Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 21, 2010

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 6C/210/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209218569
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2010:1209218569.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred samosudkyňou Mgr. Alenou Čakváriovou v právnej

veci navrhovateľa: R.. N. Z., nar. X.X.XXXX, bytom J. ul. č. XX, Bratislava proti odporcovi: T. bytové
družstvo P. II, T. ul. č. 8, P., S.: XX XXX XXX o návrhu na uloženie povinnosti zdržať sa tvrdení, návrhu na
zabezpečenie uverejnenia ospravedlnenia a zaplatenie sumy 100.000 eur titulom poškodenia dobrého
mena takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 23.9.2009, postúpeným
tunajšiemu súdu dňa 29.10.2009, a doplneným dňa 9.3.2010, domáhal:

- uloženia povinnosti odporcovi zdržať sa tvrdení, že mu navrhovateľ dlhuje náklady spojené so správou
bytu č. XX na L. ul. č. XX v Bratislave, zap. na LV č. XXXX, v kat. úz. Bratislava- Ružinov, a to vo výške
36.628.- Sk bezdôvodného obohatenia s príslušenstvom podľa žaloby na Okresnom súde Bratislava II
sp. zn. 7C/76/05 z 24.2.2003 a náklady spojené so správou uvedeného bytu vo výške 29.828.- Sk s
úrokom z omeškania vo výške 12,5% podľa žaloby na Okresnom súde Bratislava II sp. zn. 12C/182/2004
z 21.11.2003,

- uloženia povinnosti odporcovi do 30 dní od právoplatnosti rozsudku zabezpečiť na vlastné náklady
uverejnenie riadneho ospravedlnenia v tlačovom médiu denníku Nový čas v nasledujúcom znení:

Ospravedlňujeme sa pánu R.. N. Z. za to, že sme na Okresnom súde Bratislava II. od neho
žalobami neoprávnene vymáhali náklady za správu bytu v konaní sp. zn. 12C/182/2004 a 7C/76/2005,
a na Krajskom súde v Bratislave v konaní sp. zn. 4Co/470/07 a to uvedením nepravdivých informácií,
že nám dlhuje náklady spojené so správou bytu vo výške 36.628.- Sk bezdôvodného obohatenia s
príslušenstvom a náklady spojené so správou vo výške 29.828.- Sk s úrokom z omeškania vo výške
12,5%. Žiadne z týchto informácií v uvedených žalobách sa nezakladali na pravde,

- zaplatenia sumy 100.000 eur titulom poškodenia dobrého mena do 10 dní od právoplatnosti rozsudku

a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil nasledovnými skutočnosťami: Odporca ako právnická
osoba zapísaná v obchodnom registri aj napriek tomu, že sa do konca roku 1993 nepretransformovala
podľa špeciálneho zákona č. 42/1992 Zb. o vysporiadaní majetkových vzťahov v družstvách v rozpore
s § 22 ods. 2 cit. zák. na družstvo vlastníkov bytov. Podľa uvedeného zákona, ak bytové družstvá
nevydajú družstevné byty do osobného vlastníctva oprávnených osôb, vstupujú do likvidácie. Odporca
predkladal Zmluvu o prevode vlastníctva bytov do osobného vlastníctva oprávnených osôb v rozpore
s §§ 22 ods. 2 a 24 zák.č. 42/1992 Zb. až v roku 2001, keď rodičia navrhovateľa ako oprávnenáosoba na vydanie bytu boli od roku 1996 už po smrti. Napriek tomu, odporca do roku 1996 vyberal
od nich namiesto poplatkov za správu bytu stále nájom, ktorý bol vyšší, lebo im nikdy byt nevydal,
hoci o vydanie riadne, včas a v zákonnej lehote dňa 2.4.1992 požiadali. Po smrti rodičov navrhovateľa

si odporca uplatnil nedoplatok za údajnú správu bytu voči navrhovateľovi súdnou cestou v rozpore s
§ 25 cit. zákona, lebo predmetný byt si družstvo ponechalo v rozpore s ich žiadosťou a v rozpore
s §24 cit. zákona a čl. 20 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Na tomto právnom základe odporcovi,
ktorý sa vydáva za vlastníka predmetného bytu už 16 rokov, od roku 1993 do roku 2009, chýbala
aktívna legitimácia na uplatnenie akéhokoľvek nároku, ktorý mal byť v prvom rade preukázaný písomnou

zmluvou podľa § 24 zák.č. 42/1992 Zb. a následne zmluvou podľa § 25 cit.zákona. Aj napriek nedostatku
aktívnej legitimácie a vlastnému porušeniu ustanovení zákona odporca podal na navrhovateľa návrh
na zaplatenie poplatkov spojených so správou uvedeného bytu v konaní vedenom na Okresnom súde
Bratislava II pod sp. zn. 7C/76/05 a 12C/182/04 s tým, že vyúčtovanie za služby nikdy navrhovateľovi
nezaslal. Vyúčtovanie adresoval jeho otcovi, čím boli tieto nároky nezákonné a premlčané. Aj keď
navrhovateľa označil pred súdom ako dlhodobého neplatiča, bez dedičských práv na predmetný byt,

ktorý malo družstvo vydať ešte v roku 1992, v roku 2005 si namiesto toho, odporca dal zapísať
byt do výlučného vlastníctva na základe chybného a napadnutého rozhodnutia notára Okresného
súdu Bratislava II. Odporca sa nesnažil o vysporiadanie bytu, ale o získanie jeho vlastníctva. Voči
navrhovateľovi podal bezdôvodne návrh ako obohacujúcu osobu, ktorá za služby odporcovi odmieta
uhrádzať platby, údajne dôsledkom čoho, potom musel tieto čiastky uhrádzať za navrhovateľa odporca

podľa rozsudku v konaní 7C/76/05. Výpoveďou J. Z. na pojednávaní v konaní 12C/ 182/2004 bolo
preukázané, že v roku 2006 v čiastke 500.000.- Sk uhradil svedok J. Z. odporcovi nedoplatok na
byte, do ktorého bol pojatý i nedoplatok za obdobie od 1.1.2001 do 31.12.2001, a ak táto celková
čiastka prevyšovala fakturovaný nedoplatok bytu, ktorý bol podľa odporcu len 164.862.- Sk. Odporca
na pojednávaní doznal, že tým celkový dlh zanikol, odporca sa chcel obohatiť na úkor navrhovateľa a

nemal právny dôvod, aby si uplatňoval akékoľvek nároky voči navrhovateľovi, lebo údajný dlh zanikol.
Z konania 7C/76/05 právoplatne skončeného v roku 2009 ukladajúcim navrhovateľovi zaplatiť
36.628.- Sk v prospech odporcu a z konania 12C/182/2004, v ktorom obdobne odporca súdu tajil, že
nedoplatok na byte bol už uhradený, vyplýva, že napriek niekoľkonásobnej úhrade nedoplatku, odporca
zneužíval súd za účelom majetkového prospechu a aby to dosiahol, nestránil sa znižovať dobré meno

a dôstojnosť navrhovateľa. Na otázku súdu v konaní 7C/ 76/05, prečo odporca nemal uzavretú zmluvu
o správe bytu, sa odporca vyjadril tak, že túto zmluvu nemusel mať uzavretú z dôvodu, že navrhovateľ
nebol vlastníkom bytu, čím cynicky znižoval hodnovernosť nároku navrhovateľa a dôveryhodnosť jeho
osoby poškodzujúcim údajom z dôvodu, že odporca sám bol predkladateľom zmluvy o prevode bytu a
v rozpore so zákonom prevod bytu do osobného vlastníctva rodičom navrhovateľa do ich smrti v roku

1996 odoprel, čím následne v rozpore so zákonom neuzavrel s nimi ani zmluvu o správe bytu, na úkor
majetkových práv celej rodiny navrhovateľa a ich dobrého mena a preto nemal právo tvrdiť opak a
súdne vystupovať voči navrhovateľovi. Navrhovateľ svoj návrh doplnil ďalšími dôvodmi podaním zo dňa
9.3.2010, v ktorom uviedol, že prednesmi právneho zástupcu odporcu v konaní vedenom pod sp. zn.
12C/182/2004 na pojednávaní dňa 17.3.2009, 11.6.2009 a dňa 17.9.2009 tvrdil, že „odporca /Mgr. O. Z./

