Rozsudok Judgement was issued on Friday, March 26, 2010

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 15C/1377/2001

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7201894460
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Viera Obermanová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2010:7201894460.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Vierou Obermanovou v právnej veci žalobcov: 1./ F. H., nar.

XX.X.XXXX,. 2./ J. H., nar. XX.X.XXXX,. obaja bytom v K., J. X, obaja zastúpení Mgr. M. D., advokátkou
v K., P. X,. proti žalovaným: 1./ Mesto K., T. S. XX/A,. K., IČO: XXXXXXXX,. 2./ M. P., rod. F., nar.
XX.X.XXXX,. bytom M. T. X, J., Israel, 3./N. A., rod. P. F., nar. XX.X.XXXX,. bytom XX. B., XXXXX. R.
L. Z., Israel, 4./ K. M., nar. XX.X.XXXX,. bytom XXXX. M. D., W. P. B., Florida 33417, 5./ A. K., rod.
A. W., nar. XX.X.XXXX,. bytom B. S.. XX/X,. XXXXX. T. A., Israel, 6./ Z. B., rod. W., nar. XX.X.XXXX,.
bytom S. S. XX,. XXXXX,. T. A., Israel, 7./ E. G., rod. W., nar. X.X.XXXX,. bytom XXXX. E. U. S.., P.,
Pensylvánia 191 19 USA, všetci žalovaní v 2. až 7. rade zast. JUDr. D. H., advokátkou v K., P. XX,. o

zaplatenie 43.027,02 eur s prísl., t a k t o

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanému v l. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Žalobcovia v l. a 2. rade sú p o v i n n í nahradiť žalovaným v 2. až 7. rade na účet ich právnej zástupkyne
JUDr. D. H. trovy konania vo výške 14.529,13 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobným návrhom zo dňa 12.11.2001 sa žalobcovia domáhali, aby súd uložil žalovaným v l. až 7. rade
spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu 1.296.232.- Sk (43.027,02 eur) so 17,6 % úrokom z omeškania
od 1.10.2000 do zaplatenia. Voči žalovanému v l. rade sa domáhali náhrady škody spôsobenej
úmyselným konaním, keď vystupoval ako vlastník

nehnuteľnosti - domu na M. XX. v K., aj keď si bol vedomý, že vlastníkom nie je, čím uviedol žalobcu

do omylu, následkom čoho žalobca omylom investoval do cudzieho majetku, keď na vlastné náklady
rekonštruoval byt v uvedenej nehnuteľnosti. Voči žalovaným v 2. až 7. rade sa domáhali vydania
bezdôvodného obohatenia - majetkového prospechu získaného plnením bez právneho dôvodu, a to
vynaložením nákladov na rekonštrukciu predmetného bytu.

Žalovaný v l. rade v písomnom vyjadrení k žalobe poukázal na to, že nemohol žalobcov uviesť
do omylu, pretože nebol s nimi v žiadnom zmluvnom ani inom vzťahu. Z tvrdení žalobcov nebolo
preukázané úmyselné zavinenie žalovaného v l. rade, ani príčinná súvislosť medzi úmyselným konaním
a spôsobenou škodou. Podľa názoru žalovaného v l. rade buď vzniká škoda, alebo sa jedná o

bezdôvodné obohatenie a nie je možné tieto dva tituly spojiť v jednej žalobe proti rôznym odporcom.
Žalobca mal podľa dodatku k zmluve o budúcej zmluve zo dňa 22.6.1994 ukončiť práce v termíne do31.12.1996,ktoréajukončilaMČKE-S.M.snímuzavrela4.9.1996nájomnúzmluvu.Súdnekonanie,na
základe ktorého bol žalovaný v l. rade zbavený vlastníckeho práva, skončilo právoplatne až 23.10.1999.
Na základe uvedených dôvodov navrhol žalobný návrh v celom rozsahu zamietnuť, resp. konanie voči

žalovanému v l. rade zastaviť.

Žalovaní v 2. až 7. rade v písomnom vyjadrení k žalobe považovali žalobu v celom rozsahu za
neopodstatnenú a bezpredmetnú. Žalobcovia podľa nich investovali, resp. zrekonštruovali predmetnú
nehnuteľnosť bez súhlasu vlastníkov a správcu nehnuteľnosti, konali tak na vlastné riziko, o čom
svedčí rozhodnutie MČ KE - S. M., VaŽP 2004/01033-002 zo dňa 27.1.2004 a rozhodnutie Krajského

stavebného úradu v Košiciach č.k. 2004/00264 zo dňa 14.4.2004, podľa ktorých žalobcovia na vykonané
stavebné úpravy nemali súhlas ani príslušného stavebného úradu, preto na základe týchto rozhodnutí
sú žalobcovia povinní odstrániť prístavbu dokončenej stavby obytného domu na úrovni 2. NP na M. XX.
v K.. Navrhli žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať im trovy konania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov, prednesom zástupcov účastníkov konania, svedka,
predloženými a vyžiadanými listinnými dôkazmi, a zistil tento skutkový stav:

Z výpovede žalobcu v l. rade vyplynulo, že na základe žiadosti z 28.12.1993 bol zapísaný do zoznamu
uchádzačov o byt na MČ KE- S. M., ponúkli mu viac zdevastovaných bytov na rekonštrukciu s tým,
že v tom čase platil zák. č. 182/93 Zb., podľa ktorého mohol vlastník bytu previesť byt do vlastníctva
len nájomcovi. Po ohliadke si vybral 2 byty na M. XX. v K., dal si vyhotoviť projekt a MČ K. - S.
M. na základe tohto projektu súhlasila s rekonštrukčnými prácami v byte. Dňa 22.6.1994 uzavrel s

MČ zmluvu o budúcej zmluve, podľa ktorej mal zrekonštruovať na vlastné náklady predmetný byt,
resp. priestory nespôsobilé na bývanie. Od MČ mal teda súhlas k rekonštrukčným prácam, ale bez
pavlačového prepojenia, a to iba z dôvodu, že pamiatkový úrad mu v tom čase nedal súhlas na stavebné
úpravy, až 13.3.1994. Rekonštrukčné práce vykonával po vydaní súhlasu mestskou častou. Jednalo sa
o staticky narušené a zdevastované priestory, ktoré najprv vypratával, staticky zabezpečoval, vybúraval

podlahy, všetky priečky a týmto spôsobom z dvoch bytov prepojovacou chodbou zhotovili jeden byt po
celkovej rekonštrukcii rozvodu plynu, elektroinštalácie, nových stropov, priečok a podláh. Dodatkom k
zmluve o budúcej zmluve č. 23/94 mu boli pridelené aj prízemné priestory - sušiareň,

práčovňa a sklad, ktoré sú v súčasnosti evidované v katastri nehnuteľnosti ako byt č. 4. Tieto priestory
vypratal, zamuroval a boli súčasťou bytu č. 9, ktorý mu MČ KE - S. M. po kolaudácii 26.8.1996 odovzdala

do nájmu na základe zápisu o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu. Dňa 4.9.1996 došlo k uzavretiu
zmluvy o nájme medzi ním a MČ KE- S. M. k 3-izbovému bytu, keďže pôvodne dva 2-izbové byty boli
stavenými úpravami prerobené na 3-izbový byt s prísl. Od uzavretia zmluvy o nájme bytu sa do tohto bytu
sám nasťahoval, pretože žalobkyňa v 2. rade - jeho manželka sa odmietla do bytu nasťahovať z dôvodu,
že byt nebol odkúpený. Za užívanie bytu riadne platil nájomné najprv BH, š.p., po jeho zrušení BPMK.

Stavebné práce vykonával svojpomocne, ale aj pomocou stavebných firiem. Predložil súdu celý súpis
vykonaných prác, podľa ktorého za rekonštrukčné práce vynaložil vlastné náklady vo výške 725.502.-
Sk bez DPH. Pôvodný stav nehnuteľnosti zachytil na videokazety pre prípad znaleckého dokazovania
na posúdenie rozsahu vykonaných prác znalcom z odboru stavebníctva Ďalej uviedol, že v r. 1999
obdržal list od JUDr. H., ktorým na základe plnej moci vlastníkov bytov na M. XX. v K., zapísaných

na LV č. 10957 z 10.2.1997, vydaným Okresným úradom Košice IV, odborom katastra nehnuteľnosti,
oznámila nájomcom domu na M. XX,. že dom užívajú bez právneho dôvodu a vyzvala ich nehnuteľnosť
vypratať. Žalobca nehnuteľnosť ďalej užíval a riadne platil nájomné. Ďalším listom z 10.4.2000 JUDr. H.
mu oznámila, že BPMK neoprávnene spravoval dom na M. XX. a túto nehnuteľnosť vydal protokolom
o odovzdaní 1.4.2000 žalovaným v 2. až 7. rade. Následne došlo od 1.5.2000 k úprave nájomného a

21.6.2000 uzavrel nájomnú zmluvu s vlastníkmi - žalovanými v.2 až 7.rade. Žalobca poukazoval ďalej na
okolnosti znižovania nájomného. predaja jednotlivých bytov na M. XX. v K., na viacero súdnych sporov,
ktoré sa viedli medzi účastníkmi konania ohľadne zrekonštruovaného bytu do februára 2007, kedy sa
mu do bytu vlámal nový vlastník bytu, byt aj s vecami žalobcu vypratal, vykonal nové rekonštrukčné
práce, čím spôsobil žalobcovi značnú škodu. Odvtedy v predmetnom byte žalobca nebýva .Žalobkyňa v 2. rade pred súdom potvrdila, že do rekonštrukcie priestorov vynaložili so žalobcom v l.
rade a jej rodičmi značné finančné prostriedky, že rekonštrukčné práce nevykonávali bez povolenia, ale
s tým vedomím, že zrekonštruovaný byt a priestory odkúpia do osobného vlastníctva, čo v tom čase

zákon o vlastníctve bytov umožňoval. Nikto sa im nezaväzoval nahradiť náklady, ktoré vynaložia na
rekonštrukciu, ale len k tomu, že odkúpia byt za 200.- Sk/m2. Zo strany právnej zást. žalovaných v 2.až
7.rade boli vykonané viaceré kroky, aby nikdy nedošlo k podpísaniu kúpnej zmluvy, pretože aj v čase,
keď bol zámer z jej strany podpísať so žalobcami kúpnu zmluvu, dala im výpoveď z nájmu. Uviedla,
že žalobcovi v l. rade ako manželovi vyčítala, keď sa dozvedela, aký je technický stav nehnuteľnosti a

taktiež právny stav, že Mesto K. nie je vlastníkom, že sú tam noví vlastníci a z toho dôvodu sa s ním aj s
deťmi nenasťahovala do zrekonštruovaného bytu. Žalobou sa domáhajú vrátenia tých nákladov, ktoré
na rekonštrukciu priestorov vynaložili na základe zmluvy o budúcej zmluve s MČKE- S. M..

Zástupkyňa žalovaného v l. rade v konaní namietala, že všetky úkony MČ KE-S. M. uvádzané žalobcami
boli vykonávané mimo Mesta K., preto namietala zavinenie žalovaného v l. rade pri nároku na náhradu
škody. Mesto K. neuznalo ani základ, ani výšku uplatneného nároku.

Žalovaní v 2. až 7. rade cestou právnej zástupkyne namietali v priebehu konania, že žalobcovia nemali
súhlas vlastníka na vykonanie stavebných úprav a z toho dôvodu nemajú nárok na náhradu nákladov,
t.j. na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovaným v 2. až

7. rade. zZ strany žalovaných vlastníkov došlo k odstúpeniu od samotného predaja bytu č. 10 z dôvodu,
že sa nedohodli na predmete kúpy.

Súd v konaní hodnotil a zaoberal sa z množstva predložených dôkazov len tými, ktoré sú skutkovo
relevantné a súvisia s predmetom súdnej ochrany, t.j. uplatneným nárokom a obranou proti takémuto
uplatneniu, a ktoré jasne a zrozumiteľne dávajú odpovede na všetky právne otázky, ktoré sú podstatné
v prejednávanej veci.

Z predloženej zmluvy o budúcej zmluve č. 23/94 zo dňa 22.6.1994 uzavretej medzi MČ Košice - S.

M. ako budúcim prenajímateľom a žalobcom v l. rade ako budúcim nájomcom súd zistil, že MČ sa
zaviazala uzavrieť so žalobcom v l. rade zmluvu o nájme bytu na l. poschodí, na M. XX. v K. po
zrekonštruovaní pridelených priestorov nespôsobilých na bývanie (dva 2-izbové byty s prísl.) na vlastné
náklady podľa stavebno - technického posúdenia vydaného oddelením výstavby MÚ K. - S. M. v termíne
do 31.8.1995. Žalobca sa zaviazal zabezpečiť projektovú prípravu a ohlásiť rekonštrukciu priestorov

v zmysle stavebného zákona a zákona o štátnej pamiatkovej starostlivosti do 6 týždňov odo dňa
podpísania tejto zmluvy. MČ sa v čl. 4 zmluvy zaviazala po vydaní kolaudačného rozhodnutia ObUŽP
uzavrieť so žalobcom zmluvu o nájme predmetného bytu do 15 dní po vydaní kolaudačného rozhodnutia
s tým, že záväzok uzavrieť zmluvu o nájme zaniká v prípade nerealizovania stavebných úprav podľa
stavebno-technického posúdenia v určenom termíne a rozsahu.

Dňa 3.4.1995 starosta MČ K. - S. M. ako príslušný správny orgán súhlasil s realizáciu stavebnej
úpravy bytov na jednu bytovú jednotku v rozsahu predloženej projektovej dokumentácie bez realizácie
pavlačového prepojenia v termíne do 22.1.1996, o čom vydal žalobcovi písomné stanovisko. Pamiatkový
ústav, regionálne stredisko v Košiciach na základe žiadosti žalobcu v l. rade a po miestnej ohliadke
súhlasil s prepojením bytov na l. poschodí objektu M. XX. s podmienkou vykonania prepojenia klasickou

stavebnoutechnológioudňa13.3.1996.Dňa26.8.1996starostaMČ vydalžalobcovipísomnéstanovisko
s tým, že vykonal kolaudáciu prevedených prác v bytových priestoroch na M. XX/I.. posch. skonštatoval,
že stavebné práce boli vykonané v súlade s vykonaným povolením tunajšieho úradu zo dňa 18.12.1995,
a preto 3-izbový byt s prísl., práčovňou, komorou a prepojovacou chodbou je užívania schopný a
doporučuje vydanie nájomnej zmluvy. Následne došlo medzi MČ ako prenajímateľom a žalobcom v l.

rade ako nájomcom dňa 4.9.1996 k uzavretiu zmluvu o nájme č. 1232 k 3-izbový byt s prísl. na M. XX.
na l. poschodí na dobu neurčitú. V zmluve si dohodli úhradu za užívanie bytu a za služby spojené s
užívaním.Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca v 1.rade uzavrel s MČ KE- S. M. 22.6.1994 zmluvu
o budúcej zmluve, podľa ktorej zrekonštruoval na vlastné náklady priestory nespôsobilé na bývanie,
že po zrekonštruovaní priestorov MČ uzavrela so žalobcom v l. rade zmluvu o nájme bytu 4.9.1996,

predmetom ktorej bol nájom zrekonštruovaného 3-izbového bytu na M. XX. v K.. Zo samotnej výpovede
žalobcov, aj z predložených listín bolo preukázané, že obaja účastníci zmluvy o budúcej zmluve splnili
dohodnuté podmienky a nedošlo k porušeniu žiadnej povinnosti zo strany MČ, ktorá bola správcom.
predmetnej nehnuteľnosti. Svedčí o tom aj výpoveď svedka JUDr. T. - zástupcu MČ K. - S. M. a taktiež
predložená zmluva č. S - 112/1992 z 18.12.1992 o zverení majetku mesta do správy, uzavretá medzi

Mestom Košice ako odovzdávajúcim a MČ K. - S. M. ako preberajúcim. V zmluve sa v čl. I. uvádza,
že predmetom

15C/1377/2001

tejtozmluvyjeodovzdaniemajetkuvovlastníctveMestaK.dosprávypreberajúcemu,atonehnuteľností,
uvedených v inventúrnom súpise a podložených právnymi dokladmi, medzi nimi aj bytového domu na M.
XX. na parcele č. EN 415. Majetok bol zverený do správy MČ dňom 1.12.1992 s tým, že ako preberajúci

bola povinná MČ pri výkone správy dodržiavať pri hospodárení s majetkom regulatívy hospodárenia
a konkrétne pri stavebných úpravách a rekonštrukciách na uvedených nehnuteľnostiach mali byť tieto
regulatívy osobitne stanovené ku každej nehnuteľnosti na základe vyžiadania; s možnosťou stavebných
úprav v interiéroch z dôvodu adaptácie priestorov za účelom bývania. Mesto K. ako odovzdávajúci zveril
majetok do správy MČ ako preberajúcemu v zmysle Štatútu Mesta K., v súlade so zák. č. 138/91 Zb.

a zásad hospodárenia s majetkom mesta. Ako súd zistil z predloženého uznesenia zo XVI. rokovania
Mestského zastupiteľstva v Košiciach zo dňa 5.9.1996 č. 427, Mestské zastupiteľstvo schválilo odňatie
zvereného majetku zo správy MČ K. - S. M. zmluvou č. S 112/1992 zo dňa 18.12.1992 s tým, že bytový
fond bude po odňatí zverený do ďalšej správy BPMK, pričom termín preberania majetku sa stanovil od
1.11.1996 do 1.1.1997 na základe uznesenia č. 504 z 24.10.1996. Následne Mesto K. dalo 30.12.1996

výpoveď z tejto zmluvy MČ K. - S. M. ku dňu 31.3.1997, kedy zanikol právny vzťah medzi Mestom K.
a MČ K. - S. M. z uvedenej zmluvy a tým aj správa domu na M. mestskou časťou. Skutočnosť, že
MČ KE-S. M. nebola nikdy vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, ale len správcom, bola potvrdená aj
výpoveďou svedka JUDr. T., ktorý potvrdil, aj to, že MČ vychádzala z toho, že ide o majetok mesta.
Počas doby výkonu správy MČ táto nebola stavebným úradom, stanovisko k rekonštrukčným prácam

v byte žalobcov dávalo len oddelenie výstavby na MČ, avšak svedok sa bližšie k tomu nevedel vyjadriť
vzhľadom na to, že od r. 2005 je Mesto K. stavebným úradom.

Žalobcovia v konaní trvali na tom, že žalovaný v l. rade v rozpore s obsahom delimitačného protokolu
zo 4.11.1992 uzavrel zmluvu č. S 112/1992 s MČ K. - S. M. dňa 18.12.1992, lebo v čl. 2 a 3 zmluvy
deklaroval, že odovzdáva svoj majetok do správy preberajúcemu, lebo Bytové hospodárstvo, š.p k

nehnuteľnosti na M. XX. malo len majetkové právo užívať túto nehnuteľnosť, ale nebolo vlastníkom
nehnuteľnosti a nebolo zapísané na LV ako vlastník. Týmto konaním Mesto K., t.j. uzavretím zmluvy o
zverení správy s MČ K. - S. M. uviedlo do omylu MČ K. - S. M. a následne bol uvedený do omylu aj
žalobca v l. rade. Z uvedených dôvodov nie je možné vytýkať MČ K. - S. M., že uzavrela so žalobcom
zmluvu o budúcej zmluve a zmluvu o nájme bytu, v ktorých sa dohodla, že žalobca v l. rade investuje do

nehnuteľnosti za účelom jej rekonštrukcie, pretože MČ K. - S. M. bola povinná vykonávať nevyhnutné
úpravy a udržiavať nehnuteľnosti v dobrom stave v záujme predchádzania ich znehodnoteniu a za
tým účelom uzatvárala zmluvy s budúcimi nájomcami, čím plnila len obsah zmluvy o zverení správy,
pričom Mesto K. o tomto postupe MČ malo vedomosť, že MČ nemá finančné prostriedky a musí takouto
formou riešiť rekonštrukcie nehnuteľností majetku Mesta K.. Podľa žalobcov pokiaľ Mesto Košice nebolo

evidovanénaLVakovlastník,nemohlovystupovaťvovzťahukMĆanásledneajkžalobcomakovlastník
domu na M. XX,. ak mal vedomosť, že v pzkn. vložke č. 2032 sú zapísaní ako vlastníci žalovaní v 2.
až 7. rade. Žalobca nemal dôvod pochybovať o tom, že Mesto K. má vedenú riadnu evidenciu svojho
majetku a nemal žiaden dôvod pochybovať o tej skutočnosti, ktorá bola uvedená v zmluve o výkone
správy, že mesto je vlastníkom. Zároveň právna zást. žalobcov tvrdila, že žalobca sa k tejto zmluve o

výkone správy dostal len v súvislosti s týmto súdnym konaním, preto ak niekto niečo tvrdí a nie je to
pravda, tak druhá strana je zavedená a uvedená do omylu. Považovala za rozhodujúce v tomto konaní,
že ak Mesto Košice úmyselným konaním,že vystupoval ako vlastník domu na M. XX. v K., aj keď si bol vedomý, že vlastníkom nie je, uviedol tým
žalobcu do omylu a žalobca omylom investoval do cudzieho majetku.

Žalobcovia považovali všetky zmluvy a dohody uzavreté medzi žalobcom v l. rade a MČ K. - S.

M. za neplatné. Za rozhodnú považovali skutočnosť, že všetky žalobcami vykonané stavebné práce
týkajúce sa rekonštrukcie bytu č. 009 (teraz č. 10 a 4), boli vykonané od 22.6.1994 od uzavretia zmluvy
o budúcej zmluve do 21.6.2000, t.j. do uzavretia zmluvy o nájme bytu medzi žalobcom v l. rade a
žalovanými v 2. až 7. rade, teda počas neexistencie platného nájomného alebo iného zmluvného
vzťahu, čo znamená, že žalobca vykonal stavebné práce v čase, kedy medzi MČ K. - S. M., žalobcami

a žalovanými v 1. až 7. rade neexistoval žiaden platný zmluvný vzťah. Považovali z obsahu spisu za
zrejmé, že zdevastované priestory na prízemí bytového domu na M. XX. v K. pridelené žalobcovi v l.
rade na rekonštrukciu MČ zhodnotili žalobcovia, a preto je dôvodné nariadenie znaleckého dokazovania
znalcom z odboru stavebníctva na zistenie rozsahu a ceny vykonaných stavebných prác a dodávok
v rozsahu zodpovedajúcemu zhodnoteniu veci. Poukázali na rozsudok NS SR sp.zn. M Cdo 2/01 v
tom zmysle, že žalobcovia ako oprávnení držitelia nehnuteľnosti v rozhodnom období rokov 1994 až

2000 majú nárok voči žalovaným v 2.až 7. rade na náhradu nákladov, ktorú po dobu oprávnenej držby
účelne vynaložili na rekonštrukciu, a to v rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia.
Nesúhlasili so vznesenou námietkou premlčania uplatneného nároku žalovanými, pretože premlčacia
lehota vo vzťahu k žalovaným v 2.. až 7. rade začala podľa nich plynúť odo dňa, kedy došlo k vráteniu
nehnuteľnosti žalovaným v 2. až 7. rade, t.j. od 27.3.2000. Zdôrazňovali tú skutočnosť, že aj žalovaný

v l. rade objektívne zodpovedá za všetky úkony, ktoré v jeho mene vykonala MČ K. - S. M. a správca
BPMK a je zodpovedný za to, že tretie osoby uviedli do omylu žalobcu, keď vystupovali ako majiteľ
majetku, ktorý nevlastnili, čím žalovaný v l. rade porušil svoje povinnosti vyplývajúce zo zákona a zo
Štatútu Mesta K., čím žalobcov uviedol do omylu ohľadne majetkových práv k predmetnej nehnuteľnosti
a vznikla im škoda. Pri právnom posúdení veci nie je súd viazaný tým, ako po právnej stránke žalobca

svoj nárok kvalifikuje, pretože právne posúdenie veci patrí súdu.

Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania možno považovať za nesporné v konaní, že
žalobcovia zrekonštruovali na vlastné náklady byt nespôsobilý na bývanie na M. XX. v K., a to na základe
zmluvy o budúcej zmluve, uzavretej s MČ K. - S. M. 22.6.1994 ako správcom tejto nehnuteľnosti.

Súd musí vždy vyriešiť predbežnú otázku - platnosť právneho úkonu, na základe ktorého bolo plnené. Čo

sa týka právneho vzťahu medzi žalobcami a žalovaným v l. rade, nebolo v konaní sporné, že medzi nimi
neexistoval žiaden právny vzťah a že MČ K. - S. M., s ktorou uzavrel žalobca v l. rade zmluvu o budúcej
zmluve, nebola vlastníkom, len správcom predmetnej nehnuteľnosti, a to počas celej doby vykonávania
rekonštrukčných prác žalobcami, na základe zmluvy č. S - 112/1992 o zverení majetku mesta do správy
bola oprávnená zverené nehnuteľnosti udržiavať v dobrom stavebnom stave, prenajímať priestory aj v

dome na M. XX. v K. za účelom vykonania nevyhnutných opráv, ako to realizovala so žalobcom pri
uzavretí zmluvy o budúcej zmluve, na základe ktorej účastníci zmluvy si vzájomne plnili a ani MČ, ani
Mesto K. sa nedovolali relatívnej neplatnosti právneho úkonu, preto v tom čase mali tak žalobca, ako aj
MČ za to, že ich právny úkon je platný a žalovaný v l. rade v tom čase ako oprávnený prenajímateľ
žiadnym spôsobom

nenapadol právny vzťah uzavretý medzi žalobcom a MČ. Na zmluvu o budúcej zmluve nadväzovala aj
zmluva o nájme bytu č. 1232 zo 4.9.1996, v ktorej bolo žalobcovi v l. rade ako nájomcovi zohľadnené
pri určení nájomného, že vynaložil vlastné náklady na rekonštrukciu bytu, čo sa kompenzovalo nižšími
platbami nájomného ako za byt 4.kategórie. MČ a ani Mesto K. nepreviedli zrekonštruovaný byt
žalobcom do vlastníctva, ale do nájmu, a toto postavenie žalobcov ako nájomcov rešpektovali fakticky

aj žalovaní v 2. až 7. rade, keď už ako vlastníci uzavreli novú nájomnú zmluvu so žalobcom v l. rade
21.6.2000, s účinnosťou od 1.4.2000.

V čase uzavretia zmluvy o budúcej zmluve tak žalobca, ako aj MČ K. - S. M. neskúmali, či náhodou
predmetná nehnuteľnosť nie je vlastníctvom iného subjektu ako Mesta Košice, a tak v rozhodujúcom
obdobíkonaliobajavdobrejviere,zmluvuobudúcejzmluve,ajnájomnúzmluvupodpísalivpresvedčení,

že Mesto K. je oprávneným vlastníkom nehnuteľnosti. Podľa názoru súdu aj žalovaný v l. rade vrozhodujúcom období konal v dobrej viere, keď uzavrel s MČ K. - Staré mesto zmluvu o zverení
majetku do správy v presvedčení, že Mesto Košice je oprávneným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti.
Žalovaný v l. rade totiž ešte aj počas konania o určenie vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti,

vedeného pred Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 23C553/97 zastával názor, že podľa zákona č.
138/91 Zb. nadobudol vlastníctvo od odovzdávajúceho bývalého Bytového hospodárstva, š.p. K. po tom,
akoprešlanehnuteľnosťdovlastníctvačsl.štátu,nazákladedekrétuprezidentarepublikyč.108/45Zb.a
až 23.6.1997 podal návrh na katastrálne konanie, ku ktorému predložil rozhodnutie bývalého finančného
odboru Rady MsNV v Košiciach z 21.4.1960, ktorým sa ustálilo vlastníctvo Čsl. štátu ako celku, a až v

dôsledku toho došlo k zmene vlastníctva domu č. súp. 1023 na Mesto K. v celom rozsahu a bol vydaný
nový LV č. 10527 v KÚ K. - S..

Súd zistil z rozsudku KS v Košiciach sp. zn. 16Co/204/98 zo dňa 10.6.1999, ktorý je súčasťou
predmetného spisu a o obsahu ktorého mali účastníci vedomosť, že žalovaní v 2. až 7. rade boli
žalobcami v konaní zn 23C553/97 pred Okresným súdom Košice I, že nadobudli svoj spoluvlastnícky
podiel titulom dedenia po svojich právnych predchodcoch, títo užívali predmetnú nehnuteľnosť a neskôr

v r. 1950 až 1960 sa vysťahovali do cudziny, že po ich odchode nehnuteľnosť užíval BPMK a že boli
vedení ako podieloví spoluvlastníci tejto nehnuteľnosti až do r. 1997, a to na LV č. 10957 KÚ K. - S..
Listom z 10.2.1997 žalovaní v 2. až 7. rade vyzvali Mesto Košice o vydanie predmetnej nehnuteľnosti
prostredníctvom MČ K. - S. M., čo im bolo odmietnuté z dôvodu, že nehnuteľnosť prešla do vlastníctva
čsl. štátu. Súd v uvedenom konaní dospel k právnemu záveru, ktorý si st tunajší súd osvojil, že čsl.

štát prestal byť vlastníkom predmetných nehnuteľnosti v okamihu dedenia žalovanými v 2. až 7. rade.
Na základe tejto právnej skutočnosti sa obnovilo ich vlastnícke právo a z toho dôvodu po tomto období
nebolo dôvodu, aby nehnuteľnosť prešla do vlastníctva Mesta K.. Nehnuteľnosť bola vedená v katastri
nehnuteľnosti na žalovaných v 2. až 7. rade, resp. ich právnych predchodcov až do r. 1997, pokiaľ sa
nedomáhali vydania nehnuteľnosti od Mesta K., a až následne došlo k prevodu vlastníctva na Mesto

K. napriek tomu, že v delimitačnom protokole bolo uvedené, že nehnuteľnosť je iba v správe, resp. v
nájme Bytového hospodárstva, š.p.

Z týchto zistených skutočností, ktoré považoval súd za rozhodujúce aj v predmetnej veci, súd vychádzal
pri posudzovaní nároku žalobcov vo vzťahu k žalovanému v l. rade, ktorý mal spôsobiť žalobcom
škodu tým, že ich uviedol do omylu vystupovaním ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti. Na základe

uvedených skutočností možno nesporne považovať za

preukázané, že omyl žalobcu vznikol len z toho, že žalobca uveril mylnému tvrdeniu žalovaného v l. rade
o jeho vlastníctve k predmetnej nehnuteľnosti, a to konkrétne podľa údaja v zmluve o zverení majetku
mesta do správy, uzavretej s MČ K. - S. M. 18.12.1992, pričom právna zást. žalobcov sama tvrdila, že o
obsahu tejto zmluvy sa dozvedeli žalobcovia až v priebehu tohto konania. Ide teda o domnelé zavinenie

žalovaného v l. rade na omyle žalobcov, že investovali do cudzieho majetku, pretože podľa názoru
súdu žalobcovia už v čase, keď uzavreli zmluvu o budúcej zmluve s MČ mohli vedieť, kto je vlastníkom
nehnuteľnosti, do ktorej investovali pri rekonštrukcii vlastné náklady a sami si to mohli osvedčiť dokladmi
nachádzajúcimi sa v evidencii nehnuteľnosti, a to už v okamžiku zhodnotenia veci, t.j. v čase ukončenia
rekonštrukčných prác, kedy mali a mohli si sami zisťovať, kto bol v tom čase vlastníkom predmetnej

nehnuteľnosti, keď sa zvýšila hodnota jeho veci. Súd považoval za preukázané aj zo správy a listín
predložených Katastrálnym úradom v Košiciach, Správa katastra Košice 23, že ako vlastníci domu
súp. č. 1023 boli do listu vlastníctva č. 10957 k.ú. S. M. titulom záznamovej listiny Z406/1997 zapísaní
žalovaní v 2. až 7. rade. Následne 12.6.1997 došlo k vyznačeniu plomby pod č. Z 2328/1997 a následne
23.6.1997 na základe návrhu na katastrálne konanie zo strany Mesta Košice bol dom súp. č. 1023

zapísaný do nového LV č. 10927 k.ú. S. M. a ako vlastník bolo zapísané Mesto Košice. V r. 1999 na
základe rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. 23C553/97 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Košiciach zn. 16Co204/1998 bol zápis v LV č. 10927 k.ú. S. M. zrušený a dom súp.č. 1023 bol zapísaný
do nového LV č. 11142 k.ú. S. M. s tým, že listiny doručené na katastrálny odbor boli zapísané do listov
vlastníctva v poradí, v akom boli doručené. Pokiaľ ide o informáciu z katastra, že v LV č. 10527 k.ú. S.

M. je Mesto K. zapísané ako vlastník od r. 1992, ktorú poskytli na dožiadanie Okresného súdu Košice
I k sp.zn. 9C80/2003, túto informáciu o vlastníkovi považovala Správa katastra za správnu, nakoľko
súd neuviedol v dožiadaní číslo parcely, ani súpisné číslo stavby, pričom na uvedenom LV je zapísaný
väčší počet parciel.Na základe uvedených skutočností súd považoval za preukázané, pokiaľ ide o nárok žalobcov vo vzťahu
k žalovanému v l. rade, že žalovaný v l. rade a náväzne na to ani MČ K. - S. M. neuviedla žalobcov do
omylu, a už vôbec nie úmyselne, ako to tvrdili žalobcovia v konaní, nakoľko žalovaný v l. rade sám mylne

zastával názor, že nehnuteľnosť prešla do jeho vlastníctva na základe zákona o obecnom zriadení a
teda sám sa spravoval nesprávnym právnym názorom ohľadne vlastníctva k domu na M. XX. v K. a sám
konal v omyle aj v posudzovanom období rokov 1994 až 1996, v priebehu ktorých žalobcovia vykonali
rekonštrukčné práce v im pridelenom byte č. XXX.

Pri nároku na náhradu škody vychádzajúc zo všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka je
nutné, aby ten, kto v konaní tvrdí, že mu bola spôsobená škoda, preukázal základné predpoklady

vzniku zodpovednosti za škodu, a to porušenie právnej povinnosti, vznik škody, príčinnú súvislosť medzi
vznikom škody a porušením právnej povinnosti a zavinenie, pričom všetky predpoklady musia byť
splnené súčasne.

V prejednávanej veci nebolo preukázané žiadnymi relevantnými dôkazmi, aby došlo zo strany
žalovaného v l. rade k porušeniu právnej povinnosti, ktorá by mala za následok vznik škody na strane

žalobcov. Žalovaný v l. rade nebol so žalobcami v žiadnom zmluvnom vzťahu a títo si museli byť vedomí
už pri uzavretí zmluvy o budúcej zmluve s MČ K. - S. M., že predmetný byt majú zrekonštruovať na
vlastné náklady. V súlade s ust. § 68 zák. č. 162/1995 Z.z. a verejnosť katastrálneho operátu súd
vychádzal z toho, že žalobcovia, tak ako každá iná fyzická alebo právnická osoba, majú právo robiť
si výpisy, odpisy alebo

náčrty z katastrálneho operátu, ktorý je verejný a obmedzená je len verejnosť zbierky listín, a ak
vstupovali do právneho vzťahu s mestskou časťou, sami si mali ozrejmiť, kto je fakticky vlastníkom
predmetnej nehnuteľnosti, a tak by boli zistili, že v evidencii nehnuteľnosti boli aj v r. 1994-96 počas
vykonania rekonštrukcie, až do r. 1997 evidovaní ako spoluvlastníci žalovaní v 2. až 7. rade, mimo
krátkeho obdobia v r. 1997, kedy bolo evidované ako vlastník Mesto K., na základe listín, ktoré už boli

vyššie spomínané a predložené Správou katastra Košice. Vlastníctvo žalovaných vyplývalo jednak z
výpisu z pozemkovej knihy vl. č. 2032 zo dňa 23.1.1997, ako aj z výpisu z LV č. 10957 z 10.2.1997,
aj z LV č. 11142 na základe rozsudku Krajského súdu v Košiciach zn. 16Co204/1998, ktorý bol
doručený na Katastrálny odbor Okresného úradu Košice I 4.11.1999 pod č. Z1765/1999. Napokon
podľa § 70 ods. 1, 2, zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných

práv k nehnuteľnostiam sú údaje katastra (vrátane údajov o právach k nehnuteľnostiam) hodnoverné
a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Až v r. 1997 sa preukázalo, že vlastníkom spornej nehnuteľnosti
sa nestalo Mesto K. na základe zákona o majetku obcí, a tu je potrebné poukázať na dobromyseľnosť
žalovanéhovl.rade,ktorýnielenženeuviedolžalobcovdoomylu,alesámsaspravovalmylnýmnázorom
o vlastníctve k predmetnej nehnuteľnosti. Súd z úradnej moci nie je oprávnený zasahovať do zmluvného

vzťahu medzi žalobcami a MČ K. - S. M., pričom medzi žalobcami a žalovaným v l. rade preukázateľne
žiaden zmluvný vzťah ani neexistoval.

Na základe všetkých uvedených dôvodov súd žalobu voči žalovanému v l. rade v celom
rozsahu zamietol, nakoľko žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno, spočívajúce v preukázaní všetkých
zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaného v l. rade za škodu na ich strane.

Nepreukázali predovšetkým porušenie akejkoľvek právnej povinnosti žalovaným v 1, rade, a tým aj v
prípade vzniku škody na ich strane, nie je daná ani príčinná súvislosť, ak nedošlo k porušeniu povinnosti.
V konaní nebol preukázaný ani úmysel žalovaného uviesť žalobcov do omylu.

Nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého plnením bez právneho dôvodu zahŕňajú
predovšetkým nároky získané tým, že poskytnuté plnenie od začiatku nemalo právny dôvod. Medzi

takýto prípad obohatenia vzniknutého plnením bez právneho dôvodu patria aj investície vynaložené na
cudziu vec.Pokiaľ ide o nárok žalobcov vo vzťahu k žalovaným v 2. až 7. rade, súd vychádzal z tej skutočnosti, že
žalobca v 1. rade uzavrel so žalovanými v 2.až 7. rade zmluvu o nájme 21.6.2000, v ktorej sa dohodli
žalovaní v 2. až 7. rade ako prenajímatelia, že po skončení nájmu neuhradia žalobcom ako nájomcom

náklady na stavebné úpravy, ktoré vykonali bez ich súhlasu. Je nesporné, že v rozhodnom čase, t.j.
v rokoch 1994 až 1996, kedy žalobcovia vykonávali rekonštrukčné práce v pridelených priestoroch
na M. XX v K., vlastníkom tejto nehnuteľnosti v čase začatia aj ukončenia rekonštrukčných prác boli
žalovaní v 2. až 7. rade, s ktorými ale žalobcovia neboli v žiadnom zmluvnom vzťahu. Ako už bolo
uvedené, rekonštrukčné práce vykonávali žalobcovia na základe zmluvy o budúcej zmluve s MČ, ktorá

nevystupovala ako vlastník, ale ako správca tejto nehnuteľnosti. V rozhodnom období v júni 1994 po
uzavretí zmluvy o budúcej zmluve, ani v septembri 1996 po zrekonštruovaní priestorov žalobcami nikto
zo zúčastnených, ani Mesto K. nemali vedomosť, že vlastníkom tejto nehnuteľnosti sú žalovaní v 2. až
7. rade. V tom čase MČ KE - S. M. mala postavenie oprávneného držiteľa, uzavrela aj nájomnú zmluvu
so žalobcom. Až právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Košice I zn. 23C553/97, ktorý nadobudol
právoplatnosť 23.10.1999,bolo vlastníctvo žalovaných v 2. až 7. rade k predmetnej

nehnuteľnosti určené súdom a zaevidované v katastri nehnuteľnosti 4.11.1999, o čom svedčia jednak
právoplatné rozsudky Okresného súdu Košice I a Krajského súdu v Košiciach citovaných značiek, a
dôkaz o ich doručení katastrálnemu úradu.

Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie, ktoré sa musí vydať, vzniká bez zreteľa na zavinenie. Kto je
v rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie pasívne legitimovaným, vyplýva z ust. § 451 ods. 1

Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie určuje subjekt, ktorý je povinný vydať získané bezdôvodné
obohatenie. Je ním ten, koho majetok sa na úkor iného bezdôvodne zväčšil. Majetkový prospech môže
spočívať aj v tom, že majetok povinného sa nezmenšil, hoci by sa zmenšiť mal, keby si obohatený za
bežných okolností plnil svoje povinnosti. V danom prípade žalobcovia tvrdili, že žalovaní v 2. až 7. rade
sa na ich úkor bezdôvodne obohatili tým, že investovali náklady do ich veci a že preto sú účastníkmi

hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatnený nárok.

V prejednávanej veci došlo bez súhlasu žalovaných v 2. až 7. rade k tomu, že fakticky žalobcovia bez
akéhokoľvek právneho podkladu (bez právneho titulu) poskytli plnenie spočívajúce v investíciách do
nehnuteľnosti. Na strane žalobcov ide teda o prípad plnenia bez právneho dôvodu, ktoré je jednou zo
skutkových podstát bezdôvodného obohatenia založenou na tom, že medzi zúčastnenými osobami od

počiatku chýbal právny vzťah zakladajúci nárok na plnenie. Dôsledkom takéhoto plnenia je obohatenie,
obsahom ktorého je získanie určitej majetkovej hodnoty subjektom, ktorému bolo plnené.

Z ust. § 107 ods. 1 OZ vyplýva pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby k uplatneniu práva na
vydanie bezdôvodného obohatenia ako rozhodujúci subjektívny moment, kedy sa oprávnený dozvie o
okolnostiach, ktoré sú rozhodujúce pre uplatnenie tohto práva. Táto subjektívna vedomosť oprávneného

o tom, že na jeho úkor sa niekto bezdôvodne obohatil a o tom, v prospech koho k tomuto obohateniu
došlo, musí byť skutočná. Nie je pri tom rozhodujúce, či sa oprávnený o svojom práve nedozvedel
vlastným zavinením, teda či sa mohol o svojom práve dozvedieť, alebo mal dozvedieť pri vynaložení
potrebnej starostlivosti. Aj keď žalobcovia tvrdili, že až z oznámenia právnej zástupkyne žalovaných v
2. až 7. rade z 10.4.2000 sa dozvedeli o tom, že Mesto K. nie je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti

a BPMK predmetnú nehnuteľnosť neoprávnene spravoval a protokolom o odovzdaní túto nehnuteľnosť
vrátil od 1.4.2000, žalobca v l. rade vo svojej výpovedi (zápisnica na čl.360 spisu) zase tvrdil, že v r.
1999 obdržal od JUDr. H. list, ktorým oznámila spoluvlastníctvo žalovaných k domu na M. XX. v K. (a
užívanie bytu žalobcom bez právneho dôvodu). Z uvedeného nebolo bez pochybností zistené, kedy sa
preukázateľne žalobcovia dozvedeli, že sa na ich úkor obohatili žalovaní v 2. až 7. rade, t.zn. tým nie je

možné presne posúdiť začiatok plynutia subjektívnej lehoty k uplatneniu práva voči žalovaným v 2. až 7.
rade. Títo vzniesli spolu aj so žalovaným v 1. rade v priebehu konania námietku premlčania uplatneného
nároku žalobcov, na ktorú súd musel z úradnej povinnosti prihliadať.

Ako vyplýva z ust. § 107 ods. 2 OZ najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
premlčí za 3 roky, keď k nemu došlo.Z uvedeného zákonného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že subjektívna premlčacia doba k
uplatneniu práva na vydanie bezdôvodného obohatenia môže plynúť len v rámci objektívnej 3 ročnej
premlčacej doby, pričom táto plynie odvtedy, keď k obohateniu došlo,

v danom prípade odvtedy, kedy došlo k ukončeniu rekonštrukčných prác žalobcami v predmetnom
byte. Túto objektívnu premlčaciu dobu nemožno prekročiť, hoci by boli ešte podmienky pre plynutie
subjektívnej premlčacej doby.

K ukončeniu rekonštrukčných prác žalobcami došlo aj podľa ich tvrdení v čase, keď MČ uzavrela
so žalobcom zmluvu o nájme bytu, t.j. ku dňu 4.9.1996, t.zn. od toho momentu začala plynúť 3-
ročná objektívna premlčacia doba a uplynula dňom 4.9.1999, aj keby sa počítalo plynutie subjektívnej

premlčacej doby od 10.4.2000.

Vzhľadom na námietku žalovaných v 2. až 7. rade o nedostatku pasívnej legitimácie na ich strane, súd
sa zaoberal otázkou pasívnej legitimácie týchto žalovaných v konaní a dospel k záveru, že ich námietka
je dôvodná.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobcovia zhodnotili nehnuteľnosť vlastnícky patriacu

žalovaným v 2. až 7. rade, pričom vlastníkmi boli v čase začatia aj ukončenia rekonštrukčných prác.
K vykonaniu stavebných prác žalobcami došlo bez súhlasu žalovaných v 2. až 7. rade ako vlastníkov,
t.j. v danom prípade sa jedná o vynaloženie investícii síce na nutné náklady, avšak bez dohody s
vlastníkom, kedy sa môže ten, čo investoval do cudzej veci, v danom prípade žalobcovia, domáhať
vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo vlastníkovi, v danom prípade žalovaným v 2. až 7.

rade,pričompovinnosťvydaťbezdôvodnéobohatenievznikávynaloženíminvestícií,t.j.vdobe,kedyboli
rekonštrukčné práce ukončené a od tej plynie aj 3-ročná premlčacia lehota pre uplatnenie tohto práva.

Súdpodľavšetkýchokolnostíprejednávanejveciposúdil,žepredmetnýnároknavydaniebezdôvodného
obohatenia si uplatnili žalobcovia proti žalovaným v 2. až 7. rade po uplynutí 3-ročnej objektívnej
premlčacej doby. Žalobu podali na súd 12.11.2001, t.j. po uplynutí doby takmer 5 rokov od ukončenia

rekonštrukčných prác 26.8.1996, ku ktorému dňu sami tvrdili, že MČ K. - S. M. im vydala kolaudačné
rozhodnutieposkončení prác26.8.1996anáslednedošlokuzavretiuzmluvyonájmebytu4.9.1996.Tak
isto aj nárok voči žalovanému v 1. rade uplatnili žalobcovia po uplynutí 3-ročnej objektívnej premlčacej
doby , pričom súd poukazuje na rovnakú dobu jej plynutia, ako u žalovaných v 2. až 7. rade, len z
iného titulu - náhrady škody. Aj pri náhrade škody sa právo premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa dozvedel

poškodený o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, najneskôr však za 3 roky odo dňa, keď došlo ku
škodnej udalosti, z ktorej škoda vznikla ( § 106 OZ). Nárok na náhradu škody si žalobcovia aj voči
Mestu K. uplatnili po 3- ročnej premlčacej dobe, počítanej odo dňa 26.8.1996, kedy MČ kolaudovala
rekonštruovaný byt po skončení stavebných prác žalobcami.

Vykonaným dokazovaním, a to z predložených listín zo strany katastra bolo preukázané, že žalovaní v

2. až 7. rade ešte pred podaním predmetného žalobného návrhu previedli kúpnou zmluvou v prospech
Ing. Š. B. časť zrekonštruovaného bytu pôvodne označeného č. XXX, nachádzajúceho sa v K. na M.
XX. (t.č. označeného ako byt č. X),. keď ku vkladu do katastra nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy
v prospech Ing. B. došlo 9.8.2001 pod č. V1505/01. Rovnako na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi
žalovanými v 2. až 7. rade a L. H., ktorej predmetom bol prevod bytu č. XXX. (v súčasnosti označeného

ako byt č. XX. )došlo ku vkladu vlastníckeho práva po začatí predmetného konania pod č. V XXXX/02.
Žalobcovia napriek tomu, že v priebehu konania už žalovaným v 2. až 7. rade nesvedčilo vlastnícke
právo k spornej

nehnuteľnosti, aj keď im bola odovzdaná od BPMK zhodnotená nehnuteľnosť, v priebehu konania
nevykonali procesný návrh na zmenu účastníkov konania na strane žalovaných po zmene vlastníctva

predmetnej nehnuteľnosti, a to v súlade s aktuálnou evidenciou v katastri nehnuteľnosti, najneskôrku dňu rozhodovania súdu v predmetnej veci.. Bezdôvodné obohatenie a jeho výška sa viaže nie na
finančné plnenie, ale na toho, na koho bolo zhodnotenie nehnuteľnosti a investície do nej prevedené.
Bezdôvodne sa teda obohatil ten, kto je posledným vlastníkom nehnuteľnosti v čase rozhodovania súdu

o vydaní bezdôvodného obohatenia. Žalovaní v 2. až 7. rade už nemajú vo vlastníctve zhodnotenú
vec a nemajú teda právny dôvod plniť žalobcom. Vecne pasívne legitimovaným v predmetnom konaní
je ten, kto je v súčasnosti vlastníkom a ak žalobcovia nežiadali súd o zámenu účastníkov na strane
žalovaných, nie sú už žalovaní v 2. až 7. rade pasívne legitimovanými v tomto konaní, a aj z toho
dôvodu neostávalo súdu iné, ako žalobu voči ním aj z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie v konaní

zamietnuť. Skutočnosť, že došlo k zmene vlastníka predmetnej nehnuteľnosti spôsobila zánik práva
na vydanie bezdôvodného obohatenia, t.j. práva žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia voči
žalovaným v 2. až 7. rade, keďže sa výška bezdôvodného obohatenia viaže na vlastníka nehnuteľnosti.,
t.j. na toho, kto nehnuteľnosť kúpil.

Vychádzajúc z ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., keďže úspešný žalovaný v l. rade si neuplatnil náhradu
trov konania, súd žalovanému v l. rade náhradu trov konania nepriznal.

Žalovaní v 2. až 7. rade, ktorí mali taktiež úspech v konaní, uplatnili si trovy právneho zastúpenia
advokátkou v celkovej výške 14.529,13 eur spolu za 12 úkonov právnej služby, pričom špecifikáciu trov
právneho zastúpenia predložila právna zástupkyňa žalovaných do 3 dní od vyhlásenia rozsudku.

Aj keď účastník trovy vyčísli, nezbavuje to súd povinnosti preskúmať správnosť vyčíslenia trov a priznať
mu ich v prislúchajúcej výške.

JUDr. H. zastupovala v konaní na základe plných mocí všetkých žalovaných v 2. až 7. rade. od marca
2003. V zmysle ust. § 17 ods. 2 vyhl.č.163/02 Z.z., základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 20%,
ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní alebo obhajobe dvoch alebo viacerých osôb. Vzhľadom na
hodnotu veci ( uplatnený nárok 1.296.232.-Sk) je sadzba tarifnej odmeny (§13 ods. 1 vyhl.č.163/02 Z.z.)
po je znížení (§17 ods.2 cit. vyhl.) 73.162.-Sk. Odmena v uvedenej sadzbe za 2 úkony právnej služby

(prevzatie zastúpenia a vyjadrenie k žalobe 28.6.2004 podľa § 16 ods.1 písm.a/c/ cit. vyhl.) je 146.324.-
Sk. Za tieto úkony patrí zást. žalovaných aj paušálna suma na náhradu výdavkov ( §§18 písm.a/,19
ods.3 cit. vyhl.) a to za prevzatie 128.-Sk a za vyjadrenie k žalobe 136.-Sk. Za ďalšie úkony právnej
služby od 1.1.2005 do 31.12.2008 patrí odmena zást. žalovaných podľa §§ 10 ods.1,13 ods.3,14 ods.1
písm.d/ a ods.3, 16 ods. 3 vyhl.č. 655/04 Z.z. Za účasť na pojednávaní 26.10.2005, ktoré bolo odročené

bez prejednania veci, patrí odmena (po znížení o 20% 73.200.-Sk a 1 z toho je 18.300.-Sk) za všetkých
žalovaných a k tomu režijný paušál 150.-Sk. Za účasť na pojednávaní 19.9.2007 patrí odmena 73.200.-
Sk a rež. paušál 178,-Sk. Za úkony právnej služby od 1.1.2009 patrí odmena zást. žalovaných podľa §
10 ods.1 vyhl.č.557/08 Z.z. Za účasť na pojednávaní 9.12.2009 je odmena po znížení o 20% 2.429,80
eur za všetkých žalovaných a k tomu rež. paušál 6,95 eur. Za 2 úkony právnej služby - účasť na

pojednávaniach 29.1.2010 a 26.3.2010 patrí odmena 2x po 2.429,80 eur = 4.859,60 eur a 2x rež. paušál
po 7,21 eur. Za účasť na pojednávaní 26.2.2010, ktoré bolo odročené bez prejednania veci, patrí 1 zo
sumy 2.429,80 eur, t.j. 607,45 eur.

Ak je advokát platiteľom DPH, zvyšuje sa tarifná odmena o DPH (§§ 22 ods. 3 vyhl.č.163/02 Z.z. a
18 ods.4 vyhl.č.655/04 Z.z.). Právna zást. žalovaných preukázala súdu, že od 1.6.2004 je platiteľkou

DPH. Súd jej priznal tarifnú odmenu zvýšenú o 19% DPH . Z tarifnej odmeny za 4 úkony od. 1.6.2004
do 31.5.2009 v celkovej výške 91.535,20 Sk-Sk patrí 19% DPH v sume 17.391,68 Sk a za úkony od
1.6.2009 súd priznal zvýšenú odmenu a náhrady o 19% DPH, čo činí zo sumy 7.925,43 eur 1.505,83
eur.

Výška náhrady trov právneho zastúpenia žalovaných v 2. až 7. rade predstavuje sumu 17.922,53 eur.

Nakoľko si žalovaní uplatnili trovy právneho zastúpenia vo výške 14.529,13 eur vrátane DPH, súd v
súlade s ust. §§142 ods. 1 a 151 ods1 O.s.p. im priznal trovy konania v uplatnenej a vyčíslenej výške
14.529,13 eur, ktoré sú žalobcovia povinní zaplatiť advokátke, ktorá žalovaných v 2.až 7. rade v konaní
zastupovala, na účet v S. č. XXXXXXXXXX/XXXX., podľa § 149 ods. 1 Os.p.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu
ktorého smeruje. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,

možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.