Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, February 25, 2010

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 13C/874/2000

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5300898888
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kajetán Kičura

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2010:5300898888.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Čadca samosudcom JUDr. Kajetánom Kičurom v obchodnoprávnej veci navrhovateľky A.

U., bytom D. č. XX, Q., právne zastúpenej Dr. A. T., advokátkou so sídlom F. č. XX, Q. 4 proti odporcovi
L., a. s., F. č. XX, Q. V, IČO: XX XXX XXX, právne zastúpenému JUDr. V. M., advokátkou so sídlom Q.
X, Q. o zaplatenie 5 148,48 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu 5 148,04 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
17,6 % ročne za obdobie od 1. 6. 2000 do zaplatenia, ako i trovy konania vo výške 7 258,96 €, a to
všetko v lehote do 15 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 24. 5. 2000 sa navrhovateľka domáhala odstránenia vád diela na tom skutkovom
základe, že dňa 3. 9. 1998 uzatvorila s odporcom zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola výstavba

rodinného domu v Q. X, na parcele číslo 567, vedenej na liste vlastníctva číslo 11. Dielo malo byť
zhotovené v čase od septembra 1998 do septembra 1999 podľa projektovej dokumentácie. Nakoľko
práce odporcu vykazovali vady, navrhovateľka tieto vady reklamovala u odporcu listami zo dňa 26. 10.
1998, 3. 12. 1998, 7. 12. 1998, 15. 12. 1998, 8. 1. 1999, 4. 2. 1999 a zo dňa 10. 3. 1999. Podľa zmluvy
o dielo mal odporca vady odstrániť v lehote 10 dní. Odporca vady diela neodstránil a ani na reklamácie
vád diela nereagoval.

Bezplatné odstránenie vád navrhovateľka žiadala na tepelnej izolácii krovu, ktorá podľa navrhovateľky
niejespravenápodľaprojektovejdokumentácie,betónupodvikierom,ktorýpraská,naanglickomdvorci,
ktorý podľa navrhovateľky nie je podľa projektovej dokumentácie, na kovových držiakoch na krokvách,
ktoré nie sú podľa navrhovateľky
opatrené ochranným náterom, na ozdobných štítoch na dome, ktoré sú podľa navrhovateľky
neprofesionálne vyhotovené, na pilieroch pod výklenkom, ktoré nie sú podľa navrhovateľky ošetrené
proti škodcom a hnilobe a sú nekvalitne pospájané, ošetrenie dosiek na záklopoch, ktoré nie sú podľa

navrhovateľky kvalitné a nie sú ošetrené proti hnilobe, škodcom a požiaru, a rozšíreným návrhom zo dňa
20. 5. 2002 si navrhovateľka uplatnila nárok na bezplatné odstránenie vady spočívajúcej vo vyvložkovaní
komína.

Zľavu z ceny diela navrhovateľka požadovala z vyhotoveného krovu, ktorý nie je podľa projektovej
dokumentácie, v dôsledku čoho nebolo možné namontovať strešné okná, z vyhotoveného podkrovia,
ktoré bolo podľa navrhovateľky svojvoľne odporcom zvýšené o 10 cm, na drevenom záklope na kúpeľni,

ktorýmáodchýlku5cm,napomúrniciach,ktoréneležianavecipodľaprojektovejdokumentácie,neobitie
vikieru doskami v sume 5 900,- Sk, ako aj za drevo, ktoré malo byť použité na zimnú záhradu a použité
nebolo v sume určenej znaleckým posudkom.Rozšíreným návrhom zo dňa 6. 9. 2002 (čl. 84a) z dôvodu nedostatkov na nedokončenej elektroinštalácii
navrhovateľka žiadala buď odstránenie vady alebo poskytnutie zľavy z ceny diela

Navrhovateľka k podanému návrhu na začatie konania pripojila zmluvu o dielo číslo 035/98 zo dňa 3.
9. 1998 a listy, ktorými reklamovala vady diela zo dňa 26. 10. 1998, 3. 12. 1998, 7. 12. 1998, 15. 12.
1998, 8. 1. 1998, 4. 2. 1999 a 16. 3. 1999.

Okresný súd Čadca rozhodol v merite veci rozsudkom, č. k. 13 C 874/2000-290 zo dňa 1. 6. 2004 a

predmetným rozsudkom zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť navrhovateľke sumu 155 090,- Sk. Z
odôvodnenia rozhodnutia vyplynulo, že odporca fakticky na tvrdenia uvedené navrhovateľkou v návrhu
na začatie konania nereagoval žiadnym právne relevantným spôsobom. Tvrdenia navrhovateľky ani
nepotvrdil, ale ani nevyvrátil. Preto bolo nariadené znalecké dokazovanie, ktorým súdny znalec vyčíslil
náklady na odstránenie vád a zľavu z ceny diela vo výške 104 342,- Sk a rozdiel medzi cenou stavebných
prác určenou súdnym znalcom a vyplatenou zálohou vo výške 50 749,- Sk. Z odôvodnenia rozhodnutia

ďalej vyplynulo, že súd právne vzťahy medzi navrhovateľkou a odporcom posúdil ako obchodnoprávny
vzťah a aplikoval naň ustanovenia Obchodného zákonníka. Ďalej súd poukázal na to, že odstúpením
od zmluvy spravujúcej sa ustanoveniami Obchodného zákonníka nie je dotknutá jej predchádzajúca
účinnosť a táto skutočnosť sa prejavuje i v tom, že zostávajú zachované tie práva, ktoré vznikli pred
odstúpením od zmluvy z porušenia tejto zmluvy. Navrhovateľka si uplatňuje práva iba do odstúpenia

od zmluvy, t. j. do 12. 5. 1999. Vady diela boli preukázané znaleckým posudkom Ing. Q.. Preto súd
považoval nárok navrhovateľky za dôvodný v celom rozsahu, a keďže odporca neodstránil v primeranej
lehote odstrániteľné vady, ani neposkytol navrhovateľke zľavu z ceny diela za neodstrániteľné vady, súd
zaviazal odporcu k úhrade sumy 155 090,- Sk.

Krajský súd v Žiline predmetný rozsudok Okresného súdu Čadca uznesením, č. k. 5 Co 523/2004-317
zo dňa 12. 5. 2005 zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie s tým, že v občianskom
súdnom konaní je súd viazaný návrhom, a preto nemôže navrhovateľovi priznať viac, než žiadal v
petite návrhu a odporcovi nemôže uložiť inú, než navrhovateľom navrhovanú povinnosť, alebo priznať
požadované plnenie, avšak iného skutkového základu, než ktorý bol predmetom konania. Prekročením

návrhu nie je, ak súd skutok, ktorý bol predmetom konania, posúdil po právnej stránke inak, než to
urobil navrhovateľ. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala odstránenia odstrániteľných vád
a poskytnutia zľavy z neodstrániteľných vád. Nežiadala zmeniť návrh na začatie konania, ani ho
nerozšírila. Preto, keďže súd nepostupoval v súlade s navrhovateľkou uplatneným návrhom, odvolací
súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil.

Návrhom, ktorý bol Okresnému súdu Čadca doručený dňa 4. 7. 2005, navrhovateľka žiadala pripustiť
zmenu rozsudočného návrhu tak, že odporca bude zaviazaný k povinnosti zaplatiť zľavu z ceny diela v
sume 104 342,- Sk za odstrániteľné vady a zaplatiť sumu 50 748,20 Sk. Pri vadách diela, ktoré znalec
nedokázalposúdiťaktorékonateľodporcuvidelauznal,navrhovateľkarozhodnutieponechalanaúvahe

súdu.

Okresný súd Čadca na pojednávaní dňa 20. 9. 2005 pripustil zmenu rozsudočného návrhu znenia:
„Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 155 090,- Sk spolu s trovami tak, ako budú vyčíslené
v písomnom vyhotovení rozsudku, a to všetko v lehote do 15 dní po právoplatnosti rozsudku.“

Okresný súd Čadca opätovne vo veci rozhodol rozsudkom, č. k. 13 C 874/2000-358 zo dňa 4. 11.
2005 a odporcu zaviazal k povinnosti zaplatiť navrhovateľke sumu 155 090,- Sk. Súd mal preukázané
platné odstúpenie od zmluvy o dielo navrhovateľkou. S námietkou premlčania vznesenou odporcom sa
súd nestotožnil a na túto neprihliadol, pretože podľa jeho názoru navrhovateľke lehota na uplatnenie

nároku voči odporcovi na vydanie bezdôvodného obohatenia začala plynúť až dňa 5. 7. 2003, kedy
bol navrhovateľke doručený znalecký posudok, a kedy sa navrhovateľka vlastne dozvedela o výške
svojho nároku voči odporcovi. Preto súd v súlade s § 436 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka priznal
navrhovateľke zľavu z ceny diela vo výške 104 342,- Sk, pričom táto zľava z ceny diela vyjadruje i
vzniknutú, ako i budúcu majetkovú ujmu navrhovateľky pre nižšiu hodnotu a životnosť zhotoveného

rodinného domu, pretože vzhľadom na kvalitu zhotovených prác odporcom na tomto diele je predpoklad,
že navrhovateľka bude mať potrebu častejších a nákladnejších udržiavacích prác o vadnú časť, pričom
je i možnosť znehodnotenia ostatných častí domu v dôsledku nekvalitne vykonaného diela odporcom.Zároveň súd navrhovateľke priznal aj nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia, o ktorom sa
navrhovateľka dozvedela dňa 5. 7. 2003.

Krajský súd v Žiline uvedený rozsudok Okresného súdu Čadca uznesením, č. k. 8 Co 284/2005-385 zo
dňa 4. 12. 2007 zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie s tým, že prvostupňový súd
sa nezaoberal tým, či navrhovateľke prislúcha právo na zľavu z ceny diela pri vadách, ktoré je možné
odstrániť, v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil.

Podaním zo dňa 21. 12. 2007 navrhovateľka rozšírila svoj nárok o úroky z omeškania vo výške 17,6 %
zo žalovanej istiny od podania žalobného návrhu, t. j. od 1. 6. 2000.

Okresný súd Čadca zmenu rozsudočného návrhu pripustil uznesením, č. k. 13 C 874/2000-395 zo dňa
29. 10. 2008 tak, že rozsudočný návrh znie: „Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 155 090,-
Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % ročne za obdobie od 1. 6. 2000 do zaplatenia i trovy

konania tak, ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení rozsudku, a to všetko v lehote do 15 dní po
právoplatnosti rozsudku.“

O tomto nároku navrhovateľky súd ďalej konal i rozhodol.

Podľa § 101 ods. 2 O. s. p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný
účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec
prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Súd konal v neprítomnosti odporcu i jeho právnej zástupkyne, ktorí mali doručenie termínu pojednávania

riadne vykázané a na pojednávanie sa neustanovili bez ospravedlnenia. Súd nemal u odporcu a jeho
právnej zástupkyne preukázaný taký dôvod, ktorý by bránil vykonaniu pojednávania bez ich prítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporcu, ohliadkou miesta samého, znaleckým
dokazovaním, svedeckou výpoveďou svedka T. L. i celým spisovým materiálom 13 C 874/2000 a na
základe takto vykonaného dokazovania mal zistený nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľka s odporcom uzatvorili zmluvu o dielo číslo 035/98 zo dňa 3. 9. 1998, na základe ktorej
odporcovi ako zhotoviteľovi vznikla povinnosť vyhotoviť dielo spočívajúce vo výstavbe rodinného domu
na parcele číslo 567, vedenej na liste vlastníctva číslo 11, katastrálne územie T. a navrhovateľke
ako objednávateľovi vznikla povinnosť zaplatiť za vyhotovenie diela sumu 2 034 830,- Sk plus DPH.

Navrhovateľka sa zároveň zaviazala zaplatiť odporcovi k dátumu 15. 9. 1998 zálohovú platbu vo výške
1 020 000,- Sk. Túto zálohovú platbu navrhovateľka odporcovi uhradila v dvoch splátkach, a to dňa 8.
9. 1998 v sume 500 000,- Sk a dňa 17. 9. 1998 v sume 520 000,- Sk. Po započatí prác odporcom na
výstavbe vyššie opísaného diela navrhovateľka listami zo dňa 26. 10. 1998, 3. 12. 1998, 7. 12. 1998, 15.
12. 1998, 8. 1. 1998, 4. 2. 1999 a 16. 3. 1998 reklamovala vady vyhotovovaného diela a žiadala o ich

odstránenie. Listom zo dňa 12. 5. 1999 navrhovateľka odstúpila od zmluvy o dielo číslo 035/98 zo dňa
3. 9. 1998. Dňa 1. 6. 2000 navrhovateľka podala na súd návrh na odstránenie vád diela a poskytnutie
zľavy z ceny diela pri neodstrániteľných vadách. Po zmene návrhu aj v nadväznosti na závery v konaní
vyhotoveného znaleckého posudku Ing. F. Q. navrhovateľka žiadala odporcu zaviazať k zaplateniu istiny
vo výške 5 148,04 € (155 090,- Sk) spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % za obdobie od 1. 6.

2000 do zaplatenia.

Odporca pôvodný návrh navrhovateľky na odstránenie odstrániteľných vád a o poskytnutie zľavy
za neodstrániteľné vady diela s prihliadnutím k právnemu režimu, ktorý nastáva po odstúpení od
zmluvy, považoval za nedôvodný a žiadal tento návrh zamietnuť, čo odôvodňoval tým, že nároky

zo zmluvy, ktorá zanikla odstúpením od nej, zanikajú. Následne odporca v rámci svojej obrany voči
navrhovateľkou uplatnenému nároku v zmysle zmeneného návrhu na začatie konania spochybňoval
výšku rozdielu medzi zálohou poskytnutou navrhovateľkou na vykonanie diela a cenou diela ku dňu
odstúpenia od zmluvy, ktorú súdny znalec určil sumou 1 684,53 € (50 748,20 Sk). Poukázal na to,
že nie je možné zistiť stupeň rozostavanosti stavby ku dňu odstúpenia navrhovateľky od zmluvy o

dielo, t. j. ku dňu 14. 5. 1999. Do domu navrhovateľky preinvestoval viac finančných prostriedkov
než bola zo strany navrhovateľky poskytnutá záloha. I pokiaľ ide o spodnú časť stavby pre anglické
dvorce, túto časť robil pre navrhovateľku iný dodávateľ. Nerobil ani izoláciu pivničných stien. Preto
by nemal znášať ani sumu 398,33 € (12 000,- Sk), ktorou súdny znalec ohodnotil opravu vlhnutiastien a dna anglických dvorcov. Namietal tiež to, že má navrhovateľke uhradiť sumu 315,34 € (9
500,- Sk) za dokončenie elektroinštalácie, pretože elektroinštaláciu nemohol dokončiť z dôvodu, že
navrhovateľka od zmluvy odstúpila a znemožnila mu dokončenie týchto prác. Nie je preto pravdou

to, že na reklamácie navrhovateľky nereagoval. Mal snahu o odstránenie niektorých vád, tieto však
odstrániť nemohol, pretože mu v tom zabránila samotná navrhovateľka. Násilne bol navrhovateľkou zo
staveniska vysťahovaný. Okrem toho i súd na ohliadke miesta samého dňa 7. 10. 2002 konštatoval, že
ide o novostavbu čiastočne ukončenú, ktorú realizovalo viacero dodávateľov. Odporca v rámci svojej
obrany poukázal i na to, že navrhovateľka nemôže meniť svoj nárok po odstúpení od zmluvy, nemôže

preto po odstúpení od zmluvy žiadať zľavu z ceny diela, keď ešte pred odstúpením od zmluvy žiadala
odstránenie vád. Navrhovateľka môže svoje nároky z vád diela meniť iba s jeho súhlasom. Súhlas na
zmenu nárokov navrhovateľky nedal. Zároveň nárok na zľavu z ceny diela je uplatnený až po uplynutí
všetkých lehôt podľa Obchodného zákonníka. Preto vznáša námietku premlčania. Lehota premlčania
začala navrhovateľke plynúť dňa 14. 5. 1999. Uvedené platí aj na nároky do odstúpenia od zmluvy.
Navrhovateľka si môže uplatňovať práva len z tých nárokov, ktoré boli reklamované do dňa odstúpenia,

nie tie, ktoré boli ešte napríklad v roku 2003.

K námietke premlčania vznesenej odporcom navrhovateľka uviedla, že už Krajský súd jej priznal právo
uplatňovať si nároky z vadného plnenia. Poukázala na to, že podľa zmluvy o dielo bola dohodnutá
reklamačná lehota a v rámci reklamačnej lehoty i vady diela reklamovala. Pritom nemohla vedieť, ktoré

vady sú odstrániteľné a ktoré sú neodstrániteľné. Túto skutočnosť sa dozvedela až zo znaleckého
posudku. Preto žiada zaplatenie sumy tak, ako si to uplatnila upraveným návrhom na začatie konania.
Znalecký posudok jej bol doručený dňa 5. 7. 2003 a od tohto dátumu, keďže ide o lehotu subjektívnu,
začala plynúť i premlčacia lehota. Okrem toho konateľ odporcu osobne na ohliadke stavby svojou
výpoveďou potvrdil, že reklamované stavebné práce vykonávala jeho stavebná firma, ako aj uznal

reklamované vady diela. Považoval sumu 4 979,09 € (150 000,- Sk) primeranú rozsahu vád diela,
nevedel ju však zaúčtovať, preto čakal na súdne rozhodnutie vo veci samej. K tomuto svojmu tvrdeniu
navrhovateľka pripojila i fotokópiu oznámenia odporcu zo dňa 16. 10. 2002 (čl. 379 súdneho spisu), z
ktorej vyplynulo, že odporca je ochotný poskytnúť zľavu z ceny diela celkom v sume 155 545,- Sk tak, že
vlastne navrhovateľkou poskytnutá záloha na cenu diela vo výške 1 020 000,- Sk sa bude považovať za

konečnú cenu diela a všetky právne vzťahy medzi navrhovateľkou a odporcom budú po zúčtovaní tejto
sumy považované za usporiadané. Navrhovateľka tiež poprela tú skutočnosť, že by odporcu nepustila
na stavenisko a znemožnila mu odstránenie týchto vád. Naopak opakovane žiadala o odstránenie vád,
avšak zo strany odporcu nedošlo k žiadnej súčinnosti na to, aby boli tieto vady odstránené. Preto i
od zmluvy o dielo odstúpila. Odporca mal dostatok času, aby od roku 1998 reagoval na reklamácie a

vyjadril sa ku spôsobu jej vybavenia. Odporca vady neodstránil v primeranej dodatočnej lehote, pričom
lehotu niekoľkých rokov navrhovateľka považuje za dostatočnú, preto uplatnila svoje zákonné právo
vyplývajúce jej z § 436 ods. 2 Obchodného zákonníka a žiadala, aby jej odporca poskytol zľavu z ceny
diela.Zároveňvyjadrenieodporcuuvedenévjeholistezodňa16.10.2002považujezajasnýprejavjeho
vôle smerujúci k uznaniu vád a uznaniu spôsobu vybavenia reklamácie poskytnutím zľavy z ceny diela.

V konaní vypočutý svedok T. L. svojou svedeckou výpoveďou potvrdzoval skutočnosti uvádzané
navrhovateľkou v návrhu na začatie konania. Svedok uviedol, že pôvodne začali stavať s inou firmou,
potom im bola odporučená firma odporcu. Preto pokračovali vo výstavbe domu s firmou odporcu,
ktorému zaplatili za stavbu 1 020 000,- Sk. Práce spočiatku prebiehali v poriadku. Situácia sa zmenila

po zmene stavbyvedúceho. Po tomto okamihu začali byť práce nekvalitné a začali byť problémy aj
s komunikáciou. V stavebnom denníku bola každá vada jasne popísaná. Hlavné vady spočívajú na
streche, ktorá bola urobená veľmi zle s tým, že po prvýkrát drevo na strechu bolo privezené zlé, keď
bola uznaná reklamácia, bolo toto drevo odvezené. Druhé drevo dovezené odporcom bolo napadnuté
kôrovcom. Drevo napadnuté kôrovcom je použité v exteriéri. Jednotlivé krokvy na dome boli odporcom

dané tak, že znemožnili nainštalovať strešné okná. Svedok aj na ohliadke miesta samého dňa 7. 10.
2002 za prítomnosti súdneho znalca i štatutárneho orgánu odporcu poukazoval na jednotlivé vady diela.

Odporca v zastúpení svojim štatutárnym orgánom na ohliadke miesta samého namietal neošetrenie
reziva pod krytinou. Rezivo pod krytinou je ošetrené. Z ostatných strán ošetrenie dokončené nie je,

pretože jeho vykonanie bolo navrhovateľkou znemožnené. Odporca rovnako namietal to, že spodnú
časť domu nerobila ich firma.Nespornou skutočnosťou, ktorá z ohliadky miesta samého dňa 7. 10. 2002 vyplynula, bolo to, že stavbu
dodávali dvaja dodávatelia a rezivo na krov bolo dodávané odporcom. Latky, na ktoré bola kladená
krytina, tieto latky kládla druhá firma. Na streche domu sa nachádzajú dve strešné okná, pričom po

obidvoch krajoch strešných okien, ktoré sú v strede, sa nachádza priestor ešte na ďalšie dve. Podľa
svedka T. L. ďalšie dve okná sa nezmestili.

Stavebný denník z vyhotovovania stavby neexistuje. Neexistuje ani žiaden zápis o stave nehnuteľnosti
po odstúpení od zmluvy. Podľa v konaní vypočutého svedka T. L. tento zápis neexistuje z dôvodu, že

odporca s nimi nechcel žiadnym spôsobom komunikovať.

Súdny znalec Ing. F. Q. vo svojom znaleckom posudku číslo 22/2003, v ktorom sa vyjadroval k
vadám diela uvedeným v pôvodnom návrhu na odstránenie vád a poskytnutie zľavy z ceny diela
za neodstrániteľné vady, konštatoval, že tepelná izolácia strešného plášťa a stropu podkrovia bola
navrhnutá z dvoch vrstiev materiálu M. hr. 60 mm. Strešný plášť a strop podkrovia bol zateplený

tepelnou izoláciou M. hr. 120 mm. Ide o zmenu v riešení zateplenia a nie o vadu časti diela.
Príčinou prasklín na betónovom chodníku pod výklenkom je sadanie podkladovej násypovej vrstvy alebo
neošetrenie betónovej vrstvy. Ide o vadu časti diela, ktorú je možné odstrániť. Na všetkých anglických
dvorcoch sa prejavuje vlhnutie stien a dna. Na strednom anglickom dvorci opadáva omietka steny
dvorca. Príčinou vlhnutia stien a dna je chybne zrealizovaná zvislá a vodorovná izolácia. Ide o vadu

časti diela, ktorú je možné odstrániť. Prístup ku kovovým kotvám, ktoré kotvia krokvy do muriva, bol
neprístupný. Iné zámočnícke výrobky majú iba základný náter, ktorý koroduje. Ide o vadu časti diela,
ktorú na viditeľných miestach je možné odstrániť. Krov je napadnutý kôrovcom. Ochrana drevených
prvkov krovu bola nedostatočná, neboli dodržané navrhované opatrenia. Viditeľné časti krokiev a
pomúrnic sú deformované a narušené trhlinami. Neprístupnú časť krovu nebolo možné posúdiť. Je ale

pravdepodobné,žepodobnévadysúajnaneprístupnýchčastiachkrovu.Nakrovbolopoužiténevhodné
drevo, ktoré bolo napadnuté škodcami a malo vysokú vlhkosť. Ide o vadu diela, ktorú nie je možné na
krove odstrániť. Jednotlivé prvky krovu neboli dostatočne ošetrené proti požiaru, hnilobe a plesniam,
osová vzdialenosť medzi krokvami má rozdiely až 100 mm, čo spôsobilo, že sú namontované iba dve
strešné okná. Jednotlivé spoje nie sú podľa STN 73 1701/Z3, koncové krokvy nie sú osadené podľa

projektu - nie sú vhodne upravené, štítové - ozdobné prvky sú neestetické. Ide o vady, pri ktorých je treba
očakávať zníženie životnosti stavby rodinného domu. Vonkajšie podbite krovu nebolo zrealizované v
celom rozsahu - ide o vadu, ktorú je možné odstrániť. I na drevené stĺpy a trámy prístrešku bolo použité
nevhodné drevo, ktoré je nedostatočne ošetrené proti požiaru, hnilobe a pliesňam, jednotlivé spoje nie
sú podľa STN 73 1701/Z3, kovové kotvy korodujú. Ide o vady, ktoré je možné odstrániť. Odchýlka na

strope sa nezistila. Drevený záklop je zakrytý, je neprístupný. Preto nie je možné posúdiť, či ide o vadu
časti diela. Dosky na záklopoch nie sú viditeľné. Nie je možné posúdiť, či ide o vadu časti diela. Drevo
na zimnú záhradu nebolo použité, pretože stena je vymurovaná. Nejde o vadu časti diela. Uloženie
pomurníc nie je možné posúdiť, pretože nie sú prístupné a viditeľné. V štítovej časti sú pomúrnice
obložené zateplením fasády. Pri stavbe komína neboli použité správne technologické postupy a vhodné

materiály. V hornej časti komína je viditeľné jeho nadstavenie. Ide o vadu časti diela, ktorú je možné
odstrániť. Elektroinštalácia rodinného domu nie je dokončená. Ide o vady, ktoré je možné odstrániť.
Vonkajšie podbitie krovu nebolo zrealizované v celom rozsahu. Ide o vadu, ktorú je možné odstrániť.

Náklady na odstránenie odstrániteľných vád spočívajúcich v oprave prasklín na betóne, oprave vlhnutia

stien a dna anglických dvorcov, oprave drevených stĺpov pod výklenkom a jeho natretie, oprave
komínového telesa v nadstrešnej časti z lešenia, ukončenia elektroinštalácie vrátane revíznej správy
a zhotovenie vonkajšieho podbitia z lešenia súdny znalec vyčíslil sumou celkom vo výške 2 157,60
€ (65 000,- Sk). Náklady na čiastočné odstránenie vád spočívajúcich v oprave a doplnení náterov na
zámočníckych výrobkoch na prístupných miestach a výmene ozdobných drevených prvkov na štítoch

domu a oprava spojov v sume celkom 232,36 € (7 000,- Sk). Zľavu z ceny za vady, ktoré nie je možné
odstrániť a ktoré spočívajú v tom, že drevené časti krovu sú napadnuté kôrovcom, krov nie je ošetrený
tak,akopredpisujeprojektovádokumentácia,krovmávážnenedostatkyoprotiprojektovejdokumentácii,
má montážne vady, krov je chybne osadený, krov má estetický vady a má vadne zrealizované spoje,
súdny znalec vyčíslil sumou 1 073,56 € (32 342,- Sk).

Hodnotu rodinného domu ku dňu odstúpenia navrhovateľky od zmluvy o dielo súdny znalec určil sumou
32 173,27 € (969 251,80 Sk). Rozdiel medzi celkovou cenou stavebných prác určených súdnym znalcoma navrhovateľkou vyplatenou zálohou je vo výške 1 684,53 € (50 748,20 Sk). Znalec konštatoval
dôvodnosť nárokov navrhovateľky.

Zo zmluvy o dielo číslo 035/98 zo dňa 3. 9. 1998 bolo zistené, že predmetom zmluvy bola výstavba
rodinného domu podľa projektovej dokumentácie. Podľa zmluvy odporca ako zhotoviteľ je zodpovedný
za to, že predmet zmluvy je zhotovený podľa podmienok zmluvy a že počas záručnej doby bude mať
vlastnosti dohodnuté v zmluve. Zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má predmet zmluvy v čase jeho
odovzdania objednávateľovi. Za vady, ktoré sa prejavili po odovzdaní diela, zodpovedá zhotoviteľ iba

vtedy, ak boli spôsobené porušením jeho povinností. Zhotoviteľ nezodpovedá za vady diela, ktoré boli
spôsobené použitím podkladov a vecí poskytnutých objednávateľom a zhotoviteľ ani pri vynaložení
všetkej starostlivosti nemohol zistiť ich nevhodnosť alebo na ne upozornil objednávateľa a ten na ich
použití trval. Záručná doba bola dohodnutá na 12 mesiacov a začala plynúť odo dňa odovzdania
diela objednávateľovi. Pre prípad vady diela má objednávateľ právo požadovať a zhotoviteľ povinnosť
bezplatne odstrániť vady. Ak je vada neopraviteľná, zhotoviteľ sa zaviazal dodať do 10 dní od zistenia

tejto skutočnosti náhradný predmet plnenia. Ak objednávateľ nereklamoval zjavné vady a nedorobky
(nedokončené práce), jeho právo zo zodpovednosti zaniká. Vadou podľa zmluvy sa rozumie odchýlka
v kvalite, rozsahu a parametroch diela stanovených projektovou dokumentáciou, zmluvou a všeobecne
záväznými technickými normami a predpismi. Vlastnícke právo k predmetu zmluvy má zhotoviteľ.
Vlastnícke právo prechádza na objednávateľa po uhradení celého diela, odovzdávacím protokolom.

Podľa § 768c Obchodného zákonníka ak ďalej nie je ustanovené inak, ustanoveniami tohto zákona
sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2002; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj
nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2002 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného do 1. 1. 2002 odstúpením od zmluvy zanikajú
všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu
škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby
tohto zákona podľa § 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa
prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.

Podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka účinného do 1. 1. 2002 strana, ktorej pred odstúpením od
zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti, pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške
dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenia strana, ktorá
odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.

Podľa § 550 Obchodného zákonníka účinného do 1. 1. 2002 objednávateľ je oprávnený kontrolovať
vykonávaniediela.Akobjednávateľzistí,žezhotoviteľvykonávadielovrozporesosvojimipovinnosťami,
je objednávateľ oprávnený dožadovať sa toho, aby zhotoviteľ odstránil vady vzniknuté vadným
vykonávaním a dielo vykonával riadnym spôsobom. Ak tak zhotoviteľ diela neurobí ani v primeranej

lehote mu na to poskytnutej a postup zhotoviteľa by viedol nepochybne k podstatnému porušeniu zmluvy
(§345), je objednávateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy.

Podľa § 564 Obchodného zákonníka účinného do 1. 1. 2002 pri vadách diela platia primerane § 436
až 441. Objednávateľ však nie je oprávnený požadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet diela

vzhľadom na jeho povahu nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi.

Podľa § 436 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného do 1. 1. 2002 ak je dodaním tovaru s vadami
porušená zmluva podstatným spôsobom (§ 345 ods. 2), môže kupujúci: a/ požadovať odstránenie vád
dodaním náhradného tovaru za vadný tovar, dodanie chýbajúceho tovaru a požadovať odstránenie

právnych vád, b/ požadovať odstránenie vád opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné, c/ požadovať
primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo d/ odstúpiť od zmluvy.

Podľa § 436 ods. 2 Obchodného zákonníka účinného do 1. 1. 2002 voľba medzi nárokmi uvedenými v
odseku 1 kupujúcemu patrí, len ak ju oznámi predávajúcemu vo včas zaslanom oznámení vád alebo

bez zbytočného odkladu po tomto oznámení. Uplatnený nárok nemôže kupujúci meniť bez súhlasu
predávajúceho.Aksavšakukáže,ževadytovarusúneopraviteľnéalebožesichopravoubybolispojené
neprimerané náklady, môže kupujúci požadovať dodanie náhradného tovaru, ak o to predávajúceho
požiada bez zbytočného odkladu po tom, čo mu predávajúci oznámil túto skutočnosť. Ak predávajúcineodstráni vady tovaru v primeranej dodatočnej lehote alebo ak oznámi pred jej uplynutím, že vady
neodstráni, môže kupujúci odstúpiť od zmluvy alebo požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného do 1. 1. 2002 ak je dlžník v omeškaní so splnením
peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný
platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 1% vyššie, než je úroková sadzba
určená obdobne podľa § 502.

Podľa§142ods.1O.s.p.účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Vkonaníbolonespornýmspôsobompreukázané,žemedzinavrhovateľkouaodporcombolauzatvorená
zmluva o dielo číslo 035/98 zo dňa 3. 9. 1998. Táto zmluva sa spravovala ustanoveniami Obchodného
zákonníka. Preto i vzťah navrhovateľky a odporcu je obchodnoprávnym vzťahom so všetkými z toho

vyplývajúcimi dôsledkami. Nesporne bolo tiež v konaní preukázané, že odporca v zmysle zmluvy o dielo
pokračoval vo výstavbe rodinného domu na parcele číslo 567, vedenej na liste vlastníctva číslo 11,
katastrálne územie Q. - T.. Navrhovateľka po zistení vád pri vyhotovovaní diela, tieto viacerými listami
u odporcu reklamovala a žiadala o ich odstránenie. Všetky vady, z ktorých nároky si navrhovateľka
uplatnila pôvodným návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 1. 6. 2000 i rozšírenými návrhmi

doručenými súdu dňa 10. 9. 2000 (elektroinštalácia) a dňa 29. 1. 2003 (náhrada za tatranský profil)
navrhovateľka u odporcu reklamovala a žiadala ich odstránenie. Následne podaním zo dňa 12. 5. 1999
označeným ako odstúpenie od zmluvy odstúpila od zmluvy o dielo uzatvorenej s odporcom. Odstúpenie
od zmluvy bolo odporcovi doručené dňa 14. 5. 1999. Zároveň s prihliadnutím k časovému okamihu,
kedy právny vzťah medzi navrhovateľkou a odporcom vznikol i časovému okamihu nárokov, ktoré si

navrhovateľka v danom konaní uplatňuje a k okamihu ich vzniku, považoval súd aj v nadväznosti na
vyššie citovaný § 768c Obchodného zákonníka za potrebné aplikovať na daný právny vzťah a nároky,
ktoré z neho vyplývajú a ktoré sú predmetom daného súdneho konania, ustanovenia Obchodného
zákonníka účinné do 1. 1. 2002.

Odstúpením od zmluvy uzatvorenej podľa ustanovení Obchodného zákonníka zanikajú všetky práva a
povinnosti zmluvných strán okrem výnimiek uvedených vo vyššie citovanom § 351 ods. 1 Obchodného
zákonníka účinného do 1. 1. 2002. Takýmto nárokom, ktorý aj po odstúpení od zmluvy zostáva
zachovaný, je i náhrada spôsobenej škody. I nároky z právnych následkov porušenia zmluvy, ku
ktorým došlo do zániku zmluvy v dôsledku odstúpenia, zostávajú zachované. Odstúpenie od zmluvy

sa nedotýka ani ustanovení zmluvy, pri ktorých vzhľadom na ich povahu je zrejmé, že majú trvať aj po
ukončení zmluvy. Zmluva zaniká ex nunc.

V danom prípade navrhovateľka od zmluvy o dielo číslo 035/98 platne odstúpila po tom, čo odporcovi
riadne a včas oznámila vady, ktoré na vykonávanom diele zistila a ktoré od odporcu žiadala odstrániť,

no odporcom odstránené neboli. Účinky odstúpenia od zmluvy o dielo nastali okamihom, kedy sa prejav
vôle navrhovateľky odstúpiť od zmluvy dostal do sféry dispozície odporcu. Prejav vôle navrhovateľky
odstúpiť od zmluvy o dielo došiel podľa prezenčnej pečiatky odporcu do sféry jeho dispozície dňa 14. 5.
1999. Týmto dňom zmluva o dielo číslo 035/98 v zmysle § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného
do 1. 1. 2002 zanikla. Nároky navrhovateľky vyplývajúce z vadného plnenia a ňou u odporcu uplatnené

ešte pred odstúpením od zmluvy zostali naďalej zachované.

Navrhovateľka pôvodným návrhom žiadala bezplatné odstránenie vád na tepelnej izolácii krovu, betónu
pod výklenkom, anglického dvorca, ošetrenie kovových držiakov na krokvách ochranným náterom,
ošetrenie krokiev na krove napadnutých kôrovcom, vybudovanie nových ozdobných štítov na dome,

ošetrenie pilierov pod výklenkom proti škodcom a hnilobe a opravu ich pospájania, ošetrenie dosiek
na záklopoch proti hnilobe, škodcom a požiaru, dohotovenie elektroinštalácie. Zároveň žiadala zľavu
z ceny diela za neodstrániteľné vady, a to za vyhotovenie krovu, ktorý nie je v súlade s projektovou
dokumentáciou, v dôsledku čoho nebolo možné namontovať strešné okná, za to, že podkrovie bolo
svojvoľne zvýšené, za to, že pomúrnice krovu neležia na venci podľa projektovej dokumentácie a za to,

že drevený záklop na kúpeľni má odchýlku 5 cm. Navrhovateľka pôvodným návrhom žiadala aj zľavu
z ceny diela v sume 195,84 € (5 900,- Sk) za to, že odporca neobil vikier doskami, napriek tomu si
za túto prácu účtuje uvedenú sumu 195,84 € (5 900,- Sk), ako aj zľavu z ceny diela v hodnote dreva,
ktoré malo byť použité na zimnú záhradu, ktorá zrealizovaná nebola, drevo si odporca ponechal presvoju potrebu, a napriek tomu navrhovateľke toto drevo účtoval, ako aj zľavu z ceny diela v hodnote
materiálu reziva v objeme 32,5 m2 za podbitie krovu tatranským profilom a hodnote prác spočívajúcich
v podbití krovu, ktorú si odporca vyúčtoval, prácu však nevykonal (nárok na odrátanie ceny materiálu

na podbite krovu a prác na podbitie navrhovateľka uplatnila návrhom zo dňa 29. 1. 2003). V priebehu
konanialistomzodňa4.7.2005navrhovateľkatentosvojnárokzmenilatak,žežiadalaodporcuzaviazať
k povinnosti zaplatiť jej celkom sumu 5 148,04 € (155 090,- Sk), ktorý pozostával zo sumy 2 157,60 €
(65 000,- Sk), ktorou sumou súdny znalec vyčíslil hodnotu nákladov, ktoré by bolo potrebné vynaložiť
na odstránenie odstrániteľných vád spočívajúcich v oprave prasklín na betóne, oprave vlhnutia stien

a dna anglických dvorcov, oprave drevených stĺpov pod výklenkom a ich natretie, oprave komínového
telesa v nadstrešnej časti z lešenia, ukončenie elektroinštalácie vrátane revíznej správy a zhotovenie
vonkajšieho podbitia z lešenia, zo sumy 232,36 € (7 000,- Sk) za čiastočné opravenie vád spočívajúcich
v oprave a doplnení náterov na zámočníckych výrobkoch na prístupných miestach a výmene ozdobných
drevených prvkov na štítoch domu a oprave spojov, zo sumy 1 073,56 € (32 342,- Sk), ktorou sumou
súdny znalec ohodnotil neodstrániteľné vady spočívajúce vo vadnom krove a zo sumy 1 684,53 € (50

748,20 Sk) vyjadrujúceho rozdiel medzi zálohou, ktorú navrhovateľka poskytla odporcovi a odporcom
skutočne na stavbe preinvestovanými finančnými prostriedkami. Existencia všetkých vád diela, ktoré
navrhovateľka u odporcu reklamovala, bola potvrdená v konaní vypracovaným znaleckým posudkom
Ing. F. Q.. Všetky tieto vady aj navrhovateľka u odporcu ešte pred odstúpením od zmluvy reklamovala.
Odporca nárok navrhovateľky v celom rozsahu namietal. Poukázal na to, že po odstúpení od zmluvy

všetky práva zanikajú. Zároveň voči všetkým nárokom navrhovateľky vzniesol námietku premlčania.
Poukázal tiež na to, že navrhovateľka si pôvodne uplatnila nárok na odstránenie odstrániteľných vád,
tento nárok v priebehu konania zmenila a namiesto odstránenia vád žiadala zľavu z ceny diela. Raz
uplatnený nárok z vadného plnenia je záväzný pre obe zmluvné strany a je ho možné meniť iba so
súhlasom strany, ktorá má zodpovednostnú povinnosť. On navrhovateľke súhlas so zmenou nároku na

poskytnutie zľavy z ceny diela namiesto nároku na bezplatné odstránenie vád nedal, preto jej nárok na
zľavu z ceny diela za odstrániteľné vady nepatrí.

Ako už bolo uvedené, v danom prípade ide o zmluvu o dielo spravujúcu sa ustanoveniami Obchodného
zákonníka. V zmysle ustanovení Obchodného zákonníka všetky právne následky porušenia zmluvných

povinností zostávajú zachované aj po odstúpení od zmluvy. V konaní bolo aj znaleckým posudkom
preukázané, že odporca porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o dielo číslo 035/98, a to
povinnosti vykonať dielo bezchybne a bez vád. Dôvodnosť všetkých navrhovateľkou reklamovaných vád
bola potvrdená znaleckým posudkom Ing. F. Q.. Preto nároky navrhovateľky z vadného plnenia zo strany
odporcu zostali zachované aj po jej odstúpení od zmluvy.

Navrhovateľka v pôvodnom návrhu na začatie konania žiadala zľavu z ceny diela za neodstrániteľné
vady. V priebehu konania výška zľavy z týchto vád bola súdnym znalcom Ing. F. Q. špecifikovaná sumou
1 073,56 € (32 342,- Sk). Navrhovateľka nárok na zľavu z ceny diela za neodstrániteľné vady uplatňovala
od počiatku súdneho konania. Odporca voči nároku navrhovateľky vzniesol námietku premlčania. Túto

námietku odporcu súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Vo vzťahu k nároku navrhovateľky vyplývajúceho
z neodstrániteľných vád je potrebné pri určení okamihu, od ktorého začala plynúť premlčacia lehota,
postupovať v zmysle § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného do 1. 1. 2002, t. j. od okamihu,
kedy mohla navrhovateľka nároky z týchto vád uplatniť na súde. Týmto okamihom rozhodujúcim pre
začatie plynutia premlčacej lehoty je okamih, kedy navrhovateľka neodstrániteľné vady diela zistila.

Jednotlivé neodstrániteľné vady navrhovateľka zistila a u odporcu reklamovala v priebehu mesiaca
október 1998 až marec 1999. Premlčacia lehota navrhovateľke začala plynúť rôzne vo vzťahu k
jednotlivým neodstrániteľným vadám od októbra 1998 do marca 1999. Návrh na začatie konania, ktorým
navrhovateľka žiadala poskytnúť zľavu z ceny diela za neodstrániteľné vady, navrhovateľka podala na
súde dňa 1. 6. 2000. Všeobecná premlčacia lehota je v zmysle § 397 Obchodného zákonníka účinného

do 1. 1. 2002 štvorročná. Navrhovateľka nárok na poskytnutie zľavy za neodstrániteľné vady uplatnila
pred jeho premlčaním. Nárok navrhovateľky na zľavu z ceny diela vyjadrenú v sume 1 073,56 € (32 342,-
Sk) je dôvodný v celom rozsahu, nie je premlčaný, a preto navrhovateľke zľava z ceny diela v sume 1
073,56 € (32 342,- Sk) vyjadrujúca hodnotu neodstrániteľných vád prináleží.

V priebehu súdneho sporu navrhovateľka voľbu nároku vyplývajúceho jej z vád diela spočívajúcich
v odstrániteľných vadách zmenila z pôvodne zvoleného spôsobu spočívajúceho v odstránení týchto
vád na zľavu z ceny diela zodpovedajúcej výške nákladov, ktoré bude potrebné vynaložiť na ich
odstránenie. Vo vzťahu k tejto zmene voľby navrhovateľky na uspokojenie jej nárokov vyplývajúcich jej zodstrániteľných vád diela sa odporca bránil tým, že navrhovateľke takéto právo nepatrí. Navrhovateľka
by mohla zmeniť už raz určený spôsob uspokojenia jej nárokov z vadného plnenia iba za predpokladu,
že by dostala z jeho strany súhlas na uskutočnenie takejto zmeny. Keďže jej takýto súhlas nedal,

navrhovateľka preto nemá nárok na zmenu voľby z odstránenia odstrániteľných vád na zľavu z ceny
diela. Zároveň odporca voči nároku navrhovateľky na zľavu z ceny diela zodpovedajúcej výške nákladov,
ktoré bude potrebné vynaložiť na odstránenie odstrániteľných vád, vzniesol námietku premlčania.

V zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 436 ods. 2 Obchodného zákonníka účinného do 1. 1. 2002

pri poskytnutí vadného plnenia má zmluvná strana, pre ktorú bolo vadné plnenie určené, právo zvoliť
si nárok, akým má byť zjednaná náprava vadného plnenia. Ak strana oprávnená na voľbu nárokov z
vadného plnenia tento nárok určí, nemôže už bez súhlasu strany povinnej z vadného plnenia tento
nárok meniť, okrem prípadu, že strana povinná z vadného plnenia tieto vady neodstráni v primeranej
dodatočnej lehote alebo ak oznámi pred jej uplynutím, že vady neodstráni. V danom prípade bolo
právom navrhovateľky zvoliť si spôsob, akým bude žiadať nápravu vadného plnenia zo strany odporcu.

Navrhovateľka pri odstrániteľných vadách diela v rámci reklamácie i v pôvodnom návrhu na začatie
konania žiadala ich odstránenie. V konaní bolo nesporne preukázané, že odporca napriek viacerým
reklamáciám navrhovateľky k odstráneniu odstrániteľných vád nepristúpil a vady diela neodstránil. V
dôsledku tejto skutočnosti, keďže odporca odstrániteľné vady diela napriek reklamáciám a urgenciám
navrhovateľky neodstránil, navrhovateľka túto voľbu vyplývajúcu jej z vadného plnenia odporcu a

spočívajúcu v odstránení odstrániteľných vád zmenila a žiadala zľavu z ceny diela vo výške nákladov
nevyhnutných na to, aby bolo možné tieto odstrániteľné vady odstrániť. V zmysle už vyššie uvedeného
predpokladom na zmenu nároku z vadného plnenia je to, že osoba povinná z vadného plnenia vady
v primeranej lehote neodstráni. Primeranosť dodatočnej lehoty na plnenie je potrebné posudzovať
so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu (napríklad s prihliadnutím na predmet plnenia, spôsob

plnenia a pod.) aj so zreteľom na dobré mravy. Súd preto skúmal, či v danom prípade uplynula
primeraná lehota, počas ktorej odporca mohol a mal odstrániteľné vady diela odstrániť. V danom
konkrétnom prípade navrhovateľka žiadala odstránenie vád diela na prelome rokov 1998 a 1999. Nároky
z odstrániteľných vád zmenila až podaním zmeneného návrhu na začatie konania v roku 2005. S
prihliadnutím k takémuto časovému rozpätiu od reklamácie vád a žiadosti na ich odstránenie do zmeny

tohto nároku na zľavu z ceny diela, ktoré možno hodnotiť viac ako primerané, možno povedať, že
navrhovateľka už súhlas odporcu so zmenou nároku na bezplatné odstránenie odstrániteľných vád na
zľavu z ceny diela zodpovedajúcu výške nákladov na odstránenie vád nepotrebovala. Navrhovateľka
mala v zmysle § 436 ods. 2 tretia veta Obchodného zákonníka právo zmeniť zvolený spôsob nápravy
poskytnutého vadného plnenia a aj v súlade s týmto ustanovením spôsob nápravy zmenila. Preto obrana

odporcu spočívajúca v tom, že navrhovateľka bez jeho súhlasu nárok z vadného plnenia meniť nemôže
a že jej ani z jeho strany súhlas na túto zmenu daný nebol, je nedôvodná a účelová. Pokiaľ ide o
tvrdenie odporcu, že k odstráneniu vád pristúpiť nemohol, pretože bol zo strany navrhovateľky zo stavby
vysťahovaný, súd i túto obranu zo strany odporcu považoval za účelovú. Navrhovateľka opakovane
žiadala odporcu o odstránenie zistených vád a aj s prihliadnutím k časovému rozpätiu viac ako šesť

mesiacov od reklamácie prvých vád do odstúpenia od zmluvy, mal odporca dostatok času na vykonanie
krokov zameraných na odstránenie zistených nedostatkov diela. Odporca napriek tomuto časovému
obdobiu k odstráneniu vád nepristúpil a táto skutočnosť bola aj dôvodom, pre ktorý navrhovateľka od
zmluvy o dielo nakoniec odstúpila. Okrem toho záujem navrhovateľky na odstránení odstrániteľných
vád prezentuje i jej podanie zo dňa 21. 6. 1999, ktorým opätovne odporcu žiadala o odstránenie vád

diela. Uvedené skutočnosti dostatočne demonštrujú záujem navrhovateľky na odstránení zistených vád
diela. I pokiaľ ide o odporcom uplatnenú námietku premlčania vo vzťahu k nároku navrhovateľky na
zľavu z ceny diela zodpovedajúcej hodnote nákladov nevyhnutných na odstránenie odstrániteľných
vád, je potrebné túto námietku vyhodnotiť ako nedôvodnú. I v tomto prípade pre určenie okamihu,
odkedy navrhovateľke začala plynúť premlčacia lehota na uplatnenie nárokov z vadného plnenia

odporcu, je v zmysle § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka rozhodujúci okamih, kedy navrhovateľka
odstrániteľné vady diela špecifikované v pôvodnom návrhu zistila. Navrhovateľka, ako už bolo uvedené,
odstrániteľné vady u odporcu reklamovala v období október 1998 až marec 1999 a následne listom
zo dňa 21. 6. 1999 (čl. 338 súdneho spisu). Nárok z vadného plnenia uplatnila na súde návrhom
doručeným súdu dňa 1. 6. 2000 a následne návrhmi doručenými súdu dňa 22. 5. 2002, ktorými žiadala

bezplatné odstránenie vád komína - jeho vyvložkovanie (vady komína navrhovateľka reklamovala listom
zo dňa 4. 2. 1999) a dňa 10. 9. 2002, ktorým žiadala bezplatné dohotovenie elektroinštalácie alebo
finančné vyrovnanie tejto vady (reklamáciu vyhotovenia elektroinštalácie navrhovateľka vykonala listom
zo dňa 8. 1. 1999). Navrhovateľka nároky z odstrániteľných vád diela uplatnila na súde pred uplynutímpremlčacej lehoty. Skutočnosť, že navrhovateľka v priebehu konania svoj nárok z vadného plnenia -
odstrániteľných vád diela zmenila z odstránenia vád na zľavu z ceny diela je z hľadiska posudzovania
dôvodnosti námietky premlčania vznesenej odporcom bezvýznamná, pretože stále ide o ten istý nárok

z odporcom poskytnutého vadného plnenia, došlo iba k zmene formy, v akej má byť tento nárok
navrhovateľky vyplývajúci jej z vadného plnenia odporcu uspokojený. Námietka premlčania vznesená
odporcom je tak nedôvodná. Navrhovateľke preto prináleží nárok na zľavu z ceny diela zodpovedajúcu
oprave prasklín na betóne, oprave vlhnutia stien a dna anglických dvorcov, oprave drevených stĺpov
pod víklenkom a ich natretie, oprave komínového telesa v nadstrešnej časti z lešenia, ukončenia

elektroinštalácie vrátane revíznej správy, zhotovenie vonkajšieho podbitia z lešenia, oprave a doplnení
náterov na zámočníckych výrobkoch na prístupných miestach a výmene ozdobných drevených prvkov
na štítoch domu a oprave spojov v sume celkom 2 389,96 € (72 000,- Sk). Pokiaľ odporca namietal, že
anglické dvorce nevykonával, k tomuto jeho tvrdeniu súd iba poukazuje na jeho vyjadrenie adresované
navrhovateľke, ktoré sa nachádza na čl. 343 súdneho spisu a z ktorého vyplýva, že vlastná realizácia
anglických dvorcov sa vykonáva. Preto súd na uvedenú obranu odporcu vo vzťahu k vyhovovaniu

anglických dvorcov neprihliadal.

V zmysle vyššie citovaného § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka po odstúpení od zmluvy si zmluvné
strany, ktoré si vzájomne poskytli plnenie, vykonajú medzi sebou vyrovnanie a vrátia si vzájomne
poskytnuté plnenia. Ak vzájomné vrátenie poskytnutých plnení nie je možné, vyrovnajú účastníci medzi

sebou vzájomné vzťahy vo finančnej forme. V danom prípade navrhovateľka odporcovi uhradila
zálohovú platbu vo výške 33 857,80 € (1 020 000,- Sk). Odporca pre navrhovateľku plnil vo forme
vystavania časti rodinného domu. Vrátenie vzájomných plnení v tomto prípade aj vzhľadom k plneniu
odporcu už možné nie je, preto prichádza do úvahy vyrovnanie vzájomných vzťahov účastníkov vo
finančnej forme. Za účelom vyrovnania vzájomných vzťahov medzi navrhovateľkou a odporcom súd

považoval za nevyhnutné stanoviť hodnotu rodinného domu v stave ku dňu odstúpenia navrhovateľky
od zmluvy o dielo. Súdny znalec v znaleckom posudku stanovil hodnotu diela ku dňu odstúpenia
navrhovateľky od zmluvy, t. j. ku dňu 14. 5. 1999 vo výške 32 173,27 € (969 251,80 Sk). Rozdiel
medzi hodnotou rodinného domu ku dňu odstúpenia navrhovateľky od zmluvy a poskytnutou zálohou
je vo výške 1 684,53 € (50 748,20 Sk). Odporca namietal cenu rodinného domu ku dňu odstúpenia

navrhovateľky od zmluvy tak, ako ju stanovil súdny znalec. K tomuto svojmu tvrdeniu, ktoré by
preukazovalo inú hodnotu rodinného domu ku dňu 14. 5. 1999, kedy navrhovateľka od zmluvy odstúpila,
žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení neprodukoval. Dôkazné bremeno preukazujúce inú hodnotu
rodinného domu navrhovateľky ku dňu odstúpenia od zmluvy neuniesol. Súd preto ďalej pri svojom
rozhodovaní vychádzal z hodnoty stanovenej v znaleckom posudku Ing. Q., ktorý rozdiel oproti

poskytnutej zálohe zo strany navrhovateľky a skutočnou hodnotou rodinného domu vyčíslil vo výške 1
684,53 €. Odporca aj voči uvedenému nároku navrhovateľky vzniesol námietku premlčania. Okamih, od
ktorého premlčanie nároku navrhovateľky na zaplatenie uvedenej sumy začína plynúť, je na rozdiel od
vyššie uvedených nárokov navrhovateľky potrebné určiť v nadväznosti na § 394 ods. 1 Obchodného
zákonníka účinného do 1. 1. 2002 na okamih odstúpenia navrhovateľky od zmluvy, t. j. odo dňa 14.

5. 1999. Od tohto okamihu navrhovateľke plynie i objektívna premlčacia lehota na uplatnenie nárokov
na vzájomné vyrovnanie vyplývajúce zo zmluvy, od ktorej odstúpila. Uplynutím objektívnej premlčacej
lehoty sa právo premlčí bez ohľadu na to, či sa strana oprávnená z práva, u ktorého prebieha premlčanie,
o tomto svojom práve dozvedela alebo nie. V tomto prípade pri skúmaní námietky premlčania vznesenej
odporcom je potrebné skúmať nielen okamih začatia plynutia subjektívnej premlčacej lehoty, ale aj

okamih začatia plynutia objektívnej premlčacej lehoty. Objektívna premlčacia lehota vo vzťahu k vráteniu
preplatku na poskytnutej zálohe začala navrhovateľke plynúť dňa 14. 5. 1999 a uplynula dňa 14. 5. 2003.
navrhovateľka v pôvodnom návrhu doručenom súdu dňa 1. 6. 2000 žiadala zľavu z ceny diela za drevo
na krov na zimnú záhradu, ktoré odporcovi uhradila, drevo ale nebolo na zimnú záhradu použité, ako aj
zľavu z ceny diela za vo výške 195,84 € (5 900,- Sk) spočívajúcu v prácach, ktoré si odporca účtoval, ale

ich nevykonal a navrhovateľka musela tieto práce dať vykonať inej spoločnosti. Rozšíreným návrhom
doručeným súdu dňa 29. 1. 2003 navrhovateľka žiadala zľavu z ceny diela za tatranský profil šírky 100,
v objeme 32,5 m2 a cene prác zodpovedajúcich podbitiu krovu. Tieto nároky, hoci ich navrhovateľka
označila ako zľavu z ceny diela, keďže nemala vedomosť o hodnote rodinného domu ku dňu jej
odstúpenia od zmluvy a vychádzala z tvrdenia odporcu, že prefinancoval na stavbe celkom sumu 39 020,

94 € (1 175 545,- Sk), je podľa názoru súdu potrebné posudzovať ako nárok navrhovateľky na vrátenie
poskytnutého plnenia v zmysle § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka. Uvedené nároky na vrátenie časti
plnenia - úhrady za drevo na zimnú záhradu, úhradu za práce vo výške 195,84 € (5 900,- Sk), ktoré si
odporca vyfaktúroval, ale nevykonal a úhradu za tatranský profil v objeme 32,5 m2 a vykonanie prácspočívajúcich v podbití tohto tatranského profilu, ktoré si odporca rovnako zaúčtoval, navrhovateľka
uhradila a odporca nevykonal, ani tatranský profil nedodal, tieto nároky boli navrhovateľkou uplatnené v
rámcipremlčacejlehotyanáhradavofinančnomvyjadrenízanenavrhovateľkepatríanámietkaodporcu

v tejto časti nie je dôvodná. Preto súd aj v tejto časti považoval nárok navrhovateľky na zaplatenie istiny
vo výške 1 684,53 € (50 748,20 Sk) tak, ako súdny znalec vyčíslil rozdiel medzi skutočnou hodnotou
rodinného domu a navrhovateľkou zaplateným preddavkom, za dôvodný.

Vzhľadom k tomu, keďže súd po právnom zhodnotení skutkového stavu tak, ako bol zistený, dospel

k záveru, že nárok navrhovateľky je dôvodný v celom rozsahu, zaviazal odporcu v súlade s vyššie
citovanými zákonnými ustanoveniami k povinnosti zaplatiť navrhovateľke sumu 5 148,04 €. Pre úplnosť
súd iba uvádza, že na dôvodnosti nároku navrhovateľky nič nemení ani tá skutočnosť, že v priebehu
súdneho konania došlo k zmene vlastníctva sporného domu z navrhovateľky na tretie subjekty, nakoľko
v danom prípade ide o zodpovednostný vzťah z vadného plnenia, ktorého účastníkmi naďalej zostávajú
navrhovateľka ako objednávateľka a odporca ako zhotoviteľ diela.

Zároveň, keďže odporca sa s plnením svojho záväzku voči navrhovateľke dostal do omeškania, súd v
súlade s § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného do 1. 1. 2002 zaviazal odporcu aj k povinnosti
zaplatiť navrhovateľke okrem istiny 5 148,04 € i úrok z omeškania vo výške 17,6 % od 1. 6. 2000
do zaplatenia. Súd bol toho názoru, že odporca sa dostal do omeškania s plnením svojich záväzkov

vyplývajúcichmuzozmluvyodieloužvčase,kedybolnavrhovateľkouvyzvanýnaodstráneniezistených
vád diela, keďže si však navrhovateľka nárok na úrok z omeškania uplatnila až od podania návrhu na
súd, súd jej priznal nárok na úrok z omeškania od tohto dňa. Zároveň výška úroku z omeškania tak,
ako si ju navrhovateľka uplatnila, je v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením § 369 ods. 1
Obchodného zákonníka účinného do 1. 1. 2002 (výška diskontnej sadzby platná v čase uplatneného

nároku na úrok z omeškania podľa Národnej banky Slovenska bola vo výške 8,80 %

V súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením 142 ods. 1 O. s. p. súd navrhovateľke priznal
plnú náhradu trov konania, nakoľko navrhovateľka bola v konaní v celom rozsahu úspešná. Priznaná
náhrada trov konania pozostáva z náhrady za zaplatený súdny poplatok za podaný návrh na začatie

konania vo výške 1 000,- Sk, náhrady za trovy spojené so znaleckým dokazovaním vo výške 19 682,-
Sk, ktoré náklady boli v celom rozsahu hradené zo zálohy v konaní zloženej navrhovateľkou, z trov
ohliadky vo výške 3 679,20 Sk, ktoré trovy boli tiež v celom rozsahu hradené zo zálohy v konaní zloženej
navrhovateľkou a náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 6 572,44 €. Trovy právneho zastúpenia
pozostávajú z:

1. dvoch úkonov právnej pomoci á 1 850,- Sk v súlade s § 13 ods. 1 vyhlášky č. 240/1990 Zb. účinnej
v čase poskytnutej právnej pomoci, a to za prevzatie zastúpenia dňa 7. 5. 2000 a podanie návrhu na
začatie konania na súd dňa 1. 6. 2000,
2. deviatich úkonov právnej pomoci á 5 302,- Sk v súlade s § 13 ods. 1 vyhlášky č. 163/2002 Z. z.

účinnej v čase poskytnutej právnej pomoci, a to za poskytnutie právnej pomoci na pojednávaniach pred
Okresným súdom Čadca v dňoch 22. 5. 2002, 3. 9. 2002 a 1. 6. 2004, poskytnutie právnej pomoci pri
ohliadke na mieste samom dňa 7. 10. 2002, za rozšírené návrhy o uplatnené nároky z ďalších vád diela
zo dňa 20. 5. 2002, 10. 9. 2002, 29. 1. 2003, za poskytnutú právnu pomoc pri vyjadrení sa k znaleckému
posudku dňa 7. 7. 2003, za vyjadrenie sa k podanému odvolaniu zo dňa 2. 11. 2004,

3. jedného úkonu právnej pomoci á 1 325,50 Sk v súlade s § 13 ods. 1 v spojení s § 16 ods. 3 vyhlášky
č. 163/2002 účinnej v čase poskytnutej právnej pomoci, a to za právnu pomoc na pojednávaní dňa 12.
6. 2002, ktoré bolo odročené bez prejednania veci samej,
4. deviatich úkonov právnej pomoci á 5 302,- Sk v súlade s § 13 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. účinnej
v čase poskytnutej právnej pomoci, a to za poskytnutú právnu pomoc pri zastupovaní na pojednávaní

pred Krajským súdom v Žiline dňa 12. 5. 2005 a dňa 4. 12. 2007, zastupovanie pri pojednávaniach
pred Okresným súdom Čadca v dňoch 20. 9. 2005, 4. 11. 2005, podanie zmeneného návrhu na začatie
konania dňa 4. 7. 2005, vyjadrenie k rozhodnutiu Krajského súdu v Žiline dňa 1. 8. 2005 a dňa 8.
12. 2008, vyjadrenie k odvolaniu odporcu voči rozhodnutiu vo veci samej dňa 7. 8. 2006, podanie
rozšíreného návrhu na začatie konania dňa 21. 12. 2007, za každý jeden z uvedených úkonov by

navrhovateľke prináležala náhrada trov vo výške 5 450,- Sk, keďže súd je viazaný uplatneným návrhom,
súd navrhovateľke priznal náhradu trov právneho zastúpenia za každý jeden z uvedených úkonov vo
výške tak, ako si navrhovateľka uplatnila,5. jedného úkonu právnej pomoci á 1 362,50 Sk v súlade s § 13 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 4 vyhlášky
č. 655/2004 Z. z. účinnej v čase poskytnutej právnej pomoci, a to za poskytnutú právnu pomoc na
pojednávaní dňa 8. 12. 2008, ktoré bolo odročené bez prejednania veci samej,

6. jedného úkonu právnej pomoci á 45,23 € v súlade s § 13 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 4 vyhlášky
č. 655/2004 Z. z. účinnej v čase poskytnutej právnej pomoci, a to za poskytnutú právnu pomoc na
pojednávaní dňa 17. 3. 2009, ktoré bolo odročené bez prejednania veci samej,
7. jedného úkonu právnej pomoci á 180,93 € v súlade s § 13 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. účinnej
v čase poskytnutej právnej pomoci, a to za poskytnutú právnu pomoc na pojednávaní dňa 25. 2. 2010,

8. režijný paušál 8 x 100,- Sk, 2 x 128,- Sk, 2 x 136,- Sk, 5 x 150,- Sk, 1 x 164,- Sk,2 x 178,- Sk, 2 x
190,- Sk, 1x 6,95 €, 1 x 7,21 €,
9. náhrada za stratu času vo výške celkom 7 350,- Sk podľa § 20 ods. 1 vyhlášky č. 163/2002 Z. z.
účinnejvčaseposkytnutejprávnejpomoci,atonáhradazastratučasuvsúvislostisposkytnutouprávnou
pomocou na pojednávaní pred Okresným súdom Čadca dňa 22. 5. 2002 vo výške 2 450,- Sk (5 hodín x
490,- Sk ako 1/24 výpočtového základu v roku 2002, v súvislosti s uplatnenou náhradou za stratu času

súd iba uvádza, že navrhovateľke by prináležala náhrada za stratu času vo výške 1/24 výpočtového
základuzakaždúzačatúpolhodinu,navrhovateľkasivšakuplatnilanáhraduzastratučasuvovýške1/24
za hodinu, a keďže je súd návrhom navrhovateľky na náhradu trov viazaný, súd navrhovateľke priznal
náhradu za stratu času, ako si uplatnila), náhrada za stratu času v súvislosti s poskytnutou právnou
pomocou na pojednávaní pred Okresným súdom Čadca dňa 12. 6. 2002 vo výške 2 450,- Sk (5 hodín x

490,- Sk ako 1/24 výpočtového základu v roku 2002), náhrada za stratu času v súvislosti s poskytnutou
právnou pomocou na pojednávaní pred Okresným súdom Čadca dňa 3. 9. 2002 vo výške 2 450,- Sk (5
hodín x 490,- Sk ako 1/24 výpočtového základu v roku 2002),
10. náhrada za stratu času vo výške celkom 2 450,- Sk podľa § 20 ods. 1 vyhlášky č. 163/2002 Z.
z. účinnej v čase poskytnutej právnej pomoci, a to náhrada za stratu času v súvislosti s poskytnutou

právnou pomocou na pojednávaní pred Okresným súdom Čadca dňa 1. 6. 2004 (5 hodín x 490,- Sk), v
súvislosti s priznanou náhradou za stratu času za zastupovanie na pojednávaní dňa 1. 6. 2004 súd iba
uvádza, že v čase poskytnutia tejto právnej pomoci bola 1/24 výpočtového základu vo výške 567,- Sk
a náhrada za stratu času prináleží za každú začatú polhodinu, keďže súd je však viazaný uplatneným
návrhom, súd priznal navrhovateľke náhradu za stratu času tak, ako si ju navrhovateľka prostredníctvom

svojej právnej zástupkyne uplatnila,
11. náhrada za stratu času vo výške celkom 6 500,- Sk v súlade s § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.,
a to v súvislosti s poskytnutou právnou pomocou pri zastupovaní na pojednávaní pred Krajským súdom
v Žiline dňa 12. 5. 2005 vo výške 1 600,- Sk, v súvislosti s poskytnutou právnou pomocou pri zastupovaní
na pojednávaní pred Okresným súdom Čadca dňa 20. 9. 2005 vo výške 2 450,- Sk, v súvislosti s

poskytnutou právnou pomocou pri zastupovaní na pojednávaní pred Okresným súdom Čadca dňa 4.
11. 2005 vo výške 2 450,- Sk tak, ako si navrhovateľka náhradu za stratu času uplatnila, hoci, ako už
bolo uvedené, navrhovateľke by prináležala náhrada za stratu času za každú aj začatú polhodinu a nie
hodinu a 1/60 výpočtového základu v roku 2005 bola vo výške 250,- Sk,
12. náhrada za stratu času vo výške 1 600,- Sk podľa § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., a to

v súvislosti s poskytnutou právnou pomocou pri zastupovaní na pojednávaní pred Krajským súdom v
Žiline dňa 4. 12. 2007 i pri uplatnenej náhrade za stratu času súd iba uvádza, že navrhovateľke by
prináležala náhrada za stratu času za každú aj začatú polhodinu a nie hodinu a 1/60 výpočtového
základu v roku 2005 bola vo výške 297,- Sk, keďže je súd návrhom navrhovateľky viazaný, priznal
navrhovateľke náhradu trov tak, ako si uplatnila,

13. náhrada za stratu času vo výške 2 450- Sk podľa § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., a to
v súvislosti s poskytnutou právnou pomocou pri zastupovaní na pojednávaní pred Okresným súdom
Čadca dňa 8. 12. 2008 i pri uplatnenej náhrade za stratu času súd iba uvádza, že navrhovateľke by
prináležala náhrada za stratu času za každú aj začatú polhodinu a nie hodinu a 1/60 výpočtového
základu v roku 2007 bola vo výške 318,- Sk, keďže je súd návrhom navrhovateľky viazaný, priznal

navrhovateľke náhradu trov tak, ako si uplatnila,
14.náhradazastratučasuvovýške115,90€podľa§17ods.1vyhláškyč.655/2004Z.z.,atovsúvislosti
s poskytnutou právnou pomocou pri zastupovaní na pojednávaní pred Okresným súdom Čadca dňa 17.
3. 2009,
15. náhrada za stratu času vo výške 115,90 € podľa § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., a to

v súvislosti s poskytnutou právnou pomocou pri zastupovaní na pojednávaní pred Okresným súdom
Čadca dňa 25. 2. 2010,
16. náhrada cestových výdavkov celkom vo výške 25 300,- Sk v súlade s § 15 písm. a/ vyhlášky č.
655/2004 Z. z. v spojení s § 7 zákon č.283/2002 Z. z., a to za cestu na pojednávanie z Bratislavy doČadce a späť dňa 22. 5. 2002 v sume 2 350,- Sk (500 km x 4,70 Sk ako suma základnej náhrady za
jeden km platná v roku 2002), dňa 12. 6. 2002 v sume 2 350,- Sk (500 km x 4,70 Sk ako suma základnej
náhrady za jeden km platná v roku 2002), dňa 3. 9. 2002 v sume 2 350,- Sk (500 km x 4,70 Sk ako

suma základnej náhrady za jeden km platná v roku 2002), dňa 1. 6. 2004 v sume 3 100,- Sk (500 km x
6,20 Sk ako suma základnej náhrady za jeden km platná v roku 2004), dňa 20. 9. 2005 v sume 3 100,-
Sk (500 km x 6,20 Sk ako suma základnej náhrady za jeden km platná v roku 2005), dňa 4. 11. 2005
v sume 3 100,- Sk (500 km x 6,20 Sk ako suma základnej náhrady za jeden km platná v roku 2005),
dňa 8. 12. 2008 v sume 2 750,- Sk (500 km x 5,50 Sk ako suma základnej náhrady za jeden km platná

v roku 2008) a za cestu na pojednávanie z Q. do S. a späť v dňoch 12. 5. 2005 v sume 3 100,- Sk
( 500 km x 6,20 Sk ako suma základnej náhrady za jeden km platná v roku 2005) a dňa 4. 12. 2007
v sume 3 100,- Sk (500 km x 6,20 Sk ako suma základnej náhrady za jeden km platná v roku 2007),
navrhovateľke by prináležala náhrada cestovných výdavkov spojených s cestou na pojednávania vo
výške zodpovedajúcej základnej náhrade za každý jeden kilometer a náhrada za spotrebované pohonné
látky, keďže si však navrhovateľka uplatnila iba základnú náhradu, súd jej priznal základnú náhradu,

avšak vo výške vypočítanej v nadväznosti na základnú náhradu za jeden kilometer platnú v príslušnom
období, v ktorom bola cesta vykonaná,
17. náhrada cestovných výdavkov vo výške celkom 183,- € v súlade s § 15 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004
Z. z. v spojení s § 7 zákon č.283/2002 Z. z., a to za cestu z Q. do N. a späť na pojednávanie dňa 17. 3.
2009 v sume 91,50 € (500 km x 0,183 € ako suma základnej náhrady za jeden km platná v roku 2009) a

napojednávaniedňa25.2.2010vsume91,50€(500kmx0,183€akosumazákladnejnáhradyzajeden
km platná v roku 2009), navrhovateľke by prináležala náhrada cestovných výdavkov spojených s cestou
na pojednávania vo výške zodpovedajúcej základnej náhrade za každý jeden kilometer a náhrada za
spotrebované pohonné látky, keďže si však navrhovateľka uplatnila iba základnú náhradu, súd jej priznal
základnú náhradu, avšak vo výške vypočítanej v nadväznosti na základnú náhradu za jeden kilometer

platnú v príslušnom období, v ktorom bola cesta vykonaná,
18. DPH 19 % z priznanej náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 1 049,35 € v súlade s § 18 ods. 3
vyhlášky č. 655/2004 Z. z. (priznaná náhrada odmeny a náhrady hotových výdavkov za úkony vykonané
pred 1. 1. 2009 vo výške 150 138,- Sk prepočítaná na platnú menu, t. j. v sume 4 983,67 € + priznaná
náhrada odmeny a náhrady hotových výdavkov za úkony vykonané v čase po 1. 1. 2009 v sume 539,22

€ / 100 % x 19%).

Pokiaľ ide o navrhovateľkou uplatnenú náhradu cestovných výdavkov vo výške 3 650,- Sk za cestu Q.
- N. - Q. a náhradu za stratu času vo výške 2 450,- Sk, ktorú si navrhovateľka uplatnila za účasť na
pojednávaní a ohliadke dňa 7. 10. 2002, súd navrhovateľke uvedené náhrady nepriznal, nakoľko dňa 7.

10. 2002 sa uskutočnila iba ohliadka miesta samého v Q., pojednávanie na Okresnom súde Čadca sa
v uvedený deň neuskutočnilo. Preto aj v nadväznosti na § 17 ods. 1 vyhlášky č. 163/2002 Z. z., podľa
ktorého náhrada za stratu času prináleží iba vtedy, ak je úkon právnej pomoci vykonaný v mieste, ktoré
nie je sídlom advokáta a v danom prípade ohliadka bola vykonaná v mieste, v ktorom sa nachádza sídlo
právnej zástupkyne navrhovateľky, súd navrhovateľke ňou uplatnenú náhradu za stratu času vo výške

2 450,- Sk nepriznal. Rovnako súd navrhovateľke nepriznal ani náhradu cestovných výdavkov za cestu
Q. - N. - Q. na pojednávanie dňa 7. 10. 2002, nakoľko uvedené náklady nevznikli, keďže pojednávanie
v danej právnej veci na Okresnom súde Čadca sa v uvedený deň neuskutočnilo.

Súd navrhovateľke nepriznal ani ňou uplatnenú náhradu za doplatok súdneho poplatku za návrh na

začatie konania vo výške 6 750,- Sk, nakoľko ku dňu rozhodovania súdu uvedený súdny poplatok
zaplatený nebol. Pokiaľ ide o sumu 11 752,- Sk spočívajúcu v zloženej zálohe na trovy dokazovania,
uvedená suma bude navrhovateľke po právoplatnosti konania vo veci samej vrátená.

Súd navrhovateľke priznal náhradu trov konania celkom vo výške 7 258,96 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované,je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do
právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu,

nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier)
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.