Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, June 22, 2010

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 10C/724/2002

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7010899900
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Slebodníková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2010:7010899900.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Ivetou Slebodníkovou v právnej veci žalobcu: Š. P., nar.

XX. X. XXXX, bytom v T., V. T. Č.. XX, zastúpeného JUDr. Vladimírom Babinom, advokátom so
sídlom v Prešove, Hlavná č. 29, proti žalovanému: R.. Z. P., nar. XX. X. XXXX, bytom v Q., B. Č.. X,
zastúpenému JUDr. Svetlanou Gavorovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Lombardiniho č. 22/B,
za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom v
Bratislave, Trnavská cesta č. 82, zastúpeného Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad
č. 4, Bratislava, o náhradu škody z ublíženia na zdraví

r o z h o d o l :

Žalobu o náhradu zvýšenia bolestného z a m i e t a .

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť trovy štátu vo výške 395,44 Eur na účet Okresného súdu Košice

I do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok vo výške 971,27 Eur na účet Okresného súdu
Košice I do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

P r i z n á v a súdnemu znalcovi R.. I. P. odmenu vo výške 19,90 Eur, ktorá mu bude vyplatená
z prostriedkov štátu prostredníctvom učtárne Okresného súdu Košice I do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 7. 3. 2002 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy
918 500,- Sk z titulu zvýšenia bolestného a zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia a náhrady trov
konania.

Okresný súd Košice I rozsudkom zo dňa 30. 6. 2009 č.k. 10C/724/2002-247 zaviazal žalovaného k
povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 19 425,51 Eur titulom zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského
uplatnenia v znení neskorších právnych predpisov. V prevyšujúcej časti žalobu (o zvýšenie náhrady za
bolestné) z dôvodu premlčania zamietol.Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 18. 3. 2010 pod č.k. 2Co/377/2009-278 potvrdil rozsudok
vo vyhovujúcej časti (o zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia), v ostatnej časti zrušil
rozsudok a v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že pokiaľ ide o rozhodnutie, ktorým

súd zamietol žalobu o náhradu zvýšenia bolestného z dôvodu premlčania, v tejto časti rozhodnutie nie
je dostatočne zdôvodnené.

Súd doplnil dokazovanie konfrontáciou súdneho znalca R.. J. Y. a R.. I. P., oboznámením sa s listinnými
dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil tento skutkový stav:

Z výpovede žalobcu súd zistil, že dňa 19. 6. 1999 utrpel nehodu, keď motorovým vozidlom premával
po hlavnej ceste a žalovaný do neho narazil z dôvodu, že mu nedal prednosť. Zo zranení sa liečil 4 až

5 mesiacov, bol operovaný na žalúdok, bránicu a črevá. Taktiež mu dávali drenáž a vyťahovali vodu z
pľúc. Živí sa ako živnostník.

Z výpovede žalovaného súd zistil, že dňa 19. 6. 1999 viedol svoje osobné motorové vozidlo zn. Peugeot
a nedal prednosť v jazde žalobcovi, následkom čoho narazil do jeho motorového vozidla. Po nehode sa
žalobca sťažoval na bolesti v oblasti brucha.

Súdny znalec R.. J. Y. vo svojom znaleckom posudku č. 1/2005 zo dňa 3. 1. 2005 a doplnku k
znaleckému posudku zo dňa 23. 3. 2006 uviedol, že dôsledkom autonehody žalobca utrpel nasledovné
poranenia: roztrhnutie bránice s následným presunom hrubého čreva a tenkého čreva do ľavej
pohrudničnej dutiny, zlomeninu šiesteho a siedmeho rebra vľavo, pre roztrhnutie bránice bol operovaný,
bola mu vykonaná laparotómia, thorakotómia, zošitie bránice a drenáž ľavej pohrudničnej dutiny. Bol

opakovane kontrolovaný chirurgom a odborným lekárom pre choroby pľúcne. K stanoveniu bolestného
mohlo dôjsť v čase, keď prebehli potrebné lekárske kontroly na chirurgickej ambulancii a nedošlo k
žiadnym komplikáciám po operácii. Museli byť vykonané kontroly na pľúcnej ambulancii, nakoľko u
pacienta bola vykonaná thorakotómia (operácia hrudníka). Prakticky stanovenie bolestného mohlo byť
vykonané po stabilizácii stavu a po čase, keď už nehrozili žiadne komplikácie, teda v apríli roku 2000.

Vo svojej výpovedi pred súdom na pojednávaní dňa 25. 3. 2008 súdny znalec R.. J. Y. uviedol, že
zranenia, ktoré utrpel žalobca, boli závažné a veľmi bolestivé a pokiaľ by sa brala do úvahy stupnica
bolestivosti žalobcu, jednoznačne by sa jednalo o najvyšší stupeň bolestivosti poškodenia. Jednalo sa
o smrteľné poškodenie zdravia, pri ktorom vznikajú veľmi závažné dôsledky.

Súdny znalec na pojednávaní dňa 22. 6. 2010 vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že nie je možné

jednoznačne stanoviť alebo zadefinovať kedy bolo možné stanoviť naposledy bolestné, resp. kedy
došlo k definitívnemu zisteniu nemennosti zdravotného stavu žalobcu, keďže to mohlo byť aj rok
po laparoskopickej operácii. Stav po exploratívnej laparotómii - po otvorení dutiny brušnej a stav po
drenážach pereálnych dutín môže trvať aj jeden rok. Znalec mal k dispozícii zdravotnú dokumentáciu
žalobcu a súdny spis.

ZozáverovkontrolnéhoznaleckéhoposudkuR..I.P.č.1/2009zodňa20.3.2009súdzistil,žebolestnéu
žalobcu bolo možné vyčísliť po prvýkrát dňa 16. 10. 1999, po ukončení práceneschopnosti. Stav žalobcu
bol vtedy už stabilizovaný, nález stacionárny. Následné kontroly u obvodného lekára od 27. 12. 1999 do
31. 12. 1999 boli v súvislosti s tonzilitídou (zápal mandlí), ale nie v súvislosti s úrazom. Ani ďalšie kontroly
nemajú žiadny vplyv na určenie bolestného. Obtiaže žalobcu ako dušnosť, eventuálne bolesti hrudníka

sa týkali otázky odškodnenia spoločenského uplatnenia a nemajú žiadny vzťah k vyčísleniu bolestného.

Súdny znalec R.. I. P. mal k dispozícii zdravotnú dokumentáciu žalobcu a spisový materiál. Žalobca
ukončil práceneschopnosť dňa 16. 10. 1999, pričom z ďalšej zdravotnej dokumentácie a výpisov z
kontrol zo dní 27. 12. 1999, 19. 1. 2000 a 30. 3. 2000 zistil, že tieto kontroly už nemali vzťah k
určeniubolestnéhožalobcuatýkajúsasťaženiaspoločenskéhouplatnenia.Priurčenídátumu,kedybolo

možné stanoviť bolestné po prvýkrát vychádzal z platnej vyhlášky o bolestnom a sťažení spoločenského
uplatnenia, podľa ktorej, ak je stav pacienta stabilizovaný a nie je možné v dôsledku poranenia očakávať
ďalšiu komplikáciu, možno považovať tento stav za stabilizovaný a možno previesť samotný výpočetstanovenia bolestného. Všetky ďalšie kontroly žalobcu majú vzťah k úrazu, ale nie k ohodnoteniu
bolestného. Pacient môže mať dlhodobé problémy, zápaly, bolesti, jazvy, ale nejedná sa o položku, ktorú
možno hodnotiť ako bolestné, ale ako sťaženie spoločenského uplatnenia. Retrospektívne ani iným

spôsobom sa táto okolnosť nedá iným spôsobom posúdiť ani preukázať.

Podľa § 2 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia
v znení neskorších právnych predpisov, odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené
poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb
ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia

na zdraví a priebehu liečenia.

Podľa zásad pre hodnotenie, ktoré sú prílohou vyhlášky č. 32/1965 Zb. (príloha č. 1 odškodnenie za
bolesť bod 1) za bolesti podľa § 2 ods. 1 vyhlášky sa považuje i sťaženie zdravotnej pohody ako
sú závažné psychické zmeny, poruchy nervového ústrojenstva, stavy únavy, závraty alebo iné fyzické
útrapy a strasti z obmedzenia pohybu alebo bezvládnosti. Podľa bodu 2 lekár podávajúci posudok
ohodnotí poškodenia na zdraví počtom bodov podľa ďalej ustanovených sadzieb.

Podľa § 7 ods. 1 citovanej vyhlášky výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského
uplatnenia sa určuje sumou 60,- Sk za jeden bod.

Podľa § 7 ods. 3 citovanej vyhlášky v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie
za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v
odsekoch 1 a 2.

Podľa § 9 citovanej vyhlášky posúdenie sa vykoná, len čo stav poškodeného možno považovať za
ustálený.

Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorázovo odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone

ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky,

a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla;
to neplatí ak ide o škodu na zdraví.

Ak sa účastník občianskeho súdneho konania dovolá premlčania, nemôže súd premlčané právo priznať,
návrh na začatie konania v takom prípade zamietne (R NS SR 29/1983).

Pri ujme spôsobenej na zdraví sa jednorázovo odškodňujú bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia

poškodeného. Ide o nároky nemajetkovej povahy, ktoré sú viazané výlučne na osobu poškodeného
pre ich čisto osobnú povahu. Smrťou poškodeného zanikajú, neprechádzajú teda na dedičov bez
ohľadu na skutočnosť, či počas života poškodeného boli uplatnené, ba dokonca súdom priznané
a netvoria ani súčasť bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Posúdenie sa vykoná len čo stav
poškodeného možno považovať za ustálený. Posudok podáva ošetrujúci lekár, posudok sa vydáva

písomne, poškodenému sa doručí podľa rozhodnutia lekára vyhotovenie posudku alebo oznámenieo jeho vydaní, ďalší odpis sa pripojí k zdravotnej dokumentácii v zmysle zásad pre hodnotenie
odškodnenia za bolesť uvedených v prílohe 1.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že k vážnemu poškodeniu zdravia žalobcu došlo dňa 19. 6.

