Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/18/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2398899951
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2398899951.6

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľov: 1/ N. S., bytom K., N. XX, 2/ Mgr. T. Z., nar. XX. A.
XXXX, bytom C. C., E. X a 3/ S. R., nar. XX. B. XXXX, bytom T., X. U všetci zastúpení advokátom: JUDr.
BorisNovomestský,Bratislava,Koceľova9,protiodporcovi:N.F.,nar.XX.A.XXXX,bytomN.H.N.,D.X,
adresa na doručovanie: K., D. XXXX/XX, zastúpeného splnomocnencom: JUDr. S. S., nar. X. A. XXXX,
bytom S., L. XXXX/XX, adresa na doručovanie: C., M. XX, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní

navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo 4. júna 2013 č. k. 12C/171/1998-705, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej návrh zamietajúcej časti proti odporcovi 2/ z
r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh voči všetkým trom pôvodným odporcom: U.
U., N. F. a Slovenskému pozemkovému fondu Bratislava a to návrh zmenený uznesením z 29.12.2012

č. k. 12C 171/1998-635. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil právne ustanovením § 123, §
126 ods. 1 O. z. (z. č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník) v znení zmien a noviel a § 80 písm. c), § 154
ods. 1 O.s.p. (z. č. 99/1963 Zb. v znení zmien a noviel - Občiansky súdny poriadok) a vecne tým, že z
vykonaného dokazovania výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov Ing. S. R., N. E., B. E., Ing. F. D., G.
O., Z. P. a oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to prídelovou listinou, potvrdením Mestského úradu
v Seredi zo dňa 10.3.1998, spisovým materiálom Slovenského pozemkového fondu mal za preukázané,

že prídelovou listinnou zo dňa 2.7.1954 vydanou bývalým Okresným národným výborom v Seredi bol
pridelený do vlastníctva navrhovateľky 1/ a jej manžela C. S. pozemok parc. č. XXXX/XB XX o výmere
1400 m2 a z ideového parcelačného plánu, ktorý bol spracovaný pracovnou skupinou pre pozemkovú
reformu zistil, že jeho súčasťou nikdy nebol geometrický plán a pridelené pozemky uvedené v tomto
ideovom parcelačnom pláne neobsahovali parcelné čísla, ale len označenia B1 až B178. Až
z geometrického plánu č. 31445748-42/97 zistil, že parc. č. XXX bola vytvorená z PK parcely č. XXXX/X

vedenej vo vložke č. 813. Mal za preukázané, že zmluvou o bezodplatnom prevode vlastníctva uzavretej
medzi Slovenským pozemkovým fondom Bratislava a U. U. bolo prevedené na pôvodného odporcu 1/
vlastnícke právo aj k parc. č. XXX orná pôda o výmere 1720 m2 v k. ú. K. ako k celku a z kúpnej zmluvy
následne uzatvorenej medzi pôvodným odporcom 1/U. U. a odporcom 2/ N. F. bolo preukázané, že
vlastnícke právo bolo prevedené na N. F., ktorý je doposiaľ vlastníkom. Súd prvého stupňa ďalej dôvodil,
že navrhovateľka 1/ prídelovou listinnou nadobudla spoluvlastnícky podiel v 1/2 k nehnuteľnostiam v

prídelovej listine označeným ako parc. č. XXXX/X C stavebný pozemok o výmere 1400 m2, avšak
neuniesla dôkazné bremeno a v konaní nepreukázala, že táto nehnuteľnosť je totožná, teda identická s
parc. č. XXX, záhrady o výmere 1720 m2 vedenej na LV č. XXXX k. ú. K., ktorú skutočnosť potvrdila aj
Správa katastra Galanta, z ktorého dôvodu súd jej návrhu v tejto časti ako nedôvodný zamietol a pokiaľ
sa navrhovatelia v 1/ až 3/ rade domáhali určenia, že poručiteľ C. S., zomr. XX.X.XXXX bol v čase úmrtia
podielovým spoluvlastníkom, mal súd prvého stupňa za to, že nie je možné určovať vlastnícke právo k

nehnuteľnému majetku spätne, teda ku dňu smrti zomrelého, keďže súd pri svojom rozhodnutí vychádza
zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania a z tohto dôvodu takýto návrh navrhovateľov zamietol akonedôvodný a pokiaľ sa navrhovatelia domáhali určenia, že časť nehnuteľnosti patrí do novoobjaveného
dedičstva po C. S. mal za to, že ako pri navrhovateľke 1/ nebolo unesené dôkazné bremeno a nebola
preukázaná identita parciel. Pre poriadok súd prvého stupňa uzavrel, že pokiaľ aj navrhovatelia dôvodili,

že určité nehnuteľnosti dobromyseľne užívali, na takúto ich námietku neprihliadol, nakoľko z vykonaného
dokazovania nebolo možné ustáliť, ktoré nehnuteľnosti a v akom rozsahu užívali a nedali spracovať
geometrický plán, ba práve naopak žiadali súd, aby rozhodol bez geometrického plánu. Súd prvého
stupňa vo vzťahu k odporcovi 1/ a 3/ mal za to, že títo nie sú pasívne legitimovaní vystupovať v tomto
konaní na strane odporcov, a preto návrh voči nim zamietol. O trovách konania súd prvého stupňa

nerozhodol s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 3, keď tak učiní až po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovatelia 1/ až 3/
(po upresnení právnej zástupkyne na odvolacom pojednávaní len voči zamietnutiu návrhu vo vzťahu
k odporcovi 2/). Dôvodili, že s rozhodnutím nesúhlasia, nakoľko navrhovateľka 1/ preukázala, že dňa

2.7.1954 Okresný národný výbor v Seredi prídelovou listinnou pridelil manželom S. C. a N., rod. L.
nehnuteľnosť parc. č. XXXX/X C o výmere 0,14h (1400 m2) spôsob obrábania stavebný pozemok za
prídelovú cenu 2.800 Kčs a dňa 18.11.1965 Okresný národný výbor Galanta vydal príkaz na vykonanie
zrážok zo mzdy C. S. na sumu 2.800 Kčs a dňa 23.11.1965 C. S. vykonal zápis na príkaz o zrážkach zo
mzdy „Žiadam, aby mne pridelené pozemky v K. bol zrušený, nakoľko sa jedná o asanačné pásmo“; dňa

11.7.1966 vydal Okresný národný výbor Galanta rozhodnutie č. 75/66 SD, ktorým zrušil výmer, avšak
doba užívania od roku 1948 do roku 1965 bola spolu 17 rokov. Namietali, že rozhodnutie Okresného
národného výboru treba považovať za neplatné, keď tento s pôsobnosťou pre Slovensko v rámci bývalej
ČSR mohol majetok prídelcovi odňať do 10 rokov od ujatia sa držby a ak prídelca nehospodáril so
starostlivosťou riadneho hospodárstva. V tejto súvislosti poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu SR č.

k. 3Cdo/52/97 zo dňa 28.10.1997. Mali za to, že vlastnícke právo k pozemku odňal orgán, ktorý na to
nemal kompetencie, a preto ostalo vlastnícke právo C. S. zachované a po jeho smrti prešlo na dedičov,
navrhovateľov 1/ až 3/. Dodali, že ako vlastník je zapísaný odporca 2/, ktorý vlastnícke právo nadobudol
podľakúpnejzmluvy,avšaktátojeneplatnáodpočiatku,pretožebolauzavretásnevlastníkomaodporca
1/ previedol na odporcu 2/ viac majetku ako mal vo vlastníctve, preto je tento úkon absolútne neplatný.

K výmere pozemku dodali, že v prídelovej listine sa hovorí o približnej výmere a zákresom pri technicko-
hospodárskom mapovaní v júni 1983 bola stanovená výmera na 1720 m2 a evidenčný list č. XXX
zo dňa 12.11.1985 potvrdzuje, že parc. č. XXX je o výmere 1720 m2, keďže i manželia E. za daný
pozemok platili daň z takejto výmery a z tohto náčrtu vychádzal aj geodet Ing. F. C. pri vyhotovovaní
geometrického plánu pre Slovenský pozemkový fond v júni 1997. Dodali, že ak by parcela č. XXX mala

výmeru 1400 m2 nemohol by geodet v geodetickom pláne stanoviť výmeru 1720 m2. Záverom poukázali
na identický spor vedený na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 10C/298/1997, kde boli účastníkmi na
strane navrhovateľov N. E. a B. E. a v danej veci bolo návrhu vyhovené, a preto rozsudok v danej veci
možno považovať za precedens a ak súd prvého stupňa konštatoval, že žalobcovia splnili podmienky
vydržania je prekvapujúce, že tá istá zákonná sudkyňa v tejto veci (sp. zn. 12C 171/1998) najskôr návrhu

vyhovela a teraz konštatuje opak. Uviedli, že preukázali svoj naliehavý právny záujem na požadovanom
určení, preukázali svoje vlastníctvo k nehnuteľnosti parc. č. XXX, ktoré nadobudli jednak na základe
prídelovej listiny a jednak na základe vydržania. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa zmenil a určil, že navrhovateľka 1/ N. S., rod. L., nar. XX. K. XXXX, bytom N. XXX, K. je
podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti parcela registra „C“, parc. č. XXX - záhrady o výmere 1720

m2 v podiele 1/2 k celku, zapísanej na LV č. XXXX, vedeného na Katastrálnom úrade v Trnave, Správa
katastra Galanta pre k.ú. K. na základe vydržania a určil, že poručiteľ C. (C.) S., rod. S., nar. XX.X.XXXX,
zomr. dňa XX.X.XXXX naposledy bytom F. XXXX, O. bol v čase úmrtia podielovým spoluvlastníkom
nehnuteľnosti parcela registra „C“, parc. č. XXX - záhrady o výmere 1720 m2 v podiele 1/2 k celku,
zapísanej na Katastrálnom úrade v Trnave, Správa katastra Galanta na LV č. XXXX pre k.ú. K. na

základevydržania.TátočasťnehnuteľnostipatrídonovoobjavenéhodedičstvapoporučiteľoviC.S.,rod.
S., manželovi navrhovateľky 1/ a otcovi navrhovateľov 2/ a 3/. Uplatnili si i náhradu trov prvostupňového,
odvolacieho i dovolacieho konania.

K odvolaniu navrhovateľov sa vyjadril pôvodný odporca 3/ Slovenský pozemkový fond, ktorý uviedol,

že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh voči nemu zamietnutý pre nedostatok
pasívnej legitimácie považuje za správny a navrhuje, aby ho odvolací súd potvrdil.KrajskýsúdvTrnaveakosúdodvolací(§10ods.1O.s.p.)pozistení,žeodvolaniepodalivčasoprávnené
osoby, účastníci konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.) postupom na nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 214

ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti v medziach daných rozsahom
a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov je dôvodné
a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť (§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.) a vec mu
vrátiť na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.).

Predmetom konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 12C 171/1998 je v zmysle
uznesenia z 29.2.2012 č. k. 12C 171/1998-635 je navrhovateľka v 1. rade N. S., rod. L., nar.
XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, K. je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti parc. č. XXXX/X B XX -
stavebný pozemok o výmere 1400 m2 v podiele 1 k celku na základe prídelovej listiny zo dňa 02.07.
1954, vydanej Okresným národným výborom v Seredi pre k.ú. K., t.č. parcela registra „C“, parc. č. XXX
- záhrady o výmere 1720 m2, zapísanej na LV č. XXXX, uvedeného na Katastrálnom úrade v Trnave,

Správa katastra Galanta pre k.ú. K.. Súd určuje, že poručiteľ C. (C.) S., rod. S., nar. XX.XX.XXXX,
zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom F. XXXX, O. bol v čase úmrtia podielovým spoluvlastníkom
nehnuteľnosti parc. č. XXXX/X B XX - stavebný pozemok o výmere 1400 m2 v podiele 1 k celku na
základe prídelovej listiny zo dňa 02.07.1954, vydanej Okresným národným výborom v Seredi pre k.ú. K.,
t.č. parcela registra „C“, parc. č. XXX - záhrady o výmere 1720 m2 ,zapísanej na LV č. XXXX, uvedeného

na Katastrálnom úrade v Trnave, Správa katastra Galanta pre k.ú. K.. Táto časť nehnuteľnosti patrí do
novoobjaveného dedičstva po poručiteľovi C. S., rod. S., manželovi navrhovateľky v 1. rade a otcovi
navrhovateľov v 2. a 3. rade rozhodovanie o nároku v znení: alebo II. Súd určuje, že navrhovateľka v 1.
rade N. S., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, K. je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti
parcela registra „C“, parc. č. XXX - záhrady o výmere 1720 m2, v podiele 1 k celku, zapísanej na LV

č. XXXX, uvedeného na Katastrálnom úrade v Trnave, Správa katastra Galanta pre k.ú. K. na základe
vydržania. Súd určuje, že poručiteľ C. (C.) S., rod S., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy
bytom F. XXXX, O. bol v čase úmrtia podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti parc. č. XXXX/X B
XX - stavebný pozemok o výmere 1400 m2 v podiele 1 k celku na základe prídelovej listiny zo dňa
02.07.1954, vydanej Okresným národným výborom v Seredi pre k.ú. K., t.č. parcela registra „C“, parc.

č. XXX - záhrady o výmere 1720 m2, zapísanej na LV č. XXXX, uvedeného na Katastrálnom úrade v
Trnave, Správa katastra Galanta pre k.ú. K.. Táto časť nehnuteľnosti patrí do novoobjaveného dedičstva
po poručiteľovi C. S., rod. S., manželovi navrhovateľky v 1. rade a otcovi navrhovateľov v 2. a 3. rade.

Súd prvého stupňa sa dôsledne nezaoberal petitom podľa jeho skladby, z odôvodnenia nevyplýva či

rozhodol o oboch nárokoch, teda o eventuálnom petite, dostatočne nerozlišoval, že prvým nárokom
sa navrhovatelia domáhali určenia vlastníctva k stavebnému pozemku o výmere 1400 m2 (na základe
prídelovej listiny) a druhým o výmere 1720 m2 (na základe vydržania).

Podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania
realizáciutýchprocesnýchpráv,ktorémuObčianskysúdnyporiadokpriznáva.Navadukonaniaodvolací
súd prihliada len v tom prípade, ak išlo o postup nesprávny, z hľadiska zachovania postupu súdu

určenéhozákonomaleboďalšímivšeobecnezáväznýmiprávnymipredpismiaaksapostupsúduprejavil
v priebehu konania.

Odvolací súd dospel k záveru, že ako postupom súdu prvého stupňa nesplnením obligatórnej povinnosti
stanovenej v § 118 ods. 2 O.s.p. tak i nedostatočným odôvodnením rozsudku, nespĺňajúcim ustanovenia

§ 157 ods. 2 O.s.p. účastníkom konania odňal možnosť konať pred súdom.

Podľa § 100 ods. 1 veta prvá a tretia O.s.p. len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších
návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná. Počas konania môže súd účastníkom uviesť, ako
sa na základe doteraz tvrdených a preukazovaných skutočností javí právne posúdenie veci.

Cit. ust. § 100 ods. 1 veta tretia O.s.p. bolo zavedené novelou O.s.p. zák. č.384/2008 Z.z. s účinnosťou
od 15. 10. 2008. Cieľom zákonodarcu, ako to vyplýva z dôvodovej správy, bolo vytvoriť priestor
účastníkom na náležitú právnu argumentáciu k právnemu posúdeniu veci súdom a garantovať, ženedôjde k tzv. prekvapivému rozhodnutiu. Je pravdou ale, že cit. ust. dáva súdu iba možnosť účastníkom
uviesť ako sa na základe doteraz tvrdených a preukazovaných skutočností javí právne posúdenie veci
a nezakotvuje povinnosť súdu pred rozhodnutím vo veci samej uviesť ako vec právne posúdi. Potreba

účastníkom uviesť ako sa na základe doteraz tvrdených a preukazovaných skutočností súdu javí právne
posúdenie veci závisí od starostlivého posúdenia okolností každého jednotlivého prípadu. Oboznámiť
účastníkov ako sa súdu javí právne posúdenie veci, aby sa predišlo prekvapivému nepredvídateľnému
posúdeniu veci súdom, sa žiada najmä v prípadoch, ak navrhovateľ vôbec neuvedie právnu kvalifikáciu
návrhom uplatňovaného nároku ani odporca svojej obrany, príp. vec právne kvalifikujú viacerými rôznymi

spôsobmi. Platí však, že účastník nie je povinný uviesť právnu kvalifikáciu žalobou uplatňovaného
nároku (§79 O.s.p.) resp. obrany, keďže platí zásada „iura novit curia“ v zmysle ktorej, súd musí v konaní
k tvrdeným a preukázaným skutočnostiam priradiť príslušné hmotnoprávne normy.

Podľa § 118 ods. 2 O.s.p. po vykonaní úkonov podľa odseku 1 predseda senátu alebo samosudca podľa
doterajších výsledkov konania uvedie, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné

považovať za zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné a ktoré z navrhnutých
dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli.

Obdobné dôvody ako pri zavedení § 100 ods. 1 veta tretia O.s.p. s cieľom predchádzať prekvapivým a
nepredvídateľným rozhodnutiam viedli zákonodarcu v už cit. novele k prijatiu i cit. § 118 ods. 2 O.s.p.

Z dôvodu predvídateľnosti postupu súdu a tým aj práva na spravodlivý súdny proces tu bola zakotvená
povinnosť sudcu uviesť účastníkom rozsah sporných a nesporných skutočností a dokazovania. Toto
oboznámenie má prebehnúť po úvode prvého pojednávania (resp. pojednávania nasledujúceho po
pripustení zmeny návrhu). Účastníkovi konania má tým byť vytvorená možnosť predvídať rozhodnutie
súdu a tomu prispôsobiť uplatňovanie - realizáciu svojich procesných oprávnení. Predvídateľnosť

rozhodnutia a jeho účinkov je rovnako významná ako iné procesné postuláty; princípy legitímneho
(oprávneného) očakávania a predvídateľnosti rozhodnutia súdu sú totiž súčasťou právnej istoty -
pojmového znaku právneho štátu.

Ako tovyplývazobsahuzápisníczpojednávanísúdprvéhostupňasipovinnosťvzmyslecit.§118ods.2

O.s.p. nesplnil a účastníkov neinformoval o rozsahu sporných a nesporných skutočností a dokazovania,
ani ich neinformoval v zmysle § 100 ods. 1 O.s.p. ako sa mu javí právne posúdenie veci. Rozhodnutie
v danej veci je založené na neunesení dôkazného bremena navrhovateľmi bez bližšieho zdôvodnenia.

Spravodlivým prejednaním veci je súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy,

ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa nálezu Ústavného súdu I.ÚS
26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v tom, že osobám
nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní.
Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v
rozpore so zákonom je potom porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod odňatím

možnostikonaťpredsúdomtrebapotomrozumieťzávadnýprocesnýpostupsúdu,ktorýmsaúčastníkovi
znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

S poukazom na uvedené je zrejmé, že pokiaľ prvostupňový súd nesplnil zákonom uloženú obligatórnu

povinnosť postupovať v zmysle cit. ust. § 118 ods. 2 O.s.p, odňal tým účastníkom možnosť riadne konať
pred súdom. Táto procesná vada je odstrániteľná len zrušením rozhodnutia vydaného v konaní, v ktorom
k nej došlo. Obdobné stanovisko opakovane zaujal i NS SR napr. v rozhodnutiach 3Cdo 236/2010 a
3MCdo18/2010.Užilenztohodôvoduodvolacísúdnapadnutýrozsudoksúduprvéhostupňaspoužitím
§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Vada konania vymedzená v ustanovení § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. citovanom zhora odvolacím
súdom je potom vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na
spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky
okrem zákonov aj článok 46 a nasledujúce Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon SNR č.
460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov) a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (oznámenie ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.). I
podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra
1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993,
sťažnosť č. 18390/91), Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. I. ÚS226/03) a tiež Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok z 27. apríla 2006 sp. zn. 4 Cdo
171/2005) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho
a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku

súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky vymedzuje ustanovenie § 157 ods. 2 O. s.
p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov,
ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré
skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri
hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil; dbá pritom

aj na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Korektným a i ústavne konformným výkladom
takéhoto ustanovenia pritom treba dospieť k záveru, že s už uvedenými požiadavkami je v rozpore
nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho
nesúladumedziprávnymizávermisúduajehoskutkovýmizisteniami,resp.prípad,keďprávnezáveryzo
skutkovýchzistenívžiadnejmožnejinterpretáciinevyplývajúanapokonilenvšeobecnésúhrnnézistenia
bezšpecifikáciejednotlivýchdôkazov,zktorýchmalibyťtietozisteniavyvodenéakoajvšetkyimnaroveň

postaviteľnéprípadyvnútornejnesúdržnostiodôvodneniarozsudkučirozpornostijehojednotlivýchčastí.
Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu (ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami
účastníka); porušením uvedeného práva účastníka konania na jednej strane a povinnosti súdu na
strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve

zvoleným spôsobom) odníma aj možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu
súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych
opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením
práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá sama osebe nielen dôvod odvolania podľa §
221 ods. 1 písm. f/ O. s. p., ale zároveň i nevyhnutnosť rozhodnutia spôsobom predpokladaným takýmto

ustanovením.

O taký prípad šlo aj v prejednávanej veci, keď pri charakteristike odôvodnenia napadnutého rozsudku
súdu prvého stupňa najprimeranejšími výrazmi boli by zrejme prídavné mená: stručné, nedostatočné,
nepreskúmateľné.

Neposkytnutietakmeržiadnychkonkrétnychvlastnýchzáverovčiúvahsúduprvéhostupňavpredmetnej
veci muselo byť i dôvodom, pre ktorý odvolací súd nemal možnosť sa ani vyjadriť k prípadnej správnosti
okresným súdom zvoleného spôsobu rozhodnutia, pretože by tu v skutočnosti musel všetky otázky,
majúce sa najskôr zodpovedať v konaní pred súdom prvého stupňa, zodpovedať sám a prakticky tým

suplovať všetku činnosť okresného súdu a tým by porušil i zásadu dvojinštantnosti konania.

Vyššie spomenuté vady tak bránili tomu, aby sa napadnutý rozsudok mohol stať predmetom
rozhodovania o ňom odvolacím súdom s konečnou platnosťou a odvolaciemu súdu preto neostávalo
iné, než o odvolaní rozhodnúť spôsobom podávajúcim sa z výroku tohto jeho uznesenia.

Aj keď s ohľadom na vytýkané vady konania by sa mohlo javiť nadbytočným (predčasným) zaoberať sa
ďalším, odvolací súd považuje za účelné a vhodné pre ďalší priebeh konania uviesť niekoľko poznámok:

Prvý nárok navrhovateľov týkajúci sa určenia vlastníctva na základe prídelovej listiny sa za daného

stavu, tjs. nepredloženia geometrického plánu javí byť neopodstatneným, keďže v prídelovej listine
identifikovaná nehnuteľnosť ako parc. č. XXXX/X B XX stavebný pozemok o výmere 1400 m2 reálne
neexistuje. Eventuálnym návrhom týkajúcim sa určenia vlastníctva (1/2) a určenia, že nehnuteľnosť (1/2)
patrí do dedičstva a to parc. č. XXX o výmere 1720 m2 vedená na LV č. XXXX k.ú. K. titulom vydržania
sa podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa dôsledne nezaoberal.

Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia práva (vrátane vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti). V prípade splnenia zákonom určených podmienok týkajúcich sa držby držiteľa predmetu
držby a vydržacej doby dochádza k nemu priamo zo zákona. Podmienky vydržania sú pritom stanovené
tak, že musia byť splnené kumulatívne, tzn. ak z nich nie je splnená čo i len jedna podmienka,

nedochádza k vydržaniu. Minulou právnou úpravou (§ 115 a § 116 ods. 1 v spojení s ustanovením §
145 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb., § 135a O.z. v znení do účinnosti z. č. 509/1991 Zb., ale i
súčasnou právnou úpravou (§ 134 O. z. v znení od 1.1.1992) je oprávnenosť držby jednou z podmienok
nadobudnutia vlastníctva vydržaním. Za držiteľa sa považuje osoba, ktorá fakticky vec ovláda. Prioprávnenej držbe musí ísť o také faktické ovládanie veci, pri ktorom je daná vôľa nakladať vecou
ako so svojou. Dobrá viera, ktorá je podkladom tejto vôle vyjadruje vnútorný psychický stav držiteľa.
Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere alebo nie je v dobrej viere treba vždy hodnotiť objektívne a nie

iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samého účastníka, pritom vždy treba brať do
úvahy, či držiteľ pri bežnej normálnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného
prípadu od každého požadovať nemal alebo nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti
o tom, že mu vec patrí. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorú vôbec mohlo
vlastnícke právo vzniknúť. V súdenej veci sa javí, že právny predchodca navrhovateľov nemohol byť

dobromyseľný, že mu vlastnícke právo patrí, keďže tohto sa vzdal.

Podmienkou vydržania práva je teda oprávnená držba a pre jej vznik je nevyhnutný predpoklad
existencie právne spôsobilého titulu, uchopenie držby a akceptovateľného predmetu držby. Jedným
z uvádzaných predpokladov vydržania ako osobitného spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva zo
zákona je, že držba musí byť oprávnená. Vo všeobecnosti pod oprávnenou držbou treba rozumieť

faktické ovládanie veci (vykonávanie práva) spojené s vôľou nakladať s ňou ako so svojou v dobrej viere,
že držiteľovi táto vec patrí. Pri oprávnenej držbe musí byť teda splnená (okrem iných) aj podmienka
dobrej viery držiteľa, že mu vec patrí. Skutočnosť, či držiteľ veci je alebo nie je dobromyseľný, treba
vždy hodnotiť objektívne a to nielen z hľadiska osobného presvedčenia držiteľa veci. Dobrú vieru treba
totiž chápať ako presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Ide

teda o psychický stav, o vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré samo osebe nemôže byť predmetom
dokazovania. Možno o nej usudzovať len z okolností, za ktorých sa tento psychický stav navonok
prejavuje. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí, musí byť preto podložené konkrétnymi okolnosťami,
z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo, a to nielen pri jeho vstupe do držby, ale po
celú vydržaciu dobu, dôvodné. V tejto súvislosti je potrebné oprávnenosť držby posúdiť i s ohľadom na

vyjadrenie, žiadosť nebohého C. S. z 23.11.1965 o zrušenie jemu pridelených pozemkov nakoľko sa
jedná o asanačné pásmo.

Povinnosť tvrdiť a preukázať tieto okolnosti pritom ťaží toho, kto tvrdí, že došlo k nadobudnutiu
vlastníckeho práva vydržaním - tu potom navrhovateľov.

Povinnosťou prvostupňového súdu tak bude nariadiť vo veci pojednávanie, na ktorom najskôr odstráni
vytknuté procesné nedostatky, poskytne priestor účastníkom na argumentáciu a návrhy na doplnenie
dokazovania a po doplnení dokazovania podľa naznačeného odvolacím súdom následne vo veci
opätovne rozhodne, svoje rozhodnutie podrobne, presvedčivo odôvodnení. V novom rozhodnutí

rozhodne i o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.