Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, May 25, 2010

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 8C/60/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108242974
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Doláková

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2010:1108242974.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Otíliou Dolákovou, v

právnej veci navrhovateľa: D. M., bytom G. č. d. XXX, XXX XX G., zastúpený právnym zástupcom:
JUDr. František Beňo, advokát, Nám. M. R. Štefánika č. 1, 010 01 Žilina, proti odporcovi: Železnice
Slovenskejrepubliky,Bratislava,Klemensovač.8,Bratislava,IČO:31364501,ovydaniebezdôvodného
obohatenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ v zastúpení svojím právnym zástupcom sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.
12. 2008 proti odporcovi domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1 663 120.- Sk spolu s

úrokom z omeškania vo výške 8, 5% ročne z tejto sumy od 01. 10. 2008 a náhrady trov konania.

Svoj návrh odôvodnil, že do 01. 07. 2008 bol vlastníkom nehnuteľností. Tieto pozemky kúpnou zmluvou
zo dňa 20. 05. 2008, čl. 5, predal odporcovi. Odporca sa vlastníkom pozemkov stal dňa 02. 07. 2008.
Odporca od roku 1992 až do momentu nadobudnutia vlastníctva týchto pozemkov, tieto pozemky
užíval, užíval ich bez právneho dôvodu, čím na strane odporcu došlo k bezdôvodnému obohateniu, ktoré
je povinný navrhovateľovi vydať. Výška bezdôvodného obohatenia predstavuje výšku nájomného (za
rok 831 560.- Sk), ktoré by bol odporca povinný platiť za obdobie dvoch rokov pred nadobudnutím ich
vlastníctva k pozemkom. Keďže ich užíval bez právneho titulu odporca, nemohol ich navrhovateľ užíval

alebo akýmkoľvek iným spôsobom s nimi disponovať. Nájomné navrhovateľ určil na základe znaleckého
posudku č. 16/2008 zo dňa 15. 02. 2008 súdneho znalca Ing. Mariána Mrázika, čl. 16. Navrhovateľ
vyzval odporcu na vrátenie bezdôvodného obohatenia, avšak odporca na túto výzvu žiadnym spôsobom
nereagoval. Pozemkom prechádzala a prechádza železnica (trať Orlov - Plaveč - Podolínec).

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 07. 07. 2009, čl. 97, a počas konania,
okrem iného, žiadal návrh zamietnuť vzhľadom na nedostatok pasívnej vecnej legitimácie odporcu v
tomto konaní. Uvádzal, že v rozhodnom čase uvedenom v návrhu na pozemkoch bola umiestnená
celoštátna železničná dráh, ktorá je vo vlastníctve štátu v zastúpení Ministerstvom dopravy, pôšt a

telekomunikácií. Štát v zastúpení týmto ministerstvom každoročne uzatvára s odporcom zmluvu o
prevádzkovaní železničných dráh na území celej Slovenskej republiky. Táto zmluva sa vzťahuje na
celoštátne i regionálne železničné dráhy. Odporca nie je vlastníkom celoštátnych železničných dráh,
ktoré sa nachádzajú na predmetných pozemkoch, iba ich zmluvne prevádzkuje.Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v
spise, a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Z kúpnej zmluvy č. 058/04-7 zo dňa 20. 05. 2008 súd zistil, že navrhovateľ ako vlastník nehnuteľností,

pozemkov uvedených na LV č. XXX, k. ú. G., predal tieto pozemky odporcovi. Odporca sa stal ich
vlastníkom dňa 02. 07. 2008 (V-5037/2008).

Zo zmluvy o prevádzkovaní dráh súd zistil, že vlastníkom dráh, vrátane železničných dráh, ktoré sa
nachádzajú na predmetných pozemkoch, je Slovenská republika zastúpená Ministerstvom dopravy, pôšt
a telekomunikácií SR a prevádzkovateľom dráh odporca.

Z ustanovenia čl. I tejto zmluvy vyplýva, že táto zmluva sa uzatvára s cieľom splniť povinnosti vlastníka

celoštátnych a regionálnych dráh (štátu) podľa ustanovenia § 16 a 17 zákona o dráhach, a to udržiavať
prevádzkyschopnosť celoštátnych a regionálnych dráh, zabezpečiť ich prevádzkovanie prostredníctvom
prevádzkovateľa dráhy a umožniť styk s inými dráhami.

Z ustanovenia čl. II tejto zmluvy vyplýva, že predmetom zmluvy je upraviť podmienky na prevádzkovanie
celoštátnych a regionálnych dráh, upraviť práva a povinnosti zmluvných strán pri napĺňaní účelu zmluvy,

zabezpečiť vyrovnané hospodárenie prevádzkovateľa dráhy (odporcu) v oblasti výkonov uvedených v
prílohe č. 1 zmluvy.

Prevádzkovateľdráhy(odporca)sazaväzujezabezpečiťnaceloštátnycharegionálnychdráhachvýkony
súvisiace s:

a) udržiavaním prevádzkyschopnosti dráh

b) zabezpečením styku s inými dráhami

c) zabezpečovaním prevádzkovania dráh a bezpečnosti dopravy na dráhe

d) obsluhou dráh

e) prideľovaním voľných kapacít železničnej dopravnej cesty

f) zabezpečením dodržiavania technických špecifikácií interoperability dráh, ktoré sú súčasťou

európskeho železničného systému

g) starostlivosťou o rozvoj a modernizáciu dráh v rozsahu nevyhnutnom na zabezpečenie dopravných
potrieb

h) organizovaním a riadením dopravy na dráhach

Podľa ustanovenia čl. III bod 3 zmluvy prevádzkovateľ dráhy (odporca) bude zabezpečovať všetky

činnosti súvisiace so správou a prevádzkou majetku tvoriaceho dráhu alebo jej súčasť a činnosti
súvisiace s prevádzkovaním dráh, vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov, najmä:

a) opravovať a udržiavať železničný zvršok a spodok, železničné mosty a tunely vrátane objektov a
pozemných stavieb tvoriacich súčasť železničnej dráhy podľa predmetu zmluvy

b) vykonávať preventívne opatrenia, dohliadaciu činnosť a ostatné výkony potrebné na zabezpečenie

staviebc) obsluhovať, organizovať, kontrolovať, opravovať a udržiavať zabezpečovacie a oznamovacie
zariadenia

d) obsluhovať, organizovať, kontrolovať, opravovať a udržiavať elektrotechnické a energetické

zariadenia tvoriace súčasť železničnej dráhy

e) organizovať dopravu na železničných dráhach

f) zabezpečovať kapacity železničnej dopravnej cesty v prípade obrany štátu a krízového riadenia

g) poskytovať súčinnosť železničnej polícii

h) zabezpečovať kapacity dopravnej cesty pre umožnenie dodávok životne dôležitých výrobkov

Podľa ustanovenia čl. IV tejto zmluvy vlastník dráhy (Slovenská republika - MDPaT SR) vlastník dráhy

sa zaväzuje uhradiť prevádzkovateľovi dráhy (odporca) formou neinvestičnej dotácie sumu, ktorá kryje
rozdiel medzi plánovanými nákladmi a plánovanými výnosmi, stanovenými podľa článkov V a VI zmluvy
maximálne do výšky schváleného rozpočtu na tento účel. Vlastník dráhy bude poskytovať vždy do 5 dní
príslušného mesiaca finančné prostriedky vo výške 1/12 z celoročnej schválenej čiastky preddavku z
kapitoly MDPaT SR v súlade so zákonom 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách.

