Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 15, 2009

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 13C/244/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5304899943
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kajetán Kičura

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2009:5304899943.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Čadca samosudcom JUDr. Kajetánom Kičurom v občianskoprávnej veci žalobcov: 1. C.

L., rod. P., nar. XX. X. XXXX, bytom XX T. str. XXXXX K. Q., Izrael a 2. T. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom
5 L. J., XXX XX D. Y., Izrael, obaja právne zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr. L. Q., s. r. o., F. č.
X/XXXX, S. proti žalovanému F. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. B. č. XXXX, N., právne zastúpenému
JUDr. P. S., advokátom so sídlom U. XX, N. o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že žalobcovia v 1. a 2. rade C. L., rod. P., nar. XX. X. XXXX v jednej polovici a T.
P., nar. XX. XX. XXXX v jednej polovici sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti vedenej na liste
vlastníctva číslo 3512 v katastrálnom území N., a to domu číslo súpisné 191, postaveného na zastavanej

ploche KN parcela číslo 994/1 a zastavanej plochy KN parcela číslo 994/1 o výmere 264 m2, pôvodne
zapísaných v pozemkovej knihe v protokole číslo 3031 ako poschodový dom číslo 191 s dvorom PK
parcela číslo 109904/e/2.

Žalovaný j e p o v i n n ý uhradiť žalobcom v 1 a 2 rade na účet ich právnej zástupkyne trovy konania
vo výške 10 403,78 €, a to všetko v lehote do troch dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia v rade 1 a 2 sa podanou žalobou, ktorá bola Okresnému súdu Čadca doručená dňa 13. 9.
2002, domáhali určenia svojho spoluvlastníctva k nehnuteľnosti vedenej na LV č. 3512 v katastrálnom

území N., a to k domu číslo súpisné 191, postaveného na zastavanej ploche KN parcele číslo 994/1 a
k zastavanej ploche KN parcele číslo 994/1 o výmere
264 m2, pôvodne zapísaných v pozemkovej knihe v protokole číslo 3031 ako poschodový dom číslo 191
s dvorom PK parcela číslo 10904/e/2 na tom skutkovom základe, že pôvodným vlastníkom uvedených
nehnuteľností bol otec žalobcov v rade 1 a 2 nebohý J. P., zomrelý X. X. XXXX, po ktorom na základe
D 193/47 sa stali podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností žalobcovia 1 a 2. Pokiaľ
ide o uzatvorenie kúpnej zmluvy, ktorá mala byť uzatvorená na základe plnomocenstva, ktoré mali

žalobcovia udeliť Ing. Y. R., takéto písomné poverenie, resp. písomný prejav vôle smerujúci k uzavretiu
kúpnej zmluvy žalobcovia nikdy neurobili. Ing. Y. R. poveril iba žalobca v rade 2 ústne na rokovanie
s G. U. F. a P. v N.. Žalobcovia nemali vedomosť, na základe akého titulu alebo z akej pohnútky Ing.
Y. R. podpísal kúpnu zmluvu a konal tak bez vedomia žalobcov. Okrem toho ako predávajúca je v
čase uzatvorenia zmluvy, teda ku dňu 20. 6. 1972, v kúpnej zmluve uvedená C. P., manželka žalobcu
v rade 2, ktorá nikdy nebola podielovou spoluvlastníčkou sporných nehnuteľností. Žalobcovia ďalej
poukázali na tú skutočnosť, že bývalý Okresný národný výbor v N. neoveril, či zmluva spĺňa všetky

podstatné náležitosti, či je priložené plnomocenstvo a či podpisy na ňom uvedené sú overené notárom,
a či sú splnené aj ostatné podmienky hmotného práva. Preto zmluva zo dňa 20. 6. 1972 je absolútne
neplatným právnym úkonom podľa § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka, a z tohto dôvodu sa žalobcovia
považujú za podielových spoluvlastníkov nehnuteľností. Absolútne neplatná je aj zmluva, ktorú následneuzatvoril žalovaný v rade 1 ako predávajúci so žalovaným v rade 2 ako kupujúcim, a to na základe
tej skutočnosti, že žalovaný v rade 1 v čase uzavretia tejto kúpnej zmluvy nemohol byť vlastníkom
žalovaných nehnuteľností s poukazom na neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 20. 6. 1972. Kúpna cena

nebola nikdy žalobcom v rade 1 a 2 vyplatená.

Okresný súd Čadca meritórne rozhodol rozsudkom, sp. zn. 13 C 244/2004-237 zo dňa 30. 8. 2008 a určil,
že žalobcovia v rade 1 a 2 sú spoluvlastníkmi každý v 1-ici nehnuteľností tvoriacich predmet daného
konania a žalovaného v rade 4 zaviazal k povinnosti uhradiť žalobcom trovy konania. Voči žalovaným v

rade 1 až 3 súd žalobu zamietol a týmto ani náhradu trov konania nepriznal.

Krajský súd v Žiline uznesením, sp. zn. 6 Co 29/2009-270 zo dňa 8. 7. 2009 predmetný rozsudok
Okresného súdu Čadca vo výroku o určení vlastníckeho práva žalobcov v rade 1 a 2 a vo výroku, ktorým
súd uložil žalovanému v rade 4 povinnosť nahradiť žalobcom trovy konania zrušil a v rozsahu zrušenia
vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie s tým, že bude povinnosťou prvostupňového súdu

zaoberať sa otázkou vydržania sporných nehnuteľností právnymi predchodcami žalovaného v rade 4,
otázkou dobromyseľnosti držby sporných nehnuteľností žalovanými, prípadne prvostupňový súd posúdi
možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva spracovaním spornej nehnuteľnosti.

Súd v ďalšom konaní postupoval v zmysle záverov odvolacieho súdu prijatých vo vyššie uvedenom

rozhodnutí, sp. zn. 6 Co 29/2009-270 zo dňa 8. 7. 2009. Zároveň aj v nadväznosti na uvedené
rozhodnutie Krajského súdu v Žiline súd ďalej konal ako s účastníkom konania na strane žalovaného
iba so žalovaným v rade 4 F. W., keďže voči žalovaným v rade 1 až 3 sa konanie právoplatne skončilo
zamietnutím návrhu na určenie vlastníckeho práva rozsudkom Okresného súdu Čadca, sp. zn. 13 C
244/2004-237zodňa8.7.2009vspojenísuznesenímKrajskéhosúduvŽiline,sp.zn.6Co29/2009-270

zo dňa 8. 7. 2009.

Podľa § 101 ods. 2 O. s. p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný
účastník neustanoví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec
prejednať v neprítomnosti takého účastníka, prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Súd konal v neprítomnosti žalobcov v rade 1 a 2 a v neprítomnosti žalovaného F. W.. Neprítomnosť
žalobcov v rade 1 a 2 na pojednávaní ospravedlnila ich právna zástupkyňa. Neprítomnosť žalovaného
F. W. ospravedlnil jeho právny zástupca.
V zmysle právnych záverov prijatých odvolacím súdom v uznesení, č. k. 6 Co 29/2009-270 zo dňa

8. 7. 2009 súd doplnil dokazovanie, k sporným skutočnostiam opätovne vypočul účastníkov konania
a na základe takto doplneného dokazovania, ako aj celým spisovým materiálom 13 C 244/2005 mal
preukázaný nasledovný skutkový stav a dospel k nasledovným právnym záverom:

V konaní vypočutá právna zástupkyňa žalobcov zotrvala v celom rozsahu na podanej žalobe na určenie

vlastníckeho práva žalobcov k sporným nehnuteľnostiam. Vlastnícke právo zo žalobcov v rade 1 a 2
nikdy neprešlo na žalovaného, ani na jeho právnych predchodcov. Tak prvá zmluva, ktorá mala byť
uzatvorená medzi žalobcami a G. U. F. a P., je neplatná i druhá zmluva, ktorou mali žalobcovia previesť
nehnuteľnosti na T. B., je neplatná, pretože žalobcovia boli mimo územia Slovenskej republiky a nikoho
nesplnomocnili, aby ich zastupoval pri prevode vlastníckeho práva. I zmluva medzi G. U. F. a P. a T. B.

je neplatná, pretože G. U. F. P. nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k predmetu sporu od nevlastníka.
G. U. F. a P. bol a je nedobromyseľný. Nehnuteľnosť nemohol nadobudnúť dobromyseľne. Musel si byť
vedomýtoho,žejevrozporesozákonom,keďvkrátkomčasovomrozmedzínajskôrmaluzavrieťzmluvu
so žalobcami v rade 1 a 2, a potom ešte uzavrel s nevlastníčkou B. ďalšiu zmluvu. Toto konanie G. U. F. a
P. jednoznačne svedčí o tom, že G. U. F. P. bol nedobromyseľný a že mu nikdy nezačala plynúť lehota v

zmysle dobromyseľnosti. Okrem toho v roku 1972 Občiansky zákonník nepoznal vydržanie ako spôsob
nadobudnutia vlastníckeho práva. Ani k nadobudnutiu vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam
právnymi predchodcami žalovaného titulom spracovania nedošlo. Túto skutočnosť preukazuje i dôkaz
predložený samotným žalovaným. Zo znaleckého posudku predloženého žalovaným číslo 8/1993 na
strane 2 jednoznačne vyplýva, že došlo ku zachovaniu veci, došlo len ku rekonštrukcii a nadstaveniu

veci. Sporná nehnuteľnosť ako vec nebola spracovaná, čo je nesporné.

V konaní vypočutý právny zástupca žalovaného žiadal žalobu o určenie vlastníckeho práva k dotknutým
nehnuteľnostiamzamietnuťvcelomrozsahu.Poukázalnato,žežalobcoviažalujúbezprávnehodôvodu.Svoje vlastníctvo k predmetu sporu nepreukázali. Podporne pritom žalovaný poukázal na rozhodnutie
NajvyššiehosúduČeskejrepublikyč.k.31Cdo1222/2001.Okremtohoužpôvodnýžalovanývrade2sa
stal vlastníkom dotknutých nehnuteľností na základe spracovania. Pôvodný žalovaný v rade 2 spracoval

starú vec na vec novú. Z tohto dôvodu sa stal jej vlastníkom.

Z výpisu z listu vlastníctva č. 3512, katastrálne územie N. vyplýva, že výlučným vlastníkom sporných
nehnuteľností, a to domu č. 191, postaveného na parcele číslo 994/1 a parcely KN číslo 994/1 -
zastavané plochy o výmere 264 m2 je ku dňu rozhodovania súdu F. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. B.

č. XXXX, N., ktorý predmetné nehnuteľnosti nadobudol na základe kúpnej zmluvy č. V 192/07-910/07
zo dňa 29. 5. 2007.

Z výpisu z pozemnoknižnej vložky č. 3031, katastrálne územie N. mal súd zistené, že vlastníkom
poschodového domu č. 191 s dvorom postaveného na parcele 10904/e/2 a parcely 10904/e/2 bol J.
P.. Na základe uznesenia o odovzdaní pozostalosti Okresného súdu v Čadci do dňa 4. 6. 1947, č. j. D

139/47-6 bolo následne zapísané vlastnícke právo T. P. a C. P., každému v 1- ici.

Rovnako z výťahu zo zápisnice po nebohom J. P. mal súd preukázané, že po zomrelom boli povolané
dediť jeho deti: T. P., študent v W., E.. W. XX, U. a C. P., U. VII, R. X/II. Zo zápisnice zároveň vyplynulo,
že súd uznesením povolil vklad vlastníckeho práva v prospech menovaných dedičov po nebohom J. P.,

a to vo vložke č. 3031, v katastrálnom území N..

Z kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 20. 6. 1972 medzi T. P. a C. P., zastúpených splnomocnencom Ing.
Y. R. ako predávajúcimi a G. U. F. a P. v N. ako kupujúcim vyplynulo, že predávajúci prostredníctvom
splnomocnenca Ing. R. uvedenou kúpnou zmluvou predali kupujúcemu nehnuteľnosti tvoriace predmet

tohto sporu.

Z pripojeného spisu Štátneho notárstva v N., č. k. RI 516/72 mal súd zistené, že dňa 26. 10. 1972 bola
uzatvorená darovacia zmluva medzi T. P. a C. L., rod. P. ako darcami a T. B., rod. Q., nar. XX. XX. XXXX
ako obdarovanou. Predmetom uvedenej darovacej zmluvy bol domový majetok zapísaný v katastrálnom

území N., vo vložke č. 3031 ako parc. č. 10904/e/2, popisné číslo 191 s dvorom vo výmere 264 m2. Z
predmetnejzmluvyokreminéhovyplynuloito,ževšetkypoplatkyzpredmetnejzmluvyhradíobdarovaná
po predaj domu G. U. F. a P.. Predmetná zmluva bola prihlásená k registrácii dňa 15. 11. 1972, podľa
odtlačku úradnej pečiatky na zmluve, zmluva doposiaľ nebola registrovaná. Zo spisu ďalej vyplynulo,
že žalobkyňa v rade 1 C. L. splnomocnila svojho brata - žalobcu v rade 2 T. P. ku všetkým úkonom

týkajúcimsaspornýchnehnuteľností,atobuďabypredmetnénehnuteľnostípredalaleboabypredmetné
nehnuteľnosti daroval. Kedy k takémuto splnomocneniu zo strany žalobkyne v rade 1 žalobcovi v rade 2
došlo, nie je zrejmé, keďže plnomocenstvo nie je datované. Z obsahu pripojeného spisu mal súd taktiež
zistené, že obdarovaná T. B. následne splnomocnila Ing. Y. R. ku všetkým právnym úkonom týkajúcim
sa kúpnej zmluvy zo dňa 26. 10. 1972 uzavretej medzi ňou ako predávajúcou a G. U. F. a P. v N. ako

kupujúcim, aby prijal kúpnu cenu, všetky potrebné listiny podpísal a aby v tejto veci vykonal všetko
vrátane registrácie darovacej zmluvy zo dňa 26. 10. 1972. Ani toto splnomocnenie nie je datované.

Z čestného prehlásenia žalobkyne v rade 1 predloženého v konaní jej právnou zástupkyňou vyplynulo,
že žalobkyňa v rade 1 po svojom vysťahovaní do I. v roku 1949 bola na Slovensku v roku 1966 a

potom iba po „zamatovej“ revolúcii, teda nemohla podpísať splnomocnenie na Štátnom notárstve v Q.
v septembri 1972.

Zo sprievodnej správy z apríla 1972 vzťahujúcej sa na R. P. nachádzajúci sa na M. ulici č. XXX
predloženej v konaní právnym zástupcom žalovaných v rade 2 a 4 vyplynulo, že dom služieb sa rieši

rekonštrukciou obytného domu na priestory na výrobu a služby s počtom 57 pracovníkov. Po prevedení
rekonštrukčných prác podľa sprievodnej správy zostanú zachované pôvodné nosné konštrukcie (múry)
suterénu, prízemia, 1. poschodia a strop nad suterénom. Ostatné časti sa vybúrajú a nahradia s
prevedením dispozičných zmien.

Zo znaleckého posudku č. 8/2003 predloženého v konaní žalovaným mal súd zistené, že na dome
súpisné číslo 191 bola v roku 1973 až 1975 prevedená komplexná rekonštrukcia a modernizácia,
pričom boli obnovené všetky prvky strednodobej a krátkodobej životnosti, strecha s vrchným stropom a
domurovaná časť muriva. Pôvodné zostali základy, murivo, stropy mimo vrchného schodišťa. Pôvodnásedlová strecha bola odstránená, podkrovné priestory domurované na celé podlažie. Dispozičné
rozmery stavby zostali nezmenené.

Z pripojeného spisu Katastrálneho úradu v S., sp. zn. V 1415/93 mal súd zistené, že nehnuteľnosti, ktoré
tvoria predmet tohto sporu, odpredal kúpnou zmluvou dňa 7. 10. 1993 U. F. a P. N., š. p. „v likvidácii“,
zastúpenýlikvidátorkouIng.R.G.,akopredávajúcifirmeP.aspol.,s.r.o.,N.,M.č.X.N.akokupujúcemu.
K návrhu na vklad uvedenej zmluvy do katastra nehnuteľností bola pripojená ako doklad preukazujúci
vlastníctvo kúpna zmluva zo dňa 20. 6. 1972 zmluvných strán C. F. a T. F. ako predávajúcich a G. U.

F. a P. ako kupujúceho.

Z fotokópie kúpnej zmluvy registrovanej pod V 192/2007 mal súd preukázané, že obchodná spoločnosť
P. a spol., s. r. o. ako predávajúci a F. W. ako kupujúci uzatvorili dňa 6. 12. 2004 kúpnu zmluvu,
predmetom ktorej boli nehnuteľnosti tvoriace predmet daného sporu - stavba súpisné číslo 191,
postavený na parcele KN 994/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 264 m2, katastrálne územie

N. a parcelu KNC č. 994/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 264 m2.

Podľa § 80 písm. c/ O. s. p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Základnou podmienkou úspechu vlastníckej žaloby je preukázanie naliehavého právneho záujmu.
Žalobcovia svoj naliehavý právny záujem odôvodnili tým, že bez verejnej listiny nie je možný zápis na list
vlastníctva v katastri nehnuteľností podľa príslušných ustanovení zákona o katastri nehnuteľností. Súd
skúmal naliehavý právny záujem žalobcov na podaní určovacej žaloby a dospel k záveru, že naliehavý
právny záujem na strane žalobcov je daný práve z toho dôvodu, že bez autoritatívneho výroku súdu,

ktorýmsúdurčí,čituprávojealebonieje,niejemožnéodstrániťstavprávnejneistotynastranežalobcov
a zároveň vychádzajúc zo zákona č. 162/1995 Z. z. tento priamo vyžaduje, aby verejná listina, ktorou je
aj rozsudok súdu, obsahovala všetky údaje potrebné na záznam v zmysle § 34 citovaného zákona.

Žalovaný F. W. sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu bránil tým, že žalobcovia žalujú bez

právnehodôvodu.PodpornetútosvojuobranuopieraliorozhodnutieNajvyššiehosúduČeskejrepubliky
sp. zn. 31 Cdo 1222/2001 zo dňa 11. 9. 2003, ktoré rozhodnutie riešilo otázku, či oprávnená osoba,
ktorej nehnuteľnosti prevzal v rozhodnom období od 25. 2. 1948 do 1. 1. 1990 štát, má právo domáhať
sa ochrany svojho vlastníckeho práva žalobou podľa predpisov Občianskeho zákonníka a Občianskeho
súdneho poriadku a Najvyšší súd Českej republiky dospel k záveru, že oprávnená osoba, ktorej štát

prevzal nehnuteľnosti v rozhodnom období od 25. 2. 1948 do 1. 1. 1990 bez právneho dôvodu, sa
nemôže domáhať ochrany vlastníckeho práva podľa predpisov Občianskeho zákonníka a Občianskeho
súdneho poriadku, ale sa má domáhať ochrany v zmysle zákonov „lex specialis“, ktorými sú aj zákony č.
403/1990 Zb. o zmiernení niektorých majetkových krívd a č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciach.
Súd vo vzťahu k tejto obrane žalovaného bol toho názoru, že v súdenom spore nejde o situáciu obdobnú

situácii riešenej v citovanom rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky. V súdenej veci podľa názoru
súdu nejde o žiaden z prípadov, kedy došlo k prechodu vlastníctva na štát za okolností, ktoré má na
pamäti zákon číslo 87/1991 Zb. a zákon číslo 403/1990 Zb., na základe ktorých právnych predpisov si
mohli oprávnené osoby uplatňovať nároky na nehnuteľnosti prevzaté v rozhodnom období štátom, ale
naopak v súdenej veci ide o typický vlastnícky spor, kde si jeden subjekt nárokuje vlastnícke právo na

úkor druhého subjektu. Preto z uvedených dôvodov súd na uvedenú obranu žalovaného, že žalobcovia
nemajú na danom konaní naliehavý právny záujem, pretože sa svojho nároku mali domáhať na základe
niektorého z citovaných zákonov č. 403/1990 Zb. alebo 87/1991 Zb., ďalej neprihliadal.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne, inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

Podľa § 135b ods. 1 Občianskeho zákonníka ak niekto dobromyseľne spracuje cudziu vec na novú vec,
stáva sa vlastníkom novej veci ten, ktorého podiel na nej je väčší. Je však povinný uhradiť druhému
vlastníkovi cenu toho, o čo sa jeho majetok zmenšil. Ak sú podiely rovnaké a účastníci sa nedohodnú,
rozhodne na návrh ktoréhokoľvek z nich súd.

Podľa §135b ods. 2 Občianskeho zákonníka ak niekto spracuje cudziu vec, hoci je mu známe, že mu
nepatrí, môže vlastník veci žiadať o jej vydanie a navrátenie do predošlého stavu. Ak navrátenie do
predošlého stavu nie je možné alebo účelné, určí súd podľa všetkých okolností, kto je vlastníkom veci
a aká náhrada patrí vlastníkovi alebo spracovateľovi, ak medzi nimi nedôjde k dohode.

Keďže súd mal naliehavý právny záujem na strane žalobcov na podaní určovacej žaloby na
určenie vlastníckeho práva preukázaný, vec meritórne preskúmal a rozhodol. Pri právnom zhodnotení
skutkového stavu súd dospel k záveru, že žaloba žalobcov v rade 1 a 2 na určenie ich spoluvlastníctva k
domu súpisné číslo 191 a parcele KN číslo 994/1 - zastavaná plocha o výmere 264 m2, vedených na liste
vlastníctva číslo 3512 v katastrálnom území N., u každého v jednej polovici, je dôvodná v celom rozsahu.

V konaní bolo nesporným spôsobom preukázané, že pôvodným vlastníkom týchto nehnuteľností bol J.
P., po ktorom titulom dedenia vstúpili do jeho vlastníckych práv k sporným nehnuteľnostiam žalobcovia
v rade 1 a 2 C. L. a T. P.. Túto skutočnosť žiaden z účastníkov konania nerozporoval a zároveň ju mal
súd preukázanú tak výťahom z dedičského konania po zomrelom J. P. vedeným pod D 193/47, ako aj
výpisom z pozemnoknižnej vložky číslo 3031, z ktorej vyplynulo, že na podiel J. P. sa zapisuje vlastníctvo

T. P. v 1-ici a C. P. v 1-ici. Súd preto túto skutočnosť vzal za nespornú.

V konaní bola tiež preukázaná existencia dvoch scudzovacích zmlúv, na základe ktorých malo dôjsť k
prevodu vlastníckeho práva k domu číslo súpisné 191 a parcele KN 994/1 zo žalobcov v rade 1 a 2
na tretí subjekt. Bola preukázaná existencia kúpnej zmluvy zo dňa 20. 6. 1972 a existencia darovacej

zmluvy zo dňa 26. 10. 1972. Existencia písomnej kúpnej zmluvy medzi T. B. ako predávajúcou a G. U. F.
a P. preukázaná nebola. Jediná skutočnosť, ktorá kúpnu zmluvu medzi T. B. a G. U. F. a P. preukazuje,
je odkaz na túto zmluvu v plnej moci udelenej T. B. Ing. Y. R.. Okrem toho na kúpnu zmluvu medzi T. B.
a G. U. F. a P. odkazuje znalecký posudok číslo 8/1993, ktorý si dal vypracovať U. F. a P. v „likvidácii“ za
účelom odpredania predmetu sporu ďalšiemu subjektu. O vlastníctve T. B. k predmetu sporu pojednáva

i znalecký posudok znalca T. F. zo dňa 14. 11. 1972.

Keďže predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a vlastnícke právo je možné
nadobudnúť aj na základe tzv. scudzovacích zmlúv, súd prejudiciálne skúmal platnosť zmlúv, na základe
ktorých došlo k prevodu vlastníctva k dotknutým nehnuteľnostiam zo žalobcov v rade 1 a 2 na tretie

osoby.

Zmluva ako dvojstranný hmotnoprávny úkon musí spĺňať požiadavky stanovené všeobecnou časťou
Občianskeho zákonníka. Tento právny úkon musí byť určitý, nesmie obsahom alebo účelom odporovať
zákonu alebo ho obchádzať a nesmie sa priečiť dobrým mravom. Musí byť urobený v písomnej forme

tak, aby prejavy účastníkov boli obsiahnuté na tej istej listine. Len pri dodržaní uvedených požiadaviek je
právny úkon platný, pričom tieto požiadavky sa musia vzťahovať na všetky podstatné náležitosti zmluvy
vzťahujúcej sa na prevod nehnuteľností - jej účastníkov, predmetu zmluvy a v prípade kúpnej zmluvy aj
kúpnej ceny - a to ku dňu uzavretia (podpísania) takejto zmluvy. Pritom úmysel strán musí byť zistený
len zo zmluvy samotnej, lebo ide o prísne formálny právny úkon.

Pokiaľ ide o kúpnu zmluvu zo dňa 20. 6. 1972, predmetnú zmluvu uzatvoril v mene T. P. a C. P. tohto
času už zomrelý Ing. Y. R., bytom L., W. č. XX. Ako vyplýva z vyššie uvedeného jednou z podmienok
platnosti zmluvy, keďže uvedená zmluva bola uzatvorená v mene predávajúcich splnomocnencom,
je aj existencia úmyslu predávajúcich splnomocniť tretiu osobu dojednaním a uzatvorením zmluvy,

predmetom ktorej je prevod nehnuteľnosti a keďže takáto zmluva je prísne formálnym právnym úkonom,
uvedený prejav vôle predávajúcich, teda v tomto konaní žalobcov, vo forme plnomocenstva by mal tvoriť
neoddeliteľnú súčasť predmetnej kúpnej zmluvy. Súd však nemal v konaní ani z pripojených listinných
dôkazov a ani z obrany žalovaného preukázané, že žalobcovia skutočne prejavili vôľu splnomocniť Ing.Y. R. dojednaním predaja a aj následným predajom sporných nehnuteľností G. U. F. a P. v N.. Žiadna
listina, čo aj samostatná, z ktorej by mal súd jednoznačne preukázanú vôľu splnomocniť Ing. Y. R. ku
všetkým úkonom smerujúcim k predaju nehnuteľností tvoriacich predmet sporu, v konaní predložená

nebola. Tvrdenie žalobcov, že písomné plnomocenstvo Ing. Y. R. vzťahujúce sa na predaj sporných
nehnuteľností neudelili, nebolo nijakým spôsobom vyvrátené.

Ďalšou okolnosťou, ktorá má vplyv na platnosť zmluvy, predmetom ktorej je prevod vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v podielovom spoluvlastníctve viacerých osôb, je, aby všetci

spoluvlastníci prejavili vôľu predmet zmluvy scudziť. V danom prípade ako predávajúca bola označená
C. P., ktorá podľa žalobcov je manželkou žalobcu v rade 2 a ktorá k dotknutým nehnuteľnostiam nemala
žiadenprávnyvzťah.Podľaobrany pôvodnéhožalovanéhovrade2-obchodnejspoločnostiP.aspol.,s.
r. o. išlo iba o preklep mena žalobkyne v rade 1. Keďže však v konaní žiaden doklad preukazujúci prejav
vôle žalobkyne v rade 1 smerujúci k prevodu jej spoluvlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam
v prospech G. U. F. a P. v N. predložený nebol, zostala táto obrana iba v rovine tvrdení a súd na

ňu pri svojom rozhodovaní neprihliadal. Vo všetkých v konaní predložených dokladoch týkajúcich sa
dotknutých nehnuteľností, okrem rozoberanej kúpnej zmluvy, je meno žalobkyne v rade 1 uvedené
jasne a zrozumiteľne a v žiadnej z týchto listín žalobkyňa v rade 1 nebola označená ako C., ale ako
„C.“ alebo „C.“. Z uvedených dôvodov súd potom kúpnu zmluvu zo dňa 20. 6. 1972 vyhodnotil ako
absolútne neplatný právny úkon, ktorý nespôsobuje žiadne právne následky, a to ani v prípade, ak

by aj na jeho základe už bolo napríklad kladne rozhodnuté o povolení zápisu vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností. Okrem toho platnosť uvedenej zmluvy zo dňa 20. 6. 1972 spochybňuje i to, že
v bezprostrednej časovej súvislosti dňa 26. 10. 1972 bola uzatvorená ďalšia zmluva medzi žalobcami
v rade 1 a 2 ako darcami a T. B. ako obdarovanou. Ak by žalobcovia v rade 1 a 2 boli prejavili vôľu
previesť vlastnícke právo k predmetu sporu na G. U. F. a P., nebola by vyhotovovaná aj ďalšia teraz

už darovacia zmluva vzťahujúca sa na tie isté nehnuteľnosti, ktoré mali byť predmetom, kúpnej zmluvy
zo dňa 20. 6. 1972.

Súd preskúmal i túto ďalšiu zmluvu vzťahujúcu sa na predmet sporu, ktorou mali žalobcovia v rade 1 a 2
ako darcovia predmet sporu darovať T. B. ako obdarovanej. Uzatvoreniu uvedenej zmluvy predchádzalo

udelenie plnej moci C. L. T. P.. Súd uvedenú plnú moc založenú v pripojenom spise RI 516/72 skúmal
z hľadiska jej súladu s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že uvedená plná moc
udelená C. L. T. P. je neplatná z dôvodu svojej neurčitosti. Plná moc bola udelená buď na uzatvorenie
kúpnej zmluvy alebo na uzatvorenie darovacej zmluvy, pričom dôsledky pre toho, kto takúto plnú moc
udelil, sú iné z hľadiska kúpnej zmluvy a iné z hľadiska darovania. Okrem toho predmetná plná moc

založená v pripojenom spise RI 516/72 je len overenou kópiou listiny, na ktorej mala byť udelená plná
moc C. L., nejde o originál a z tejto kópie ani jednoznačne nevyplýva skutočnosť, že podpis C. L. ako
splnomocniteľky bol úradne overený a kedy vôbec malo k udeleniu plnej moci dôjsť. Preto, keďže k
prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve viacerých osôb,
sa vyžaduje jednoznačný prejav vôle každého zo spoluvlastníkov smerujúci k prevodu vlastníctva s

uvedením spôsobu tohto prevodu (napr. predaj, darovanie a pod.) a plná moc udelená žalobkyňou v
rade 1 žalobcovi v rade 2 pre svoju neplatnosť nespôsobovala žiadne právne následky, v dôsledku čoho
pri uzatváraní darovacej zmluvy s T. B. podľa názoru súdu chýbal prejav vôle jedného z podielových
spoluvlastníkov dotknutých nehnuteľností, a to žalobkyne v rade 1 smerujúci k prevodu dotknutých
nehnuteľností na tretí subjekt darovaním, je podľa názoru súdu neplatná aj darovacia zmluva zo dňa

26. 10. 1972.

ScudzovacíúkonzostranyT.B.vprospechOkresnéhopodnikuvýrobyaslužiebvoformekúpnejzmluvy,
ktorá mala byť uzatvorená dňa 26. 10. 1972, v konaní preukázaný nebol. Jediný odkaz na kúpnu zmluvu,
ktorou mala T. B. previesť vlastnícke právo k predmetu sporu na G. U. F. a P. dňa 26. 10. 1972, je

uvedený v plnej moci, ktorú mala udeliť T. B. Ing. Y. R.. V tomto smere neboli ani zo strany pôvodných
žalovaných v rade 1 až 3, ani zo strany žalovaného F. W. produkované žiadne dôkazy preukazujúce
existenciu písomnej formy kúpnej zmluvy medzi T. B. a G. U. F. a P..

Keďže súd vyhodnotil tak kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi žalobcami v rade 1 a 2 a G. U. F. a P. dňa 20.

6.1972,akoajdarovaciuzmluvuzodňa26.10.1972uzatvorenúmedzižalobcamivrade1a2aT.B.ako
neplatné a zároveň nemal preukázanú existenciu písomnej zmluvy medzi T. B. a G. U. F. a P., v dôsledku
čoho G. U. F. a P. v N. ako prvý držiteľ, od ktorého si následne odvodil vlastnícke právo U. F. a P. „v
likvidácii“ a po ňom pôvodný žalovaný v rade 2 - obchodná spoločnosť P. a spol., s. r. o. a žalovaný F. W.,nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam na základe zmluvy, súd skúmal, či na
strane G. U. F. a P. ako prvého držiteľa sporných nehnuteľností a následne po ňom aj ďalších držiteľov,
nedošlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním. Podmienkami nadobudnutia vlastníckeho práva

vydržaním sú oprávnená držba po zákonom stanovenú dobu, nepretržitosť držby a spôsobilý predmet
držby. Oprávnenosť držiteľa je daná vtedy, ak držiteľ vec počas celej vydržacej doby fakticky ovládal a
správal sa tak, akoby mu vec vlastnícky patrila a konal tak v dobrej viere, že mu vec aj skutočne patrí.
Tvrdenie držiteľa, že mu vec patrí a že s ňou nakladal ako s vlastnou, musí byť preukázaná takými
skutočnosťami, pri ktorých objektívnom zhodnotení možno usúdiť, že táto dobrá viera bola dôvodná

po celú dobu vydržania. Detencia sama osebe na vydržanie nepostačuje. Po uplynutí vydržacej doby
sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom veci bez splnenia akýchkoľvek ďalších podmienok. Preukázať
existenciu podmienok, za ktorých nastáva nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, zaťažovalo v
tomto prípade žalovaného a jeho právnych predchodcov ako žalovaných v rade 1 až 3. V prvom rade
žalovaného F. W. zaťažovala dôkazná povinnosť preukázať existenciu takých skutočností, ktoré už v G.
U. F. a P. vyvolali objektívne presvedčenie, že mu predmet sporu patrí a že s predmetom sporu nakladá v

dobrej viere, že je jeho vlastníkom. Takéto objektívne presvedčenie, že G. U. F. a P. predmet sporu patrí,
mohol vyvolať aj absolútne neplatný právny úkon, teda aj zmluva, ktorú súd vyhodnotil ako absolútne
neplatný právny úkon. Ako už bolo uvedené žalovaný, ani jeho predchodcovia v tomto smere žiadne
dôkazy neprodukovali a v priebehu celého súdneho konania neuviedli a ani nepreukázali tú skutočnosť,
ktorá by v G. U. F. a P. a v jeho právnych nástupcoch vyvolávala objektívne presvedčenie, že im predmet

sporu patrí, v dôsledku čoho v tomto smere dôkazné bremeno neuniesli. Okrem toho v rámci úvah nad
otázkou existencie takých skutočností, ktoré by v G. U. F. a P. vyvolali objektívne presvedčenie, že mu
predmet sporu patrí a že je G. podnik výroby a služieb dobromyseľným držiteľom, s prihliadnutím ku
všetkým okolnostiam, za ktorých malo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k predmetu sporu na G. U.
F. a P., bol súd toho názoru, že G. U. F. a P. a po ňom i U. F. a P. v „likvidácii“ nebol dobromyseľným

držiteľom. K tomuto záveru súd dospel po tom, čo mal preukázané, že G. podnik výroby a služieb po
tom, čo mal uzatvoriť so žalobcami v rade 1 a 2 na predmet sporu dňa 20. 6. 1972 kúpnu zmluvu, sa
následne dozvedel, že žalobcovia mali uzatvoriť dňa 26. 10. 1972 ďalšiu scudzovaciu zmluvu, v tomto
prípade darovaciu zmluvu, s T. B. ako obdarovanou. Vedomosť G. U. F. a P. o tejto ďalšej scudzovacej
zmluve preukazuje obsah pripojeného spisu RI 516/1972, z ktorého jednoznačne vyplýva, že G. U. F.

a P. bol spolužiadateľom o registráciu tejto darovacej zmluvy na Štátnom notárstve v N.. Ak by bol G.
podnik výroby a služieb presvedčený o tom, že mu predmet sporu patrí na základe kúpnej zmluvy zo
dňa 20. 6. 1972, ktorú mal uzatvoriť so žalobcami v rade 1 a 2, bol by podľa názoru súdu vykonal
právne kroky na preukázanie svojho vlastníckeho práva k predmetu sporu získaného na základe zmluvy
zo dňa 20. 6. 1972. Tým, že akceptoval existenciu následnej darovacej zmluvy zo dňa 26. 10. 1972,

nemohla zmluva zo dňa 20. 6. 1972 vyvolať v ňom objektívne presvedčenie, že mu predmet sporu patrí.
Pokiaľ ide o ďalšiu, v poradí tretiu zmluvu, ktorou mal byť predmet sporu scudzený, a to kúpnu zmluvu,
ktorá mala byť uzatvorená medzi T. B. ako predávajúcou a G. U. F. a P. ako kupujúcim, vznikajú vôbec
pochybnosti o existencii takejto zmluvy a následne aj o jej spôsobilosti vyvolať v G. U. F. a P. objektívne
presvedčenie, že mu predmet sporu patrí a že je jeho dobromyseľným držiteľom. Tieto pochybnosti

vyvoláva tá skutočnosť, že písomná forma tejto zmluvy nikdy súdu predložená nebola, hoci aj zmluva,
ktorá v písomnej forme vyhotovená nebola, je spôsobilá vyvolať v držiteľovi objektívne presvedčenie, že
je dobromyseľným držiteľom a že mu predmet držby aj vlastnícky patrí. Existencia takejto zmluvy, hoc
aj ústnej, musí byť však preukázaná bez akýchkoľvek pochybnosti. Bez akýchkoľvek pochybností musí
byť preukázané i to, že práve táto ústna scudzovacia zmluva bola tou skutočnosťou, ktorá v držiteľovi

vyvolala jeho objektívne presvedčenie, že mu predmet sporu patrí. V súdenom prípade pri zhodnotení
všetkých jednotlivých dôkazov samostatne i v ich vzájomnej súvislosti pochybnosti o tom, že zmluva
medzi T. B. a G. U. F. a P. existovala a že bola spôsobilá vyvolať v G. U. F. a P. a následne aj v jeho
právnom nástupcovi U. F. a P. v „likvidácii“ objektívne presvedčenie, že im predmet sporu vlastnícky
patrí, odstránené neboli. Tieto pochybnosti o objektívnom presvedčení G. U. F. a P. o tom, že mu predmet

sporu patrí na základe zmluvy uzatvorenej s T. B., vyvoláva najmä tá skutočnosť, že podľa obsahu
pripojeného spisu Katastrálneho úradu S. vedeného pod spisovou značkou V 1415/1993 U. výroby a
služieb v „likvidácii“ ako právny nástupca G. U. F. a P. pri prevode sporných nehnuteľností na pôvodného
žalovaného v rade 2 - obchodnú spoločnosť P. a spol., s. r. o., ako doklad preukazujúci nadobudnutie
vlastníckeho práva k predmetu sporu pripojil kúpnu zmluvu zo dňa 20. 6. 1972 účastníkov T. P. a C.

P. ako predávajúcich a G. U. F. a P. ako kupujúceho. Ak by bol G. U. F. a P. a po ňom jeho právny
nástupca U. F. a P. v „likvidácii“ objektívne presvedčený, že mu predmet sporu patrí na základe kúpnej
zmluvy s T. B., bol by podľa názoru súdu pri prevode sporných nehnuteľností na obchodnú spoločnosť
P. a spol., s. r. o. preukazoval práve túto skutočnosť. Okrem toho pochybnosť o dobromyseľnosti G. U.F. a P. v tom, že mu predmet sporu patrí, vyvolávajú i ďalšie okolnosti, za ktorých malo dôjsť k prevodu
vlastníckeho práva k predmetu sporu na neho. Je nelogický a nezrozumiteľný postup, že v prípade,
ak by žalobcovia v rade 1 a 2 chceli previesť vlastnícke právo k predmetu sporu na G. U. F. a P., aby

najskôr dňa 20. 6. 1972 v zastúpení Ing. R. uzatvorili s G. U. F. a P. kúpnu zmluvu a následne v krátkom
čase (odstup štyroch mesiacov) uzavreli ďalšiu zmluvu, teraz darovaciu zmluvu s T. B. za účelom jeho
ďalšieho odpredaj G. U. F. a P. T. B.. Z obsahu darovacej zmluvy zo dňa 26. 10. 1972 jednoznačne
vyplýva tá skutočnosť, že poplatky spojené s darovaním T. B. uhradí až potom, keď budú nehnuteľnosti
odpredané G. U. F. a P.. Ak by boli chceli žalobcovia previesť vlastnícke právo na G. U. F. a P., boli by

tieto nehnuteľnosti previedli na základe jednej zmluvy a nie uzatvárali najskôr kúpnu zmluvu s G. U. F.
a P., aby túto následne znegovali darovacou zmluvou s T. B., ktorá mala aj tak sporné nehnuteľnosti
previesť na G. U. F. a P. a o tejto skutočnosti by žalobcovia mali vedomosť. Všetky tieto v konaní zistené
skutočnosti vyvolávajú pochybnosť o tom, že G. U. F. a P. a po ňom jeho právny nástupca U. F. a P. „v
likvidácii“ boli dobromyseľnými držiteľmi sporných nehnuteľností a že mohol vlastnícke právo k predmetu
sporunadobudnúťnazákladevydržaniaatietopochybnostinebolivkonanížiadnymprávnerelevantným

spôsobom odstránené.

Následne súd preskúmal aj ďalšiu scudzovaciu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva
k predmetu sporu, uzatvorenú medzi U. výroby a služieb „v likvidácii“ a obchodnou spoločnosťou P. a
spol. s r. o. dňa 7. 10. 1993. Súd i túto zmluvu vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon, a to v

nadväznosti na jednu zo základných zásad občianskeho práva, a to zásadu, že nikto nemôže previesť
na iného viac práv, ako sám má. Keďže nebolo preukázané, že Okresný podnik výroby a služieb a po
ňom jeho právny nástupca U. výroby a služieb „v likvidácii“ nadobudol vlastnícke právo k dotknutým
nehnuteľnostiam či už titulom kúpy alebo vydržania, ako nevlastník nemohol previesť vlastnícke právo
na obchodnú spoločnosť P. a spol., s. r. o.. Keďže obchodná spoločnosť P. a spol., s. r. o. nemohla

nadobudnúť vlastnícke právo k predmetu sporu titulom kúpy, súd skúmal, či táto obchodná spoločnosť
splnila podmienky na nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetu sporu vydržaním. Súd bol toho
názoru, že zmluva uzatvorená s U. F. a P. „v likvidácii“ bola spôsobilá vyvolať v obchodnej spoločnosti
P. a spol., s. r. o. objektívne presvedčenie, že mu predmet sporu patrí a že obchodná spoločnosť P. a
spol., s. r. o. bola dobromyseľným držiteľom sporných nehnuteľností, a to až do dňa 21. 12. 2001, kedy

táto spoločnosť prevzala výzvu žalobcov v rade 1 a 2 na vypratanie predmetu sporu, z ktorej vyplynulo,
že žalobcovia v rade 1 a 2 si k predmetu sporu uplatňujú svoje vlastnícke právo. Okamihom prevzatia
výzvy žalobcov v rade 1 a 2 sa obchodná spoločnosť P. a spol., s. r. o. podľa názoru súdu zmenila z
dobromyseľného držiteľa na nedobromyseľného a zároveň týmto dňom došlo i k pretrhnutiu vydržacej
doby. Obchodná spoločnosť P. a spol., s. r. o. sa tak nestala vlastníkom sporných nehnuteľností ani

titulom kúpy, ani titulom vydržania a bola tiež nevlastníkom sporných nehnuteľnosti.

I kúpnu zmluvu uzatvorenú počas súdneho konania medzi obchodnou spoločnosťou P. a spol., s. r. o.
a žalovaným F. W. súd posúdiac ju podľa § 39 Občianskeho zákonníka vyhodnotil ako neplatnú pre jej
rozpor so zákonom. Ako už bolo uvedené, nikto nemôže na druhého previesť viac práv ako sám má,

a keďže obchodná spoločnosť P. a spol., s. r. o. nebola vlastníkom dotknutých nehnuteľností - domu
číslo súpisne 191 a KN parcely číslo 994/1, nemohla ani kúpnou zmluvou zavkladovanou do katastra
nehnuteľností pod V 192/07 zo dňa 29. 5. 2007 previesť vlastníctvo na žalovaného F. W..

Žalovaný F. W., ani jeho právni predchodcovia nemohli nadobudnúť vlastnícke právo k predmetu sporu

ani titulom kúpy, ani titulom vydržania, keďže ani u jedného z týchto subjektov neboli splnené podmienky,
za splnenia ktorých k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním dochádza. G. U. F. a služieb a
jeho právny nástupca U. F. a P. „v likvidácii“ neboli dobromyseľnými držiteľmi sporných nehnuteľností.
Obchodná spoločnosť P. a spol., s. r. o., hoci podľa názoru súdu bola spočiatku dobromyseľným
držiteľom sporných nehnuteľností, nebola dobromyseľná po celú zákonom stanovenú vydržaciu dobu.

Pred jej uplynutím sa stala nedobromyseľnou. Rovnako nedobromyseľným je i žalovaný F. W., ktorý
sporné nehnuteľnosti nadobudol v priebehu súdneho sporu.

Keďže ani žalovaný, ani jeho právni predchodcovia nenadobudli vlastnícke právo k predmetu sporu ani
kúpou, ani vydržaním a vlastníctvo je možné nadobudnúť aj ďalšími v zákone stanovenými spôsobmi,

medzi ktoré patrí aj spracovanie, a práve spracovanie sporných nehnuteľností bolo ďalšou obranou
žalovaného F. W. i pôvodného žalovaného v rade 2 - obchodnej spoločnosti P. a spol., s. r. o., súd sa
ďalej zaoberal otázkou nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaným a jeho právnymi predchodcami k
predmetu sporu spracovaním. V zmysle ustálenej súdnej praxe je možné spracovať aj nehnuteľnosť- stavbu a takto nadobudnúť vlastnícke právo k stavbe, ktorá bola predmetom spracovania. Aby však
bolo možné konštatovať, že k nadobudnutiu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti došlo jej spracovaním,
musia byť na nehnuteľnosti vykonané také zmeny jej základných stavebných prvkov, z ktorých je

možné nepochybne vyvodiť záver, že pôvodná stavba zanikla a na jej mieste vznikla stavba nová.
Za zánik pôvodnej stavby je potrebné v zmysle práva považovať také zmeny vykonané na tejto
stavbe, že minimálne prestalo byť poznateľné dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia. V
súdenom prípade, keďže žalovaný vlastnícke právo k predmetu sporu odvodzoval aj od spracovania,
súd zameral dokazovanie tým smerom, či vykonanými stavebnými zmenami došlo v zmysle práva k

zániku pôvodnej stavby a k vzniku stavby novej, či boli stavebnými prácami vykonanými právnymi
predchodcami žalovaného vykonané na dome tvoriaceho predmet daného súdneho sporu také zmeny
jeho základných stavebných prvkov, ktoré by mali za následok zánik tohto domu číslo 191 tak, ako
mal byť nadobudnutý a vznik celkom novej stavby. Vykonaným dokazovaním, a to tak pripojeným
znaleckým posudkom číslo 8/1993, ako aj sprievodnou správou z apríla 1972 (čl. 210 súdneho spisu)
mal súd preukázané, že vykonanými prácami v rokoch 1973 až 1975 boli obnovené prvky strednodobej

a krátkodobej životnosti. Nosné konštrukcie (múry) suterénu, prízemia, prvého poschodia a strop nad
suterénom zostali zachované. Rovnako i dispozičné rozmery stavby zostali nezmenené. Na základe
takto zisteného rozsahu stavebných prác vykonaných právnymi predchodcami žalovaného F. W. na
predmete sporu, z ktorých bolo jednoznačne a nespochybniteľne zistené, že stavebné práce vykonané
právnymipredchodcamižalovanéhoF.W.saprvkovdlhodobejživotnostistavby,ktorésúrozhodujúcepri

určení, či už možno stavbu považovať za vec v právnom zmysle, nedotkli, tieto prvky dlhodobej životnosti
- základy stavby, obvodové múry, nosné priečky zostali na stavbe - dome súpisné číslo 191 zachované
doposiaľ, zároveň sa nezmenilo ani dispozičné riešenie stavby a zostalo zachované aj prvé nadzemné
podlažie s jeho dispozičným riešením, bol súd toho názoru, že práce, ktoré boli vykonané právnymi
predchodcami žalovaného, predstavujú iba nákladnú a rozsiahlu rekonštrukciu stavby - domu súpisné

číslo191,neprestavujúvšaktakýzásahdotejtostavby,ktorábymalazanásledokzánikpôvodnejstavby
v zmysle práva a vznik celkom novej stavby a ktoré by viedli k nadobudnutiu vlastníctva spracovaním.
Vykonanými stavebnými prácami sa zmenil iba charakter existujúcej veci - domu číslo 191, nie zánik
pôvodného domu číslo 191 a vytvorenie nového domu číslo 191. Z uvedených dôvodov bol súd toho
názoru, že právni predchodcovia žalovaného nemohli nadobudnúť vlastnícke právo k predmetu sporu

jeho spracovaním.

Preto, keďže súd mal preukázané, že žalobcovia sa stali vlastníkmi predmetu sporu titulom dedenia
po svojom právnom predchodcovi J. P., ktorý bol vlastníkom sporných nehnuteľností a zároveň súd
jednotlivé zmluvy, ktorými malo dôjsť k postupnému prevodu vlastníckeho práva k domu číslo súpisné

191 a parcele KN 994/1, vyhodnotil pre rozpor so zákonom ako absolútne neplatné právne úkony
nespôsobujúce žiadne právne účinky a zároveň zo strany žalovaného a jeho právnych predchodcov
nedošlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam ani na základe iných právnych
skutočností - vydržania a spracovania cudzej veci, súd určil vlastnícke právo žalobcov v rade 1 a 2 k
dotknutým nehnuteľnostiam, a to u každého v jednej polovici.

Pri náhrade trov konania vo vzťahu žalobcov v rade 1 a 2 a žalovaným súd rozhodol podľa § 142 ods. 1
O. s. p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalobcovia v
rade 1 a 2 boli vo vzťahu k žalovanému úspešní v celom rozsahu. Preto im súd vo vzťahu k žalovanému

priznal náhradu trov konania v plnej výške. Náhrada trov konania, ktorú je žalovaný povinný žalobcom v
rade 1 a 2 uhradiť, je po prepočte konverzným kurzom na platnú menu vo výške 10 403,78 € a pozostáva
zo sumy 43 240,- Sk z titulu v konaní zaplatených súdnych poplatkov (42 240,- Sk zaplatený súdny
poplatok z návrhu na začatie konania a 1 000,- Sk zaplatený súdny poplatok z návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia), hotových výdavkov 30,- Sk z titulu vyhotovených fotokópii zo súdneho spisu a

trovprávnehozastúpeniavovýške225758,60Skspočívajúcichvodmeneanáhradehotovýchvýdavkov
za úkony vykonané právnou zástupkyňou žalobcov do 31. 12. 2008 a v sume 1 473,67 € spočívajúcich v
odmene a náhrade hotových výdavkov za úkony vykonané právnou zástupkyňou žalobcov od 1. 1. 2009.

Trovy právneho zastúpenia súd vyčíslil z hodnoty nehnuteľnosti, ktorú súdu oznámila právna zástupkyňa

žalobcovvrade1a2listomzodňa14.8.2003(čl.7súdnehospisu)zaúčelomurčeniavýškypoplatkovej
povinnosti z podanej žaloby, t. j. zo sumy 28 043,82 € (844 848,- Sk) a nie zo sumy 49 890,76 € (1
503 009,- Sk) uvedenej v znaleckom posudku pripojenom ku kúpnej zmluve zo dňa 7. 10. 1993. Trovy
právneho zastúpenia pozostávajú z:1. dvoch úkonov právnej pomoci á 20 957,60 Sk podľa § 13 ods. 1 a § 17 ods. 2 vyhlášky č. 163/2002 Z.
z. (príprava a prevzatie zastúpenia - čl. 4 súdneho spisu a podanie návrhu na súd - čl. 1 súdneho spisu),

2. jedného úkonu právnej pomoci á 5 239,40 Sk podľa § 13 ods. 1, § 16 ods. 3 a § 17 ods. 2 vyhlášky č.
163/2002 Z. z. (účasť na pojednávaní dňa 8. 12. 2004, ktoré bolo odročené bez prejednania veci - čl. 33),
3. siedmich úkonov právnej pomoci á 21 040,- Sk podľa § 10 ods. 1 a § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004
Z. z. (návrh na pristúpenie účastníka do konania zo dňa 8. 3. 2005 - čl. 60, pojednávanie pred Okresným
súdom Čadca dňa 15. 3. 2005 - čl. 68, oznámenie okruhu účastníkov konania zo dňa 17. 8. 2006 - čl. 97,

účasť na pojednávaní pred Okresným súdom Čadca dňa 16. 1. 2007 - čl. 108, vyjadrenie k podanému
odvolaniu zo dňa 6. 6. 2007 - čl. 145, účasť na pojednávaní pred Krajským súdom v Žiline dňa 13. 2.
2008 - čl. 163, účasť na pojednávaní pred Okresným súdom Čadca dňa 30. 9. 2008),
4. dvoch úkonov právnej pomoci á 10 520,- Sk podľa § 10 ods. 1, § 13 ods. 3 a § 14 ods. 2 písm. c/
vyhlášky č. 655/2004 Z. z. (podanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia na súd dňa 14. 5. 2008
- čl. 170 a vyjadrenie k odvolaniu voči nariadenému predbežnému opatreniu dňa 20. 8. 2008 - čl. 196),

5. dvoch úkonov právnej pomoci á 698,46 € podľa § 10 ods. 1 a § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.
(vyjadrenie k podanému odvolaniu voči rozsudku vo veci samej čl. 254 a za zastupovanie navrhovateľov
na pojednávaní dňa 15. 12. 2009),
6. režijný paušál 2 x 100,- Sk, 1 x 136,- Sk, 2 x 150,- Sk, 1 x 164,- Sk, 2 x 178,- Sk a 4 x 190,- Sk,
2 x 6,95 €,

7. náhrady za stratu času v sume celkom 5 724,- Sk, a to v súvislosti s účasťou na pojednávaní pred
Okresným súdom Čadca dňa 8. 12. 2004 vo výške 2 268,- Sk podľa § 20 ods. 1 vyhlášky č. 163/2002 Z.
z., v súvislosti s účasťou na pojednávaní pred Okresným súdom Čadca dňa 15. 3. 2005 v sume 1 000,-
Sk podľa § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., v súvislosti so zastupovaním žalobcov na pojednávaní
pred Okresným súdom Čadca dňa 16. 1. 2007 v sume 1 188,- Sk podľa § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004

Z. z., v súvislosti s účasťou na pojednávaní pred Okresným súdom Čadca dňa 30. 9. 2008 v sume 1
268,- Sk podľa § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.,
7. náhrada za stratu času v sume 46,36 € v súlade s § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v súvislosti
so zastupovaním žalobcov na pojednávaní dňa 15. 12. 2009,
8. cestovné v sume celkom 2 644,- Sk, a to za cestu na pojednávanie Okresného súdu Čadca a späť dňa

8. 12. 2004 v sume 530,- Sk podľa § 18 ods. 1 vyhlášky č. 163/2002 (opotrebenie 2 x 30 km x 6,20 Sk
+ náhrada pohonných hmôt 2 x 30 km x 8,1l/100 km x 32,50 Sk), za cestu na pojednávanie Okresného
súdu Čadca a späť dňa 15. 3. 2005 v sume 530,- Sk podľa § 15 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z.
(opotrebenie 2 x 30 km x 6,20 Sk + náhrada pohonných hmôt 2 x 30 km x 8,1l/100 km x 32,50 Sk),
za cestu na Okresný súd Čadca za účelom preštudovania spisového materiálu a späť dňa 2. 8. 2006

v sume 520,- Sk podľa § 15 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. (opotrebenie 2 x 30 km x 6,20 Sk +
náhrada pohonných hmôt 2 x 30 km x 8,1l/100 km x 30,49 Sk), za cestu na pojednávanie Okresného
súdu Čadca a späť dňa 16. 1. 2007 v sume 540,- Sk podľa § 15 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z.
(opotrebenie 2 x 30 km x 6,20 Sk + náhrada pohonných hmôt 2 x 30 km x 8,1l/100 km x 34,60 Sk),
za cestu na pojednávanie Okresného súdu Čadca a späť dňa 30. 9. 2005 v sume 524,- Sk podľa § 15

písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. (opotrebenie 2 x 30 km x 5,50 Sk + náhrada pohonných hmôt 2 x
30 km x 8,1l/100 km x 39,90 Sk),
9. cestovné v sume 16,49 € v súlade s § 15 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v súvislosti so
zastupovaním žalobcov v rade 1 a 2 na pojednávaní dňa 15. 12. 2009.

Súd žalobcom v rade 1 a 2 vo vzťahu k neúspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov
právneho zastúpenia spočívajúce v uplatnenej odmene za podané odvolanie voči uzneseniu Okresného
súdu v Čadci, č. k. 13 NcC 27/2002-11 zo dňa 28. 4. 2004, ktorým súd konanie pre nezaplatenie súdneho
poplatku zastavil a režijný paušál za uvedený úkon právnej pomoci. Súd bol toho názoru, že v danom
prípade bolo vecou žalobcov v rade 1 a 2 uhradiť riadne súdny poplatok v ustanovenej lehote, čím by

uvedený úkon - odvolanie voči uvedenému uzneseniu nebol v konaní potrebný. Súd tiež v rámci trov
konania nepriznal žalobcom v rade 1 a 2 ani trovy konania vo výške 2 000,- Sk spočívajúce v zloženej
zálohe na trovy dokazovania, nakoľko uvedená záloha sa ku dňu rozhodovania súdu nachádza na účte
súdu v plnej výške a po skončení konania bude vrátená žalobcom v rade 1 a 2. Rovnako súd žalobcom
nepriznal náhradu za stratu času uplatnenú za deň 15. 3. 2006 vo výške celkom 1 092,- Sk, nakoľko

z obsahu spisového materiálu 13 C 244/2004 nevyplynul žiaden úkon vykonaný právnou zástupkyňou
žalobcov v uvedený deň, pri ktorom by bol vznikol nárok na náhradu za stratu času.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd do Žiliny. Podané odvolanie musí spĺňať náležitosti ustanovenia § 205

O. s. p. - všeobecné náležitosti ustanovenia § 42 ods. 3 O. s. p. ( ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.