Dopĺňací rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, December 3, 2013

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 5P/12/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5813201505
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Kyseľová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2013:5813201505.4

DOPĹŇACÍ ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Námestove, samosudkyňou JUDr. Gabrielou Kyseľovou, vo veci starostlivosti súdu o

maloleté dieťa: H. V., nar. XX.XX.XXXX, maloletý bytom u matky, dieťa rodičov: matky - O. V., nar.
XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/X-XX, H., a otca - F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. u N. XXX, T. republika,
maloleté dieťa v konaní zastúpené Q. práce sociálnych vecí a rodiny Námestovo, v konaní o návrhu
matky na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajší súd dňa 25.02.2012 matka maloletého dieťaťa žiadala, aby súd rozhodol
o zmene vyživovacej povinnosti otca tak, že mu určí povinnosť prispievať na výživu mal. H. V. sumou
200,- € mesačne, počnúc od 01.09.2012.

Podaním doručeným súdu dňa 24.10.2013 otec žiadal o zníženie výživného a nesúhlasil so zvýšením
výživného na mal. H. V. z dôvodu, že toho času nemá žiaden príjem. Od 01.11.2013 pozastavuje živnosť,
spláca tiež zameškané výživné, ktoré musel uhrádzať vo vysokých splátkach. Je tiež chorý, dva týždne
berie antibiotiká, avšak nie je práceneschopný, pretože by sa mu to neoplatilo, keďže je živnostník.
Práceneschopnosť preto odmietol.

O podanom návrhu matky na zvýšenie výživného tunajší súd rozhodol rozsudkom zo dňa 29.
10.2013 č.k. 5P/12/2013-52 tak, že otcovi dieťaťa určil povinnosť prispievať na výživu mal. H. V.,
nar. XX.XX.XXXX sumou 150,- € mesačne, vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám
matky maloletého dieťaťa, počnúc od 01.09.2012. Zameškané výživné za obdobie od 01.09.2012 do
29.10.2013 vo výške 1 120,- € uložil povinnosť uhradiť do 28.02.2014. Vo zvyšnej časti súd návrh
zamietol a žiadnemu z účastníkov konania súd náhradu trov konanie nepriznal.

Súd nerozhodol o návrhu otca na zníženie výživného, o ktorom bolo potrebné rozhodnúť týmto
dopĺňacím rozsudkom.

Podľa § 166 ods. 1 O.s.p. ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania, o trovách
konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže účastník do pätnástich dní od doručenia rozsudku
navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu.

Podľa § 62 ods. 1 až ods. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov -
ďalejlen„citovanýzákon“plnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonnápovinnosť,ktorá
trvádočasu,kýmdetiniesúschopnésamésaživiť.Obajarodičiaprispievajúnavýživusvojichdetípodľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovnirodičov.Každýrodičbezohľadunasvojeschopnosti,možnostiamajetkovépomeryjepovinnýplniťsvoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej

povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu,
prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do
úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1, 2 a 3 citovaného zákona ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví
rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako
aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu
dobrovoľne neplní. Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 ods. 1 citovaného zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 citovaného zákona dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

Ako už súd konštatoval v rozsudku zo dňa 29.10.2013, ktorým rozhodoval o návrhu matky na zvýšenie
výživného, predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena

pomerov, teda výrazná zmena tých okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia
súdu o výživnom. Súd konštatoval, že bola zistená výrazná zmena zvlášť na strane odôvodnených
potrieb maloletého dieťaťa H. V., pretootcovi uložil povinnosť prispievať na jeho výživu 150,- € mesačne
od 01.09.2012, ktorés ohľadom na súčasne pomery otca a jeho ďalšie dve vyživovaciu povinnosť k
mal. O., nar. XX.XX.XXXX a mal. O., nar. XX.XX.XXXX, považuje za proporcionálnejšie na pokrytie

výdavkov. U maloletého dieťaťa nástupom na strednú školu vznikli nielen jednorazové výdavky ako
nákup učebníc, zaplatenie poplatkov v súvislosti s odborným vyučovaním a zabezpečením technického
materiálu na odbornú prax, prezuvky, tepláková súprava a pod., ale aj výdavky spojené s vyšším
vekom maloletého dieťaťa a jeho dospievaním. Bolo zistené, že maloletý je v období prudkého vývoja,
kedy treba zabezpečiť zvýšené množstvo stravy, zakúpiť väčšiu veľkosť oblečenia a tiež viac hygieny

a v neposlednom rade poskytnúť malé vreckové, uhradiť cestovné náklady do školy a zabezpečiť
základné technické potreby nevyhnutné k výučbe (počítač prípadne notebook a internet). Preto doposiaľ
určená suma výživného 70 € nemôže postačovať, zvlášť ak na strane otca (a tiež matky, ktorá si
svoju vyživovaciu povinnosť plní aj osobnou starostlivosť) existujú také schopnosti a možnosti, ktoré mu
dovoľujú určené výživné uhradiť.

Príjem matky bol zistený v sume 500 €, z ktorého okrem zabezpečenia základných životných potrieb pre
matku a maloleté dieťa je uhrádzaná aj hypotéka 50,20 €. U otca bol vykazovaný v daňovom priznaní
základ dane za rok 392 315 Kč, t.j. 14 500,65 €, ktorý nemohol byť porovnaný s príjmami a výdavkami
a stavom jeho majetku a záväzkoch za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie. Neboli tiež

predložené doklady o hotovostných finančných prostriedkov na účtoch otca, preto súd pri posudzovaní
príjmu otca vychádzal z priemerného vývoja miezd v podnikateľskej sfére v Českej republike za 10
štvrťrokov (t.j. obdobia od 01/2011 do 02/2013), čo predstavuje sumu cca 25 200,-Kč (t.j. 800 € -
900 € mesačne). K tomu zohľadnil príjem jeho manželky 17 283,-Kč, t.j. 683,81 €a dve vyživovacie
povinnosti a tiež splátku hypotéky na rodinný dom, ktorý má byť v spoluvlastníctve rodičov manželky

otca. Po ustálení takto zistených schopností a možnosti otca a vyššie vymenovaných odôvodnených
potrieb maloletého dospel k záveru o potrebe zvýšenia výživného pre maloletého H. V. a nie pre
jeho zníženie. Už v rozsudku súd konštatoval, že otec je zdravý, v produktívnom veku s ukončeným
stredoškolským odborným vzdelaním, čo je jednou z potenciálnych možností nájsť si pre neho vhodnú
a primerane ohodnotenú prácu (zákazku) aj mimo miesta svojho bydliska, z ktorej dosiahne inú mzdu

alebozdaniteľnýpríjem.Prerušenievykonávaniasamostatnezárobkovej činnostiprezhoršujúcisamalý
záujem zákazok, čo nepochybne môže ovplyvniť finančné príjmy otca a aj jeho majetkové pomery,v
žiadnom prípade nemôže byť dôvodom pre zníženie výživného. Nepriaznivá hospodárska situácia
síce zužujemožnosť otca vyberať si v rámci potenciálnych pracovných príležitosti, no nemôže viesť kneplneniu si povinnosti vyživovať dieťa.Otec disponuje schopnosťami, ktoré nie sú v žiadnom smere
obmedzené či už nepriaznivým zdravotným stavom, odkázanosťou na pomoc inej osoby, starostlivosť a
pripútanosťou k miestu osoby, o ktorú by mal povinnosť sa starať a podobne, čo predpokladá, že môže

vyvinúť zvýšené úsilie pre nájdenie nových (lepších) zákazok či nájdenie inej stálej práce. Okrem toho
bolo zistené, že otec prerušil živnosť len na pomerne krátke obdobie od 01.11.2013 do 31.01.2014, čo
evokuje účelovosť takéhoto konania do predpokladaného rozhodnutia súdu o výživnom.

S poukazom na vyššie uvedené, postupujúc podľa ustanovenia § 166, ods. 1, ods. 2 veta prvá O.s.p.

súd rozhodol o návrhu otca na zníženie výživného týmto dopĺňacím rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil
dňa 3.12.2013 tak, že jeho návrh na zníženie výživného v celom rozsahu zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Námestovo.

V odvolaní sa má okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods.3 OSP (ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (205 ods. 1 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

OSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 OSP).