Podľa ustanovenia čl. VII tejto zmluvy vlastník dráhy poskytuje prevádzkovateľovi dráhy na
zabezpečenie vyrovnaného hospodárenia dotáciu, ktorá je rozdielom medzi nákladmi hlavnej činnosti
ŽDC vynaloženými na splnenie záväzku zo zmluvy a tržbami z použitia ŽDC a ostatnými výnosmi hlavnej
činnosti ŽDC.

Podľa ustanovenia čl. IX zmluvy vlastník dráhy je oprávnený kontrolovať plnenie predmetu zmluvy zo

strany prevádzkovateľa dráhy. Prevádzkovateľ dráhy je povinný umožniť vlastníkovi dráhy vykonanie
uvedenej kontroly.

Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona 164/1996 Z.z. o dráhach, dráha je dopravná cesta určená na pohyb
dráhových vozidiel vrátane pevných zariadení potrebných na zabezpečenie pohybu dráhových vozidiel
a bezpečnosti a plynulosti dopravy na dráhe.

Podľa ustanovenia §2 ods. 4 zákona 164/1996 Z.z. o dráhach, prevádzkovaním dráhy sa rozumejú
činnosti, ktorými sa zabezpečuje a obsluhuje dráha a organizuje doprava na dráhe.

Podľa ustanovenia §3 ods. 1 zákona 164/1996 Z.z. o dráhach, dráhy sa podľa technických podmienok
členia na železničné, električkové, trolejbusové, lanové a špeciálne dráhy.

Podľa ustanovenia §4 ods. 1 zákona 164/1996 Z.z. o dráhach, železničné dráhy sa z hľadiska účelu a

významu členia na

a) celoštátne dráhy, ktoré slúžia celoštátnej verejnej železničnej doprave a medzinárodnej doprave,

b) regionálne dráhy, ktoré majú miestny význam, slúžia verejnej železničnej doprave a sú zaústené do
celoštátnej alebo do inej regionálnej dráhy,

c) vlečky, ktoré slúžia vlastným prepravným potrebám prevádzkovateľa alebo iného subjektu na základe

zmluvy a sú zaústené do celoštátnej dráhy, regionálnej dráhy alebo do inej vlečky.Podľa ustanovenia §14 ods. 1 zákona 164/1996 Z.z. o dráhach, prevádzkovanie dráhy sa musí
uskutočňovať tak, aby sa zabezpečila ochrana života a zdravia osôb, ochrana majetku a životného
prostredia a bezpečnosť a plynulosť dopravy na dráhe.

Podľa ustanovenia §14 ods. 2 zákona 164/1996 Z.z. o dráhach, ministerstvo ustanoví všeobecne
záväzným právnym predpisom pravidlá prevádzkovania dráhy, ktoré určia spôsob a podmienky na
zabezpečenie dráhy, obsluhu dráhy a organizovanie dopravy na dráhe.

Podľa ustanovenia §16 ods. 1 zákona 164/1996 Z.z. o dráhach, vlastník dráhy je povinný udržiavať
dráhu tak, aby bola prevádzkyschopná a aby bol umožnený styk s inými dráhami.

Podľa ustanovenia §16 ods. 2 zákona 164/1996 Z.z. o dráhach, vlastník celoštátnej dráhy alebo

regionálnej dráhy je povinný starať sa o rozvoj a modernizáciu dráhy v rozsahu nevyhnutnom na
zabezpečenie dopravných potrieb.

Podľa ustanovenia §17 ods. 1 zákona 164/1996 Z.z. o dráhach, vlastník dráhy je povinný zabezpečiť
prevádzkovanie dráhy. V prípade, že vlastník celoštátnej dráhy nie je súčasne jej prevádzkovateľom, je
povinný umožniť prevádzkovanie celoštátnej dráhy inej oprávnenej právnickej osobe.

Podľa ustanovenia §18 ods. 1 zákona 164/1996 Z.z. o dráhach, prevádzkovateľ dráhy je povinný

a) prevádzkovať dráhu podľa povolenia na prevádzkovanie dráhy a pravidiel prevádzkovania dráhy,

b) zabezpečiť, aby dráhu prevádzkovali osoby, ktoré spĺňajú predpísanú odbornú, zdravotnú, zmyslovú
a psychologickú spôsobilosť,

c) vystrojiť a označiť zamestnancov, ktorí sú oprávnení dávať cestujúcim, odosielateľom a príjemcom v

obvode dráhy pokyny na zachovanie bezpečnosti a plynulosti dopravy,

d) označiť priestory v obvode dráhy, ktoré nie sú prístupné verejnosti.

Podľa ustanovenia §22 ods. 1 zákona 164/1996 Z.z. o dráhach, vlastník dráhy uzatvára s
prevádzkovateľom dráhy zmluvu o prevádzkovaní celoštátnej alebo regionálnej dráhy; ak ide o
zabezpečenie potrieb obrany štátu, vlastník dráhy uzatvára zmluvu o prevádzkovaní celoštátnej alebo

regionálnej dráhy po dohode s Ministerstvom obrany Slovenskej republiky. Zmluva sa uzatvára najmenej
na obdobie jedného roka.

Podľa ustanovenia §22 ods. 2 zákona 164/1996 Z.z. o dráhach, Zmluvou vlastník dráhy určí požadované
kvantitatívne a kvalitatívne parametre železničnej siete, riadiacich a zabezpečovacích systémov a
ďalších potrieb vlastníka dráhy.

Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "Občiansky
zákonník"), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením
z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.Podľa ustanovenia § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo
podľa práva mal plniť sám.

Podľa ustanovenia § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať

tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa ustanovenia § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo
bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo
výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Vzhľadom na námietku odporcu o jeho nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v tomto súdnom spore
z dôvodu, že nie je vlastníkom celoštátnych železničných dráh nachádzajúcich sa na predmetných

pozemkoch, ale iba ich zmluvným prevádzkovateľom, sa súd sa v prvom rade zaoberal touto námietkou.

Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu,
o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti
nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný,
závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený

nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva
a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v
občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie
nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť
účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie

je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-
právnehooprávnenia(žalobca),niejenositeľomtohohmotno-právnehooprávnenia,oktorévkonaníide;
o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom
hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.

Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného

obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať (§ 451 ods. 1 OZ). Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 OZ).
Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám (§ 454 OZ). Predmet

bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal; ak toho, na úkor koho sa získal,
nemožno zistiť, musí sa vydať štátu (§ 456 OZ). Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý
z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal (§

457 OZ). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie je dobre možné,
najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada (§ 458 ods.

1 OZ).

V prejednávanej veci došlo proti vôli navrhovateľa k tomu, že fakticky poskytoval plnenie bez
akéhokoľvek právneho podkladu (bez právneho titulu) a bez toho, že by jej za ňou poskytované plnenie
bola platená náhrada. Na jeho strane ide o prípad plnenia bez právneho dôvodu, ktoré je jednou zo
skutkových podstát bezdôvodného obohatenia založenou na tom, že medzi zúčastnenými osobami od

počiatku chýba právny vzťah zakladajúci nárok na plnenie. Dôsledkom takéhoto plnenia je obohatenie,
obsahom ktorého je získanie určitej majetkovej hodnoty subjektom, ktorému bolo plnené. Majetkovú
hodnotu v uvedenom zmysle získa (obohatí sa) nielen ten, komu sa zvýšili aktíva alebo znížili pasíva,
ale aj ten, komu sa neznížili aktíva, hoci by sa inak - pokiaľ by existoval právny dôvod plnenia - jeho
majetkový stav zmenšil, pretože za prijímané plnenie by musel poskytovať náhradu.O plnenie bez právneho dôvodu ide tiež v prípade užívania pozemku bez nájomnej či inej zmluvy
alebo iného titulu (povinnosť plniť môže v niektorých prípadoch vyplývať tiež zo zákona alebo z
rozhodnutia súdu) oprávňujúceho tento pozemok užívať. Pre vyriešenie otázky, kto v prípade takéhoto

