Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 13, 2010

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 9C/133/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1103899901
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Drnáková

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2010:1103899901.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou Mgr. Danielou Drnákovou v právnej veci

navrhovateľky: U. M., bytom Š. X, Bratislava, zastúpená: Mgr. Mária Argirová, Vlastenecké nám. č.
10, Bratislava, proti odporcom: 1/ L. U., bytom T. X/A, Bratislava, 2/ B. U., bytom T. X/A, Bratislava, o
zaplatenie 3.319,39,- € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnu-tia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 20.6.2002 domáhala, aby súd uložil odporcom
povinnosť zaplatiť jej sumu 100.000,- Sk, t.j. 3.319,39,-€ so 17,6% úrokom z omeškania ročne
od 12.12.2001 do zaplatenia a nahradiť trovy konania a to titulom nezaplatenej odmeny za

sprostredkovanie.

Navrhovateľka odôvodnila svoj návrh tým, že na základe oslovenia od odporcu v 1. rade dňa 22.10.2001
uzatvorila s odporcami sprostredkovateľskú zmluvu na sprostredkovanie predaja ich trojizbového bytu
o výmere 97,37 m2 v obytnom dome na V. H.. Č.. X v V., súp. č. XX za cenu 2.600.000,- Sk, pričom jej
odmenou mala byť suma 100.000,- Sk. Byt inzerovala a jeden z klientov bol F. M., ktorý mal oň záujem.
V byte bol s ňou 2 krát, vyjadril sa, že byt berie a podľa LV napokon byt kúpil. Na základe ňou vyvíjanej
činnosti teda odporcovia uzavreli 12.12.2001 kúpno-predajnú zmluvu na uvedený byt s menovaným
záujemcom, avšak sprostredkovateľskú zmluvu porušili tým, že jej nezaplatili odmenu, tak ako bolo v

zmluve dohodnuté.

Na pojednávaní uviedla, že zmluva bola podpisovaná v byte odporcov, jeden návrh im bol poslaný cez
kolegyňu, ale ten nepodpísali kvôli výhradám, s definitívnym znením ich osobne navštívila. Živnosť už
medzitým zrušila k 15.3.2010, nedalo sa v nej pokračovať kvôli konkurencii veľkých realitných kancelárií.
Poukázala na to, že cena provízie pre REVENANT je neobvykle nízka, vzhľadom na výdavky, veľkosť
agentúry a obdobie, by tak malé odmeny boli pre takúto agentúru likvidačné. Túto prácu vykonávala 9
rokov a bola založená na dôvere. Na predaj ponúkala len byty, kde neboli iné realitky, toto aj odporcom
oznámila. Taktiež uviedla, že ak by aj neplatila písomná zmluva, stačí predsa aj ústna dohoda o

sprostredkovaní.

Odporcovia žiadali návrh zamietnuť. Obaja zhodne uviedli, že predmetnú sprostredkovateľskú zmluvu
nepodpísali. Odporca v 1. rade uviedol, že všetky záležitosti ohľadom predaja bytu zariaďovala jeho
manželka, odporkyňa v 2. rade. Byt kúpil p. M., ale na základe sprostredkovania realitnej kancelárieREVENANT, s.r.o., ktorej aj zaplatili odmenu 40.000,- Sk. Odporkyňa v 2. rade uviedla, že faxom oslovila
asi 20 realitiek vrátane navrhovateľky s tým, že kto prvý zrealizuje predaj bytu, bude mu vyplatená
príslušnáodmena.Sožiadnouagentúrouzmluvuosprostredkovaníneuzavrela.Bytpredalip.M.,ktorýsi

sámvybralREVENANTs.r.o.cezktorúbolpredajuskutočnenýaktorejzaplatili26.10.2001ajodmenuza
sprostredkovanie40.000,-Sk.VbytebolM.jedenkrátsnavrhovateľkouapotomešteajcezREVENANT,
ale stále váhal, aj sa na dlhšie odmlčal, ale nakoniec byt kúpil.

Vo veci bol na základe predložených dokladov vydaný tunajším súdom dňa 3.3.2003 platobný rozkaz sp.
zn. RO/2277/02, ktorý bol však uznesením zo dňa 21.5.2003 zrušený, keďže ho nebolo možné doručiť

odporcom.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením s listinnými dôkazmi a to:
so zmluvou o sprostredkovaní, výpisom z LV č. 6082, faktúrou č. 210101, potvrdením o zaplatení
40.000,- Sk, znaleckým posudkom Vladimíra Rusnáka č. 5/2009, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil
nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľka predložila Zmluvu o sprostredkovaní podľa § 642 Obch. zák. a § 774 a § 777 Obč.

zák. zo dňa 22.10.2001 medzi U. M.W. - K. E., ako sprostredkovateľkou a odporcami ako záujemcami,
predmetom ktorej bolo sprostredkovanie predaja ich 3 izbového bytu na parc. č. XXXX/X, XXXX
o výmere 97,37 m2, zapísaného na LV XXXX v Bratislave I za cenu 2.600.000,- Sk, s dohodnutou
sprostredkovateľskou odmenou 100.000,- Sk (z ceny bytu), pričom nárok na ňu sprostredkovateľke
vzniká len ak záujemca uzavrie kúpnu zmluvu s klientom, ktorého zabezpečil sprostredkovateľ.

Podľa výpisu z LV č. 6082, katastrál. úz. Bratislava - Staré Mesto, vlastníkom predmetného bytu sa stal
F. M. a to na základe kúpy V-1971/2001 z 12.12.2001.

Odporcovi v 1. rade bola firmou REVENANT Bratislava, s.r.o., zaoberajúcou sa sprostredkovaním
nákupu, predaja a prenájmu nehnuteľností vystavená 26.10.2001 faktúra č. 210101, ktorou mu bolo
fakturované sprostredkovanie predaja bytu č. 10 na V. X v Bratislave vo výške 40.000,- Sk, ktoré odporca

dňa 26.10.2001 aj uhradil.

Zo znaleckého posudku č. 5/2009 Vladimíra Rusnáka, znalca z odboru písmoznalectvo porovnaním
podpisov odporcov s podpismi na zmluve o sprostredkovaní z 22.10.2001 vyplynulo, že analýzou,
popisom, premeraním a vzájomnou komparáciou sporných podpisov na zmluve a porovnávacích
podpisov odporcov boli zistené v malej miere podobné, vo väčšine rozdielne znaky, na základe čoho

dospel znalec k záveru, že sporné podpisy na zmluve nie sú vlastnými (pravými) podpismi odporcov.

Svedok F. M. vo svojej výpovedi uviedol, že v r. 2001 chcel kúpiť byt a tak zareagoval na ponuku realitnej
kancelárie v tlači a byt si bol za prítomnosti jej pracovníčky aj pozrieť. Byt sa mu páčil, ale nebol ešte
celkom rozhodnutý a tak si pozrel ešte ďalšie byty. Asi o 2 - 3 mesiace videl byt opäť v ponuke RK
REVENANT a vtedy sa rozhodol, že ho kúpi, pričom táto realitka kúpu sprostredkovala. Za prítomnosti

jej šéfa vyplatil odporcom kúpnu cenu a v kancelárii pri prvom kontakte zložil aj asi 30-40 tisíc ako zálohu.
RK REVE-NANT zabezpečila kúpnu zmluvu, výpis z LV a aj vklad do katastra. Pripustil, že je možné, že
v byte bol 2 x s navrhovateľkou, ale už si na to nespomína.

Svedkyňa G. Y., rod. V.D. vypovedala, že pracovala pre navrhovateľku. V predmetnom byte bola dva
krát. Prvý krát tam odniesla zmluvu, s ktorou ju tam poslala navrhovateľka, ale odporcovia ju nepodpísali

a preto ju odniesla späť na prepracovanie. Potom tam bola s p. M., ktorý sa vyjadril, že byt berie, chcel
sa dohodnúť na cene, ale na to ona nebola kompetentná. Prvý krát bol p. M. v byte s navrhovateľkou, vie
to, pretože sa pri druhej obhliadke vyjadril, že v byte už bol. Prepracovanú a podpísanú zmluvu videla,
pri jej podpise však nebola.Podľa § 774 Občianskeho zákonníka (ďalej len Obč. zák.) sprostredkovateľskou zmluvou sa
sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje
sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.

Podľa § 775 Obč. zák. sprostredkovateľovi patrí odmena v dohodnutej výške, odmenu treba dojednať v
súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a.

