Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 17, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/8/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813010090
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3813010090.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a členov senátu JUDr.
Jozefa Janíka a JUDr. Ondreja Samaša v trestnej veci proti obvinenej E. N., nar. XX.XX.XXXX v K., pre
prečin podvodu § 221 ods. 1, ods.2 Tr. zák., na neverejnom zasadnutí konanom dňa 17. septembra 2014
prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza, ktorú podal proti uzneseniu Okresného
súdu Prievidza zo dňa 09.12.2013 sp. zn. 3T/27/2013, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť okresného prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Prievidzi podal dňa 11.02.2013 na Okresný súd v Prievidzi obžalobu
zo dňa 07.02.2013 pod sp. zn. 1Pv 472/11-50 na obvinenú E. N. pre pokračovací prečin podvodu § 221
ods. 1, ods.2 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

1. v presne nezistenom čase v mesiaci apríl až september 2009 v K., v byte na B. ulici č. XXXX/X a
na Ul. XX. F. č. XX/XX, obe okres B., postupne prevzala od poškodenej V. B. finančné prostriedky v
celkovej výške 149.000,- Korún českých a 3.500,- eur, po zámienkou ich investovania a zhodnotenia v
sporení v spoločnosti EDBUSY, a.s., Brno a zaviazala sa vrátiť predmetnú sumu zvýšenú o úroky do
mesiaca október 2009, avšak zverené peniaze do spoločnosti EDBUSY, a.s., Brno, nevložila, hotovosť
poškodenejnevrátilaapoužilajuprevlastnúpotrebu,pričomužvčasevylákaniaaprevzatiaprostriedkov

od poškodenej vedela, že spoločnosť EDBUSY, a.s., je v likvidácii, čím spôsobila poškodenej V. B. , nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom K., B. XXXX/X, okres B., škodu vo výške 149.000,- Korún českých (5.700,29
eur) a 3.500,- eur, teda spolu 9.200,29 eur,

2. v presne nezistenom čase v mesiaci jún 2009 v K., na B. ulici č. 2, okres B., v X. bare prevzala od
poškodenej V. N. finančné prostriedky vo výške 500,- eur, pod zámienkou vybavenia úveru v spoločnosti

EDBUSY, a.s., Brno, vo výške 33.193,91 eur, avšak zverené peniaze do spoločnosti EDBUSY, a.s.,
Brno, nevložila, úver nevybavila, hotovosť poškodenej nevrátila, použila ju pre vlastnú potrebu, pričom
už v čase vylákania a prevzatia prostriedkov od poškodenej vedela, že spoločnosť EDBUSY, a.s., je v
likvidácii, čím spôsobila poškodenej V. N., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K., P. XXX/XX, okres B., škodu
vo výške 500,- eur,

3. v presne nezistenom čase v mesiacoch august až september 2009 v K., na B. ulici č. 2, v X. bare
a následne na Ul. XX. F. č. XX/X, obe okres B., pod zámienkou vybavenia úveru postupne vylákala od
poškodenej R. Z. a jej manžela V. Z. hotovosť vo výške 1.809,07 eur, pričom im uviedla, že spolupracuje
s českou spoločnosťou EDBUSY, a.s., Brno, avšak zverené peniaze do spoločnosti EDBUSY, a.s, Brno,
nevložila, sľúbený úver nevybavila, hotovosť nevrátila a použila ju pre vlastnú potrebu, pričom už v čase
vylákania a prevzatia prostriedkov od poškodených vedela, že spoločnosť EDBUSY, a.s., Brno, je v

likvidácii, čím spôsobila poškodeným R. Z., nar. XX.X.XXXX a V. Z., nar. XX.X.XXXX, obaja trvale bytom
K., J. XX/X, okres B., škodu vo výške 1.809,07 eur,4. v presne nezistenom čase v mesiaci február 2010, na presne nezistenom mieste v K., okres B.,
prevzala od poškodeného R.. L. Y. finančné prostriedky vo výške 40,- eur, pod zámienkou vybavenia

úveru v spoločnosti EDBUSY, a.s., Brno, vo výške 20.000 eur, avšak zverené peniaze do spoločnosti
EDBUSY, a.s., Brno, nevložila, úver nevybavila, hotovosť poškodenému nevrátila a použila ju pre vlastnú
potrebu, pričom už v čase vylákania finančných prostriedkov a ich prevzatia vedela, že spoločnosť
EDBUSY, a.s., Brno, je v likvidácii, čím spôsobila poškodenému R.. L. Y., nar. X.X.XXXX, trvale bytom
K., W. XXXX/XX, škodu vo výške 40,- eur,