plnenia získava majetkovú hodnotu (a kto je teda povinný vydať získané bezdôvodné obohatenie), je
rozhodujúce, kto uvedené plnenie prijíma (kto realizuje užívateľské oprávnenia) bez právneho dôvodu,
bez poskytovania náhrady za vykonávanie jemu nepatriacich oprávnení a bez toho, aby sa jeho majetok
zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom zakladajúcim právo užívať pozemok.
Keďže príjemca takéhoto plnenia nie je - vzhľadom na samu povahu plnenia - schopný vrátiť ho, je

povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie vo forme peňažnej náhrady (§ 458 ods. 1 OZ).

Kto je v rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie pasívne legitimovaným, vyplýva teda z § 451
ods. 1 OZ. Toto ustanovenie určuje subjekt, ktorý je povinný vydať získané bezdôvodné obohatenie.
Je ním ten, koho majetok sa na úkor druhého bezdôvodne zväčšil. Majetkový prospech môže spočívať
aj v tom, že majetok povinného sa nezmenšil, hoci by sa zmenšiť mal, keby si obohatený za bežných
okolností plnil svoje povinnosti (napr. plnil za neho niekto iný a pod.).

Zo zmluvy o prevádzkovaní dráh na rok 2008 vyplýva, že vlastníkom dráhy, ktorá prechádza cez
predmetné pozemky je Slovenská republika zastúpená Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií
SR a odporca je len prevádzkovateľom predmetnej dráhy. Zo zmluvy (ktorá sa uzatvára medzi
týmito subjektmi každoročne) ďalej vyplýva, že táto zmluva sa uzatvára s cieľom splniť povinnosti
vlastníka celoštátnych a regionálnych dráh (štátu) podľa § 16 a 17 zákona o dráhach, a to

udržiavať prevádzkyschopnosť celoštátnych a regionálnych dráh, zabezpečiť ich prevádzkovanie
prostredníctvom prevádzkovateľa dráhy a umožniť styk s inými dráhami. Preto na tento účel odporca,
ako prevádzkovateľ dráhy, zabezpečuje na celoštátnych a regionálnych dráhach výkony súvisiace
s: udržiavaním prevádzkyschopnosti dráh, zabezpečením styku s inými dráhami, zabezpečovaním
prevádzkovania dráh a bezpečnosti dopravy na dráhe, obsluhou dráh, prideľovaním voľných kapacít

železničnej dopravnej cesty, zabezpečením dodržiavania technických špecifikácií interoperability dráh,
ktoré sú súčasťou európskeho železničného systému, starostlivosťou o rozvoj a modernizáciu dráh
v rozsahu nevyhnutnom na zabezpečenie dopravných potrieb, organizovaním a riadením dopravy na
dráhach. Ďalej zabezpečuje všetky činnosti súvisiace so správou a prevádzkou majetku tvoriaceho
dráhu alebo jej súčasť a činnosti súvisiace s prevádzkovaním dráh, vyplývajúce zo všeobecne

záväzných právnych predpisov, najmä: opravuje a udržiava železničný zvršok a spodok, železničné
mosty a tunely vrátane objektov a pozemných stavieb tvoriacich súčasť železničnej dráhy podľa
predmetu zmluvy, vykonáva preventívne opatrenia, dohliadaciu činnosť a ostatné výkony potrebné
na zabezpečenie stavieb, obsluhuje, organizuje, kontroluje, opravuje a udržiava zabezpečovacie a
oznamovacie zariadenia, obsluhuje, organizuje, kontroluje, opravuje a udržiava elektrotechnické a

energetické zariadenia tvoriace súčasť železničnej dráhy, organizuje dopravu na železničných dráhach,
zabezpečujekapacityželezničnejdopravnejcestyvprípadeobranyštátuakrízovéhoriadenia,poskytuje
súčinnosť železničnej polícii, zabezpečuje kapacity dopravnej cesty pre umožnenie dodávok životne
dôležitých výrobkov.

