Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, September 16, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/275/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111224836
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Stovičková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2111224836.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpenej: TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava,
IČO: 36 613 843, proti žalovanej: W. A., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom M. Z. XXXX/XX, H., t. č.
na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníčkou: V. N., pracovníčka Okresného súdu Trnava, za účasti
vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom

Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpeného: JUDr. Ambróz Motyka, advokát, so sídlom Nám.
SNP 7, Stropkov, o zaplatenie 651,58 eur s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka na strane
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č. k. 13C/153/2012-69 z 20. marca 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa, okrem výroku o zastavení konania, r u š í a vec sa mu v r a c i a
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 582,93 eur s
9% ročným úrokom od 25.9.2008 do zaplatenia a zaplatiť trovy konania žalobkyne 308,57 eur, do troch
dní od právoplatnosti rozsudku. V časti žaloby o zaplatenie 68,66 eur z titulu zmluvnej pokuty konanie
zastavil a zrušil platobný rozkaz č. k. 16Ro/205/2011-16 z 30.11.2011.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vydaný platobný rozkaz bol zrušený pre jeho nedoručiteľnosť do
vlastných rúk žalovanej. V konaní mal súd za preukázané, že žalovanej bol na základe úverovej zmluvy

z 15.7.2005, č. zákazníka 7694995608, poskytnutý úver, ktorého splátky žalovaná neuhradila riadne a
včas. Pohľadávka bola žalobkyni postúpená na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 24.9.2008.
vzhľadom na uvedené, po zistení, že zmluva spĺňala všetky náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až
507 Obchodného zákonníka, súd vyhovel návrhu žalobkyne na zaplatenie dlžnej sumy a priznal jej i úrok
z omeškania v zmysle nariadenia vlády č. 586/2008 Z. z. od prvého dňa po dni účinnosti postúpenia
pohľadávky. Pretože žalobkyňa vzala žalobu v časti zmluvnej pokuty o zaplatenie 68,86 eur späť, v

uvedenej časti súd konanie zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v súlade s
vyčíslením trov zo strany právnej zástupkyne úspešnej žalobkyne.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa, výroku, v ktorom súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni
582,93 eur s 9% ročným úrokom od 25.9.2008 do zaplatenia a zaplatiť trovy konania žalobkyne
308,57 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (teda proti výrokom I. a III.) podal odvolanie
vedľajší účastník - Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. legionárov 5,
Prešov, IČO: 42 176 778. Uviedol, že do konania vstúpil podaním z 10.2.2012 a po doručení návrhu

a jeho príloh súdom podal 1.10.2012 odpor proti platobnému rozkazu, v ktorom vzniesol námietku
premlčania celého uplatneného nároku. Vedľajšiemu účastníkovi nebolo doručené uznesenie, ktorým
by súd prvého stupňa odmietol jeho odpor, preto je otázne, prečo súd zrušil vo výroku rozsudku platobný
rozkaz, ktorý bol zrušený ex lege podaním odporu vedľajšieho účastníka. Súd prvého stupňa sa vodôvodnení rozhodnutia vôbec nezmieňuje o vznesenej námietke premlčania a žiadnym spôsobom
na ňu neprihliadal. Na základe uvedeného navrhol napadnuté rozhodnutie zmeniť tak, že súd žalobu
zamietne a uloží žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanej trovy konania ako aj povinnosť zaplatiť trovy

konania vedľajšiemu účastníkovi vo výške 117,91 eur na účet jeho právneho zástupcu, prípadne, aby
odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vedľajší
účastník si uplatnil trovy odvolacieho konania 59,17 eur.

Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka na strane žalovaného navrhol odvolanie
proti rozsudku súdu prvého stupňa odmietnuť v zmysle § 218 ods. 1 písm. b) O. s. p. Argumentoval

tým, že vedľajší účastník v zmysle § 201 O. s. p. nie je oprávneným podať odvolanie, keďže proti
nemu nepodal odvolanie žalovaný. Zároveň v danom prípade zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva
určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi nimi, odvolanie vedľajšieho účastníka je podané neoprávnenou
osobou. Lehota na odvolanie vedľajšieho účastníka je limitovaná lehotou na odvolanie účastníka a
nemôže podať odvolanie proti vôli účastníka. K trovách uviedol, že trovy vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného, nie sú účelnými. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania vo výške 59,17 eur.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§10 ods. 1 O. s. p.), po zistení že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O. s. p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu proti
ktorému je možné podať odvolanie (§ 201 a 202 O. s. p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných
rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom.

Podľa § 157 ods. 2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa uvedie, čoho sa navrhovateľ
(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník
konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z

ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie
navrhnutédôkazyaakovecprávneposúdil.Súddbánato,abyodôvodnenierozsudkubolopresvedčivé.

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať kritériá uvedené v ust. § 157 ods. 2 O.
s. p. Účastníkovi musí dať odpoveď na podstatné zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery

namietaného rozhodnutia v závažných a samostatne ovplyvňujúcich sa súvislostiach. Právo účastníka
a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti
služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu. Citované zákonné
ustanovenie sa totiž chápe z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie

spravodlivosti, a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), porovnaj napr. rozsudok Garcia Ruiz vz. Španielsko z
21.1.1999 tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a obsahovať dostatočné dôvody, na ktorých
je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo
svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka bola

daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Geo Riadis vz. Grécko z 23.5.1997, Higgins
vz. Francúzsko z 19.2.1998). Aj Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane vyslovil, že súčasťou
obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 36 ods. 1 Listiny je aj
právo účastníka konania na takéto odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva

odpovede na všetky právne, skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, tzn. s
uplatňovaním nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu, a že takéto odôvodnenie musí obsahovať
aj rozsudok odvolacieho súdu (porovnaj uznesenie z 3.7.2003, sp. zn. IV.ÚS 115/2003). Ústavný súd vo
svojom uznesení z 23.6.2004, sp. zn. III.ÚS 209/2004 vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na
spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. VI. ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace spredmetom súdnej ochrany, tzn. s uplatnením nárokov a obranou, proti takémuto uplatneniu. Všeobecný
súd však nemusí dať odpoveď na všetky nastolené otázky účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú
pre vec podstatný vec, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.

Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že ide o spotrebiteľskú vec, kde právna predchodkyňa
žalobkyne (VÚB, a. s.) konala pri uzatváraní úverovej zmluvy 15.7.2005 v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti a teda bola dodávateľom a žalovaná konala ako fyzická osoba - nepodnikateľ,
a teda bola spotrebiteľom (v zmysle § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy). Okrem Občianskeho zákonníka na daný právny vzťah dopadajú i ustanovenia zákona

č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Z odôvodnenia
napadnutého rozsudku však vyplýva, že súd sa s týmito okolnosťami nevysporiadal a neuviedol, prečo
daný právny vzťah ako spotrebiteľský nevyhodnotil a neposudzoval. 10.2.2012 bolo súdu doručené
oznámenie vedľajšieho účastníka o vstupe do konania podľa § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O. s. p.“), teda ako osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa
a 1.10.2012 odpor vedľajšieho účastníka. V napadnutom rozsudku však chýba o vedľajšom účastníkovi

akákoľvek zmienka. Odvolací súd preto nemôže preskúmať, z akých dôvodov súd vedľajšieho účastníka
nezahrnul do rozhodnutia a nekonal s ním, ako sa vysporiadal s otázkou premlčania nároku žalobkyne,
ktorú namietol vedľajší účastník, či s náhradou trov, ktoré si vedľajší účastník uplatnil.

Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že v konaní došlo k vade v zmysle § 157 ods. 2
O. s. p., čo zakladá dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretože rozhodnutie vydané v konaní

postihnutom takouto procesnou vadou, nemôže byť považované za správne rozhodnutie a odvolací súd
svojou činnosťou nemôže nahrádzať činnosť zverenú do výlučnej kompetencie súdu prvého stupňa.

Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. zrušil a podľa
odseku 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní bude riadne sa vysporiadať s otázkou účasti

vedľajšieho účastníka v konaní, so vznesenými námietkami a požiadavkou vedľajšieho účastníka na
náhradu trov konania.

Prvostupňový súd zároveň rozhodne o trovách tohto odvolacieho konania podľa § 224 ods. 3 O. s. p..

Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.