiť odporcu ako výživou povinnú osobu. V

otázke poplatkov za školné sa súd stotožnil s odporcom a tento výdavok navrhovateľa tiež nepovažoval
za nevyhnutný. Navrhovateľ má široké možnosti štúdia v Slovenskej republike na štátnych vysokých
školách, ktoré spoplatňované nie sú, preto ak sa rozhodne, alebo z dôvodu neprijatia na štátnu vysokú
školu je nútený študovať na súkromnej vysokej škole, poplatky za takéto štúdium je povinný znášať
sám, nakoľko idú nad rámec vyživovacej povinnosti rodiča. Na druhej strane pokiaľ sa týka výšky

mesačných výdavkov na stravu, ktoré navrhovateľ uvádzal vo výške 200,- € mesačne, tieto aj keď
súd pripúšťa, že sú vysoké, považuje za dôvodné, nakoľko zodpovedajú súčasným cenám jednak
stravovacích jednotiek napr. obedov, ako aj výške cien potravín. Navrhovateľ pritom súdu v konaní
predložil cenu stravnej jednotky za obed, ktorá je 3,19 €, čo je cena zodpovedajúca priemerným cenám
obedov, či už v reštauračných zariadeniach alebo školských jedálňach, dokonca vzhľadom na to, že

navrhovateľ študuje v Košiciach, ide ešte o jednu z nižších cien tejto stravnej jednotky. Nie je dôvodné
požadovať od navrhovateľa, aby si nezabezpečoval plnohodnotnú rozmanitú stravu, bohatú na vitamíny
a všetky ostatné výživné látky. Pri takomto zabezpečovaní stravy denná suma na ňu vynaložená vo
výške 6,66 €, ktorá zodpovedá mesačnej výške výdavkov na stravu 200,- €, nie je vôbec neprimerane
vysoká a to bez ohľadu na to, či si navrhovateľ stravu nosí z domu, alebo si ju kupuje v mieste štúdia.

Aj všetky ostatné výdavky uplatnené a preukázané navrhovateľom (s výnimkou tých, ktoré súd vyššie
uviedol) súd považoval za dôvodné a opodstatnené.

Pri rozhodovaní o zvýšení výživného súd zohľadnil aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery odporcu
ako výživou povinnej osoby, pričom mal za to, že vzhľadom na mesačný príjem odporcu je v jeho
schopnostiach prispievať na výživu navrhovateľa v rozsahu 200,- €. Ako vyplynulo zo zisteného

skutkového stavu veci priemerný mesačný príjem odporcu v r. 2010 bol 1 431,- € a priemerný príjem jeho
manželky 711,- €, teda ich spoločný príjem do domácnosti bol 2 142,- €. Za ich dôvodne vynaložené
výdavky súd považoval výdavky v celkovej výške 21 720,- Kč - 896,- € (všetky odporcom uvádzané a
preukazované výdavky súd považoval za dôvodné s výnimkou výšky splátky stavebného úveru, ktorá
bola preukázaná len vo výške 12 000,- Kč nie 15 000,- Kč). Medzi tieto výdavky súd zaradil aj výdavky

na platby spojené s užívaním rodinného domu vo vlastníctve sestry odporcu, v ktorom odporca s rodinou
žije,pričomaktietoznášanapolovicusosvojousestrou,zadôvodnépovažovalpredpokladanémesačné
náklady odporcu vo výške 5 000,- Kč. Keďže porovnaním príjmu odporcu a jeho manželky možno zistiť,
že príjem odporcu predstavuje 2/3-iny celkového príjmu v ich domácnosti a príjem jeho manželky 1/3-inu
tohto príjmu, je opodstatnené od odporcu požadovať, aby sa aj na úhrade výdavkov domácnosti podieľal

v 2/3-inách, čo pri vyššie ustálenej sume výdavkov 896,- € predstavuje sumu 597,- €. Po odpočítaní
tejto sumy od jeho mesačného príjmu možno ustáliť, že by odporcovi stále malo zostať k dispozícii 834,-
€. Z tejto sumy je jednoznačne zrejmá jeho schopnosť platiť navrhovateľovi mesačne výživné vo výške
200,- €.

Pri určení výšky vyživovacej povinnosti súd prihliadol aj na skutočnosť, že od r. 1992 odporca platil

navrhovateľovi výživné v nezmenenej výške 600,- Sk, ktorá po dlhé obdobie s ohľadom na meniace sa
potreby navrhovateľa spojené z jeho pribúdajúcim vekom ako aj na postupné zvyšovanie cien mohla
len vo veľmi malej miere pokryť skutočné náklady na výživu navrhovateľa. Táto suma po prijatí nového
zákona o rodine - Zák. č. 36/2005 Z.z., ktorý stanovil výšku minimálneho zákonného výživného za
posledné roky nedosahovala ani výšku tohto minimálneho výživného, ktorú je povinný platiť každý rodič

bez ohľadu na výšku jeho mesačného príjmu.Pokiaľ odporca v konaní namietal prístup navrhovateľa, ktorý s ním ako so svojím biologickým otcom
nechce udržiavať kontakt, ale výživné od neho požaduje, súd skúmal, či by v takomto prípade určenie
vyživovacej povinnosti nebolo v rozpore s dobrými mravmi. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo a

potvrdil to samotný odporca, že o prvý kontakt so synom sa po rozvode pokúsil až v keď mal navrhovateľ
19 rokov, teda po viac ako 15-tich rokoch. Aj keby skutočne bolo pravdou, že navrhovateľ nemal o bližší
kontakt s odporcom po tak dlhom čase záujem, možno takýto jeho prístup považovať za pochopiteľný,
nakoľko to bol práve odporca, ktorý v priebehu celého detstva ako aj dospievania navrhovateľa oňho
svoj otcovský záujem neprejavoval a vzťah so synom si nijakým spôsobom nebudoval. Naviac chce

súd pripomenúť, že povinnosť rodiča platiť výživné je zákonnou povinnosťou a nie zásluhovým nárokom
dieťaťa voči rodičovi.

Súd pripúšťa, že s ohľadom na vek navrhovateľa by si tento mohol na zvýšenie svojej životnej úrovne
privyrábať napr. brigádnickou činnosťou, avšak ak tak navrhovateľ nerobí, nemožno to vzhľadom na
skutočnosť, že je študentom denného štúdia na vysokej škole, teda sa sústavne pripravuje na budúce
povolanie, od neho dôvodne požadovať a s ohľadom na to, prípadne znížiť inak dôvodnú vyživovaciu

povinnosť odporcu k nemu. Prípadný ojedinelý príjem navrhovateľa napr. v dobe školských prázdnin, by
v zásade nemal vplyv na vyživovaciu povinnosť odporcu ani na jej výšku (porovnaj R 76/1968).

Za obdobie od priznania zvýšeného výživného do rozhodnutia súdu súd určil výšku zameškaného
výživného, ktorá vzhľadom na skutočnosť, že v období od 1. 3. 2010 do 31. 1. 2011 odporca výživné
navrhovateľovi neuhrádzal predstavuje 2. 200,- € (11 mesiacov po 200,- €). Na zaplatenie zameškaného

výživného vzhľadom na jeho výšku súd navrhovateľovi povolil splátky, výšku ktorých určil s ohľadom
na dostatočnú výšku bežného výživného v sume 10 € mesačne. Zároveň určil podmienky splatnosti
jednotlivých splátok zameškaného výživného.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 151 ods.1 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý si náhradu trov
konania neuplatnil, trovy konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd
v Banskej Bystrici prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,Podľa ust. § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon

exekúcie podľa osobitného zákona (Zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v platnom znení).