5. dňa 25.3.2010 a následne dňa 24.5.2010 v K., na parkovisku pred OD Z., okres B., pod zámienkou
vybavenia úveru prevzala od poškodeného R.. G. Y., ako úhradu poplatku na vybavenie úveru pre R..
L. Y., hotovosť v sume 1.350,- eur, pričom do dohodnutého termínu vybavenia predmetného úveru, teda
do 30.5.2010 tento úver nevybavila, uvedenú sumu nevrátila a použila ju na vlastnú potrebu, pričom už
v čase vylákania finančných prostriedkov a ich prevzatia vedela, že spoločnosť EDBUSY, a.s., Brno, je

v likvidácii, čím spôsobila poškodenému R.. G. Y., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom Z., N. XXX/XX, škodu
vo výške 1.350,- eur,

6. v presne nezistenom čase v mesiacoch apríl až august 2010 v K., na adrese U. XX. F. č. XX/X a
následne pri Mestskom úrade K., obe okres B., pod zámienkou vybavenia úveru postupne vylákala

od poškodenej W. B. hotovosť vo výške 960,- eur, pričom sľúbený úver jej nevybavila, uvedenú sumu
nevrátila a použila ju pre vlastnú potrebu, pričom už v čase vylákania finančných prostriedkov a ich
prevzatia vedela, že spoločnosť EDBUSY, a.s., Brno, je v likvidácii a taktiež v tomto období v K., okres B.,
vylákala od poškodenej W. B., pod zámienkou vážnej choroby a potreby hospitalizácie v zdravotníckom
zariadení, z dôvodu údajného operačného zákroku, postupne do čiastkach 50,- eur, 100,- eur a 50,-

eur, čím spôsobila poškodenej W. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K., J. XXX/XX, okres B., škodu v
súhrne 1.160,- eur.

Okresný súd Prievidza uznesením zo dňa 09.12.2013, sp. zn. 3T/27/2013 podľa § 241 ods. 1 písm. c/
Tr. por. s použitím § 215 ods. 1 písm. d/ Tr. por. a § 9 ods. 1 písm. e) Tr. por. zastavil trestné stíhanie proti

obvinenej E. N. pre uvedený skutok kvalifikovaný obžalobou prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza
zo dňa 07.02.2013, sp. zn. 1Pv 472/11-50, podanou na Okresný súd Prievidza dňa 11.02.2013 ako
pokračovací prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods.2 Tr. zák., pretože trestné stíhanie je neprípustné.

Svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil skutočnosťou, že prejednávaný skutok, pre ktorý bola

na obvinenú podaná obžaloba, s prihliadnutím na objektívnu súvislosť v čase, spôsobe spáchania,
jednotiaci zámer páchateľa spáchať daný trestný čin a momenty oznámenia o vznesení obvinenia,
tvorí jeden pokračovací prečin podvodu so skutkami, za ktoré bola E. N. odsúdená trestným rozkazom
Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 4T/67/2011 zo dňa 12.10.2011, právoplatným dňa 24.11.2011.
Pritom bolo zistené, že na toto odsúdenie sa vzťahovala Amnestia prezidenta Slovenskej republiky zo

dňa 02.01.2013 a uznesením Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 4T/67/2011 zo dňa 16.01.2013, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 12.02.2013 bolo rozhodnuté, že na základe tejto amnestie sa obvinenej
odpúšťa trest uložený jej vyššie citovaným trestným rozkazom s účinkom, že sa na ňu hľadí, ako by
nebola odsúdená. Vzhľadom na zásadu „ne bis in idem“ je právoplatné uznesenie o Amnestii prezidenta
Slovenskej republiky vzťahujúce sa na citovaný trestný rozkaz prekážkou pre pokračovanie v trestnom

stíhaní obvinenej za skutok, pre ktorý bola aktuálne podaná obžaloba a ktorý tvorí vo vzťahu ku skutku,
za ktoré bola odsúdená trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 4T/67/2011 zo dňa
12.10.2011 jeden pokračujúci trestný čin. Preto podľa § 241 ods. 1 písm. c/ Tr. por. s použitím § 215
ods. 1 písm.d/ Tr. por. a § 9 ods. 1 písm. e) Tr. por. trestné stíhanie pre skutok v aktuálne prejednávanej
veci zastavil, pretože je neprípustné.