1999 pri dopravnej nehode, ktorú spôsobil žalovaný. Kontrolným znaleckým dokazovaním R.. I. P. a
konfrontáciou súdneho znalca R.. I. P. a R.. J. Y. bolo jednoznačne stanovené, že bolestné u Š. P. bolo
možné vyčísliť po prvýkrát dňa 16. 10. 1999 - po ukončení jeho práceneschopnosti. V tomto období
bol stav žalobcu už stabilizovaný a nebolo možné v dôsledku poranenia očakávať ďalšie komplikácie
a bolo možné previesť samotný výpočet bolestného. Všetky ostatné kontroly žalobcu majú vzťah k

úrazu žalobcu, ale nie k ohodnoteniu bolestného. R.. I. P. pracoval so zdravotnou dokumentáciou a
s odbornými výpismi žalobcu. Jeho výpoveď pred súdom spolu so znaleckým posudkom boli jasné a
presvedčivé. Pokiaľ R.. I. P. pripustil stanovenie bolestného aj za hranicu 16. 10. 1999, kvalifikoval ju
ako bolesť súvisiacu so stanovením spoločenského uplatnenia a nie ako bolesť súvisiacu s bolestným.
Ak by bol žalobca riadne nastúpil na kúpeľnú liečbu, ktorú odmietol, mala by vplyv na jeho zdravotný
stav, znamenala by zlepšenie regenerácie jeho organizmu a skorší nástup do práce a ukončenie

práceneschopnosti. Aj po dátume 16. 10. 1999 by žalobca mohol podstúpiť kúpeľnú liečbu, ale nešlo by
o špecifickú liečbu. Doba ukončenia práceneschopnosti závisela od typu práce, ktorú žalobca vykonával
a tiež od dohody medzi jeho ošetrujúcim lekárom a žalobcom. Ak by bol žalobca vykonával závažnejšie
práce, bola by jeho práceneschopnosť dlhšia. Pocity žalobcu, t.j. ďalšie bolesti, dlhodobé problémy,
zápaly súvisia s ohodnotením sťaženia spoločenského uplatnenia a nie sú predpokladom toho, aby

súdny znalec z nich vychádzal. Súdny znalec vychádzal len z dostupnej zdravotnej dokumentácie a iný
dátum nebolo možné v danom prípade stanoviť.

Súdny znalec R.. Y., ktorý ako prvý vypracoval znalecký posudok, jednoznačne neuviedol, na základe
akej skutočnosti posúdil ukončenie bolestného na apríl 2000. Vo svojej výpovedi pred súdom pripustil,
že je možné vychádzať aj zo záverov iných znaleckých posudkov a záverov iných súdnych znalcov.

Žalobca podal žalobu o zvýšenie bolestného na súde dňa 7. 3. 2002 po uplynutí premlčacej lehoty.
Dvojročná premlčacia lehota pre uplatnenie práva na zvýšenie bolestného uplynula dňa 16. 10. 2001.
Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovaným a vedľajším účastníkom na strane žalovaného
súd žalobu o zvýšenie bolestného zamietol. Súd zamietol žalobu o zaplatenie sumy 363 750,- Sk, (12
074,29 Eur), (242,5 bodov x 60,- Sk x 25-násobok).

Trovy znaleckého dokazovania predstavovali celkom sumu 395,44 Eur (3 200,- Sk - odmena vyplatená
R..Y.,8113,53Sk-odmenavyplatenáR..P.,19,90Eur-odmenapriznanáR..P.).Súduložilžalovanému
podľa výsledku konania, aby nahradil trovy štátu, ktoré platil podľa § 148 ods. 1 O.s.p.

Výrok o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok vo výške 971,27 Eur vyplýva z § 2 ods.
2, položka 1 písmeno a/ Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch

v znení neskorších právnych predpisov, čo predstavuje 5 % zo súdom priznanej sumy za sťaženie
spoločenského uplatnenia 19 425,51 Eur, lebo žalobca bol v konaní oslobodený od súdneho poplatku
a žalovaný bol neúspešný v konaní.

SúdpriznalodmenusúdnemuznalcoviR..I.P.vovýške19,90Eurpodľa§5(prešetrovanie),§6vyhlášky
č. 491/2004 Z.z. o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov

a prekladateľov, ktorá bude vyplatená z prostriedkov štátu prostredníctvom učtárne Okresného súdu
Košice I do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením, lebo neboli ku dňu rozhodnutia súdu
účastníkmi konania písomne vyčíslené.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v

čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený m ô ž e podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z.).