Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 28, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/151/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011200705
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:1011200705.2

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: JUDr. Martina Mrázová (predtým JUDr. Dušan Pohovej),
správca konkurznej podstaty úpadcu "TAZ, a.s., v likvidácii, IČO: 36 227 803, so sídlom Coburgova
84, Trnava", proti žalovanému: O. T., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XX, Q., o zaplatenie 417,68 eur
a príslušenstva, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Mgr. Ing. Pavol Korytár,
Sladovnícka 13, Trnava, správca úpadcu "Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii, IČO:
00 009 199, so sídlom Trnava", zast. Mgr. Mgr. Pavlom Sojkom, PhD., advokátom, Námestie Matice
slovenskej 1713/8, Dubnica nad Váhom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č.
k. 17C/116/2011 - 75 zo dňa 22. novembra 2011, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa pripustil vedľajšie účastníctvo Mgr. Ing. Pavla Korytára,
Sladovnícka 13, Trnava, správcu úpadcu "Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii, IČO:
00 009 199, so sídlom Trnava, do konania na strane žalovaného, keď dospel k záveru, že v zmysle
§ 93 ods. 1, 3 a 4 O.s.p. vedľajší účastník má právny záujem na výsledku konania vo veci (v ktorej
predmetom sporu je zaplatenie plnení spojených s užívaním bytu), keďže súd bude ako prejudiciálnu
otázku riešiť, kto bol vlastníkom resp. prenajímateľom bytu v rozhodnom období, keď tak žalobca, ako
aj vedľajší účastník tvrdili, že mali v rozhodnom období postavenie prenajímateľa.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa v zmysle § 221 ods. 1 písm. c) O.s.p. zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na
opätovné prejednanie. Podľa žalobcu nebol medzi vedľajším účastníkom Mgr. Ing. Pavlom Korytárom,
Sladovnícka 13, Trnava, správcom úpadcu "Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii,
IČO: 00 009 199, so sídlom Trnava a účastníkmi konania v uvedenom čase žiaden právny vzťah, pretože
do 29.03.2009 bol ako vlastník nehnuteľností, v ktorom sa nachádza aj byt žalovaného vedený úpadcu
"TAZ, a.s., v likvidácii, IČO: 36 227 803, so sídlom Coburgova 84, Trnava" a k zmene vlastníctva po
29.03.2009 došlo na spoločnosť IUS EST ARS BONI ET AEQUI, s.r.o. Ani neskôr sa vedľajší účastník
nestal vlastníkom predmetných bytov, pretože tieto mala neskôr vo vlastníctve spoločnosť TAZ - Správa
a predaj bytov nájomcom, s.r.o., z ktorej boli tieto prevedené na jednotlivých nájomcov. Z procesného
hľadiska by mohla mať potom právny záujem na výsledku sporu spoločnosť IUS EST ARS BONI ET
AEQUI, s.r.o., resp. spoločnosť TAZ - Správa a predaj bytov nájomcom, s.r.o.

Vedľajší účastník sa vyjadril k odvolaniu v tom smere, že svoj právny záujem na výsledku
konania, ktorý je predpokladom jeho účasti v konaní zdôvodnil a preto navrhol, aby odvolací súd
rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. Uviedol, že žalobcovi pravdepodobne len
omylom v neprebernom množstve žalôb, ktorými takpovediac ,,zaplavuje„ súdy unikla skutočnosť, že
vedľajší účastník bol účastníkom súdneho konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp.zn.

44Cbi/6/2007 o vylúčenie nehnuteľností zo súpisu, v ktorom bola jeho žaloba zamietnutá pričom
právnym následkom takto právoplatne skončenej veci je - inter alia - aj to, že nehnuteľnosť, ktorá je
predmetom tohto konania, je zapísaná v súpise úpadcu "Trnavské automobilové závody, štátny podnik
v likvidácii, IČO: 00 009 199, so sídlom Trnava", z čoho pre vedľajšieho účastníka ako správcu úpadcu
vyplývajú ďalšie práva súvisiace so správou a speňažovaním takéhoto majetku.

Odvolací súd prejednal podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. celú vec (o prípustnosti vedľajšieho účastníctva)
podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že vyriešenie spornej
otázky (t.j. či má vedľajší účastník právny záujem na výsledku tohto konania) súdom prvého stupňa treba
považovať za správne a odvolaniu nebolo možno priznať vecný úspech.

Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že žalobca ako správca konkurznej podstaty úpadcu
"TAZ, a.s., v likvidácii, Trnava, Coburgova 84" (na ktorého bol konkurz vyhlásený uznesením Krajského
súdu v Bratislave, sp. zn. 3K/105/99 z 21.12.1999) zahrnul do súpisu majetku patriaceho do podstaty
okrem iného aj byt žalovaného (resp. presnejšie celý bytový dom, v ktorom sa byt nachádza). Neskôr
však Okresný súd Trnava v konaní jeho sp. zn. 25K/2/2007 - 1144 (teda v konkurznej veci úpadcu
„Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava“, čiže úpadcu, ktorého správcom je
vedľajší účastník) nariadil predbežné opatrenie, ktorým zakázal žalobcovi z prejednávanej veci (JUDr.
Pohovejovi) nakladať aj s bytovým domom súp. č. 6014 na parcele č. 8399/70 pre obec a katastrálne
územie Trnava, pričom Krajský súd v Bratislave (ako súd odvolací) takéto uznesenie práve na základe
odvolania JUDr. Pohoveja svojim uznesením z 29. januára 2009 sp. zn. 1CoKR/17/2008 zmenil a návrh
na predbežné opatrenie zamietol. V odôvodnení takéhoto zmeňujúceho uznesenia sa nachádza ako
záver o právach k veci zaradenej do súpisu na strane toho správcu, ktorý vec do súpisu zahrnul ako prvý
(ktorým správcom v rovine sporu žalobcu a vedľajšieho účastníka z prejednávanej veci bol žalobca),
a to až do rozhodnutia o excindačnej (vylučovacej) žalobe, tak aj názor, podľa ktorého Okresný súd
Trnava excindačnú žalobu žalobcu voči vedľajšiemu účastníkovi (vo veci vedenej takýmto súdom pod
sp. zn. 44Cbi/6/2007) nemal prejednávať, nakoľko tomu mala brániť prekážka skôr začatého konania
o tej istej veci. Tú má predstavovať konanie Krajského súdu v Bratislave pod sp. zn. 68Cbi/10/2010, i
keď v takomto prípade s postavením účastníkov v tzv. opačnom garde a prebiehajúce na základe žaloby
sledujúcej vylúčenie veci, t.j. aj bytového domu s bytom žalovaného zo súpisu podstaty vykonaného
žalobcom, kde však konanie má byť prerušené do skončenia konania Okresného súdu Trnava sp. zn.
13C/279/99 (o určenie vlastníckeho práva k majetku pojatému do súpisu žalobcom). Aj v čase vydania
uznesenia Krajského súdu v Bratislave v konkurznej veci bolo aj tomuto súdu známe, že excindačnú
žalobu žalobcu Okresný súd Trnava už rozsudkom z 26. marca 2008 č. k. 44Cbi/6/2007 - 653 zamietol
a takýto jeho rozsudok na odvolanie žalobcu Krajský súd v Trnave rozsudkom z 23. septembra 2008
č. k. 21CoKr/4/2008 - 767 potvrdil.

Ak žalobca neuspel s námietkou neoprávnenosti pojatia bytového domu s bytom žalovanej do
súpisu majetku patriaceho do konkurznej podstaty úpadcu reprezentovaného vedľajším účastníkom,
v skutočnosti tým bola konštatovaná existencia práva uplatňovaného žalobcom na strane vedľajšieho
účastníka. Tu sa totiž muselo vychádzať nielen z ďalšej skutočnosti známej tunajšiemu súdu z jeho
rozhodovacej činnosti (teda bez potreby vykonávania na ňu osobitného dokazovania podľa § 121 O.s.p.)
a síce, že excindačná žaloba žalobcu nebola zamietnutá len z formálnych, ale i z vecných dôvodov;
ale tiež z toho, že treba považovať za prakticky vylúčené, aby s rovnakým výsledkom mohlo skončiť
aj dosiaľ neskončené konanie vedené na základe excindačnej žaloby vedľajšieho účastníka (teda že
by tu mohla existovať situácia, v ktorej by sa jednou i druhou takouto žalobou domáhala rozhodnutia
osoba bez právneho vzťahu k veci a právo k veci zaradenej do súpisu by tak malo patriť celkom inej - z
pohľadu žalobcu a vedľajšieho účastníka tretej osobe). I pri vyjdení z úvahy Krajského súdu v Bratislave
o existencii práva k veci po jej zaradení do súpisu v poradí prvým správcom na strane takejto osoby, a to
až do rozhodnutia o excindačnej žalobe potom významným v prejednávanej veci bolo, že tu k uplatneniu
práva na zaplatenie úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu došlo až po rozhodnutí o excindačnej
žalobe žalobcu.

Práve to bol ale dôvod, pre ktorý vyriešenie tejto otázky prislúchalo okrem konania o určenie vlastníckeho
práva (spomenutého vyššie) aj konaniu v prejednávanej veci a iným jemu obdobným konaniam s

druhovo totožným predmetom (v ktorých pred rozhodnutím o práve na žalobou požadované plnenie,
a to až do právoplatnosti vecného rozhodnutia o tzv. vlastníckej žalobe, pokiaľ k takému rozhodnutiu
pravda dôjde, si je nutné vyriešiť a zodpovedať predbežnú otázku, komu v rozhodnom
období prislúchalo postavenie vlastníka a najmä prenajímateľa bytu, za ktorý sa žiada zaplatenie úhrad
za plnenia spojené s užívaním bytu). Tým bol ale zároveň daný aj právny záujem osoby, ktorej sa
už z takéhoto právneho dôvodu plnilo, na výsledku konania v prejednávanej veci. Je totiž celkom
zjavné, že prípadný úspech žaloby v prejednávanej veci (spojený s konštatovaním práva na strane
žalobcu) by logicky viedol k následnej požiadavke žalovanej na vrátenie jej plnenia poskytnutého ňou
predtým vedľajšiemu účastníkovi. Pretože potom na právny záujem teória občianskeho procesného
práva a i relevantné závery doterajšej rozhodovacej praxe súdov už v prípade ohrozenia práva a nie až
jeho porušenia (v tejto súv. por. napr. i komentáre a prevažujúcu judikatúru k podmienke naliehavého
právneho záujmu na určení podľa § 80 písm. c) O.s.p.), bolo mimo akúkoľvek pochybnosť, že nešlo prijať
argumentáciu žalobcu snažiacu sa podsunúť názor, podľa ktorého by právny záujem osoby vstupujúcej
do konania ako vedľajší účastník na jeho výsledku (konania) mohla založiť len existencia sporu medzi
žalovanou a takouto osobou (rozumej už existujúca potreba čeliť požiadavke na vrátenie plnenia) a nie
už aj hrozba, že sa tak stane. Prijatie opačného výkladu by totiž pomerne absurdne vedľajšie účastníctvo
osoby, ktorej sa plnilo, podmieňovalo podaním žaloby o vrátenie plnenia aj v tých prípadoch, v ktorých
ten, kto plnil, buď sám nemá celkom jasno, na strane ktorého z možných veriteľov (rozumej osôb
sporiacich sa o také postavenie) je právo, alebo naopak nemá (až do preukázania, resp. rozhodnutia
o opaku) dôvod pochybovať o tom, že takéto postavenie prislúcha práve osobe usilujúcej sa tu o post
vedľajšieho účastníka.

Vedený týmito úvahami preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z dôvodu vecnej
správnosti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania potom (rovnako ako pred ním súd prvého stupňa o trovách
konania prvostupňového) nerozhodoval, nakoľko tu šlo len o procesné (čiastkové) rozhodnutie v
naďalej prebiehajúcom konaní, v ktorom vyporiadanie sa s otázkou náhrady trov konania prislúcha až
konečnému rozhodnutiu.

Uvedené rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.