Citované uznesenie nenadobudlo právoplatnosť pretože ho v zákonnej lehote napadol sťažnosťou
prokurátor. V písomných dôvodoch sťažnosti uviedol, že je síce pravdou, že skutky v obžalobe
prokurátora Okresnej prokuratúry v Prievidzi sp. zn. 1Pv 472/11-50 zo dňa 07.02.2013 sú súčasťou
jedného pokračovacieho prečinu podvodu § 221 ods. 1, ods.2 Tr. zák. aj vo vzťahu k čiastkovým útokom,

za ktoré už bola obvinená E. N. odsúdená trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava I, sp. zn.
4T/67/2011 zo dňa 12.10.2011, avšak rozhodnutie o tom, že nie je možné pokračovať v trestnom stíhaní
obvinenej za ďalší čiastkový skutok pokračovacieho trestného činu považuje za nesprávne a v rozpore
s ustanovením § 9 ods. 2 Tr. por. Z tohto ustanovenia vyplýva, že ak sa dôvod uvedený v § 9 ods. 1Tr. por. týka len niektorého z čiastkových útokov pokračovacieho trestného činu nebráni to, aby sa vo
zvyšnej časti takého činu viedlo trestné stíhanie. Súd prvého stupňa mal správne buď zrušiť výroky o
vine a treste skoršieho odsúdenia za iné čiastkové útoky a súčasne zrušiť aj uznesenie o zahladení

založené na amnestii, nakoľko v ustanovení § 41 ods. 3 Tr.zák. o spoločnom treste absentuje úprava
tak ako tomu je v § 42 ods.3 Tr.zák. o súhrnnom treste (ustanovenie o súhrnnom treste sa nepoužije
ak skoršie odsúdenie je takej povahy, že sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený), alebo ak
sa s vyššie uvedeným postupom nestotožnil, nemal na predchádzajúce odsúdenie vôbec prihliadať a
potom mal ukladať samostatný trest. Prokurátor poukázal na to, že podľa jeho názoru takýto nesprávny

postup súdu prvého stupňa by vytváral možnosť a priestor pre páchateľov kalkulácie s cieľom vyhnúť
sa zodpovednosti za časť protiprávnej činnosti. Naviac okresný súd v napadnutom uznesení vôbec
nevyjadril, prečo neaplikoval ustanovenie § 9 ods.2 Tr.por. a taktiež vôbec nie je zrejmé, aký vplyv
na rozhodnutie mala vlastne amnestia a účinky zahladenia predchádzajúceho odsúdenia. Na základe
vyššie uvedeného sa domáhal, aby Krajský súd v Trenčíne napadnuté uznesenie ako nezákonné a
rozporné s § 9 ods.2 Tr.por. zrušil a uložil prvostupňovému súdu, aby vo veci konal.

Obvinená E. N. sa k sťažnosti prokurátorky nevyjadrila.

Krajský súd na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku
napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť

okresného prokurátora nie je dôvodná.

V prvom rade krajský súd po preskúmaní predloženého spisového materiálu dospel k názoru, že je
správny vyslovený záver súdu prvého stupňa o tom, že čiastkové útoky pokračovacieho trestného
činu pre ktorý bola aktuálne podaná obžaloba na obvinenú E. N. zo dňa 07.02.2013 pod sp.zn. 1Pv

472/11-50, tvoria ďalšie čiastkové útoky jedného pokračovacieho trestného činu vo vzťahu k trestnému
činu podvodu podľa § 221 ods.1 Tr.zák. spáchaného v dňoch 17.5.2010, 24.5.2010 a 27.8.2010, za
ktorý bola E. N. odsúdená trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 4T/67/2011 zo dňa
12.10.2011, právoplatným dňa 24.11.2011 a bol jej uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2
roky, ktorého výkon jej bol podmienečne odložený a určená skúšobná doba v trvaní 5 rokov. Jednotlivé

útoky v aktuálne prejednávanej veci spolu so skutkami v právoplatne rozhodnutej veci Okresného súdu
Bratislava I, sp. zn. 4T/67/2011, s prihliadnutím na momenty oznámenia obvinení, spája objektívna
súvislosťvčase,spôsobeichpáchaniaavpredmeteútoku,akoajsubjektívnasúvislosť,najmäjednotiaci
zámer páchateľa spáchať trestný čin, preto v zmysle § 122 ods. 10 a 13 Tr. zák. a § 10 ods. 16 Tr.
por. všetky čiastkové útoky vykazujú zákonné znaky jedného pokračovacieho prečinu podvodu podľa §

221 ods. 1, ods. 2 Tr. Zák. Napokon s týmto záverom sa stotožnil aj prokurátor a nebol ani sťažnosťou
namietaný. Preto v tomto smere krajský súd odkazuje v plnej miere na odôvodnenie napadnutého
uznesenia.

K námietkam uvádzaným prokurátorom v sťažnosti krajský súd uvádza, že vzhľadom na ustanovenie

§ 9 ods. 2 Tr. por. samotné právoplatné odsúdenie obvinenej za čiastkové útoky tohto pokračovacieho
prečinu podvodu už citovaným trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 4T/67/2011
by nebolo prekážkou, aby sa vo zvyšnej časti viedlo trestné stíhanie pre ďalší čiastkový útok tohto
pokračovacieho trestného činu v teraz posudzovanej veci a mohlo preto prichádzať do úvahy aj
ukladanie spoločného trestu, teda postup predpokladaný v ustanovení § 41 ods. 3 Tr. zák. Z uznesenia

Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 4T/67/2011 zo dňa 16.01.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
12.02.2013 však vyplýva, že obvinenej bol trest uložený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava
I, sp. zn. 4T/67/2011 zo dňa 12.10.2011 odpustený s účinkom, že sa ňu hľadí, akoby nebola odsúdená
a to na základe amnestie prezidenta Slovenskej republiky zo dňa 02.01.2013. Preto v zmysle § 92 ods.
5 Tr. zák. je toto jej odsúdenie zahladené. Vzhľadom na účinky vyplývajúce z ustanovenia § 93 ods.

1 Tr. zák. a spojené so zahladením tohto odsúdenia, je potom ukladanie spoločného trestu postupom
podľa § 41 ods. 3 Tr. zák. vylúčené. Zo znenia ustanovenia § 41 ods. 3 Tr. zák. je totiž zrejmé, že
umožňuje uloženie spoločného trestu len v prípade, ak súd odsudzuje páchateľa za ďalší čiastkový
útok, ktorý tvorí súčasť pokračovacieho trestného činu, za ktorého iný čiastkový útok bol súdom prvého
stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok, ktorý už nadobudol právoplatnosť, avšak nie aj v prípade, ak

toto odsúdenie je už zahladené. Citované ustanovenie Trestného zákona nemá totiž také znenie, ktoré
by výslovne stanovovalo, že ustanovenie o spoločnom treste za pokračovanie v trestnom čine sa použije
aj vtedy, ak je skoršie odsúdenie takej povahy, že sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený.Vzhľadom na základnú zásadu „ne bis in idem“, teda právo nebyť súdený alebo potrestaný dvakrát za
ten istý skutok, vyplývajúcu z čl. 50 ods. 5 ústavy, z čl. 40 ods. 5 Listiny základných práv a slobôd, z čl. 4
Protokolu č. 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie č. 209/1992 Zb.). a

vyjadrenú v ustanoveniach § 2 ods. 8 Tr. por. a § 9 ods. 1 písm. e/ Tr. por., a s prihliadnutím na citované
rozhodnutie o amnestii prezidenta Slovenskej republiky zo dňa 02.01.2013, ktoré v posudzovanej veci
tvorilo prekážku v pokračovaní trestného stíhania obvinenej E. N., rozhodol okresný súd správne, keď
podľa § 241 ods. 1 písm. c/ Tr. por. s použitím § 215 ods. 1 písm.d/ Tr. por. a § 9 ods. 1 písm. e)
Tr. por. trestné stíhanie zastavil.

S poukazom na vyššie citované ustanovenia Trestného zákona a Trestného poriadku okresný súd
nemohol postupovať tak, ako to naznačoval prokurátor vo svojej sťažnosti, preto krajský súd sťažnosť
okresného prokurátora podľa § 193 ods.1 písm. c) Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.