Podľa § 777 Obč. zák. záujemca a sprostredkovateľ sú povinní oznamovať si navzájom všetky dôležité
okolnosti súvisiace so sprostredkovaním, najmä okolnosti, ktoré môžu ovplyvniť rozhodnutie záujemcu
uzavrieť sprostredkúvanú zmluvu. Sprostredkovateľ je oprávnený za záujemcu konať alebo prijímať
čokoľvek, len ak bol na to splnomocnený písomným plnomocenstvom.

Podľa § 642 Obchodného zákonníka (ďalej len Obch. zák.) zmluvou o sprostredkovaní sa
sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť
uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu
(províziu).

Podľa § 664 Obch. zák. sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu, ak je uzavretá zmluva, ktorá je

predmetom sprostredkovania.

Podľa § 665 Obch. zák. ak zo zmluvy vyplýva, že sprostredkovateľ je povinný len zaobstarať pre
záujemcu príležitosť uzavrieť s treťou osobou zmluvu s určitým obsahom, vzniká sprostredkovateľovi
nárok na províziu už zaobstaraním tejto príležitosti.

Podľa § 647 ods. 1 Obch. zák. sprostredkovateľ má nárok na dojednanú províziu, inak obvyklú za

sprostredkovanie obdobných zmlúv v čase uzavretia zmluvy o sprostredkovaní. Sprostredkovateľovi
však nevzniká nárok na províziu, ak zmluva s treťou osobou bola uzavretá bez jeho súčinnosti alebo ak v
rozpore so zmluvou bol činný ako sprostredkovateľ tiež pre osobu, s ktorou sa uzavrela sprostredkúvaná
zmluva.

Podľa § 262 ods. 1, ods.2 Obch. zák. strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá

pod vzťahy uvedené v §) 261, sa spravuje týmto zákonom. Dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú
formu.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo ako aj v ich vzájomných súvislostiach podľa § 132 O.s.p. a
dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je potrebné zamietnuť.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporcovia predávali predmetný byt, pričom oslovili aj

navrhovateľku, ktorá v byte vykonala jednu obhliadku aj so svedkom M., ktorý neskôr predmetný
byt aj kúpil. Znaleckým posudkom Vladimíra Rusnáka však bolo jednoznačne vyvrátené tvrdenie
navrhovateľky, že s odporcami uzavrela písomnú zmluvu o sprostredkovaní, ktorou menovaná
odôvodňovala svoj nárok, nakoľko podpisy na zmluve nie sú podpismi odporcov.

Súdkonštatuje,žepredmetnúzmluvujemožnéuzatvoriťajústne,avšakvtakomprípadejeuzatvorenáv

zmysle § 774-777 Obč. zák., nakoľko § 262 ods. 1, 2 Obch. zák. vyžaduje písomnú formu na dohodnutie
si použitia právneho režimu Obchodného zákonníka na predmetný vzťah. Podstatnou náležitosťou
takejto zmluvy je nielen to, že sa sprostredkuje uzavretie určitej zmluvy, ale hlavne to, že tento výsledok
sa dostaví pričinením sprostredkovateľa. Ďalšou podstatnou náležitosťou takejto zmluvy je dohoda o
výške odmeny, dohodnutie konkrétnej uplatnenej výšky odmeny však navrhovateľka v konaní nijako

nepreukázala. Súd teda dospel k záveru, že nedošlo k uzatvoreniu ani ústnej sprostredkovateľskej
zmluvy, nakoľko neboli dohodnuté jej podstatné náležitosti. Zároveň podotýka, že aj v prípade, ak bytakáto ústna zmluva uzatvorená bola, podľa vykonaného dokazovania činnosť navrhovateľky neviedla
k uzatvoreniu kúpno-predajnej zmluvy, keďže z výpovede svedka M., ako aj z faktúry REVENANT a
potvrdenia o zaplatení zálohy vyplynulo, že menovaný kúpil predmetný byt prostredníctvom uvedenej

realitnej agentúry a nie z dôvodu pričinenia sa navrhovateľky a preto jej ani nevznikol nárok na
sprostredkovateľskú odmenu. Z uvedeného dôvodu súd rozhodol ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia a podaný návrh zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 1, ods. 3 O.s.p., podľa ktorých o povinnosti
nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým konanie končí. V

zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov
uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane
s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Súd teda
po vyčíslení trov účastníkmi v lehote 3 pracovných dní od právoplatnosti rozsudku rozhodne o trovách
konania samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona