Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Monday, January 10, 2011

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 37C/122/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7209218135
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kamil Petrovič

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2011:7209218135.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudcom, Mgr. Kamilom Petrovičom, v právnej veci žalobcu : I. J., nar. XX.X.XXXX,

trvale bytom P., M. XXXX/XX, zast. : D.. Ivan Husár, advokát, so sídlom Košice, Vojenská 14, proti
žalovanému v 1. rade : Bc. D. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom P., T. XX a žalovanému v 2. rade : E.
Z., nar. X.X.XXXX, trvale bytom P., J. XX, obaja zastúpení : JUDr. Ing. Ľubomír Niedelský, advokát, so
sídlom Košice, Moyzesova 34, v konaní o náhradu škody vo výške 29.874,53 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 18.8.2009 domáhala voči žalovaním v 1. a 2.
rade zaplatenia sumy 29.874,53 eur titulom náhrady škody. V rámci príslušenstva si žalobkyňa uplatnila

úroky z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 29.874,53 eur od 15.1.2008 do zaplatenia. Žalobkyňa
si zároveň uplatnila aj nárok na náhradu trov konania.

Svoju žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že so žalovanými uzavrela zmluvu o pôžičke zo dňa 21.5.2007
ako aj zmluvu o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 21.5.2007, na základe ktorej sa žalovaní
stali dočasnými spoluvlastníkmi nehnuteľností vedených na LV č.XXXX, v okrese P. II, obci P. - J.
P., v katastrálnom území G., byt č.X nachádzajúci sa na 1. poschodí v bytovom dome na ulici M. v
P., vo vchode č. XX, súpisné číslo XXXX, náležitej časti pozemku (parc. č. XXXX na LV č.XXXX) a
podielu na spoločných priestoroch a zariadeniach vo výške XXXX/XXXXXX. F. žalobkyňa uzavrela dva

dodatky k zmluve o pôžičke a takisto dva dodatky k zmluve o zabezpečení záväzku prevodom práva, na
základe čoho jej dlh voči žalovaným vzrástol na celkovú sumu XXX.XXX,-- Sk (XX.XXX,XX eur) ku dňu
XX.X.XXXX. W. majúc za to, že žalobkyňa neuhradila riadne a včas svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy
o pôžičke, a že na základe zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva sa stali definitívne vlastníkmi
uvedených nehnuteľností, predali tento nehnuteľný majetok na základe kúpno-predajnej zmluvy zo
dňa XX.X.XXXX I. E. za kúpnu cenu 800.000,-- Sk (26.555,14 eur). Alexander E., ako nový vlastník,
uzavrel s manželmi G. Q. a S. Q. kúpno-predajnú zmluvu zo dňa 6.8.2008, na základe ktorej predmetný

nehnuteľný majetok predal uvedeným kupujúcim za kúpnu cenu 2.150.000,-- Sk (71.366,93).

Ku dňu výkonu zabezpečovacieho prevodu práva 14.1.2008 dlh žalobkyne predstavoval istinu vo výške
527.000,-- Sk (17.493,20 eur) a zmluvnú pokutu vo výške 180.000,-- Sk (5.974,91 eur). Žalobkyňa prijala
dňa 20.8.2008 od Alexandra E. sumu 500.000,-- Sk (16.596,96 eur) titulom finančného vyrovnania.
Účelne vynaložené náklady žalovaných v súvislosti s výkonom zabezpečovacieho prevodu práva
žalobkyňa odhadla na sumu 43.000,-- Sk (1.427,34 eur). Súčet uvedených súm, t. j. 1.250.000,-- Sk(41.492,40 eur) by mal, podľa žalobkyne, zodpovedať hodnote prevádzaných nehnuteľností. Avšak I.
E. predal v auguste 2008 predmetný nehnuteľný majetok za kúpnu cenu 2.150.000,-- Sk (71.366,93
eur). Rozdiel teda predstavuje sumu 900.000,-- Sk (29.874,53 eur), čo je výška škody, ktorú spôsobili

žalovaní tým, že porušili svoje zákonné povinnosti, a to oznamovaciu povinnosť podľa ust. § 553c ods.3
OZ, uskutočnením priameho predaja Alexandrovi E. v rozpore s ust. § 553c ods.1 OZ a pri výkone
zabezpečovacieho prevodu práva nepostupovali s náležitou starostlivosťou v zmysle ust. § 553c ods.4
OZ.

Žalovaní vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 12.3.2010 uplatnený nárok žalobkyne neuznali. Na

svoju obranu uviedli, že v Dohode zo dňa 14.1.2008, uzavretej medzi žalovanými a kupujúcim I. E., sa
kupujúcizaviazal,žezažalovanýchsplnízáväzokvočižalobkyni,spočívajúcivovyplatenírozdielumedzi
trhovou cenou bytu a výškou záväzkov žalobkyne voči žalovaným, pričom rozdiel bol dohodnutý medzi
žalobkyňou a I. E. na sumu XXX.XXX,-- Sk (16.596,96eur), s tým, že žalobkyňa v čestnom prehlásení
zo dňa 20.8.2008 uviedla, že považuje všetky svoje nároky voči I. E. za uspokojené, a že si v budúcnosti
nebude nárokovať ďalšie finančné ani iné plnenie. Vo svojom vyjadrení ďalej uviedli, že zákonné

povinnosti upravené v ust. § 553c OZ žalovaní nemali, nakoľko tieto priniesla až novela Občianskeho
zákonníka účinná od 1.1.2008, poukazujúc na ust. § 879j OZ ako aj na to, že zabezpečovací prevod
práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech žalovaných vznikol na základe zmluvy o zabezpečení
záväzku prevodom práva zo dňa 21.5.2007, zavkladovanej na Katastrálnom úrade v Košiciach, Správe
katastra Košice dňa 20.7.2007, pričom žalovaní sa stali vlastníkmi predmetných nehnuteľností dňa

25.7.2007.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi: Zmluvou o
pôžičke zo dňa 21.5.2007 (čl. 11), Zmluvou o zabezpečení záväzku prevodom práva zo dňa 21.5.2007
(čl. 7), Kúpnou zmluvou zo dňa 14.1.2008 (čl. 20) a Kúpnou zmluvou zo dňa 6.8.2008 (čl. 23) a zistil
nasledovný skutkový stav:

Žalobkyňa ako dlžníčka uzavrela so žalovanými ako veriteľmi dňa 21.5.2007 zmluvu o pôžičke, na
základe ktorej žalovaní poskytli žalobkyni peňažnú pôžičku vo výške 300.000,-- Sk. V čl. II bod 3 zmluvy
o pôžičke sa účastníci dohodli na splatnosti záväzku žalobkyne tak, že žalobkyňa bola povinná vrátiť
požičanú sumu v štyroch splátkach po 10.000,-- Sk splatných vždy 21. dňa príslušného kalendárneho
mesiaca, pričom prvá splátka bola splatná do 21.6.2007 a jednej splátky vo výške 260.000,-- Sk do

21.10.2007. Pre prípad porušenia povinnosti splatiť pôžičku riadne a včas bola medzi účastníkmi v
čl. III zmluvy o pôžičke dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 10.000,-- Sk za každý aj začatý mesiac
omeškania. Žalovaní následne poskytli žalobkyni na základe dvoch dodatkov k zmluve o pôžičke zo dňa
3.7.2007 a zo dňa 20.7.2007 ďalšie peňažné sumy vo výške 87.000,-- Sk a 150.000,-- Sk, a tak celková
dlžná suma predstavovala výšku 527.000,-- Sk. Žalobkyňa predložila súdu len nepodpísaný Dodatok

č. 2 k zmluve o pôžičke zo dňa 21.5.2007. Žalobkyňa nevedela predložiť súdu rovnopisy podpísaných
dodatkov k zmluve o pôžičke, avšak tieto skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné.

Peňažný záväzok žalobkyne vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke a dodatkov bol zabezpečený Zmluvou o
zabezpečenízáväzkuprevodomprávazodňa21.5.2007,nazákladektorejžalobkyňadočasnepreviedla
na žalovaných vlastnícke právo k nehnuteľnému majetku zapísanému na LV č. 2630, pre katastrálne

územie G., ako byt č.X nachádzajúci sa na 1. poschodí bytového domu číslo súpisné XXXX, na ulici
M. v P., vo vchode č. XX, na pozemku parc. č. XXXX, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach bytového domu číslo súpisné XXXX o veľkosti XXXX/XXXXXX. Pre prípad, ak
by k splneniu záväzku žalobkyne v termínoch splatnosti, určených v zmluve o pôžičke v čl. IV bod 1,
nedošlo sa účastníci v čl. III bod 5 zmluvy zabezpečení záväzku prevodom práva dohodli, že žalovaní

sa stanú definitívnymi vlastníkmi nehnuteľností.

Skutočnosť, že žalobkyňa nesplnila svoj peňažný záväzok riadne a včas, t. j. v termínoch splatnosti
dohodnutých v zmluve o pôžičke a následných dodatkoch, nebola medzi účastníkmi sporná.

Žalovaní, ako noví vlastníci a zároveň predávajúci, uzavreli s I. E. ako kupujúcim kúpnu zmluvu dňa
14.1.2008, na základe ktorej žalovaní previedli na kupujúceho vlastnícke právo k nehnuteľnému majetkuzapísanému na LV č. XXXX, pre katastrálne územie G., ako byt č.X nachádzajúci sa na 1. poschodí
bytového domu číslo súpisné XXXX, na ulici M. v P., vo vchode č. XX, na pozemku parc. č. XXXX,
spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu číslo súpisné

XXXX o veľkosti XXXX/XXXXXX, za kúpnu cenu 800.000,-- Sk.

Následne I. E. ako predávajúci uzavrel s G. Q. a S. Q. ako kupujúcimi kúpnu zmluvu dňa 6.8.2008, na
základe ktorej previedol na kupujúcich vlastnícke právo k nehnuteľnému majetku zapísanému na LV č.
XXXX, pre katastrálne územie Grunt, ako byt č.X nachádzajúci sa na 1. poschodí bytového domu číslo
súpisné XXXX, na ulici M. v P., vo vchode č. XX, na pozemku parc. č. XXXX, spoluvlastnícky podiel na

spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu číslo súpisné XXXX o veľkosti XXXX/
XXXXXX, za kúpnu cenu 2.150.000,-- Sk.

Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi."

Podľa ust. § 37 ods.1,2 Občianskeho zákonníka: „Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite

a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný."

Podľa ust. § 38 ods.1,2 Občianskeho poriadku: „Neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá
spôsobilosť na právne úkony. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá
ju robí na tento právny úkon neschopnou."

Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka: „Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom."

Podľa ust. § 40 ods.1 a 3 veta pred bodkočiarkou Občianskeho zákonníka: „Ak právny úkon nebol
urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Písomný právny úkon
je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou."

Podľa ust. § 41 Občianskeho zákonníka: „Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,

je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu."

Podľa ust. § 46 ods.1,2 Občianskeho zákonníka: „Písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch
nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Pre uzavretie
zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o

zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine."

Podľa ust. § 553 os.1,2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007: „Splnenie záväzku sa
môže zabezpečiť prevodom práva dlžníka v prospech veriteľa (zabezpečovací prevod práva). Zmluva o
zabezpečovacom prevode práva sa musí uzavrieť písomne."

Podľa ust. § 879j Občianskeho zákonníka: „Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy

vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.
januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov."

