Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 8, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 3R/5/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113241346
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Macek
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5113241346.5

Uznesenie

Okresný súd Žilina v právnej veci povolenej reštrukturalizácie dlžníka: EMTEST, a.s., so sídlom
Bánovská cesta 7, 010 01 Žilina, IČO: 36 427 101, správcom ktorého je: JUDr. Gabriela Bírošová, so
sídlom kancelárie Moyzesova 939/46, 010 01 Žilina, o návrhu dlžníka na potvrdenie reštrukturalizačného
plánu, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje reštrukturalizačný plán dlžníka EMTEST, a.s., so sídlom Bánovská cesta 7, 010 01 Žilina,

IČO: 36 427 101, prijatý schvaľovacou schôdzou dňa 17.9.2014, ktorý tvorí prílohu tohto uznesenia.

Ukončuje reštrukturalizáciu dlžníka EMTEST, a.s., so sídlom Bánovská cesta 7, 010 01 Žilina, IČO:
36 427 101.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 29.11.2013, podaným na súde dňa 6.12.2013, sa navrhovateľ - dlžník domáhal
povolenia jeho reštrukturalizácie. V návrhu poukázal najmä na to, že po zistení skutočnosti, že je v

úpadku, poveril osobu zapísanú v zozname správcov, a to JUDr. Gabrielu Bírošovú, so sídlom kancelárie
Moyzesova 939/46, 010 01 Žilina, vypracovaním reštrukturalizačného posudku, pričom správca v
posudku vypracovanom dňa 29.11.2013 reštrukturalizáciu dlžníka odporučil.

Na základe návrhu dlžníka súd uznesením č.k. 3R 5/2013-288 zo dňa 6.12.2013, zverejneným v
Obchodnom vestníku č. 248/2013 zo dňa 27.12.2013, rozhodol o začatí reštrukturalizačného konania
voči dlžníkovi.

Uznesením č.k. 3R 5/2013-293 zo dňa 27.1.2014, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 22/2014

zo dňa 3.2.2014, súd povolil reštrukturalizáciu dlžníka. Za správcu bola ustanovená JUDr. Gabriela
Bírošová, so sídlom kancelárie Moyzesova 939/46, 010 01 Žilina (§ 116 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z.).

Podaním doručeným súdu dňa 23.9.2014 dlžník ako predkladateľ reštrukturalizačného plánu navrhol,
aby súd potvrdil jeho reštrukturalizačný plán, ktorý bol prijatý schvaľovacou schôdzou dňa 17.9.2014.
Spolu s návrhom predložil zápisnicu zo schvaľovacej schôdze zo dňa 17.9.2014, reštrukturalizačný plán
schválený veriteľským výborom, reštrukturalizačný plán s vyznačenými zmenami a reštrukturalizačný

plán v znení schválenom schvaľovacou schôdzou.

Z predloženej zápisnice zo schvaľovacej schôdze, ktorá sa konala v zmysle § 146 a nasl. zákona č.
7/2005 Z.z. pod dohľadom sudcu, vyplýva, že schvaľovacia schôdza bola uznášaniaschopná (zúčastnilo
sa na nej 89 veriteľov s celkovým počtom 3.525.126 hlasov). Všetci prítomní veritelia boli oprávnení
hlasovať. Schôdzi predsedal správca. Hlasovanie o schválení plánu prebehlo v súlade s príslušnýmizákonnými ustanoveniami. Pre účely hlasovania o schválení reštrukturalizačného plánu boli vytvorené
nasledovné samostatné skupiny:

- skupina pre zabezpečené pohľadávky zabezpečeného veriteľa Všeobecná úverová banka, a.s.

(navrhované uspokojenie pohľadávok v rozsahu 100 % zo zistenej sumy pohľadávok + úročenie vo
výške 1 M EURIBOR + 2 % p.a.)

- skupina pre plánom nedotknuté pohľadávky (veriteľ Tatra banka, a.s.),

- skupina pre veriteľov nezabezpečených pohľadávok z obchodného styku a verejného sektoru
(navrhované uspokojenie pohľadávok v rozsahu 20 % zo zistenej sumy pohľadávok),

- skupina pre veriteľov nezabezpečených pohľadávok z pracovnoprávnych vzťahov (navrhované

uspokojenie pohľadávok v rozsahu 100 % zo zistenej sumy pohľadávok,

- skupina pre veriteľov pohľadávok podriadených a tých, ktoré by ako podriadené boli uspokojované v
konkurze (navrhované uspokojenie pohľadávok v rozsahu 1 % zo zistenej sumy pohľadávok.

V skupine zabezpečeného veriteľa Všeobecná úverová banka, a.s. bol plán týmto zabezpečeným
veriteľom schválený. V skupine pre veriteľov nezabezpečených pohľadávok z obchodného styku a

verejného sektoru bol plán schválený 20 veriteľmi s počtom hlasov 774.201, proti hlasovali traja
veritelia s počtom hlasov 425.786. Z toho za prijatie plánu hlasovalo 17 veriteľov a proti 2 veritelia so
zistenou sumou zistených pohľadávok vyššou ako 1 % zistenej sumy všetkých zistených pohľadávok
zaradených do tejto skupiny. V skupine pre veriteľov nezabezpečených pohľadávok z pracovnoprávnych
vzťahov hlasovalo za prijatie plánu 60 veriteľov s počtom hlasov 121.291. Z toho 42 veriteľov boli

veritelia so zistenými pohľadávkami vyššími ako 1 % zistenej sumy všetkých zistených pohľadávok
zaradených do tejto skupiny. V tejto skupine sa hlasovania držal jeden veriteľ s počtom hlasov 99,
proti nehlasoval žiaden veriteľ. V skupine pre veriteľov pohľadávok podriadených a tých, ktoré by
ako podriadené boli uspokojované v konkurze, hlasovali za prijatie plánu 4 veritelia s počtom hlasov
985.270. Všetci títo veritelia boli veriteľmi so zistenými pohľadávkami vyššími ako 1 % zistenej sumy

všetkých zistených pohľadávok zaradených do tejto skupiny. Proti nehlasoval žiaden veriteľ. Vzhľadom
na výsledky hlasovania bol reštrukturalizačný plán dlžníka s poukazom na ustanovenie § 148 ods. 1
ZKR schôdzou veriteľov v každej skupine prijatý, pričom skupina pre plánom nedotknuté pohľadávky sa
považovala v zmysle § 148 ods. 2 ZKR za skupinu súhlasiacu s plánom.

Pred hlasovaním o prijatí plánu správca otvoril rozpravu, v rámci ktorej reagoval na žiadosti veriteľov

Sociálna poisťovňa a Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., ktorí boli zaradení do skupiny pre veriteľov
nezabezpečených pohľadávok z obchodného styku a verejného sektoru. Obaja títo veritelia požadovali
zaradenie ich pohľadávok do samostatnej skupiny pre plánom nedotknuté pohľadávky z dôvodu, že v
reštrukturalizačnom konaní majú osobitné postavenie, nakoľko ako poskytovatelia štátnej pomoci podľa
osobitného predpisu (zákon č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov) sa v zmysle

§ 148 ods. 3 ZKR považujú za veriteľov nesúhlasiacich s plánom. Zároveň obaja títo veritelia poukázali
na nedovolenú prevádzkovú pomoc, pokiaľ budú zaradení do skupiny pre veriteľov nezabezpečených
pohľadávok z obchodného styku a verejného sektoru s mierou uspokojenia 20 % v pravidelných
polročných splátkach. Správca k týmto žiadostiam uviedol, že ich neakceptuje, s odôvodnením, že v
prípade neprijatia plánu budú nezabezpečení veritelia uspokojovaní výlučne z výťažku zo speňaženia

majetku zapísaného do všeobecnej podstaty, ktorý bude zároveň slúžiť aj na uspokojenie pohľadávok
zabezpečenýchveriteľov,ktorýchpohľadávkynebudúuspokojenévcelostizospeňaženiamajetku,ktorý
ich zabezpečoval. Podľa správcu miera uspokojenia nezabezpečených veriteľov zaradených do tejto
skupiny pre veriteľov nezabezpečených pohľadávok z obchodného styku a verejného sektoru v prípade
reštrukturalizáciebudevyššiaakovprípadeneprijatiaplánu.Dotknutíveriteliavnadväznostinauvedené

vyjadrenie správcu vzniesli námietky, podľa obsahu ktorých prijatie plánu považujú za neprípustné.

Podľa záznamu z rozpravy zo schvaľovacej schôdze (č.l. 1291, 1292 spisu) vykonal dlžník v
reštrukturalizačnom pláne oproti zneniu prijatému veriteľským výborom zmenu spočívajúcu v odstránenízrejmej nesprávnosti, a to v časti týkajúcej sa výšky pohľadávky veriteľa Tatra banka, a.s., z dôvodu jej
čiastočného zániku zaplatením zo strany obligačného dlžníka.

Súd posúdil návrh na potvrdenie reštrukturalizačného plánu v zmysle nasledovných ustanovení

právnych predpisov:

Podľa § 151 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „ZKR“), plán prijatý schvaľovacou schôdzou
potvrdzuje súd uznesením na návrh predkladateľa plánu. Návrh na potvrdenie plánu je predkladateľ
plánu povinný doručiť súdu do 10 dní od skončenia schvaľovacej schôdze; súčasťou návrhu je zápisnica
zo schvaľovacej schôdze a ňou prijatý plán.

Podľa § 153 ods. 1 ZKR, ak nie sú dôvody na zamietnutie plánu, súd do 15 dní od doručenia
návrhu na potvrdenie plánu predložený plán uznesením potvrdí; prílohu uznesenia tvorí plán potvrdený
súdom. V uznesení o potvrdení plánu súd rozhodne aj o skončení reštrukturalizácie. Uznesenie súd
bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Plán potvrdený súdom sa nezverejňuje; to sa nevzťahuje
na ustanovenia o novom úvere.

Podľa § 154 ods. 1 ZKR, súd uznesením zamietne plán, ak

a) boli podstatným spôsobom porušené ustanovenia tohto zákona o náležitostiach plánu, postupe pri
príprave plánu, hlasovaní o pláne alebo iné ustanovenia týkajúce sa plánu, ak to malo nepriaznivý vplyv
na niektorého z účastníkov plánu,

b prijatie plánu bolo dosiahnuté podvodným konaním alebo poskytnutím osobitných výhod niektorému

účastníkovi plánu,

c)plánnebolprijatýschvaľovacouschôdzoualebodlžníkom;toneplatí,aksúdnahradilichsúhlassvojím
rozhodnutím,

d) plán je v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov.

Podľa § 148 ods. 1 ZKR, na prijatie plánu schvaľovacou schôdzou sa vyžaduje, aby

a) každá skupina pre zabezpečené pohľadávky hlasovala za prijatie plánu,

b) v každej skupine pre nezabezpečené pohľadávky hlasovala za prijatie plánu nadpolovičná väčšina
hlasujúcich veriteľov so zistenou sumou pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti
vyššou ako 1% zistenej sumy všetkých pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti
danej skupiny, ak ich hlasy v danej skupine súčasne presahujú väčšinu hlasov hlasujúcich veriteľov

počítanú podľa zistenej sumy ich pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti,

c) v každej skupine pre majetkové práva akcionárov hlasovala za prijatie plánu nadpolovičná väčšina
hlasov hlasujúcich akcionárov v danej skupine počítaná podľa počtu ich hlasov,

d)zaprijatieplánuhlasovaliprítomníveriteliasnadpolovičnouväčšinouhlasovpočítanýchpodľazistenej
sumy ich pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti.

Podľa § 148 ods. 2 ZKR, skupina pre plánom nedotknuté pohľadávky sa považuje za skupinu súhlasiacu
s plánom. Za skupinu súhlasiacu s plánom sa považuje tiež skupina, v ktorej nehlasoval žiaden veriteľ.Podľa § 148 ods. 3 ZKR, veritelia, ktorí môžu byť poskytovateľom štátnej pomoci podľa osobitného
predpisu, sa považujú za veriteľov nesúhlasiacich s plánom; to neplatí, ak súhlasia s prijatím plánu v
súlade s predpismi upravujúcimi poskytovanie štátnej pomoci.

Podľa § 145 ods. 1 písm. c) ZKR, každý účastník plánu má právo najneskôr siedmy deň pred konaním
schvaľovacej schôdze písomne požiadať predkladateľa plánu prostredníctvom správcu o zaradenie
svojej pohľadávky do inej skupiny, ako bola zaradená predkladateľom plánu.

Podľa § 155 ods. 4 ZKR, plánom zostávajú nedotknuté práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich
pôvodných pohľadávok voči spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka, ako aj práva veriteľov domáhať sa
uspokojenia ich pôvodných zabezpečených pohľadávok z majetku tretích osôb.

Podľa § 6 ZKR, veritelia s rovnakými právami majú pri riešení úpadku dlžníka rovnaké postavenie;
zvýhodňovanie niektorých veriteľov je neprípustné.

Podľa § 120 ods. 1 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas
reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje
pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať

tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká.

Článok 107 (pôvodný článok 87 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva) Zmluvy o fungovaní EÚ
stanovuje nasledovné:

1. Ak nie je zmluvami ustanovené inak, pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek
formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej

súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s
vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

2. S vnútorným trhom je zlučiteľná:

a) pomoc sociálnej povahy poskytovaná jednotlivým spotrebiteľom za predpokladu, že sa poskytuje bez
diskriminácie vo vzťahu k pôvodu výrobkov;

b) pomoc určená na náhradu škody spôsobenej prírodnými katastrofami alebo mimoriadnymi
udalosťami;

c) pomoc poskytovaná hospodárstvu určitých oblastí Spolkovej republiky Nemecko v dôsledku
rozdelenia Nemecka v rozsahu potrebnom na vyrovnanie hospodárskych nevýhod spôsobených týmto
rozdelením. Päť rokov po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, môže Rada na návrh Komisie prijať

rozhodnutie, ktorým sa zruší toto písmeno.

3. Za zlučiteľné s vnútorným trhom možno považovať:

a) pomoc na podporu hospodárskeho rozvoja oblastí s mimoriadne nízkou životnou úrovňou alebo s
mimoriadne vysokou nezamestnanosťou, ako aj na podporu regiónov uvedených v článku 349, pričom
sa zohľadní ich štrukturálna, hospodárska a sociálna situácia;

b)pomocnapodporuvykonávaniadôležitéhoprojektuspoločnéhoeurópskehozáujmualebonanápravu
vážnej poruchy fungovania v hospodárstve členského štátu;c) pomoc na rozvoj určitých hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí, za
predpokladu, že táto podpora nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore
so spoločným záujmom;

d) pomoc na podporu kultúry a zachovania kultúrneho dedičstva, ak takáto pomoc neovplyvňuje
podmienky obchodovania a hospodárskej súťaže v Únii v rozsahu, ktorý odporuje spoločným záujmom;

e) iné druhy pomoci, ako ich vymedzia rozhodnutia Rady prijaté na návrh Komisie.

Článok 108 (pôvodný článok 88 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva) Zmluvy o fungovaní EÚ
stanovuje nasledovné:

1. Komisia v spolupráci s členskými štátmi priebežne skúma systémy pomoci poskytovanej v týchto

štátoch.Navrhujeimpríslušnéopatrenia,ktorésivyžadujepostupnýrozvojalebofungovanievnútorného
trhu.

2. Ak Komisia po výzve, aby príslušné strany predložili pripomienky, zistí, že pomoc poskytnutá štátom
alebo zo štátnych zdrojov je nezlučiteľná s vnútorným trhom podľa článku 107, alebo ak zistí, že táto
podpora sa zneužíva, rozhodne o tom, že príslušný štát túto pomoc v lehote stanovenej Komisiou zruší

alebo upraví.

Ak sa daný štát nepodriadi tomuto rozhodnutiu v stanovenej lehote, Komisia alebo iný dotknutý štát
môže, odhliadnuc od ustanovení článkov 258 a 259, predložiť vec priamo Súdnemu dvoru Európskej
únie.

Na žiadosť členského štátu môže Rada jednomyseľne rozhodnúť, že pomoc, ktorú štát poskytuje alebo

zamýšľa poskytnúť, sa ako výnimka z ustanovení článku 107 alebo nariadení uvedených v článku 109
považuje za zlučiteľnú, a to za predpokladu, že takéto rozhodnutie odôvodňujú výnimočné okolnosti. Ak
v súvislosti s touto pomocou Komisia už začala konať, ako je uvedené v prvom pododseku tohto odseku,
podaním žiadosti Rade sa toto konanie zastavuje až do vyjadrenia Rady.

Ak sa Rada do troch mesiacov od podania tejto žiadosti nevyjadrí, o veci rozhodne Komisia.

3. Komisia musí byť v dostatočnom čase upovedomená o zámeroch v súvislosti s poskytnutím alebo
upravením pomoci, aby mohla podať svoje pripomienky. Ak usúdi, že takýto zámer je nezlučiteľný s
vnútorným trhom podľa článku 107, začne konanie podľa odseku 2. Členský štát nemôže vykonať
navrhované opatrenia, pokiaľ sa vo veci nerozhodlo s konečnou platnosťou.

4. Komisia môže prijať nariadenia týkajúce sa kategórií štátnej pomoci, o ktorej Rada podľa článku 109

rozhodla, že môže byť oslobodená od povinnosti informovať uvedenej v odseku 3 tohto článku.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, štátnou
pomocou na účely tohto zákona sa rozumie každá pomoc v akejkoľvek forme, ktorú poskytuje na
podnikanie alebo v súvislosti s ním poskytovateľ priamo alebo nepriamo z prostriedkov štátneho
rozpočtu, zo svojho rozpočtu alebo z vlastných zdrojov podnikateľovi. Štátna pomoc sa môže poskytnúť

v súlade s týmto zákonom, osobitnými zákonmi a právnymi predpismi Európskeho spoločenstva (ďalej
len "spoločenstvo") vzťahujúcimi sa na štátnu pomoc.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, zakazuje
sa poskytovanie štátnej pomoci, ktorá narušuje alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým,
že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitého tovaru alebo poskytovanie služieb, ak

poskytnutie štátnej pomoci nepriaznivo ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi spoločenstva.Podľa § 3 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, zákaz poskytovania
štátnej pomoci sa nevzťahuje na minimálnu pomoc 9) a na štátnu pomoc poskytnutú v súlade s právnymi
predpismi spoločenstva o skupinových výnimkách 9a).

Poznámka 9) k zákonu č. 231/1999 Z.z. odkazuje na Nariadenie Komisie (ES) č. 69/2001 z 12.1.2001 o
uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva na pomoc de minimis (Úradný
vestník Európskych spoločenstiev, L 010, 13/01/2001).

V súčasnosti je Nariadenie Komisie (ES) č. 69/2001 z 12.01.2001 nahradené Nariadením Komisie (EÚ)
č. 1407/2013 z 18.12.2013 o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na
pomoc de minimis.

Poznámka 9a) k zákonu č. 231/1999 Z.z. 9a) odkazuje napríklad na čl. 3 nariadenia Komisie (ES)
č. 70/2001 z 12.1.2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva
na podporu štátu malým a stredným podnikateľom (Úradný vestník Európskych spoločenstiev, L 010,
13/01/2001), čl. 3 nariadenia Komisie (ES) č. 68/2001 z 12.1.2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy
o založení Európskeho spoločenstva na vzdelávaciu pomoc (Úradný vestník Európskych spoločenstiev,

L 010, 13/01/2001), čl. 3 nariadenia Komisie (ES) č. 2204/2002 z 12.12.2002 o uplatňovaní článkov 87
a 88 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva na štátnu pomoc pre zamestnanosť (Úradný vestník
Európskych spoločenstiev, L 337, 13/12/2002).

Podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia Komisie (EÚ) č. 1407/2013 z 18.12.2013, opatrenia pomoci sa považujú za
opatrenia, ktoré nespĺňajú všetky kritériá stanovené v článku 107 ods. 1 zmluvy, a preto sú oslobodené

od notifikačnej povinnosti stanovenej v článku 108 ods. 3 zmluvy v prípade, že spĺňajú podmienky
stanovené v tomto nariadení.

Podľa čl. 3 ods. 2 prvý odsek Nariadenia Komisie (EÚ) č. 1407/2013 z 18.12.2013 celková výška pomoci
de minimis, ktorú členský štát poskytol jedinému podniku, nepresiahne 200 000 EUR v priebehu obdobia
troch fiškálnych rokov.

Oznámenie Komisie - Usmernenia Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem
v ťažkostiach č. (2004/C 244/02) bolo nahradené Oznámením Komisie - Usmernenia Komisie o štátnej
pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu nefinančných podnikov v ťažkostiach (2014/C 249/01), ktoré
Komisia uplatňuje od 01.08.2014.

Podľa bodu 7 úvodnej časti Usmernenia Komisie o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu

nefinančných podnikov v ťažkostiach (2014/C 249/01) v prípade, že niektoré časti upadajúceho
podniku ostávajú v podstate životaschopné, podnik môže byť schopný uskutočniť reštrukturalizáciu,
ktorej výsledkom bude ukončenie určitých štrukturálne stratových činností, a umožní reorganizáciu
zostávajúcichčinnostítakouformou,ktorázabezpečíprimeranévyhliadkynadlhodobúživotaschopnosť.
Takáto reštrukturalizácia by sa obvykle mala dať uskutočniť bez štátnej pomoci, a to prostredníctvom

dohôd s veriteľmi alebo prostredníctvom konkurzného alebo reorganizačného konania. Moderné
konkurzné právo by malo pomôcť prežiť zdravým spoločnostiam, napomôcť zachovanie pracovných
miest, pomôcť dodávateľom udržať si zákazníkov a majiteľom zachovať hodnoty v životaschopných
spoločnostiach (9). Môže sa stať, že konkurzným konaním sa životaschopný podnik vráti na trh
prostredníctvom akvizície tretími stranami, či už formou prevzatia ako nepretržite fungujúceho podniku

alebo formou prevzatia jeho rôznych výrobných aktív.

Podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 231/1999 Z.z., o štátnej pomoci, v znení neskorších predpisov,
štátna pomoc sa môže poskytnúť na záchranu a reštrukturalizáciu podnikateľov v ťažkostiach.Podľa § 5 ods. 2 písm. e) zákona č. 231/1999 Z.z., o štátnej pomoci, v znení neskorších predpisov,
nepriamou formou štátnej pomoci je najmä odklad platenia dane alebo povolenie zaplatenia dane v
splátkach.

Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 231/1999 Z.z., poskytovateľ je povinný pred poskytnutím štátnej pomoci
požiadať postupom podľa odsekov 2 a Komisiuoschválenieposkytnutiaštátnejpomocisvýnimkouprípadovpodľaprávneho
predpisu spoločenstva. 23)

Podľa poznámky 23 k zákonu č. 231/1999 Z.z., Napríklad nariadenie Komisie (ES) č. 69/2001 z
12.1.2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva na pomoc de

minimis (Úradný vestník Európskych spoločenstiev, L 010, 13/01/2001), nariadenie Komisie (ES) č.
70/2001 z 12.1.2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva na
podporu štátu malým a stredným podnikateľom (Úradný vestník Európskych spoločenstiev, L 010,
13/01/2001), nariadenie Komisie (ES) č. 68/2001 z 12.1.2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o
založení Európskeho spoločenstva na vzdelávaciu pomoc (Úradný vestník Európskych spoločenstiev,

L 010, 13/01/2001).

Súd sa dôkladne oboznámil s reštrukturalizačným plánom dlžníka, o schválení ktorého hlasovala
schvaľovacia schôdza, návrhom na potvrdenie plánu, zápisnicou o priebehu schvaľovacej schôdze,
vyššie uvedenými námietkami veriteľov Sociálna poisťovňa a Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.,
ako aj s obsahom celého spisového materiálu a zistil, že dňa 14.8.2014 veriteľský výbor schválil návrh

reštrukturalizačného plánu. Veriteľský výbor zároveň požiadal správcu o zvolanie schvaľovacej schôdze,
ktorá sa uskutočnila dňa 17.9.2014. Reštrukturalizačný plán dlžníka bol schvaľovacou schôdzou dňa
17.9.2014 prijatý.

Úlohou súduv reštrukturalizačnom konaní je najmä dohľad nad zákonnosťou procesu reštrukturalizácie.
V týchto intenciách sú formulované v ustanovení § 154 ods. 1 ZKR aj dôvody, pri naplnení ktorých súd

reštrukturalizačný plán zamietne i v tom prípade, že ho účastníci plánu prijmú. Súd preto v zmysle § 153
ods. 1 ZKR vždy skúma, či neexistujú dôvody na zamietnutie plánu. V prípade tejto reštrukturalizácie
dlžníka súd dôvody taxatívne vymedzené v § 154 ods. 1 ZKR na zamietnutie plánu z obsahu spisového
materiálu nezistil, a preto sa javí, že sú splnené všetky predpoklady na potvrdenie reštrukturalizačného
plánu dlžníka. Nakoľko však účastníkmi plánu sú aj veritelia, ktorí môžu byť poskytovateľmi štátnej

pomoci, a to Sociálna poisťovňa, Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., ktorí hlasovali proti prijatiu plánu
averiteľSlovenskárepublika-DaňovýúradŽilina,ktorýsaschvaľovacejschôdzenezúčastnil,súdmusel
posudzovať aj súladnosť reštrukturalizačného plánu s pravidlami EÚ týkajúcimi sa štátnej pomoci, a to
najmä s poukazom na čl. 107 Zmluvy o fungovaní EÚ, ktorý je súd povinný priamo aplikovať z úradnej
povinnosti (súd poukazuje napr. na závery plynúce z rozhodnutia ESD zo dňa 14.12.1995, spojené

konania C - 430/93 a C - 431/93, Van Schijndel a Van Veen, ECR I-1995 str. 4705) a zároveň zohľadniť
ustanovenia zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci.

Súd vychádzajúc z judikatúry ESD má za to, že v reštrukturalizačnom konaní má nielen právomoc, ale
aj povinnosť samostatne posúdiť, či v danom konaní ide o štátnu pomoc alebo nie. Takéto posúdenie
sa musí zakladať na jasných kritériách a musí prebehnúť v súlade s právom EÚ, judikatúrou ESD, ako

aj predchádzajúcimi rozhodnutiami Komisie v obdobných prípadoch, pričom aj po takomto posúdení má
na zreteli, že jeho stanovisko nie je možné považovať z pohľadu budúceho preskúmania tej istej pomoci
Komisiou za záväzné.

Štátnou pomocou nemusí byť len priame poskytnutie peňažných prostriedkov. Podľa ustálenej judikatúry
Európskeho súdneho dvora definícia pomoci je širšia ako definícia dotácie, keďže zahŕňa aj také

opatrenia, ktoré v rôznych formách znižujú obvyklé náklady podnikov (napr. vec C-143/99 Adria-Wien
PipelineGmbHeWietersdorfer&PeggauerZementwerkeGmbHprotiFinanzlandesdirektionfürKärnten
[2001] ECR I-6717, ods 90). Uplatnenie konkurzného, resp. reštrukturalizačného konania na zadlžený
podnik nepredstavuje samo osebe štátnu pomoc (napr. vec C - 342/96, Španiesko v. Komisia [1999]ECR I-2459, ods. 46), avšak konanie, resp. nekonanie orgánov verejnej moci v takomto konkurznom
alebo reštrukturalizačnom konaní môže pre takýto podnik predstavovať určitú hospodársku výhodu. Z
reštrukturalizačného plánu dlžníka vyplýva, že v tejto veci sa v prípade potvrdenia reštrukturalizačného

plánu dlžníka počíta s tým, že veritelia z verejného sektora budú uspokojení rovnako ako veritelia dlžníka
z obchodného styku, a to na 20 %, pričom uspokojovaná bude prihlásená istina (v rozsahu 20 %) bez
príslušenstva,vpravidelnýchšiestichpolročnýchsplátkachvsúladesozáväznoučasťouplánu(č.l.1397
spisu). Dotknuté pohľadávky teda budú uspokojené nasledovne:

- pohľadávky veriteľa Sociálna poisťovňa - prihlásená suma 330.331,49 eur, zistená suma 330.331,49

eur, navrhované uspokojenie: 66.066,30 eur, polročnými splátkami po 11.011,05 eur;

- pohľadávky veriteľa Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. - prihlásená suma 92.260,96 eur, zistená
suma 92.260,96 eur, navrhované uspokojenie: 18.452,19 eur; polročnými splátkami po 3.075,37 eur;

- pohľadávky veriteľa Daňový úrad Žilina - prihlásená suma 108.862 eur, zistená suma 108.862 eur,
navrhované uspokojenie: 21.772,40 eur, polročnými splátkami po 1.835,18 eur.

Z uvedeného vyplýva, že títo veritelia poskytnú dlžníkovi výhodu vo forme čiastočného odpustenia dlhu

(v rozsahu 80 %) a zároveň predĺženie lehoty splatnosti s výhodou splátok. Dlžník tak získa finančné
prostriedky do svojej dispozície bez povinnosti platiť z nich úroky z omeškania či iné sankcie spojené
s predchádzajúcim nesplnením povinností plynúcich z verejného práva - podstata týchto opatrení tkvie
v časovej hodnote peňazí. Súd tak mohol skonštatovať, že v tomto prípade sa jedná zo strany týchto
veriteľov o štátnu pomoc.

Keďže súd v tejto veci zistil prítomnosť štátnej pomoci, následne musel posudzovať, či v prípade
schválenia plánu súdom nedôjde k deformácii hospodárskej súťaže na trhu - k nedovolenej štátnej
pomoci. S týmto cieľom musel súd primárne vykonať tzv. test veriteľa v trhovom hospodárstve (napr.
vec C-245/97, DMT, [1999] ECR I-3913, ods. 25). Test spočíva v porovnaní, čo by v danej situácií za
daných trhových podmienok urobil hypotetický veriteľ, ktorého cieľom by bolo získať plnenie zo svojej

pohľadávky. Hypotetický súkromný veriteľ je efektívny účastník na trhu, ktorý je schopný identifikovať a
efektívne využívať všetky primerané prostriedky na chránenie svojich záujmov.

Súd pri vykonávaní testu vychádza primárne z údajov uvedených v pláne, pokiaľ tieto nie sú namietané
alebo rozporované účastníkmi konania, prípadne sa javia pri bežnom posúdení ako zjavne nepodložené.
Účastníci konania nenapadli dlžníkom a správcom deklarované závery o predpoklade uspokojenia

veriteľov v konkurze a v reštrukturalizácii. Zároveň žiaden z dotknutých účastníkov nerozporoval zistenia
predkladateľa plánu - dlžníka ani správcu ohľadom hodnoty majetku dlžníka a možností jeho speňaženia
s prihliadnutím na náklady speňažovania a konkurzného konania. Vzhľadom na uvedené súd vychádzal
z údajov obsiahnutých v pláne.

Z opisnej časti plánu vyplýva, že v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka by sa nezabezpečení

veritelia uspokojovali výlučne z výťažku zo speňaženia majetku zapísaného do všeobecnej podstaty,
ktorý bude slúžiť zároveň aj na uspokojenie pohľadávok zabezpečených veriteľov, ktorých pohľadávky
by neboli uspokojené v celosti z výťažku zo speňaženia majetku, ktorý ich uspokojenie zabezpečuje.
Zo speňaženia majetku zaradeného do všeobecnej podstaty sa predpokladá výťažok 89.686 eur. Z
toho suma 7.921 eur by pripadla na odmenu správcu a suma 1.500 eur by predstavovala ďalšie

náklady konkurzu. Na uspokojenie nezabezpečených veriteľov by tak ostala suma 80.265 eur. Pritom na
uspokojenie veriteľov zaradených do skupiny pre veriteľov nezabezpečených pohľadávok z obchodného
styku a verejného sektoru, t.j. aj veriteľov, ktorí sú poskytovateľmi štátnej pomoci, by pripadla suma
47.877 eur. V prípade potvrdenia plánu bude na ich uspokojenie určená suma 353.520,83 eur, t.j.
7 násobne viac. Miera uspokojenia týchto veriteľov v konkurze by teda bola nižšia ako v rámci

reštrukturalizácie, pričom zároveň podľa názoru súdu v prípade prijatia plánu postavenie týchto
veriteľov nebude horšie, ako by bolo v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka. Súd tak
môže skonštatovať, že pokiaľ je týmto veriteľom, ktorí sú poskytovateľmi štátnej pomoci, navrhované
v rámcu reštrukturalizácie uspokojenie v rozsahu 20 % zistenej sumy ich zistených pohľadávok, taktíto veritelia spĺňajú podmienky testu trhového veriteľa, keďže miera uspokojenia ich pohľadávok je v
prípade reštrukturalizácie zjavne vyššia, ako by tomu bolo v hypotetickom prípade vyhlásenia konkurzu
na majetok dlžníka. Preto je reštrukturalizácia aj v záujme týchto veriteľov z verejného sektora.

Ak má súd podrobiť testu aj udržateľnosť a realizovateľnosť navrhovaných reštrukturalizačných opatrení
(súd poukazuje v tejto súvislosti na Usmernenia spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a
reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach ((2014/C 249/01)) a na bod 127 Rozhodnutia Komisie zo
dňa 7.6.2006 vo veci FRUCONA (C 25/2005), tak konštatuje, že síce existuje určitá pochybnosť
súdu o udržateľnosti a realizovateľnosti navrhovaných reštrukturalizačných opatrení, ktorými sú v

zásade len modifikácia pohľadávok (odpustenie časti pohľadávok veriteľov, vzdanie sa vymáhateľnosti
časti pohľadávok, predĺženie lehoty splatnosti), v dôsledku čoho dlžník očakáva ozdravenie štruktúry
záväzkov, čo má zlepšiť jeho platobnú disciplínu a napomôcť zachovaniu prevádzky dlžníka. Pokiaľ
však dlžník bude zároveň čerpať úver tak, ako sa predpokladá v pláne (úverovú zmluvu dlžník do dňa
vyhotovenia reštrukturalizačného plánu nemal podpísanú, prebiehali však rokovania s potenciálnym
partnerom - bankou VÚB, a.s.), tak podľa názoru súdu reštrukturalizácia dlžníka by mohla byť úspešná

a naplniť cieľ - zachovať podnik.

Z obsahu spisového materiálu ani zo skutočností, ktoré vyšli najavo v priebehu reštrukturalizačného
konania súd nemá vedomosť o tom, že by veritelia, ktorí by mohli byť poskytovateľmi štátnej pomoci
- Sociálna poisťovňa, Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. a Daňový úrad Žilina, notifikovali možné
poskytnutie štátnej pomoci Európskej komisii, resp. že by postupovali v zmysle výnimiek pre notifikáciu,

ktorými sú napr. prípady skupinových výnimiek. Súd v tejto súvislosti poukazuje napr. na Nariadenie
Komisie (EÚ) č. 1407/2013 z 18. decembra 2013 o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie na pomoc de minimis, platné od 01.01.2014, v zmysle ktorého je možné poskytnúť
podnikateľom dokonca priamu pomoc do výšky 200.000 eur, ktorú na rozdiel od štátneho financovania
predstavujúceho štátnu pomoc, ktoré spĺňa kritériá stanovené v článku 107 ods. 1 zmluvy sa podľa

článku 108 ods. 3 zmluvy nie je nutné Komisii notifikovať. Uvedené vyplýva z článku 109 zmluvy, v
zmysle ktorého Rada môže určiť kategórie pomoci, ktoré sú od notifikačnej povinnosti oslobodené.
V súlade s článkom 108 ods. 4 zmluvy Komisia môže prijať nariadenia týkajúce sa týchto kategórií
štátnej pomoci. Nariadením (ES) č. 994/98 Rada v súlade s článkom 109 zmluvy rozhodla, že pomoc de
minimis môže tvoriť jednu z takýchto kategórií. Na základe uvedenej skutočnosti sa pomoc de minimis

poskytnutá jednému podniku počas určitého časového obdobia (v ktoromkoľvek období troch rokov),
ktorá neprevyšuje určitú stanovenú sumu (strop 200.000 eur), považuje za pomoc, ktorá nespĺňa všetky
kritériá stanovené v článku 107 ods. 1 zmluvy, a preto sa na ňu nevzťahuje notifikačný mechanizmus.
Okrem uvedeného, podľa bodu 13 úvodnej časti Nariadenia Komisie (EÚ) č.1407/2013 z 18. decembra
2013 o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na pomoc de minimis, toto

nariadenie nevylučuje možnosť, že opatrenie sa nebude pokladať za štátnu pomoc v zmysle článku 107
ods. 1 zmluvy aj z iných dôvodov, než sú dôvody stanovené v tomto nariadení, napríklad preto, že je v
súlade so zásadou podnikateľského subjektu v trhovom hospodárstve alebo preto, že nezahŕňa presun
verejných zdrojov.

Z reštrukturalizačného plánu vyplýva, že Sociálnej poisťovni má byť v zmysle plánu vyplatená suma

66.066,30 eur z prihlásenej pohľadávky 330.331,49 eur, Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. suma
18.452,19 eur z prihlásenej pohľadávky 92.260,96 eur a Daňovému úradu Žilina suma 21.772,40 eur
z prihlásenej pohľadávky 108.862 eur. Vykonaním prepočtu súd zistil, že títo veritelia celkovo odpustia
dlžníkovi sumu 425.163,56 eur. Preto je zrejmé, že rozsah tejto poskytovanej štátnej pomoci nespadá
pod výnimku pomoci de minimis (§ 3 zákona č. 231/1999 Z.z.), kde notifikačná povinnosť nie je.

Napriek uvedenému, tým, že bol splnený test veriteľa v trhovom hospodárstve, súd sa domnieva,
že v tomto prípade, keďže reštrukturalizácia je prospešná tak pre veriteľov zo súkromného sektora
ako aj pre veriteľov verejného sektora, ktorí v prípade plnenia na základe reštrukturalizačného plánu
budú uspokojení vo vyššej miere ako by tomu bolo v prípadnom konkurznom konaní, štát dlžníkovi
neposkytuje výhodu, ktorú by nebol schopný získať za trhových podmienok. Preto súd nepovažuje

opatrenia podľa reštrukturalizačného plánu dlžníka, ktoré sa dotknú aj prihlásených veriteľov z verejného
sektora, za porušujúce pravidlá stanovené pre štátnu pomoc.Vzhľadom na uvedené mohol súd skonštatovať, že mu nie sú známe dôvody na zamietnutie
reštrukturalizačného plánu dlžníka, a preto pri aplikácii §153 ods. 1 ZKR rozhodol o jeho potvrdení a
zároveň o skončení reštrukturalizácie dlžníka.

K žiadostiam veriteľov Sociálna poisťovňa a Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. o zaradenie do
skupiny pre plánom nedotknuté pohľadávky podľa § 137 ods. 3 ZKR a k následným námietkam
vzneseným z dôvodu negatívneho stanoviska správcu k týmto žiadostiam súd uvádza, že tieto
skutočnosti posudzoval pri zisťovaní, či nie sú splnené podmienky uvedené v § 154 ods. 1 ZKR.
Právo EÚ ani predpisy Slovenskej republiky nerozlišujú v prípade konkurzného konania medzi

súkromnými veriteľmi a štátom, ktorý by mal byť v špecifickom postavení, odlišnom od postavenia
iných súkromných veriteľov. Súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 120 ods. 1 ZKR, v
ktorom je stanovená povinnosť prihlásiť všetky pohľadávky veriteľov bez rozdielu a zároveň na §
6 ZKR, ktorým je výslovne vylúčené zvýhodňovanie veriteľov s rovnakým postavením. Podľa § 137
ZKR sa vyžaduje, aby predkladateľ plánu v záväznej časti plánu vytvoril samostatnú skupinu pre
zabezpečené pohľadávky a samostatnú skupinu pre nezabezpečené pohľadávky, ďalej skupinu pre

podriadené pohľadávky alebo pohľadávky, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené
pohľadávky, skupinu pre majetkové práva akcionárov a skupinu pre plánom nedotknuté pohľadávky, ak
sa predpokladá, že určité pohľadávky nebudú plánom dotknuté. Podľa § 137 ods. 2 ZKR predkladateľ
plánu môže (nemusí) rozdeliť jednotlivé skupiny na ďalšie samostatné skupiny. Vytvoriť skupinu pre
plánom nedotknuté pohľadávky nebolo povinnosťou predkladateľa plánu. Vzhľadom na uvedené je súd

toho názoru, že správca pri zaradení pohľadávok týchto veriteľov do skupín nepostupoval v rozpore so
zákonom. Ako vyplýva aj z predchádzajúcich častí odôvodnenia tohto uznesenia, súd mal preukázané,
že Sociálna poisťovňa aj Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., zaradené do skupiny nezabezpečených
pohľadávok z obchodného styku a verejného sektoru, nebudú v prípade potvrdenia plánu v zjavne
horšom postavení ako v prípade nepotvrdenia plánu, nakoľko z prijatého reštrukturalizačného plánu

dlžníka vyplýva, že uspokojenie týchto veriteľov v prípade potvrdenia plánu súdom bude 20 %, pričom
v prípade konkurzného konania by bolo plnenie pre nezabezpečených veriteľov podstatne nižšie, a
teda títo veritelia v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom dosiahnu vyššie uspokojenie
ako v prípade vyhlásenia konkurzu, a preto, ak by boli štandardnými trhovými veriteľmi, bolo by
potvrdeniereštrukturalizačnéhoplánuvichzáujme.Napriekuvedenémuvšakmajútítoveriteliamožnosť

postupovať podľa § 157 ZKR, za splnenia ostatných zákonných podmienok na tento postup.

Prílohu tohto uznesenia tvorí súdom potvrdený reštrukturalizačný plán dlžníka.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.