Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Jaroslav Mikulaj
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/749/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6710207818
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6710207818.12
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľky N. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H.
H., H. XXXX/X, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Ulianko & partners, s.r.o., IČO: 36 856 517, so
sídlom Zvolen, Nám. SNP 27, proti odporcovi N. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F., C. XXX/XX,
o vypratanie bytu, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen zo dňa 17. 07. 2014,
č.k. 6C/64/2010 - 230, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením okresný súd konanie zastavil, vyslovil, že nesúhlas odporcu so späťvzatím
žaloby nie je dôvodný a navrhovateľke uložil povinnosť nahradiť trovy konania vo výške 99,50 eur do 15.
dníodprávoplatnostiuznesenia. Rozhodnutieodôvodniltým,že navrhovateľkasadomáhala vypratania
bytu č. X, nachádzajúceho sa na prízemí bytového domu so súpisným číslom XXX na ulici C. XX vo
F. voči odporcovi z dôvodu, že došlo k zániku nájomného vzťahu podľa § 710 ods. 3 Občianskeho
zákonníka.
Navrhovateľka dňa 03. 06. 2014 zobrala návrh na začatie konania späť v celom rozsahu.
Okresný súd vyzval odporcu, či súhlasí so späťvzatím návrhu na začatie konania. Odporca podaním
doručeným okresnému súdu dňa 19. 06. 2014 súdu oznámil, že nesúhlasí so zastavením konania,
pričom však neuviedol žiadny dôvod, prečo so späťvzatím návrhu nesúhlasí, preto súd jeho nesúhlas
považoval za nedôvodný a konanie zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 O. s. p.
Proti rozhodnutiu sa odvolal odporca. Uznesenie žiadal zrušiť s poukazom na § 221 ods. 1 písm. f), h)
O. s. p. Uviedol, že pre neho je veľmi dôležitá odpoveď na otázku, či jeho nájomný vzťah skutočne
zanikol, o čom môže v konečnom dôsledku rozhodnúť len súd. Súd prvého stupňa rozhodol vo veci prvý
krát rozsudkom zo dňa 28. 06. 2010, č. k. 6C/64/2010 - 32, ktorým uložil odporcovi povinnosť vypratať
byt č. 2.
Na základe podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, uznesením zo dňa
18. 11. 2010, č. k. 12Co/278/2010 - 60 rozsudok prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie,
keď vyslovil právny názor, podľa ktorého mal súd prvého stupňa skúmať, či na právneho predchodcu
navrhovateľky a navrhovateľku samotnú mohlo prejsť vlastnícke právo z pôvodného vlastníka v súlade
so zákonom.
V priebehu celého konania tvrdil, že výpoveď nájmu z bytu je neplatná, že je naďalej nájomník bytu č. X
a nájomný vzťah trvá. To, že súd konanie zastaví, neznamená, že navrhovateľka v budúcnosti nepodánový návrh na vypratanie bytu s tvrdením, že nie je nájomníkom bytu a toto považuje odporca za vážny
dôvod, pre ktorý so späťvzatím návrhu a zastavením konania nesúhlasí.
Navrhovateľka sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O. s.
p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne
správne podľa § 219 ods. 1 O. s. p.
Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že rozhodnutie prvostupňového súdu je vo výroku správne.
Z obsahu spisu je zrejmé, že navrhovateľka zobrala návrh na začatie konania späť, pričom bližšie
neuviedla dôvod späťvzatia návrhu.
Súd vyzval odporcu, aby sa vyjadril, či so späťvzatím návrhu a zastavením konania súhlasí.
Odporca tak urobil listom zo dňa 18. 06. 2014, ktorým vyjadril nesúhlas so späťvzatím návrhu a
zastavením konania.
V zmysle ust. § 96 ods. 1, 2 O. s. p., podľa ktorého súd vec právne posúdil môže navrhovateľ zobrať za
konaniaspäťnávrhnajehozačatie,atosčastialebocelkom.Akjenávrhvzatýspäťcelkom,súd konanie
zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v
takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Z obsahu spisu vyplýva, že k späťvzatiu návrhu došlo počas konania vo veci samej, súd oznámil
odporcovi, že došlo k späťvzatiu návrhu, avšak vo výzve uviedol len skutočnosť, že ho žiada, aby
sa vyjadril, či so späťvzatím návrhu a zastavením konania súhlasí. Treba dodať, že táto výzva nie je
procesne správna a úplná, pretože pre posúdenie zastavenia konania je dôležitá okolnosť, či prípadný
nesúhlas má vážne dôvody. V tomto zmysle výzva odporcovi nebola zaslaná. Zrejme aj z tohto dôvodu
odporca vo vyjadrení reagoval len na požiadavku súdu a bližšie neuviedol dôvody, prečo nesúhlasí so
zastavením konania. Tieto nakoniec uviedol až v odvolaní proti uzneseniu okresného súdu. Uznesenie
okresného súdu by bolo bezchybné v prípade, pokiaľ by odporca bol riadne poučený a podal vyjadrenie
v rozsahu, v akom ho podal. Vzhľadom na nedostatočnú výzvu súdu odporcovi ohľadom späťvzatia
návrhu a vyslovenia jeho súhlasu alebo námietok, je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že treba
vyhodnotiť argumenty odporcu uvádzané v odvolaní proti tomuto uzneseniu.
Základná námietka odporcu spočíva v tom, že poukazuje na záväzné stanovisko odvolacieho súdu vo
veci 12Co/278/2010, pričom poukazuje na svoje zásadné stanovisko, že výpoveď z nájmu považuje za
neplatnú a že je naďalej nájomník sporného bytu a nájomný vzťah ďalej trvá.
Ust. § 96 ods. 2 O. s. p. upravuje dve základné práva účastníkov, pričom navrhovateľovi patrí
právo disponovať s predmetom konania, to znamená môže návrh zobrať vo veci späť, teda môže sa
slobodne rozhodnúť, že v konaní nebude ďalej pokračovať. Toto jeho právo je pri splnení zákonom
predpokladaných skutočností obmedzené právom protistrany vysloviť nesúhlas, ktorý však musí byť
vážny. Zákon bližšie nedefinuje, čo pod touto právnou úpravou treba rozumieť. Citované ustanovenie
rešpektuje právo navrhovateľa ako dominus litis. Judikovaným prípadom, kedy nesúhlas je dôvodný, je
späťvzatie návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po tom, čo odporcovi už
uplynula lehota na podanie takéhoto návrhu, čo vo svojej podstate by znamenalo popretie práv odporcu,
resp. nemožnosť vo veci rozhodnúť podľa právneho stavu, ktorý tu bol v čase podania návrhu v dôsledku
uplynutia lehoty.
Žaloba v danej veci je dôsledkom mnohých sporov, ktoré už v minulosti prebiehali vo vzťahu k sporným
bytom, ktoré sa nachádzajú v danom bytovom dome. Pôvodný nájomcovia sa totiž návrhmi domáhali
voči žalovanému Sekier, s. r. o., so sídlom vo Zvolene, Lučenecká cesta č. 2266/6 nahradenia vyhlásenia
vôle žalovaného pri uzatváraní kúpnej zmluvy ohľadom toho ktorého bytu v zmysle zák. č. 182/1993
Z. z. za konkrétnu kúpnu regulovanú cenu. Z pripojených spisov ohľadom daných sporov vedených na
Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 6C/40/2004, 8C/253/2005, 7C/85/2004, 6C/55/2004, 14C/179/2004
vyplýva, že v daných veciach boli návrhy zamietnuté, rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdené avo veci boli vydané viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na základe podaného
dovolania nájomníkov týchto bytov, prípadne došlo k späťvzatiu dovolania, prípadne dovolanie nebolo
podané. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 28. 06. 2010 okrem iného vyplýva, že dňa 28. 11. 2008
rozhodnutím katastrálneho úradu o povolení vkladu vlastníckeho práva došlo k prevodu vlastníckeho
práva zo spoločnosti Sekier, s. r. o., na N. G., ktorý v októbri 2009 previedol vlastnícke právo na N. G..
Odporca spochybnil vlastnícke právo N. G. s poukazom na to, že vlastníkom bytu je stále Sekier, s. r. o.
Zástupca navrhovateľa uviedol, že konanie 13C/24/2009, kde sa N. H. domáhal voči odporcovi Sekier,
s. r. o., so sídlom vo Zvolene a N. G. určenia vlastníctva a uloženie povinnosti uzavrieť kúpnu zmluvu,
toto konanie bolo zastavené Okresným súdom Zvolen dňa 19. 11. 2009, a to z dôvodu, že navrhovateľ
N. H. zobral svoj návrh v celom rozsahu späť. Neskôr podal odvolanie V.. I. N. proti tomuto rozhodnutiu,
pričom poukázal na to, že odvolací súd ku dňu konania (28. 06. 2010) o tomto ešte nerozhodol.
Odvolací súd vo vzťahu k danej informácii konštatuje zistiac z vlastných registrov, že predmetné konanie
13C/24/2009 je právoplatne skončené, pričom Okresný súd Zvolen uznesením zo dňa 19. 11. 2009
konanie zastavil v celom rozsahu, uznesením zo dňa 04. 02. 2010
nepripustil zastúpenie navrhovateľa (N. H.) V.. I. N.. V konaní vedenom na odvolacom súde pod sp. zn.
14Co/135/2010 zo dňa 29. 06. 2010 odvolanie odmietol podľa ust. § 218 ods. 1 písm. c) O. s. p., pretože
odvolanie bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.
Z výpisu z listu vlastníctva č. 2109 ku dňu 10. 09. 2014 vyplýva, že vlastníčkou sporného bytu je
navrhovateľka v podiele 1/1.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že pokiaľ sa odporca vo vyššie uvedenom konaní domáhal svojho nároku,
toto konanie bolo právoplatne zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu, ktorým uplatňoval svoje právo na
odkúpenie k spornému bytu ako nájomník za regulovanú cenu. Z obsahu spisu ani pripojených spisov
vyššie citovaných nevyplýva, že by sa odporca iným spôsobom domáhal svojich nárokov, resp. že by
bol v nich úspešný. Odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ namieta vlastnícke právo navrhovateľky a k
tomu patriace práva vlastníka vo vzťahu k daniu výpovede a podobne, odporca v riadnom konaní toto
právo nepreukázal, ani nespochybnil. Treba podotknúť, že prípadné prejudiciálne vyriešenie neplatnosti
darovacej zmluvy vo vzťahu k navrhovateľke by samo o sebe nemalo znamenať zmenu zápisu v katastri
nehnuteľností ohľadom vlastníctva a tak aj spochybnenie vlastníckeho práva teraz zapísanej vlastníčky
bez výroku rozhodnutia súdu, ktorým by došlo k zmene zápisu na liste vlastníctva v prospech iného
vlastníka. Vzhľadom na to, že odporca neuspel so svojím návrhom na začatie konania, ktorým sa
domáhal uzavretia kúpnej zmluvy na sporný byt, sa jeho právne postavenie vo vzťahu k vlastníctvu
nemení.Vzhľadomnadoterajšieprávanavrhovateľkynemožnovylúčiťdobudúcna,žemôžepodaťnávrh
na vypratanie z bytu, resp. výpoveď z nájmu bytu, avšak aj v takomto prípade súd bude skúmať, či
výpoveď je dôvodná, prípadne, či sú splnené podmienky pre vypratanie bytu. Vzhľadom na skutočnosť,
že odporca spochybňuje právo navrhovateľky uplatniť svoje vlastnícke práva, môže sa daného práva
domáhať v samostatnom konaní o určenie takéhoto práva, ktoré považuje za neisté, a to vo vzťahu k
trvaniu nájomného vzťahu.
Pokiaľ sa navrhovateľka domáhala vypratania bytu odporcom a naďalej nemieni toto právo voči
odporcovi uplatňovať, nemožno ju nútiť vo vedení daného sporu voči odporcovi. Podľa názoru
odvolacieho súdu v tomto prípade právo navrhovateľa je silnejšie ako právo odporcu a ním uvádzané
vážne dôvody, pre ktoré by nemohla navrhovateľka návrh na začatie konania zobrať späť. Uplatnený
dôvod nemôže byť vážnym preto, že pokiaľ by súd v takomto konaní aj naďalej pokračoval a ak by aj
návrh zamietol z určitých dôvodov, vyjadrené pochybnosti a námietky odporcu, aj pokiaľ by boli riešené
prejudiciálnou otázku, by na postavení odporcu nič nezmenili, pretože by o tomto spochybnenom práve
nebolo rozhodnuté výrokom rozsudku, ktorý je záväzný.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 v spojení s § 151
O. s. p., kedy v odvolacom konaní bola úspešná navrhovateľka, trovy odvolacieho konania nenavrhla
nahradiť, preto jej ich súd nepriznal.
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.