Zmluva o zabezpečovacom prevode práva je dvojstranným úkonom, a ako taká musí spĺňať požiadavky
stanovené všeobecnou časťou Občianskeho zákonníka, konkrétne ustanoveniami § 37 a násl., pre
právne úkony ako prejavy vôle účastníkov občianskoprávnych vzťahov. Právny úkon musí byť urobený

slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne (§ 37 ods.1), jeho predmetom nesmie byť plnenie nemožné(§37 ods.2), nesmie obsahom alebo účelom odporovať zákonu, alebo ho obchádzať a nesmie sa priečiť
dobrým mravom (§ 39), musí byť urobený v písomnej forme tak, aby prejavy účastníkov boli obsiahnuté
na tej istej listine (§ 40 ods.1, § 46 a § 553 ods.2). Len pri dodržaní uvedených požiadaviek je právny

úkon platný, pričom tieto požiadavky sa musia vzťahovať na všetky podstatné náležitosti. Zmluva o
zabezpečení záväzku prevodom práva zo dňa 21.5.2007 všetky tieto zákonné predpoklady nespĺňa,
keďže podľa posúdenia súdu sa prieči dobrým mravom. A v takomto prípade právny úkon, ktorý sa prieči
dobrým mravom, je absolútne neplatný. Na absolútnu neplatnosť však súd musí prihliadať a vyvodzovať
z nej dôsledky aj bez návrhu z úradnej povinnosti.

V čase uzavretia zmluvy o zabezpečovacom prevode práva Občiansky zákonník upravoval
zabezpečenie záväzkov prevodom práva výlučne v ust. § 553. V zmysle ods. 1 tohto ustanovenia,
splnenie záväzku sa môže zabezpečiť prevodom práva dlžníka v prospech veriteľa. Podľa ods. 2 tohto
ustanovenia, zmluva o zabezpečovacom prevode práva sa musí uzavrieť písomne. Až novelizáciou
Občianskeho zákonníka zak. č. 568/2007 s účinnosťou od 1.1.2008 bolo ustanovenie doplnené
§ 553a až § 553d. Podľa prechodných ustanovení k tejto novelizácii, vznik právnych vzťahov a

nároky vzniknuté pred 1.1.2008 sa posudzujú podľa doterajších predpisov. Na tomto základe súd
posúdil vznik zmluvy o zabezpečovacom prevode práva a jej platnosť podľa § 553 Občianskeho
zákonníka v znení do 31.12.2007. V ust. § 553 Občiansky zákonník výslovne nerieši situáciu ak
dlžník zabezpečený záväzok riadne a včas nesplní. Neupravoval následky ani práva a povinnosti
zmluvných strán v prípade riadneho nesplnenia zabezpečovanej povinnosti. Právna úprava, na rozdiel

od dnešnej, teda výslovne nevylučovala ani dohodu o tom, že si veriteľ za účelom uspokojenia svojej
pohľadávky natrvalo ponechá prevedené právo. Občiansky zákonník spôsob, akým sa mali dlžník a
veriteľ pri vzniku nepodmieneného vlastníctva veriteľa k právu dlžníka vyporiadať, neriešil. Úprava i
tejto otázky teda bola zákonom ponechaná na dohodu dlžníka a veriteľa. V danom prípade sa účastníci
zmluvy o zabezpečovacom prevode práva dohodli, že, ak nedôjde k splneniu záväzku žalobkyne v

termínoch splatnosti dohodnutých v zmluve o pôžičke a následných dodatkoch, žalovaní sa stanú
definitívnymi vlastníkmi predmetu zabezpečenia, avšak bez toho, aby došlo zároveň k úprave spôsobu
a podmienok vyporiadania prípadného rozdielu medzi hodnotou zabezpečovanej povinnosti (527.000,--
Sk) a prevedeného práva (žalovaní predali predmetný nehnuteľný majetok Alexandrovi E. za kúpnu cenu
800.000,-- Sk, ktorý následne, s odstupom siedmych mesiacov, previedol byt na základe kúpnej zmluvy

za kúpnu cenu 2.150.000,-- Sk). Takéto dojednanie súd považoval za neplatné pre rozpor s dobrými
mravmi podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Nakoľko však túto neplatnú časť zmluvy nemožno
oddeliť od ostatného obsahu zmluvy postupom podľa ust. § 41 Občianskeho zákonníka, neplatná je
celá zmluva o zabezpečovacom prevode práva. Konflikt dojednania o nepodmienenom vlastníctve
žalovaných v prípade riadneho nesplnenia zabezpečeného záväzku bez toho, aby došlo zároveň

k úprave spôsobu a podmienok vyporiadania prípadného rozdielu medzi hodnotou zabezpečovanej
povinnosti a prevedeného práva so všeobecne uznávanými mravnými zásadami a princípmi vzájomných
vzťahov medzi ľuďmi, je v danom prípade umocnený ešte tou okolnosťou, že žalovaní predali predmetný
nehnuteľný majetok I. E. za kúpnu cenu 800.000,-- Sk, ktorý následne, s odstupom siedmych mesiacov,
previedol byt na základe kúpnej zmluvy za kúpnu cenu 2.150.000,-- Sk.

Vzhľadom na to, že absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí od
začiatku voči každému, Zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva zo dňa 21.5.2007, ako právny
úkon postihnutý neplatnosťou, nemala za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností.
Zároveň, vychádzajúc zo zásady, že nikto nemôže previesť na iného viac práv ako sám má, vychádzal
súd z neplatnosti aj všetkých nasledujúcich kúpnych zmlúv.

Na uvedenom právnom základe súd posudzoval žalobkyňou uplatnený nárok na náhradu škody, majúc
zato, že žalobkyni žiadna škoda nevznikla. Súdu, rešpektujúc predmet konania vymedzený žalobou po
skutkovej i právnej stránke, neostávalo iné ako žalobu zamietnuť.

Na pojednávaní konanom dňa 10.1.2011 prítomný účastníci konania boli poučení podľa ust. § 120
ods.4 O.s.p.. Právny zástupca žalovaných po poučení žiadal doplniť dokazovanie o výsluchy účastníkov

konania a svedka I. E.. Súd však vykonanie navrhnutých dôkazov nepripustil a vyhlásil dokazovanie za
skončené, nakoľko navrhnuté dôkazy súd nepovažoval za také dôkazy, ktoré by boli spôsobilé ovplyvniť
rozhodnutie súdu.Podľa ust. § 150 ods.1 O.s.p.: „Ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne
náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník,
ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu

patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť."

O trovách konania súd rozhodol podľa citovaného ust. § 150 O.s.p., tak, že žalovaným, ktorí boli v konaní
úspešní, náhradu trov konania nepriznal, a to na základe toho, že v danom prípade sú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa dané výnimočnými okolnosťami. Za výnimočnú okolnosť súd považuje to, že práve
žalovaní svojím konaním vo významnej miere zapríčinili vznik sporu, keď zneužijúc slabšie postavenie

žalobkyne, dohodli s ňou v zmluve o zabezpečení záväzku prevodom práva prepadný záloh bez toho,
aby došlo zároveň k úprave spôsobu a podmienok vyporiadania prípadného rozdielu medzi hodnotou
zabezpečovanej povinnosti a prevedeného práva, čím žalobkyňu dostali do nepriaznivého právneho
postavenia, ktoré musela riešiť danou žalobou. Súd síce žalobu zamietol, avšak nie na základe obrany
a argumentov žalovaných, ale vychádzajúc z absolútnej neplatnosti zmluvy o zabezpečení záväzku
prevodom práva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice II .

V zmysle ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje , v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti
rozsudku , alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci , pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí ,pretože sú tu ďalšie skutočnosti , alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2

O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne neplní , čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie , oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh
na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 O.s.p.)