Uznesenie – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 27, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1To/101/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414010057
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kamil Ivánek
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1414010057.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Kamila Ivánka a sudcov JUDr.
Ivety Zelenayovej a JUDr. Magdalény Blažovej, v trestnej veci proti obžalovanému A. A., stíhanému pre
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 3T/17/2014 zo dňa 22.05.2014, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 27. augusta 2014 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného A. A., nar. X.X.XXXX v A. sa z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súdu I. stupňa bol obžalovaný A. A. uznaný za vinného z prečinu ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

dňa 16.07.2013 o 14.30 h v Bratislave, na G. ulici č. 7/A, v B. O. Ž., s hladinou alkoholu v dychu 1,44

mg/l vykonávala zamestnanie ošetrovateľa, hoci v jeho opatere bolo v tom čase počas pracovnej zmeny
16 pacientov postihnutých demenciou Alzheimerového typu, prejavujúcou sa dezorientáciou postihnutej
osoby, ktorí boli úplne odkázaní na opateru obvineného, pričom obvinený v rámci náplne práce počas
kritickej pracovnej zmeny mal taktiež pomáhať premiestňovať sa takto postihnutých pacientov so
sťaženou mobilitou a v dôsledku opitosti obvineného hrozil ich pád a zranenie, mal zabezpečovať
polohovanie pacientov, ktoré mohol zanedbať, mal na starosti podávanie stravy pacientom a u pacientov

odkázaných na diétnu stravu hrozilo, že im nebude podaná správna strava, ďalej mal zabezpečovať
kŕmenie pacientov, pri ktorom hrozilo ich udusenie, taktiež mal zabezpečovať dodržovanie pitného
režimu, pričom v tom čase bolo extrémne teplo.

Súd I. stupňa pre uvedený prečin obžalovaného A. A. podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 3, § 36 písm.
l/ Tr. zák. odsúdil k trestu odňatia slobody vo výmere 3 mesiace.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne odložil.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 18 mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. por. k trestu zákazu činnosti spočívajúci v zákaze vykonávať zamestnanie

ošetrovateľa v trvaní 2 roky.

Podľa § 79 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. mu bolo uložené ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou
formou.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote dňa 17.07.2014 na č.l. 105 odvolanie proti výroku o treste

zákazu činnosti a proti výroku o uložení ochranného liečenia obžalovaný A. A., v ktorom uviedol, že na
výkon práce ošetrovateľa, nakoľko má zaplatené kurzy opatrovateľa, nie ošetrovateľa má zákaz na 2roky, ktorý prosí zrušiť. Protialkoholické liečenie absolvoval na Hraničnej ulici v Bratislave minulý rok,
taktiež od toho roku abstinuje. Chodí dobrovoľne na skupiny čistých, pre lieky každý polrok, môže a
bude chodiť na dobrovoľné posilovačky na Hraničnú po dvoch týždňoch na detoxe.

Vovecibolurčenýtermínverejnéhozasadnutianadeň27.08.2014,naktorýbolriadneavčaspredvolaný
obžalovaný A. A., čo preukazuje doručenka zo dňa 13.08.2014, obžalovaný sa však nedostavil a svoju
neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnil. Vzhľadom na skutočnosť, že boli splnené všetky zákonné
podmienky, odvolací súd v súlade s § 293 ods. 5 Tr. por. vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti

obžalovaného A. A..

Na verejnom zasadnutí konanom dňa 27.08.2014 zástupkyňa Krajskej prokuratúry navrhla podané
odvolanie ako nedôvodné zamietol.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 315 ods. 1 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť

odvolania (306 ods. 1 Tr. por.) a tým absenciu dôvodov u nich na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo
ods. 3 Tr. por. a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len
vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolanie

obžalovaného A. A. nie je dôvodné.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na

chyby,ktoréneboliodvolaniuvytýkané,prihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovalipodaniedovolaniapodľa
§ 371 ods. 1.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Súd I. stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazy potrebné na rozhodnutie o
obžalobnom návrhu tak, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto dôkazy aj správne
jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. vyhodnotil.

S poukazom na ustanovenie § 317 ods. Tr. por. si odvolací súd v celom rozsahu osvojil odôvodnenie

napadnutého rozsudku a odkazuje na jeho príslušnú časť, bez potreby v celom rozsahu ho opakovať.

Odvolací súd dáva do pozornosti mimoriadne podstatnú skutočnosť a to, že obžalovaný A.Á. A. vyššie
uvedeným odvolaním napadol výlučne výrok o treste zákazu činnosti, ako aj výrok o uložení ochranného
liečenia, takže odvolací súd bol obmedzený revíznym princípom podľa § 317 Tr. por. a teda v konečnom

dôsledku bol oprávnený preskúmať a preskúmal iba tieto napadnuté výroky.

Odvolacísúdnevzhliadolžiadnepochybenievovýrokuotreste zákazučinnostivnapadnutomrozsudku.
Súd I. stupňa pri ukladaní trestu rešpektoval účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. a jeho druh a
výmeru určil v súlade s hľadiskami vyjadrenými v § 34 ods. 4 Tr. zák.

Správne postupoval súd I. stupňa, keď v súlade s § 38 ods. 2 Tr. zák. prihliadol na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a zistil existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti
uvedenej v § 36 písm. l/ Tr. zák., t.j. že obžalovaný sa k spáchaniu predmetnej prejednávanej trestnej
činnosti v plnom rozsahu priznal a túto aj oľutoval, priťažujúca okolnosť nebola zistená žiadna.

Z uvedeného teda vyplýva, že pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je 1:0, v dôsledku čoho
podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. sa horná hranica základnej trestnej sadzby znižuje o jednu tretinu.

Správne teda postupoval súd I. stupňa, keď obžalovanému v súlade s § 61 ods. 2 Tr. zák. uložil

trest zákazu činnosti vykonávať zamestnanie ošetrovateľa vo výmere 2 roky. Obžalovaný A.E. A. bol
počas páchania prejednávanej trestnej činnosti výrazne pod vplyvom alkoholických nápojov, takže po
danú dobu uloženého zákazu činnosti nebude môcť vykonávať zamestnanie ošetrovateľa tak, aby sazamedzilo jeho osobe, aby opätovne neohrozoval tie osoby, ktoré by boli zverené do jeho opatery
ošetrovateľa.

V tejto súvislosti sa odvolaciemu súdu žiada podotknúť, že ustanovenie § 38 ods. 2 Tr. zák. platí aj pri
tomto druhu trestu, takže pomer a určenie okolností bolo potrebné uviesť vo výroku aj tohto druhu trestu.
Základné rozpätie v § 61 ods. 2 Tr. zák. je 1 až 10 rokov, v dôsledku čoho podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. sa
horná hranica základnej trestnej sadzby znižuje o jednu tretinu na rozpätie 1 až 7 rokov. Takto uložený
trest zákazu činnosti je teda uložený súdom I. stupňa správne pri dolnej hranici zníženej trestnej sadzby

a neuvedenie okolností v samotnom výroku je len formálnym pochabením, ktoré nemá žiaden vplyv na
zákonnosť a vecnú správnosť napadnutého výroku.

Čo sa týka odvolacej námietky obžalovaného A. A., ktorý poukazoval na skutočnosť, že v súčasnosti
absolvuje kurz opatrovateľstva, v dôsledku čoho žiadal o zrušenie uloženého trestu zákazu činnosti
vykonávať zamestnanie ošetrovateľa, odvolací súd konštatuje, že funkcie opatrovateľa a ošetrovateľa

nie sú totožné. Ak obžalovaný bude vykonávať funkciu opatrovateľa, neporuší uložený trest zákazu
činnosti vykonávať zamestnanie ošetrovateľa, pretože mu nebol uložený aj trest zákazu činnosti
vykonávať zamestnanie opatrovateľa.

Správne taktiež postupoval súd I. stupňa, keď obžalovanému A. A. uložil v súlade s ustanovením § 73

ods. 2 písm. d/ Tr. zák. aj ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou, pretože zo záverov
znaleckého posudku znalkyne A.. D. S. vyplýva, že obžalovaný je dlhodobo závislý od alkoholu a
znalkyňa napokon aj navrhla uložiť protialkoholickú liečbu ambulantnou formou.

Čo sa týka odvolacej námietky obžalovaného A. A., podľa ktorej v roku 2013 absolvoval ambulantnú

protialkoholickú liečbu v CPLDZ na Hraničnej ulici v Bratislave, odvolací súd konštatuje, že v prípade,
ak sa tieto tvrdenia preukážu ako pravdivé, môže obžalovaný po predložení dokladov preukazujúcich
ich oprávnenosť požiadať o upustenie od výkonu uloženej liečby, nakoľko zanikli dôvody, na základe
ktorých bola liečba uložená. Ak sa však preukáže, že tieto dôvody stále trvajú, bude povinný uloženú
liečbu v celosti vykonať.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu napadnutých výrokov rozsudku
súdu I. stupňa, odvolanie obžalovaného A. A. ako nedôvodné v zmysle § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.