Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 23, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/763/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113221108
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3113221108.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa Dopravný podnik Bratislava, a.s., so sídlom v
Bratislave, ul. Olejkárska 1, IČO: 00 492 736, zastúpený JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom so
sídlom v Bratislave, Nám. M. Benku 9 - C1, proti odporcovi R. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R.
nad F., ul. G. XX, t.č na neznámom mieste, zastúpený opatrovníkom Mgr. Jánom Vojtekom, vyšším
súdnym úradníkom Okresného súdu Trenčín, o zaplatenie 50,70 eur s príslušenstvom, na odvolanie

navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 10. júna 2014, č.k. 17C/34/2014-24, v
senáte jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti - vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom rozhodol tak, že odporca je povinný

zaplatiť navrhovateľovi sumu 50,70 Eur a zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 16,50 Eur a
trovy právneho zastúpenia výšku 11,72 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd
rozhodol o splnení povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 50,70 Eur a nahradiť mu trovy
konania. Tento návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ vykonáva v Bratislave mestskú hromadnú dopravu.
Odporca cestoval dňa 30.01.2012 na linke mestskej hromadnej dopravy č. 56 v Bratislave a nepreukázal
sa na výzvu kontrolného orgánu, revízora, zamestnanca navrhovateľa, platným cestovným lístkom,

ani iným platným cestovným dokladom. Preto navrhovateľovi v zmysle článku 6 Prepravného poriadku
mestskej hromadnej dopravy v Bratislave a článku 5 Tarify mestskej hromadnej dopravy vznikol nárok
na zaplatenie úhrady v sume 50 Eur a 0,70 Eur za cestovné. Odporca bol na úhradu dlžnej sumy
vyzvaný dňa 06.03.2012, avšak bezvýsledne. Súd vec právne posúdil tak, že medzi navrhovateľom a
odporcom, tým, že odporca nastúpil do dopravného prostriedku mestskej hromadnej dopravy a cestoval
v ňom, bola konkludentným spôsobom, t.j. nevýslovne, uzatvorená zmluva o preprave osôb podľa §

760 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k tomu, že odporca cestoval bez platného cestovného lístka,
bol povinný podľa § 8 ods.2, 6 zákona o doprave zaplatiť bežné cestovné v sume 0,70 Eur a postih
vo výške najviac sto násobku cestovného, teda najviac v sume 70 Eur. Vzhľadom k tomu, že odporca
si uplatnil 50 Eur tohto postihu, súd rozhodol o tejto časti žalovanej sumy v navrhovateľom uplatnenej
výške. Vzhľadom k tomu, že odporca si svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona nesplnil, súd návrhu
navrhovateľa vyhovel a rozhodol o splnení povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 50,70 Eur.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p a ustanovenia § 150
ods.2 O.s.p.. Navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd priznal čiastočnú náhradu účelnevynaložených trov konania, tak aby boli primerané výške uplatnenej pohľadávky. Navrhovateľ v konaní
zaplatil súdny poplatok za podaný návrh v sume 16,50 Eur. Takisto mu v konaní vznikli trovy právneho
zastúpenia, ktoré pozostávajú z odmeny za dva úkony právnej služby a to príprava a prevzatie veci zo

dňa 05.06.2013 a písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej - návrh na začatie konania zo dňa
05.06.2013. Za každý z týchto úkon patrí právnemu zástupcovi navrhovateľa podľa § 10 ods.1, § 14
ods.1 písm. a/, c/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ďalej len "vyhláška", odmena vo výške 16,60
Eur. Ku každému z týchto úkonov mu patrí podľa § 16 ods.3 vyhlášky aj režijný paušál - náhrada

výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100 výpočtového
základu pre príslušný rok, v ktorom bol úkon právnej služby poskytnutý. Výpočtový základ v roku 2013
bol vo výške 781 Eur. Právny zástupca navrhovateľa je platiteľom dane z pridanej hodnoty, a preto súd
zvýšil priznanú odmenu a náhradu výdavkov podľa § 18 ods.3 vyhlášky o 20 %. Celkovú výšku trov
právneho zastúpenia súd určil v sume 58,58 Eur. Ako je vyššie uvedené súd na rozhodovanie o trovách
konania aplikoval aj ustanovenie § 150 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku. Vzhľadom k tomu, že v

konaní ide o drobný spor znížil priznanú náhradu trov konania na sumu zodpovedajúcu zaplatenému
súdnemupoplatkuaúčelnýmtrovámprávnehozastúpenia,ktorézodpovedajúich20percentám,tedavo
výške 11,72 Eur. Celková náhrada trov konania navrhovateľa tak predstavuje sumu 28,22 Eur, ktorá sa
rovná približnej polovici uplatnenej pohľadávky. Ak by súd neznížil náhradu trov konania navrhovateľa,
tieto trovy by prevyšovali samotnú pohľadávku o takmer polovicu.

Rozsudok okresného súdu, v zákonom stanovenej lehote, odvolaním napadol navrhovateľ,
prostredníctvom právneho zástupcu a to čo do výroku, ktorým okresný súd rozhodol o náhrade trov
konania. V odôvodnení uviedol, že okresný súd, nesprávne pri rozhodovaní v tejto časti aplikoval
ust. § 150 ods. 2 O.s.p. a rozhodol o neprimeranom znížení trov konania a nedôvodne priznal trovy
konania,vovýškeodlišnejodtrovuplatnenýchvnávrhunazačatiekonania.Nespochybnil,žepredmetnú

vec, je možné považovať za drobný spor, podľa § 200ea O.s.p., podľa jeho názoru neprimeranosť
trov konania v týchto sporoch voči pohľadávke, je však potrebné posudzovať v jednotlivých prípadoch
individuálne. Poukázal na ustálenú prax, najmä na rozhodnutia KS Bratislava, sp.zn. 7Co/32/2009,
sp.zn. 7Co/64/2009, ako aj na dôvodovú správu k novele O.s.p. účinného od 15.10.2008. Podľa
jeho názoru, je aplikácia ust. § 150 ods. 2 namieste len vtedy, keď suma trov konania, viacnásobne

prekročí sumu istiny, ktorá je predmetom konania, o ktorý prípad však v preskúmavanej veci nejde.
Keďže uplatnené trovy konania, neprekračujú niekoľkonásobne sumu istiny a okrem súdneho poplatku,
predstavujú odmenu za právnu službu a to za minimálny počet úkonov, za ktoré je stanovená sadzba,
okresný súd nesprávne, v rozhodnutí toto ustanovenie aplikoval. Podľa jeho názoru, mal o trovách
konania, rozhodnúť podľa § 142 ods. 1 O.s.p., ktorý vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok

konania a priznať navrhovateľovi, ako úspešnému účastníkovi, náhradu všetkých účelne uplatnených
trov konania. Za účelne uplatnené trovy v tomto konaní, považoval zaplatenie súdneho poplatku z
návrhu, vo výške 16,50 Eur a tarifnú odmenu za právne služby vo výške vyplývajúcej z vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov, za poskytovanie
právnych služieb. Poukazoval na to, že úkony právnych služieb a postup advokáta pri zastupovaní

je zložitý a náročný proces, ktorý si vyžaduje primeranú časovú náročnosť. Právo účastníka, nechať
sa zastupovať advokátom, nie je v podmienkach nášho vnútroštátneho práva obmedzené, ani v tzv.
drobných sporoch a neobmedzuje ho ani nariadenie Európskeho parlamentu (a Rady ES) č. 861/2007 z
11.07.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu a ktoré v bode
29 preambuly deklaruje, že „neúspešná strana by mala naďalej znášať trovy“. Poukázal na to, že KS

Žilina, ako súd odvolací, v uznesení pod č.k. 6Co/271/2009 dospel k záveru, že navrhovateľ, ktorý bol v
predmetnom drobnom spore zastúpený advokátom, má ako úspešný účastník, právo na náhradu i trov
spojenýchsposkytovanímprávnychslužieb,ktorémuposkytolvkonkrétnejveci,splnomocnenýadvokát.
Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd, zmenil rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej
častitak,žeodporcabudezaviazanýkpovinnosti,zaplatiťnavrhovateľovisúdnypoplatokvovýške16,50

Eur a trovy prvostupňového konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 87,88 Eur. Zároveň si
uplatnil trovy odvolacieho konania.

Odporca ani opatrovník nevyužili zákonom danú možnosť, písomne sa k podanému odvolaniu
navrhovateľa vyjadriť.Krajský súd preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu
v napadnutej časti, je vecne správny a preto je potrebné, ho podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť.
O odvolaní navrhovateľa, rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu, podľa § 214 ods. 2

O.s.p.. Rozsudok okresného súdu vo zvyšnej časti, z hľadiska jeho vecnej správnosti nepreskúmaval,
pretože vo vzťahu k tejto, rozhodnutie okresného súdu napadnuté nebolo, teda čo do tejto časti, v ktorej
súd rozhodol vo veci samej, nenastal suspenzívny účinok odvolania (§ 206 ods. 1, 3 O.s.p.).

Skutočnosť, že v preskúmavanej veci ide o drobný spor, vychádzajúc z ust. § 200ea ods. 1 O.s.p. s
poukazom na predmet konania, nebola v priebehu konania medzi účastníkmi sporná, túto skutočnosť

nespochybnil v odvolaní, ani samotný navrhovateľ.

Podľa ust. § 150 ods. 2 O.s.p., ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke,
môže ich súd nepriznať, alebo znížiť.

V konaní navrhovateľom vyčíslené trovy, predstavovali náhradu za zaplatený súdny poplatok vo výške
16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia, ktoré si uplatnil právny zástupca vo výške 87,88 Eur za tri úkony
právnej služby á 16,60 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia, zaslanie pokusu o zmier vrátane ďalšej

porady s klientom a písomné podanie na súd), 3x režijný paušál á 7,81 Eur + DPH vo výške 20%. Trovy
predstavovali dvojnásobok uplatnenej pohľadávky. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s právnym
názorom vysloveným okresným súdom, že navrhovateľovi priznaná náhrada trov konania vo výške
16,50 Eur za zaplatený súdny poplatok a za trovy právneho zastúpenia v sume 11,72 Eur je v súlade
s ust. § 150 ods. 2 O.s.p.. Odvolací súd nespochybňuje skutočnosti uvádzané právnym zástupcom

navrhovateľa, že jednotlivé úkony ním vykonanej právnej služby, predstavujú náročný a zložitý proces,
vyžadujúci si aj primeranú časovú náročnosť. Z činnosti súdu je však známe, že navrhovateľ vedie
veľký počet sporov rovnakého charakteru, predmetom ktorého, je uplatnenie cestovného a úhrady za
cestovanie bez platného cestovného lístka, ktoré nemožno považovať za právne, skutkovo, ani časovo
náročné. Navyše, v týchto veciach ide len o formulárové podania, s dopĺňaním minimálneho počtu

údajov, ako osoby odporcu a dátumu a linky, na ktorej tento cestoval bez platného cestovného lístka,
ktoré údaje vyplývajú z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok, ktoré vystavuje revízor
navrhovateľa.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd zastáva názor, že okresný súd postupoval
správne, keď vychádzajúc z ust. § 150 ods. 2 O.s.p., na základe vlastnej úvahy, priznal navrhovateľovi

náhradu trov konania v celkovej výške 28,22 Eur, preto rozsudok okresného súdu v napadnutej časti,
ako vecne správny, za použitia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol tak, že odporcovi, ako úspešnému v odvolacom konaní,
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko tento si trovy v odvolacom konaní neuplatnil (§
224 ods. 1, § 151 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .