Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, August 27, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/52/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712204766
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8712204766.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: I. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., J. XXXX/X, štátny
občan SR, právne zastúpeného advokátom JUDr. Marianom Ďuranom, PhD., so sídlom Žilina 010 01,
Tajovského 5, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom
Bratislava81105,Štefánikova17,IČO:31595545,ozaplatenie589,10eurspríslušenstvom,oodvolaní
žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 11C/94/2012-187 zo dňa 28.2.2014, takto:

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o náhrade trov
konania.

Z a v ä z u j e žalovaného zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Mariana Ďuranu,
PhD. náhradu trov odvolacieho konania v sume 33,76 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohoto
uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým uznesením uložil odporcovi (v ďalšom texte žalovanému - § 79 ods. 1
O.s.p.) zaplatiť navrhovateľovi (v ďalšom texte žalobcovi - § 79 ods. 1 O.s.p.) sumu 589,10 eur s úrokom
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 589,10 eur odo dňa 22.2.2012 až do zaplatenia a nahradiť
trovy konania za zaplatený súdny poplatok v sume 35,- eur a z titulu trov právneho zastúpenia vo výške
771,45 eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Po vykonanom dokazovaní vzal za preukázané, že žalobca podal dňa 29.3.2012 návrh na zaplatenie
istiny 589,10 eur s príslušenstvom, ktorý súd po vykonanom dokazovaní považoval za dôvodný. V

rozhodnej dobe bolo motorové vozidlo povinne zmluvne poistené u žalovaného, ktorý v zmysle, ktorý
v zmysle § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z., v spojení s § 4, ods. 2, zodpovedal za škodu spôsobenú
uvedeným motorovým vozidlom.

Výrok o trovách konania súd zdôvodnil citáciou § 142 ods. 1 O.s.p.. Základná sadzba tarifnej odmeny za
jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty 589,10 eur v zmysle ust. § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004
Z. z., predstavuje 38,17 eur za úkony právnej služby vymenované v odôvodnení rozhodnutia, spolu vo

výške 324,45 eur. Trovy právneho zastúpenia ďalej pozostávajú z náhrady režijného paušálu 6 x 7,63
eur (úkony realizované v roku 2012), 2 x 7,81 eur (za úkony realizované v roku 2013) a 1 x 8,04 eur (za
úkony realizované v roku 2014), t. j. v sume 69,44 eur. Náhrada za stratu času bola priznaná vo výške
207,32 eur. Náhrada cestových výdavkov za účasť na konaných pojednávaniach pozostávajúca

z paušálnej náhrady pri použití osobného motorového vozidla v sume 87,84 eur, z náhrady za
spotrebované pohonné hmoty a parkovného, bola priznaná v celkovej výške 170,24 eur.Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Napadol ním len výrok rozsudku
o náhrade trov konania. Tento navrhol zmeniť tak, že súd prizná žalobcovi trovy konania vo výške,
ktorá bude primeraná k priznanej pohľadávke, alternatívne navrhol v tejto časti rozsudok zrušiť a vec

vrátiť súdu prvého stupňa. Ako dôvod uviedol, že vzhľadom na predmet konania, ktorým je uhradenie
istiny vo výške 589,10 eur, sa podľa § 200ea ods. 1, 2, 3 O.s.p. jedná o drobný spor. Súd priznal trovy
konania podľa § 142 ods. 2 O.s.p., pričom sa nevyjadril k možnej aplikácii § 150 ods. 2 O.s.p.. Preto
považuježalovanýrozhodnutievtejtočastizanepreskúmateľné.Aksútrovykonaniavdrobnýchsporoch
neprimerané voči pohľadávke, práve pomer výšky trov k výške pohľadávky je rozhodujúcim kritériom v

drobných sporoch na uplatnenie § 150 ods. 2 O.s.p..

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení navrhol napadnutú časť rozsudku potvrdiť a priznať žalobcovi
náhradu trov konania vo výške 59,49 eur. Ako dôvod uviedol, že pre aplikáciu § 150 ods. 2 O.s.p. by
muselo ísť o výnimočnú situáciu. Na aplikáciu tohto ustanovenia neexistuje zákonné právo žalovaného
ako neúspešného účastníka, ale použitie predmetného ustanovenia je plne na uvážení súdu. Aplikácia
tohto ustanovenia slúži na odstránenie neprimeranej tvrdosti a dosiahnutie spravodlivosti pre účastníkov

konania. Hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá jej
prípadné nepriznanie úspešnému účastníkovi konania pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného
procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania obsiahnutú v ustanovení § 142 ods.
1 O.s.p.. Žalovaný v posudzovanom prípade je poisťovateľ, a teda profesionálny účastník poistného
vzťahu, pričom disponuje kvalifikovaným oddelením posudzujúcim likvidáciu poistných udalostí a v

tejto súvislosti vyvstávajúce zmluvné a právne otázky. Žalobca mal za to, že pri posudzovaní náhrady
trov v tomto konaní je potrebné prihliadnuť aj na ostatné ustanovenia O.s.p., napr. na § 143 O.s.p.,
v zmysle ktorých vyplýva, že pri rozhodovaní o trovách je potrebné prihliadať aj na správanie sa
účastníkov konania, a to najmä na správanie sa toho účastníka konania, ktorý dal príčinu na podanie
návrhu na začatie konania. Predmetné sporové konanie bolo iniciované výhradne z dôvodu, že žalovaný

zanedbal svoje povinnosti. Jeho postup nesie znaky účelovosti a tendenčnosti. V prípade, že by žalobca
svoje nároky na súde neuplatnil, výsledkom konania žalovaného by bol jeho hospodársky prospech.
V predmetnom konaní preto žalobca nevidí dôvod na aplikáciu § 150 ods. 2 O.s.p. a na výnimočné
prelomenie zásady zodpovednosti za výsledok sporového konania na strane žalovaného. Žalovaným
navrhovaný postup by bezdôvodne bránil žalovaného pri posudzovaní a likvidovaní tzv. drobných

nárokov v tom smere, že aj v prípade pochybenia a zanedbania povinnosti by žalovanému hrozil
nepriaznivý následok nanajvýš v povinnosti zaplatiť spornú sumu a trovy konania limitované do určitej,
vopred známej výšky (ako napr. násobok storného nároku, a podobne).

Podaným odvolaním nebol dotknutý výrok rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté o veci samej. V tejto časti
rozsudok nadobudol právoplatnosť a tak ho nebolo možné v rámci odvolacieho konania preskúmavať (§

159 ods. 1, 3, § 206 ods. 2 O.s.p.). Napadnuté rozhodnutie o náhrade trov konania nie je rozhodnutím o
veci samej. Preto túto časť rozsudku odvolací súd preskúmal bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 214 ods. 2 O.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutej časti rozsudku bol odvolací súd viazaný
dôvodmi podaného

odvolania do tej miery, že nebol oprávnený preskúmavať tento rozsudok z iných dôvodov, než ktoré

boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, čo v preskúmavanej veci nebolo dané (§ 212 ods.
1, 3 O.s.p.). Po preskúmaní napadnutej časti rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného v konečnom dôsledku nie je opodstatnené.

Podľa § 150 ods. 2 O.s.p., ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže

ich súd nepriznať alebo znížiť.

Za drobný spor sa považuje taký, ktorého predmet v priebehu konania nepresiahne sumu 1.000,-
eur. Toto ustanovenie bolo zapracované do Občianskeho súdneho poriadku na základe Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu - ďalej len Nariadenie. Touto právnou normou sú všeobecné súdy Európskej únie

priamo viazané. To platí aj v preskúmavanej veci, hoci Občiansky súdny poriadok stanovil výšku hodnotypredmetu konania v tvz. drobných sporoch na nižšej úrovni, ako je stanovená v Nariadení. S účinnosťou
od 1.1.2013 sa zvýšila hranica hodnoty sporu, ktorý je treba považovať za „drobný“ z pôvodných 500,-
eur na 1.000,- eur. Súdy sú povinné pri svojom rozhodovaní aplikovať procesné právo platné v čase ich

rozhodovania. Preto nepochybne preskúmavanú vec je treba považovať za tzv. drobný spor.

Vtakýchtodrobnýchsporochsúdprirozhodovaníonáhradetrovkonaniavoformevyužitiamoderačného
práva nezohľadňuje dôvody hodné osobitného zreteľa a nemusí ani ísť o výnimočnú situáciu, ktoré sú
podmienkou pre aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p.. Postačuje, že sa jedná o drobný spor a v takom prípade
súd skúma primeranosť náhrady trov konania uplatňovanej úspešným účastníkom voči neúspešnému

účastníkovi.

V tejto súvislosti Ústavný súd SR zaujal právny názor v Náleze z 25.5.2010 sp. zn. III.ÚS 44/2010-26.
Bol toho názoru, že súd nemôže nepriznať nárok na náhradu trov konania iba na základe všeobecného
zdôvodnenia, že v tomto prípade by bolo uloženie povinnosti žalovanému nahradiť trovy konania
sťažovateľovi„neprimeraneprísne“,alebo„ževýškatrovprávnehozastúpeniajeneprimeranávočivýške
pohľadávky...“. Podobne Ústavný súd ČR vyhlásil Nález sp. zn. I.ÚS 3623/2011 pre rozhodovanie o

náhrade trov konania v sporoch o peňažné plnenie do 10.000,- Kč (o tzv. bagateľné veci) v prípadoch
„formulárových“ žalôb. Bol toho názoru, že ohľadom náhrady trov konania musia súdy aj v konaní o
peňažnom plnení do 10.000,- Kč ctiť zásadu úspechu vo veci (§ 142 ods. 1 O.s.p.). Ak sa jedná o
konanie v tzv. bagateľnej veci, ktoré bolo začaté „formulárovou žalobou“ a nárok je uplatňovaný voči
spotrebiteľovi, potom s ohľadom na potrebu dodržania princípu proporcionality medzi výškou vymáhanej

čiastky a trov konania, považuje Najvyšší súd ČR za spravodlivé, aby výška odmeny za zastupovanie
žalobcu advokátom bola určená len ako ekvivalent jednonásobku vymáhanej istiny.

Vychádzajúc z týchto zásad, no predovšetkým z pomeru prisúdenej istiny a jej príslušenstva k výške
prisúdenej náhrady trov právneho zastúpenia, je odvolací súd toho názoru, že táto náhrada nie je
neprimeraná. Preto potom, čo v súlade s § 213 ods. 2 O.s.p. odvolací súd vyzval účastníkov, aby sa

vyjadrili k možnému použitiu ustanovenia § 150 ods.

2 O.s.p., napadnutú časť rozsudku potvrdil (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Úspech v odvolacom konaní mal žalobca. Preto mu v súlade s § 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p. vzniklo
právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov odvolacieho konania. Žalobca si uplatnil náhradu
trov právneho zastúpenia za napísanie vyjadrenia k podanému odvolaniu.

Predmetom odvolacieho konania boli len trovy prvostupňového konania vo výške 771,45 eur, ktoré tvoria
tarifnú hodnotu odvolacieho konania (§ 9 ods. 1 a § 10 ods. 2 Vyhlášky číslo 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb - ďalej len Vyhláška).

Základná sadzba za jeden úkon právnej služby vypočítaná z tejto tarifnej hodnoty sa rovná sume 51,45
eur. Pretože predmetom odvolacieho konania nebolo odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej, znižuje

sa základná sadzba tarifnej odmeny na jednu polovicu (§ 14 ods. 3 písm. d) Vyhlášky), t. j. na sumu
25,72 eur. Pretože vyjadrenie žalobcu bolo spracované dňa 2.7.2014, zvyšuje sa výška náhrady v súlade
s § 16 ods. 3 Vyhlášky o paušálnu náhradu miestneho prepravného a miestnych telekomunikačných
poplatkov v sume 8,04 eur.

Žalobca si neuplatnil zvýšenie tejto náhrady v súlade s § 18 ods. 3 Vyhlášky o 20 % daň z pridanej

hodnoty. Z týchto dôvodov odvolací súd priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania len vo výške
33,76 eur.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák.
č. 757/2004 Z. z. o súdoch).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.