Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Senica

Judgement was issued by Mgr. Jarmila Bíliková

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 1C/238/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2711206278
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jarmila Bíliková
ECLI: ECLI:SK:OSSI:2014:2711206278.7

Uznesenie

Okresný súd Skalica v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Česká republika, s.r.o., so sídlom
Novodvorská 994, 142 21 Praha 4, IČO: 25 117 483, zastúpený splnomocnencom: TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o.,sosídlomPajštúnska5,85102Bratislava,IČO:36613843protiodporcovi:R.A.,nar.XX.X.XXXX,
trvale bytom N. č. XX, XXX XX N., štátny občan SR, zastúpený súdom ustanovenou opatrovníčkou: R.
Y., zamestnanec I. za účasti vedľajšieho účastníka konania na strane odporcu: Spotrebiteľské združenie

OSA, so sídlom Fedinova 9, 851 01 Bratislava, IČO: 42 260 086, zastúpený splnomocnencom: HKP
Legal, s.r.o., so sídlom Sasinkova 6, 811 08 Bratislava, IČO: 36 727 334 o zaplatenie sumy 135,37 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e .

Súd odporcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania

v sume 58,15 eur titulom trov právneho zastúpenia splnomocnencovi vedľajšieho účastníka, do troch
dní od právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na súde dňa 22.9.2011 domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť
zaplatiť sumu 135,37 eur, úrok z omeškania 0,25 eur, ročný úrok z omeškania 8,5 % zo sumy 123,05
eur od 8.8.2008 do zaplatenia a náhradu trov konania.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 19.1.2012 tak, že návrh zamietol a odporcovi nepriznal právo

na náhradu trov konania.

Podanímdoručenýmsúdudňa24.4.2012dokonaniavstúpilvedľajšíúčastníkkonanianastraneodporcu
a súčasne vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k nárokom uplatňovaným voči odporcovi.

Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 23Co/257/2012-145 zo dňa 29.1.2014 rozsudok súdu prvého
stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Podaním doručeným súdu elektronicky dňa 3.7.2014, doplneným písomne dňa 7.7.2014 vzal
navrhovateľ svoj návrh v celom rozsahu späť, žiadal, aby súd konanie zastavil, vrátil navrhovateľovi

zaplatený súdny poplatok a vedľajšiemu účastníkovi nepriznal náhradu trov konania. Nepriznanienáhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi dôvodil tým, že nie sú trovymi účelne vynaloženými na
uplatňovanie alebo bránenie práva s poukazom na ustálenú judikatúru viacerých krajských súdov.

Opatrovníčka odporcu, ako aj vedľajší účastník na strane odporcu, so späťvzatím návrhu súhlasili,

pričom vedľajší účastník si uplatnil aj náhradu trov konania v celkovej výške 58,15 eur.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu
návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení
konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Vzhľadom na dispozičný úkon navrhovateľa, ktorý zobral návrh na začatie konania v celom rozsahu späť

a súhlas opatrovníčky odporcu ako aj vedľajšieho účastníka na strane odporcu so späťvzatím návrhu,
súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a konanie podľa § 96 ods. 1 O.s.p.
zastavil.

Podľa § 11 ods. 3 prvá veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, poplatok splatný podaním
návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa

podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť
pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie.

Súd nerozhodol o vrátení kráteného súdneho poplatku z návrhu na žiadosť navrhovateľa, pretože ku
späťvzatiu návrhu nedošlo pred prvým pojednávaním vo veci, a teda neboli splnené podmienky pre vznik
nároku na vrátenie súdneho poplatku v zmysle vyššie cit. ust. § 11 ods. 3 prvá veta zákona č. 71/1992 Zb.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa
jeho výsledku, ak bolo konanie zastavené.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., keď mal za
to, že navrhovateľ tým, že zobral návrh na začatie konania späť, procesne zavinil, že konanie sa muselo
zastaviť a preto je povinný uhradiť odporcovi a vedľajšiemu účastníkovo na strane odporcu ich trovy.
Výlučne navrhovateľ disponuje žalobným návrhom a je teda len vecou navrhovateľa, proti komu chce
súdny spor viesť a zároveň nesie aj zodpovednosť za následky, ktoré v prípade neúspešnosti návrhu

voči takémuto účastníkovi môžu vzniknúť.

V tomto prípade by mal odporca právo na náhradu trov konania avšak nakoľko si odporca žiadne trovy
neuplatnil a zo spisu mu ani žiadne trovy nevyplývajú súd rozhodol tak, že odporcovi súd náhradu trov
konania nepriznáva.Keďže v danom konaní na strane odporcu vystupuje ako vedľajší účastník Spotrebiteľské združenie
OSA, súd rozhodoval aj o náhrade trov vedľajšieho účastníka, ktoré mu v konaní vznikli a ktoré boli
účelne vynaložené.

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Toto ustanovenie, zavedené do Občianskeho súdneho poriadku s účinnosťou od 15.10.2008, dáva
možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov vstúpila do konania ako vedľajší účastník taká
právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, za ktorý sa

podľa poznámky 10a uvedenej v tomto ustanovení, považuje aj zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
V prejednávanej veci je nesporné, že predmetom konania bol nárok navrhovateľa zo spotrebiteľskej
zmluvy. Súd mal zo stanov vedľajšieho účastníka preukázané, že predmetom ich hlavnej činnosti je
ochrana spotrebiteľských práv v konaní pred súdom a teda z toho im vyplýva právo byť vedľajším
účastníkom konania na strane odporcu, ktorý je spotrebiteľom.

Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník.

Z ustanovenia § 18 O.s.p. vyplýva, že účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie.

V zmysle ustanovenia § 24 O.s.p. účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí.

V zmysle ustanovenia § 25 ods. l O.s.p. ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta.

Vedľajší účastník má (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred

súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v
rámci civilného súdneho konanie realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie
splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, a samozrejme má i právo na náhradu trov konania,
kam podľa ustanovenia § 137 ods. 1 O. s. p. bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho
zastúpenia. Samozrejme, vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania (teda i

náhrada trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu
účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval.

Podľa ustanovenia § 150 ods. l O.s.p. platí, že ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd
výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či
účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone,

ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Toto
ustanovenie možno aplikovať vtedy, keď sú splnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov
konania, avšak súd dospeje k záveru, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu
trovkonaniacelkomalebosčastineprizná.Musívšakísťocelkomvýnimočnýprípad.Výnimočnosťmôže
spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní

okolností hodných osobitného zreteľa sa prihliada aj na osobné, majetkové a zárobkové a iné pomery
všetkých účastníkov konania, pričom je potrebné zohľadňovať aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k
uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Zistenie, že účastník mal úspech v konaní v dôsledku
uplatnenianámietkypremlčania,niejedôvodom,abysúdbezďalšiehonepriznalúspešnémuúčastníkovi
náhradu trov konania. Pokiaľ ide o osobné, majetkové a zárobkové pomery, túto skutočnosť nemožno

zohľadniť v prospech navrhovateľa, keďže k tomu nie sú žiadne dôvody a ani v tomto smere navrhovateľ
neargumentuje.

K námietke navrhovateľa, aby vedľajšiemu účastníkovi neboli trovy konania priznané treba uviesť, že
navrhovateľ neuviedol žiadne konkrétne dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p.,
ktoré by boli relevantným dôvodom na to, aby úspešnému vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu

náhrada trov konania nebola výnimočne priznaná. Súd sa nestotožňuje s argumentom navrhovateľa,ktorým spochybňoval nutnosť a účelnosť vynaloženia trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka.
Prejednávaná vec je typickým spotrebiteľským sporom. Stanovisko navrhovateľa popierajúce význam
a účelnosť vynaložených trov vedľajšieho účastníka, ktoré spočívajú v trovách právneho zasatúpenia

je účelové a zjavne nesprávne. Pričom samotný navrhovateľ je v konaní právne zastúpený advokátom,
na základe čoho si aj v konaniach uplatňuje náhradu trov právneho zastúpenia. Navrhovateľ je
obchodnou spoločnosťou, ktorá skupuje pohľadávky vyplývajúce zo spotrebiteľských zmlúv, má silné
ekonomické zázemie a žaluje spotrebiteľov, ktorí časti žijú na hranici existenčného minima o zaplatenie
premlčaných záväzkov a súd mu priznáva náhradu trov konania a to právneho zasatúpenia s rovnakým

kauzálnym základom. Súd považuje za odporujúce zásade rovnosti podmienok v súdnom procese,
zásade spravodlivosti súdneho procesu, ale aj dobrým mravom, aby navrhovateľovi bola v týchto
konaniach priznávaná náhrada trov konania a občianskemu združeniu pôsobiacemu v nepodnikateľskej
sfére, konajúcemu v súlade so zákonom a výlučne na prospech spotrebiteľa právo na náhradu trov
konania nepriznal.

Súd má za to, že vedľajší účastník z hore uvedených dôvodov má právo na náhradu trov konania a

zostáva uzavrieť, či sa jedná o trovy účelne vynaložené v konaní a v príčinnej súvislosti s procesným
postupom vedľajšieho účastníka k predmetu konania. Predmetom konania je nárok vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy a vedľajší účastník vstúpil do konania v súlade so zákonom ako právnická
osoba, predmetom ktorej hlavnej činnosti je ochrana spotrebiteľských práv v konaní pred súdom.
Vystupuje teda v konaní na ochranu práv odporcu ako spotrebiteľa. Ako účastník konania má právo

na kvalifikované zastúpenie, ktoré realizoval prostredníctvom udeleného splnomocnenia advokátskej
kancelárii. Navrhovateľ navarhol priznať právo na náhradu trov konania a to trov právneho zastúpenia za
dva úkony právnej služby a to prevzatie a príprava zastúpenia a vyjadrenie vo veci samej, keď vzniesol
námietku premlčania nároku navrhovateľa. Súd má za to, že tieto dva úkony právnej služby možno
vyhodnotiťakoúčelnevynaloženétrovyprávnehozastúpenia,keďsajednálenozákladnéúkonyprávnej

služby, ktorými realizoval hmotnoprávnu obranu odporcu vznesením námietky premlčania.

Súd preto s použitím ustanovenia § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., zaviazal navrhovateľa, ktorý vzal svoj
návrh späť k povinnosti uhradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu Spotrebiteľskému združeniu
OSA trovy konania, a to vychádzajúc z hodnoty istiny uplatnenej v konaní (135,37 eur) s poukazom na
ust. § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. pri hodnote úkonu 16,60 eur za úkon prevzatie a príprava

zastúpenia a podanie vyjadrenia zo dňa 23.4.2012, ku ktorým priznal 7,63 eur režijný paušál a DPH
(podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a) a b) cit. vyhlášky), spolu vo výške 58,15 eur (16,60 + 7,63 + 20 % DPH
x 2). Súd má za to, že vynaložené trovy vedľajšieho účastníka sú účelne vynaloženým nákladom na
právne zastúpenie vedľajšieho účastníka konania.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, v troch vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods.1, veta prvá O.s.p.).

Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať

označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach (§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205

ods.2 O.s.p. )

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák.č.233/1995Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.