dlhuje SBD Bratislava II náklady spojené so správou bytu vo výške 29.828.- Sk s úrokom z omeškania“
sú nepravdivé. Rovnako nepravdivé skutočnosti tvrdil aj na pojednávaní na Okresnom súde Bratislava
II. vo veci sp. zn. 7C/76/2005 dňa 12.12.2007 a Krajskom súde v Bratislave dňa 20.5.2009 v konaní
sp. zn. 4Co/470/2007, že „odporca /R.. O. Z./ dlhuje SBD Bratislava II náklady spojené so správou
bytu vo výške 36.628.- Sk bezdôvodného obohatenia s príslušenstvom“, v dôsledku čoho odvolací

súd odmietol odvolanie navrhovateľa a potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu, čím navrhovateľovi
vznikla škoda 36.628.- Sk s príslušenstvom. Uvedené tvrdenia uviedol aj napriek tomu, že Juraj Z. ešte
v roku 2006 družstvu zaplatil za údajné vyrovnanie nedoplatku na uvedenom byte spolu cca 500.000.-
Sk. Právny zástupca na uvedených pojednávaniach stále podvodom tvrdil, že navrhovateľ je dlžníkom
odporcu. Zároveňsúduuviedol,žedlhzaplatenímJurajaFeketehoeštevroku2006zanikol.Odporcaod

roku 2006 maril výkon rozhodnutia súdu, lebo nepriznal prijatie uvedenej čiastky na uspokojenie svojho
nároku, čím v snahe získať neoprávnený majetkový prospech, vystupoval úmyselne proti navrhovateľovi
a tým konal voči jeho dobrému menu a povesti, a nevadilo mu, že spôsobuje zásah do ochrany ľudských
práv. Odporca sa verejne v rozpore so zákonom vydáva za vlastníka bytu a nie je zrejmé na základe
akého právneho titulu požadoval zaplatenie za správu bytu.

Odporca s návrhom nesúhlasil. Vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 9.8.2010 uviedol, že dňa
2.4.1992 prijal žiadosť od rodičov navrhovateľa na prevod uvedeného bytu do osobného vlastníctva.Vzhľadom na skutočnosť, že SBD Bratislava II. vybavovalo 18.500 žiadostí transformácia bytov
prebiehala viacero rokov. O smrti rodičov navrhovateľa sa odporca dozvedel v roku 1996. Na základe
rozhodnutí Okresného súdu Bratislava II sp. zn. D XXX/XX, Dnot XXX/XXXX a sp. zn. D XXXX/XX,

Dnot XXX/XXXX v dedičskej veci po neb. R. Z. a neb. L. Z. súd potvrdil nadobudnutie dedičstva -
náhradová pohľadávka z titulu vysporiadania BSM členského podielu v SBD Bratislava II a zostatkovej
hodnoty bytu na L. ul.č. XX,. byt č. XX a zostatkovej hodnoty členského podielu v sume 20.603.-
Sk R.. N. Z. a J. Z. v podiele 1 každému z dedičstva. Vzhľadom na skutočnosť, že súd v rozpore
so zákonom určil dvoch dedičov členského podielu v družstve nemohol odporca uzatvoriť

ani s jedným dedičom nájomnú zmluvu na predmetný byt, ktorý užíval po smrti rodičov R.. N. Z. a
ktorý neplatil družstvu žiadne náklady spojené s užívaním predmetného bytu. Z tohto dôvodu odporca
žaloval navrhovateľa na zaplatenie nedoplatkov. Navrhovateľ napriek žalobám v konaní 12C/182/2004,
7C/76/2005, 31Ro/671/2005 odmietal uhrádzať dlžné sumy. Konania pod sp. zn. 12C/182/2004 a
31Ro/671/2005 boli právoplatne ukončené, keďže brat navrhovateľa J. Z. dobrovoľne uhradil za neho
dlžné sumy. V konaní 7C/76/2005 v spojení s Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Co/470/07 bolo

právoplatne rozhodnuté, že R.. N. Z. je povinný zaplatiť družstvu sumu 21.179.- Sk s príslušenstvom.
Z dôvodu spomínanej úhrady dlhu J. Z. odporca od navrhovateľa dlžnú sumu nevymáhal. Naopak,
navrhovateľ sa v konaní na Okresnom súde Bratislava II. sp. zn. 18C/199/98 domáhal určenia výlučného
vlastníctva bytu, ktorý návrh bol zamietnutý. Navrhovateľ po celý čas užívania bytu neplatil nájomné
a náklady spojené s užívaním bytu, byt zdevastoval nepovoleným chovom vlčiakov v byte. Na základe

rozhodnutia súdu bol z predmetného bytu vyprataný. Obhliadkou bytu bolo zistené, že spôsobená škoda
v byte činí 514.845.- Sk. Ku dňu 31.10.2005 dlhoval navrhovateľ odporcovi z neplatenia nájomného a
služieb spojených s užívaním bytu celkovo sumu 259.813.- Sk. V súčasnosti odporca nevedie proti
navrhovateľovi žiadny súdny spor. Naopak navrhovateľ sa dožaduje súdnej cestou svojich nárokov.
Odporca sa svojim konaním voči navrhovateľovi nedopustil neoprávneného zásahu do jeho osobnosti a

neporušil žiadne občianske práva navrhovateľa. Sám navrhovateľ si svojim konaním porušil svoje dobré
meno a dobrú povesť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporcu, oboznámením sa s listinnými
dôkazmi: rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Co/470/07-225, zápisnicou o pojednávaní
Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 12C/182/2004 zo dňa 17.3.2009, 11.6.2009, 17.9.2004, výpisom

z listu vlastníctva č. XXXX, vyúčtovaním SBD Bratislava II., odborným stanoviskom Regionálneho
úradu verejného zdravotníctva Bratislava, korešpondenciou nájomníkov byt. domu s SBD Bratislava
II, žiadosťou o prevod vlastníctva bytu, dohodou o užívaní bytu, čestným vyhlásením, potvrdením o
absolvovaní vstupnej prehliadky, žiadosťou o vydanie kľúčov, uznesením Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 8Co 357/2009-59 a 12Co 204/2009-128 a zistil nasledovný skutkový stav:

Rozsudkomsp.zn.4Co4702007-225zodňa 20.mája2009KrajskýsúdvBratislavepotvrdilrozhodnutie
Okresného súdu Bratislava II č.k. 7C 76/05-196 v napadnutej časti, navrhovateľovi Stavebnému
bytovému družstvu Bratislava II nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Napadnutým rozsudkom
uložil súd prvého stupňa odporcovi R.. N. Z. povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 21.179.- Sk s 13% úrokom
z omeškania od 24.2.2003 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd návrh

zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Z odôvodnenia rozsudku súd zistil,
že predmetná istina predstavuje dlh na nákladoch spojených s užívaním bytu na L. ul.č. XX v Bratislave
odporcom bez právneho dôvodu. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.6.2009.

Z obsahu zápisníc o pojednávaní konaných na Okresnom súde Bratislava II. pod sp.zn. 12C/182/2004
dňa 17.3.2009 a dňa 11.6.2009 súd zistil, že navrhovateľ: Stavebné bytové družstvo Bratislava II. sa

domáhal zaplatenia istiny vo výške 29.828.- Sk s príslušenstvom od odporcu R.. N. Z., ktorá istina
predstavovala náklady spojené so správou bytu nachádzajúceho sa na L. ul. č. XX v Bratislave,
vychádzajúce z ročného vyúčtovania za rok 2001 za skutočne spotrebované náklady na energie a služby
spojené s užívaním bytu. Z obsahu zápisnice o pojednávaní v predmetnom konaní zo dňa 17.9.2009
súd zistil, že po výsluchu svedka v konaní J. Z. zástupca navrhovateľa založil do spisu doklad o tom, že

žalovanásumy29.828.-Skbolapojatádosumy164.862.-Skakonedoplatoknapredmetnombyteabola
dňa 4.7.2006 uhradená J. Z.. Zástupca Stavebného bytového družstva Bratislava II. ďalej uviedol, že
„návrh voči odporcovi i napriek tomu, že istina bola uhradená neberieme späť, žiadame súd, aby vo veci
rozhodol, pretože sme toho názoru, že i keď svedok Juraj Z. ako brat odporcu celú podlžnosť vyrovnal,
je to nespravodlivé voči bratovi J. Z., ktorý bol v konaní vypočutý ako svedok z dôvodu, že v byte býval

odporca, ktorý si neplnil povinnosti.“ Zároveň navrhovateľ založil do spisu nájomnú zmluvu uzavretúmedzi SBD Bratislava II a J. Z., ktorá je uzavretá podľa čl. 3 na dobu do právoplatnosti rozhodnutia
súdu vo veci určenia výlučného nájomcu predmetného bytu a člena SBD Bratislava II, resp. do uzavretia
dohody dedičov.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu č.k. 12C/182/2004 súd zistil, že dňa 13.10.2009 bolo uznesením
predmetné konanie zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľom. Uznesením č.k. 12Co
204/2009-128 zo dňa 18.12.2009 Krajský súd v Bratislave potvrdil napadnuté uznesenie Okresného
súdu Bratislava II. sp. zn. 12C/182/2994-115 zo dňa 13.10.2009, ktorým prvostupňový súd zastavil
konanie o zaplatenie sumy 29.828.- Sk s príslušenstvom titulom nedoplatku z vyúčtovania nájomného

a úhrad plnenia poskytované so správou X,X izbového bytu na L. ul. č. XX v Bratislave a to na základe
späťvzatia návrhu z dôvodu uhradenia žalovanej istiny bratom odporcu J. Z. dňa 4.6.2006, keďže
nepovažoval dôvody nesúhlasu odporcu so zastavením resp. so späťvzatím návrhu za natoľko vážne
a odôvodnené, aby bolo možné na tento nesúhlas prihliadnuť a prípadne pokračovať v konaní napriek
späťvzatiu návrhu vo veci samej. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.2.2010.

Uznesením sp. zn. 8Co 357/2009-59 zo dňa 29.1.2010 Krajský súd v Bratislave potvrdil napadnuté

uznesenie Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 31Ro/671/2005-27 zo dňa 14.10.2005, ktorým súd uložil
odporcovi R.. N. Z. uloženie povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odpor v sume 1.250.- Sk. Predmetom
konania bolo zaplatenie istiny 25.093.- Sk s príslušenstvom.

Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že od roku 1992 je v nedobrovoľnom právnom vzťahu s odporcom,
ktorý nerešpektoval zákon o transformácii družstiev, keďže neuzavrel zmluvu s rodičmi navrhovateľa

o vlastníctve k bytu. Ochrany práv a mena sa domáha z dôvodu, že odporca svojim konaním
správoplatnil rozsudky voči navrhovateľovi ako neplatičovi v rozsudku Okresného súdu Bratislava II. sp.
zn. 31Ro/671/2005, keď si vymáhal od navrhovateľa nájomné. Na podnet sudkyne návrh zobral odporca
späť, teda konanie bolo zastavené, avšak meno navrhovateľa bolo poškodené tým, že sa domáhal
zaplatenia 500.000.- Sk titulom nájomného napriek tomu, že dlžnú sumu uhradil brat navrhovateľa.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že odporca porušil jeho práva i v konaní tunajšieho súdu vedeného pod sp.
zn. 7C/76/2005, keďže navrhovateľovi bola uložená povinnosť zaplatiť nedoplatok za nájomné, ktoré
opäť vymáhal odporca ako subjekt bez právnej subjektivity, ktorý nemá právny titul na vystupovanie
ako vlastník alebo správca nehnuteľnosti. Podľa názoru navrhovateľa je neprijateľné, aby odporca
poškodzoval práva navrhovateľa vďaka ktorému stratil celý majetok a svojich psov, ktorých odniesli

policajti. Odporca si svojvoľne nárokuje na práva, ktoré nemá, nespĺňa základné povinnosti, z jeho strany
sa jedná o špekulácie s bytmi. Práva na ochranu osobnosti sa navrhovateľ domáha i z dôvodu, že
odporca podal návrhy na súd za nedoplatky na nájomnom, kde napríklad konanie vedené pod sp. zn.
31 RoB/671/2005 bolo zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu. Odporca poškodil meno navrhovateľa,
keď vôbec vymáhal platby, ktoré vymáhal neoprávnene bez dôvodu, keďže žalovanú istinu mal už

uhradenú bratom navrhovateľa. Odporca poškodzoval meno navrhovateľa, tým, že sa opakovane
domáhal zaplatenia nedoplatkov za nájomné rôznymi konania, pričom súdy o návrhoch konali a rozhodli
zastavením konania alebo zaviazali navrhovateľa na zaplatenie istiny. Rozsudky súdov nadobudli
právoplatnosť. Navrhovateľ namietal, že v rámci uvedených súdnych konaní mu nebolo umožnené
predložiť žiadne nové dôkazy, pričom mu nebolo v ničom vyhovené. Odporca ako subjekt nemal

právo vystupovať na strane navrhovateľa ako subjekt vymáhajúci nedoplatky za nájomné. Nepravdivé
skutočnosti, ktoré tvrdí odporca týkajúce sa prehlásení a požiadaviek, jeho nepravdivé prednesy a
výroky v konaniach vedených pod sp. zn. 12C/182/2005, 7C/76/2004 na Okresnom súde Bratislava
II a v konaní pod sp. zn. 4Co/470/2007 vedenom na Krajskom súde v Bratislave, teda výroky, že
navrhovateľ dlhuje Stavebnému bytovému družstvu Bratislava II za náklady spojené so správou bytu

ho postihujú ako občana a nie je možné, aby takýmto spôsobom neustále odporca poškodzoval meno
navrhovateľa. Navrhovateľ ďalej uviedol, že v konaní vedenom pod sp. zn. 18C/199/2008 sa domáhal
vydržania predmetného bytu v dobrej viere, konanie nie je doposiaľ právoplatne skončené. Podanie
návrhu v časti zaplatenia sumy 100.000 eur odporcom titulom poškodenia dobrého mena navrhovateľ
odôvodnil skutočnosťou, že odporca v uvedených troch konaniach poškodil dobré meno navrhovateľa,

čím mu vznikli určité náklady. Žalovanú sumu 100.000 eur považuje za primeranú, vyčíslil ju z dôvodu
vzniknutých výdavkov a s odôvodnením, že v roku 2000 jeho príjem činil 75.000.- Sk.

Poverený zástupcu odporcu na pojednávaní uviedol, že návrh považuje za bezdôvodný. Družstvo zákon
neporušilo. Uviedol, že navrhovateľ sa cíti dotknutý, že sa o ňom hovorí ako o neplatičovi. Takejto
situáciesavystavilsám,keďžepočascelejdoby,kedyspomínanýbytužíval,neplatilnič.Návrhyodporcu

podávané v spomínaných súdnych konaniach považuje odporca za oprávnené, súdy o týchto návrhochrozhodovali. V prípade, že by brat navrhovateľa neuhradil dlžnú sumu nájomného, navrhovateľ by bol
doteraz v polohe dlžníka voči bytovému družstvu. Odporca v súčasnosti nevedie voči navrhovateľovi
žiadny súdny spor, neuplatňuje si voči nemu žiadne finančné nároky. Taktiež návrh na uplatnenie

odškodného považuje odporca za bezpredmetný. Vyslovil názor, že ostatní vlastníci bytov v bytovom
dome by mali právo dožadovať sa odškodnenia voči navrhovateľovi.

Z výpisu listu vlastníctva č. XXXX súd zistil, že vlastníckom bytu na L. ul.č. XX v Bratislave je odporca. Byt
užíval na základe dohody o užívaní družstevného bytu zo dňa 20.9.1966 L. Z. s rodinou. Z vyúčtovania
nákladov za rok 2001 k predmetnému bytu je zrejmá výška nedoplatku v súvislosti s užívaním bytu.

Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že L. Z. požiadal dňa 2.4.1992 o prevod vlastníctva
užívaného družstevného bytu

Z priloženej korešpondencie vlastníkov bytu a SBD Bratislava II. súd zistil, že v bytovom objekte boli
podávané sťažnosti na navrhovateľa, ktoré boli predmetom riešenia Regionálneho úradu verejného
zdravotníctva Bratislava /komisionálna obhliadka bytu za účasti polície/.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života

a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo
odneoprávnenýchzásahovdoprávanaochranujejosobnosti,abysaodstránilinásledkytýchtozásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 Obč. zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1

najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti,
má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 Obč. zákonníka výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť
vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 16 Obč. zákonníka kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti spôsobí škodu,

zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

Podľa § 442 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že návrh
nie je opodstatnený. Súd mal preukázané, že na tunajšom súde a Krajskom súde v Bratislave prebiehali
konaniavedenépodsp.zn.7C/76/2005,12C/182/2004a4Co470/07,predmetomktorýchbolnedoplatok
za užívanie bytu nachádzajúceho sa v Bratislave na L. ul.č. XX, ktorý užíval navrhovateľ. Predmetné

konania boli právoplatným rozhodnutím súdu skončené. Navrhovateľ sa v danom prípade domáha
ochranyosobnostiapoškodeniadobréhomenavsúvislostisvýrokmiodporcuvspomínanýchkonaniach
a jeho tvrdením, že navrhovateľ mu dlhuje finančné prostriedky titulom neuhradenia nájomného za
užívanie bytu. Uvedenie akýchkoľvek údajov a prednesov v prebiehajúcom súdnom konaní nemožno
považovať za zásah do práv chránených § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže tento prejav

nemožno hodnotiť inak, než ako podnety, návrhy, prednesy a žiadosti voči súdu, ktorý je oprávnený
takéto veci riešiť a objasňovať, samozrejme, ak sa konajúci nedopustí excesu. Za exces treba považovať
také výroky, ktoré zjavne a neprimerane vybočujú z bežného prejavu účastníka, osobitne vtedy, ak ide o
výroky v takomto konaní neprípustné, teda je v rozpore s právnou úpravou týkajúcou sa daného konania.
Takýmto zásahom nemôže byť ani vyjadrenie subjektívneho názoru účastníka vysloveného v rámci

uplatňovania procesných práv, aj keď by sa inak týkal osobnosti navrhovateľa, ak sa tak stalo spôsobomprimeraným okolnostiam, za akých malo k zásahu dôjsť. Stavebné bytové družstva Bratislava II v
postavení navrhovateľa oprávneného na základe zákona disponovalo podanými návrhmi s tým, že súdy
o podaných návrhoch konali a rozhodli, či už vyhovením návrhu alebo zastavením konania. Skutočnosť,

že v priebehu konania došlo k uhradeniu istiny, pričom navrhovateľ v danom konaní návrh nezobral
hneď po zistení, že istina bola uhradená treťou osobou späť, nezakladá právo na uplatnenie nároku na
ochranuosobnostianemajetkovejujmy,keďžeúdajeaskutočnostiuvádzanéúčastníkmikonaniamožno
považovať za ich odprezentovaný názor, prípadne ich obranu. Petitu návrhu v predmetnom konaní nie
je možné vyhovieť, nakoľko navrhovateľ sa domáha uloženia povinnosti odporcovi zdržať sa tvrdení, že

mu dlhuje náklady spojené so správou vyššie uvedeného bytu podľa žalôb podaných na súde, pričom
predmetné konania sú právoplatne skončené. V prípade, že výrokom rozsudku súd uložil odporcovi
povinnosť zaplatiť žalovanú sumu, predmetný rozsudok sa stáva po nadobudnutí jeho právoplatnosti
vykonateľným, teda nie je možné negovať jeho existenciu v rámci tohto konania. V prípade, že došlo k
úhrade žalovanej sumy, nemá oprávnená strana právo domáhať sa zaplatenia tejto sumy opakovane,
ktorý úmysel odporca nepotvrdil, práve naopak uviedol, že keďže istina bola uhradená, od navrhovateľa

ju nevymáha. Navrhovateľ nepreukázal v konaní vyhlásenia odporcu o výrokoch týkajúcich sa dlhu
navrhovateľa voči odporcovi, ktoré by tvrdil v súčasnosti, jeho tvrdenia smerovali len voči prebiehajúcim
konaniam. Na námietky vznesené navrhovateľom smerujúce k otázkam vlastníctva bytu, užívania bytu a
vyúčtovaní za jednotlivé obdobia súd neprihliadal, keďže tieto otázky boli predmetom predchádzajúcich
konaní, o ktorých súd rozhodoval v daných sporoch.

Vzhľadom na vyššie uvedené závery nemožno tieto výroky odporcu na adresu navrhovateľa považovať
za výroky objektívne spôsobilé privodiť navrhovateľovi ujmu na jeho právach na ochranu osobnosti. Nie
je vylúčené, že navrhovateľ sa subjektívne cíti byť tvrdeniami odporcu dotknutý, spôsobilosť určitých
tvrdení zasiahnuť do osobnostných práv však treba hodnotiť dôsledne z hľadiska ich objektívnej a nie
subjektívnej spôsobilosti na takýto zásah. Vzhľadom na to, že základným predpokladom pre priznanie

náhrady nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka je existencia zásahu do
osobnostných práv a táto v konaní preukázaná nebola, neprichádza do úvahy ani priznanie náhrady
nemajetkovejujmypodľaust.§11anasl.Obč.zákonníka,ktorúnaviacnavrhovateľriadnenešpecifikoval
a jej výšku neodôvodnil. Okrem toho treba poukázať na to, že odporca vo vzťahu k navrhovateľovi
neporušil žiadnu právnu povinnosť. Podanie návrhu na zaplatenie istiny je zákonným právom odporcu

a teda takýmto konaním odporca v žiadnom prípade nemohol navrhovateľovi spôsobiť žiadnu škodu.

Súd pri rozhodovaní nie je viazaný právnou kvalifikáciou účastníka, len jeho skutkovými tvrdeniami.
V prípade, že sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 100.000 eur titulom náhrady škody ako
uvádza v písomnom podaní zo dňa 9.3.2010, súd sa vysporiadal i s nárokom uplatnenia zodpovednosti
za škodu podľa § 420 a nasl. Obč. zákonníka. So zreteľom na tvrdenia navrhovateľa a ustálený skutkový

stav veci súd hodnotil, či navrhovateľovi v danom prípade nevznikol nárok na náhradu škody, pričom
pre vznik takéhoto nároku je nevyhnutné, aby došlo zo strany odporcu k porušenie povinnosti a v
priamej príčinnej súvislosti s konaním odporcu k vzniku majetkovej škody (ujmy) na strane navrhovateľa.
Navrhovateľ tvrdil, že odporca mu škodu spôsobil podaním návrhu na zaplatenie nedoplatkov za bývanie
a tvrdením, že mu dlhuje nedoplatky za užívanie bytu.. Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, ničím

nepreukázal vznik škody, pričom na preukázanie výšky škody nepostačuje konštatovanie vzniknutej
škody v predchádzajúcich konaniach a porovnateľnosť dosiahnutého príjmu v kalendárnom roku.

Súd taktiež nevyhovel návrhu navrhovateľa na uloženie povinnosti odporcovi zabezpečiť na vlastné
náklady uverejnenie ospravedlnenia v denníku Nový čas v znení, že odporca sa ospravedlňuje, že
na Okresnom súde Bratislava II od neho odporca neoprávnene vymáhal náklady za správu bytu v

konaní 12C/182/2004 a 7C/76/2005 a na Krajskom súde v Bratislave v konaní sp. zn. 4Co470/07 a
to uvedením nepravdivých informácií o vzniknutom dlhu na nájomnom a vyhlásením, že žiadne z
týchto informácií uvedených v žalobách sa nezakladali na pravde. S prihliadnutím na vyššie uvedené
závery súdu je nepochybné, že nie je dôvod na uloženie predmetnej povinnosti odporcovi, keďže
oprávnenosť, prípadne neoprávnenosť vymáhaného nároku prostredníctvom súdu je dispozitívnym

právom navrhovateľa, pričom o predmetnom návrhu je súd povinný rozhodnúť a v rámci vykonaného
dokazovania vyhodnotiť oprávnenosť a opodstatnenosť podaných návrhov.

Na základe uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, návrh
zamietol, keďže nemal skutočnosti s ktorými zákon spája vznik takýchto nárokov.O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, ktorý mal o veci úspech nepriznal
náhradu trov konania, nakoľko si žiadne neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava II na Krajský súd

Bratislava, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Vodvolanísamá poprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,proti ktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie zhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.