Pokiaľ ide o hospodárenie odporcu, v zmluve je zakotvené, že jej predmetom je okrem iného zabezpečiť

vyrovnané hospodárenie prevádzkovateľa dráhy (odporcu). Podľa článku IV zmluvy vlastník dráhy
sa zaväzuje uhradiť prevádzkovateľovi dráhy (odporca) formou neinvestičnej dotácie sumu, ktorá
kryje rozdiel medzi plánovanými nákladmi a plánovanými výnosmi, maximálne do výšky schváleného
rozpočtu na tento účel. Vlastník dráhy poskytuje prevádzkovateľovi dráhy na zabezpečenie vyrovnaného
hospodáreniadotáciu,ktorájerozdielommedzinákladmihlavnejčinnostiŽDCvynaloženýminasplnenie

záväzku zo zmluvy a tržbami z použitia ŽDC a ostatnými výnosmi hlavnej činnosti ŽDC.

Z vyššie uvedeného má súd za to, že prijímateľom plnenia, ktoré v danej veci bez právneho dôvodu
poskytovalanavrhovateľka,nebolodporca,hocijesprávcom(prevádzkovateľom)dráhy,aleskôrvlastník
dráhy, ktorým je Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií.
Tento si podľa názoru súdu bez právneho dôvodu privlastňuje úžitkovú hodnotu pozemku (hoci za

účelom uspokojovania verejných potrieb) bez toho, aby navrhovateľke poskytol akúkoľvek protihodnotu.
Odporca je len subjektom, ktorého vlastník dráhy zmluvne poveril jej spravovaním, údržbou, opravami,dohľadom, starostlivosťou o rozvoj a modernizáciu a pod. To znamená, že odporca je v hmotnoprávnom
(záväzkovom - zmluvnom) vzťahu len s vlastníkom dráhy, pričom zo svojej činnosti nedosahuje zisk
(t.j. nevykonáva činnosť za účelom dosahovania zisku - podnikateľskú činnosť), nakoľko má vopred

schválený rozpočet (ktorý musí byť vyrovnaný), ktorého prípadné schodky sú kryté dotáciami zo strany
vlastníka dráhy. Uvedený príklad možno prirovnať k situácii, kedy by určitá osoba bez nájomnej príp. inej
zmluvy, ktorá by ju oprávňovala užívať napr. byt, tento užívala a na jeho údržbu, upratovanie, ochranu a
pod. si zmluvne zabezpečila tretiu osobu. V takomto prípade by vlastník bytu mohol žalovať na vydanie
bezdôvodnéhoobohateniaibatzv."nájomcu"anietretiuosobu,ktorásaoúdržbu,upratovanie,stráženie

bytu starala.

Aj v posudzovanom prípade, sa súdu javí, že by to mal byť vlastník dráhy, ktorý si privlastňuje
úžitkovú hodnotu pozemku, tým, že cez predmetný pozemok prechádzajú koľajnice v jeho vlastníctve,
čím znemožňuje vlastníkovi pozemku v jeho riadnom užívaní. Predstavme si situáciu, kedy by na
predmetných koľajniciach vlaky nejazdili (či už z technických dôvodov, pre živelnú udalosť alebo z iného
dôvodu). Kto by bol subjektom, kto sa na úkor vlastníka pozemku bezdôvodne obohacuje? Bol by ním

znova len vlastník dráhy, pretože ten si bez protihodnoty privlastňuje úžitkovú hodnotu pozemku, a
zároveň obmedzuje vlastníka pozemku v jeho užívaní, bez ohľadu na to, či tam chodia vlaky alebo nie.

Odporca je len subjektom, ktorý dráhy spravuje a prevádzkuje, aj to len na základe zmluvy s vlastníkom
dráhyabezmožnostidosahovaniapodnikateľskéhoziskuresp.snutnosťouvyrovnanéhohospodárenia.
Čiže odporca nie je subjektom hmotnoprávneho vzťahu s navrhovateľkou preto nie je v spore pasívne

vecne legitimovaným subjektom.

Vlastník dráhy si môže na zabezpečenie prevádzkovania dráhy zmluvne zabezpečiť akúkoľvek inú
osobu, ktorá má na to príslušnú licenciu (nemusí to byť len odporca), pričom ak by sme prijali
záver, že sa bezdôvodne obohacuje výlučne prevádzkovateľ dráhy, tak by vlastník dráhy túto svoju
zodpovednosť zmluvne prenášal vždy len na prevádzkovateľa dráhy, a on samotný by neniesol žiadnu

zodpovednosť.Inakpovedané,vlastníkdráhy,hocikoľajnicevjehovlastníctvebezprotihodnotyzaberajú
pozemok vlastníka pozemku, by nebol nikdy za bezdôvodné obohatenie zodpovedný, nakoľko by túto
zodpovednosť vždy preniesol na toho ktorého prevádzkovateľa dráhy. Súd mal teda za to, že odporca
len spravuje majetok vlastníka dráhy, pričom tento majetok (koľajnice) sú tým, ktoré vylučujú vlastníka
pozemku v prisvojovaní si jeho úžitkových vlastností aj keď vlastník dráh svoju činnosť realizuje za

účelom zabezpečovania verejných potrieb. Túto skutočnosť však možno zohľadňovať pri určovaní výšky
bezdôvodného obohatenia. Odporca bol vlastníkom dráhy poverený aj prípadným majetkovoprávnym
usporiadaním pozemkov cez ktoré prechádzajú železničné trate, to však bez ďalšieho ešte neznamená,
že je aj subjektom, ktorý sa bezdôvodne obohacuje.

Prijímateľom plnenia poskytovaného navrhovateľom - ako subjekt realizujúci užívateľské oprávnenia

bez právneho dôvodu - sa javí vlastník dráh, ktorým je Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom
dopravy pôšt a telekomunikácií SR (vlastníka dráh), ktorý sa vykonávaním jemu nepatriacich oprávnení
bezdôvodne obohatil; jeho majetok sa nezmenšil o prostriedky, ktoré by musel vynaložiť za výkon týchto
oprávnení v prípade, že by mu vyplývali z právne relevantného titulu (v danom prípade z právneho
úkonu uzavretého s navrhovateľkou). Z hľadiska hmotno-právneho odporca nie je v právnom vzťahu

bezdôvodného obohatenia nositeľom povinnosti (o uloženie ktorej navrhovateľka žiadala), preto nie je
v prejednávanej veci pasívne legitimovaný.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto súd dospel k názoru, že odporca nie je v spore pasívne
vecne legitimovaným subjektom, preto bez skúmania ďalších podmienok pre vydanie bezdôvodného
obohatenia (otázky kto je zodpovedným subjektom, či je tu užívanie bez právneho dôvodu, aká je výška

bezdôvodného obohatenia, kto je s navrhovateľom v hmotnoprávnom vzťahu z ktorého sa bezdôvodné
obohatenie vyvodzuje) , žalobný návrh voči odporcovi ako nedôvodný zamietol. S poukazom na dôvod
zamietnutia sa súd už následne nezaoberal a nevyhodnocoval skutkové a právne skutočnosti týkajúc
esa merita veci.Odporca mal vo veci plný úspech, preto mu podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku patrí náhrada trov konania voči neúspešnému navrhovateľovi. Nakoľko si však odporca
náhradu trov konania neuplatnil, ktoré mu ani nevznikli, súd mu náhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na Okresnom súde Bratislava
I v Bratislave. Z odvolania má byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sleduje, a musí byť podpísané a datované.

Zároveň v ňom treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis