Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, August 25, 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/2/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112200265
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Dubovcová
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3112200265.5

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľa I.. U. F., nar. XX.X.XXXX, bytom v A., R. U. č. XX/
XX, proti odporcovi VAE CONTROLS Prievidza, s.r.o. v reštrukturalizácii, IČO: 316 32 343, so sídlom v
Banskej Bystrici, Sládkovičova ul.č. 53, v konaní o odstránenie stavby takto

r o z h o d o l :

Súd konanie o odstránenie stavby - betónového základu, postaveného na parc. reg. K. č. XXXX/X v k.ú.
P. z a s t a v u j e.

Súd p o s t u p u j e vec Obci P..

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 5.1.2012 sa navrhovateľ domáhal, aby súd rozhodol o
povinnosti odporcu odstrániť betónový základ po silo, ktorý sa nachádza na parc. reg. K. č. XXXX/X v
k.ú. P. t.j. na pozemku navrhovateľa.

Prípisom zo dňa 12.3.2013 požiadal tunajší súd obecný úrad ako stavebný úrad o vyjadrenie, či
betónový základ pod silo je stavbou v zmysle § 43 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a

stavebnom poriadku, či na jeho výstavbu je potrebné stavebné povolenie resp. ohlásenie stavby a ak
áno, či ide o stavbu postavenú bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez oznámenia
stavebnému úradu podľa § 57 ods. 2 Stavebného poriadku pri stavbách, ktoré treba ohlásiť. Zo strany
stavebného úradu bola 25.3.2013 súdu poskytnutá informácia, že betónový základ je súčasťou stavby,
na ktorú je potrebné povolenie. Stavebný úrad taktiež uviedol, že stavba betónového základu bola
súčasťou overenej projektovej dokumentácie, ktorá bola neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia o zmene

v užívaní stavby, pričom navrhovateľ bol prítomný na miestnom pojednávaní a v zápisnici podpísal, že
bol oboznámený s predloženou projektovou dokumentáciou.

Nakoľko rozhodnutie o zmene v užívaní stavby bolo pre viaceré pochybenia úradu zrušené nadriadeným
orgánom a stavebný úrad súdu neodpovedal na otázku, či na predmetnú stavbu bolo alebo nebolo
vydané stavebné povolenie, ktoré je potrebné, súd opätovne dňa 16.7.2014 dotazoval stavebný úrad,
aby mu oznámil, či po zrušení prvostupňového rozhodnutia G. P. zo dňa 18.2.2009, č. P. XXXX/XXXX-

XXX/Mi Krajským stavebným úradom v Trenčíne bolo týmto úradom rozhodnuté o dodatočnom povolení
stavby - sila na pozemku č. XXXX/X v k.ú. P. alebo táto stavba nemá vydané stavebné povolenie ani
v súčasnosti.

Na opakovaný dotaz súdu stavebný úrad - Obec P. zaslal súdu oznámenie, v ktorom uviedol, že na
základe zrušenia rozhodnutia druhostupňovým orgánom začal stavebný úrad konanie o dodatočnom
povolení alebo odstránení stavby. Bolo zvolané rokovanie o pokus o dohodu. Nakoľko sa dotknuté strany

nedohodli a stavebný úrad mal dôkaz o tom, že prebieha vo veci súdne konanie, bolo konanie prerušenédo ukončenia predmetného súdneho sporu t.j. vyriešenia predbežnej otázky, čo znamená, že doposiaľ
nebolo vydané rozhodnutie. Rovnako uviedol, že navrhovateľ sa zúčastnil na pôvodnom miestnom
pojednávaní, ku zmene v užívaní stavby, kde sa oboznámil s projektovou dokumentáciou, čo potvrdil

svojím podpisom zápisnice, ako aj ústne sa vyjadril, že očakáva, že sa čo najskôr začne s prevádzkou
lisovne. Stavebný úrad po vydaní rozhodnutia nesprávne vyhodnotil, že poštová obálka, ktorá bola do
vlastných rúk a nebola v lehote prevzatá navrhovateľom, na základe čoho bolo rozhodnutie označené
právoplatnosťou. Stavebný úrad konal v dobrej viere a predpokladal, že obe strany sú obchodní partneri.
Napriek tomu, že prevádzka aj stavba sila sa uskutočňovala v areáli navrhovateľa, ten nemal so stavbou

2 roky problém, pokiaľ nedošlo k vzájomným nezhodám alebo obchodným sporom. Pán F. sa začal o
doručenie rozhodnutia zaujímať až cca po dvoch rokoch od začatia stavby a spochybnil overený súhlas
so stavbou základu pod silo, ktorý bol podpísaný na základe geometrického plánu a aj súhlas s užívaním
sociálnych zariadení, keď spochybňoval aj svoj podpis.

Súd taktiež zistil, že predmetná stavba nie je evidovaná na liste vlastníctva t.j. nie je zapísaná v katastri
nehnuteľností .

Podľa § 103 Občianskeho súdneho poriadku kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Jednou z podmienok konania je aj právomoc súdu na prejednanie veci.

Podľa § 7 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú
a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných,

obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné
orgány.

Základom právomoci občianskoprávneho súdu je čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa
ktorého súdy rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach; súdy preskúmavajú aj
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov

orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. Ústava vymedzuje všeobecnú právomoc civilného súdu.
Zákon potom podrobnejšie upravuje otázky, o ktorých je občianskoprávny súd oprávnený a povinný
rozhodovať. Tieto otázky tvoria obsah pojmu právomoc občianskoprávneho súdu. Existencia súdnej
právomoci je procesná podmienka (§ 103, 104). Jej splnenie súd skúma z úradnej povinnosti v každom
štádiu konania a na každom stupni; jej nedostatok je odstrániteľný len novou zákonnou úpravou, a preto

záver o nedostatku právomoci zásadne vedie k zastaveniu konania (§ 103, § 104 ods. 1 a iné).

Zisťovanie právomoci civilno-právnych súdov spočíva vo vyriešení otázky, či je alebo nie je predpis,
upravujúci vzťah legitimácie súdu resp. iného orgánu.

Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)
stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie

a) závadnej stavby ohrozujúcej život alebo zdravie osôb, pokiaľ ju nemožno hospodárne opraviť,

b) stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia
stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi
iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom,

c) stavby, na ktorú bolo zrušené stavebné povolenie (§ 102 ods. 3),

d) dočasnej stavby, pri ktorej uplynul určený čas jej trvania alebo pominul účel, na ktorý bola zriadená.Podľa§117ods.1zákonač.50/1976Zb.oúzemnomplánovaníastavebnomporiadku(stavebnýzákon)
stavebným úradom je obec. Pôsobnosť stavebného úradu je preneseným výkonom štátnej správy.

Nakoľko obec P. je v zmysle príslušných právnych predpisov stavebným úradom (a týmto úradom

bol aj v čase podania žaloby 5.1.2012 s rovnakými právomocami podľa § 88 stavebného zákona),
súd konštatuje, že nemá právomoc na rozhodnutie o odstránení stavby. Zákonodarca túto právomoc
delegoval na iný orgán v rámci štátu, a to príslušnú obec, a preto súd nemôže vydať rozhodnutie, na
ktoré má právomoc iný orgán.

Podľa § 104 ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku ak ide o taký nedostatok podmienky
konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti t.j. nedostatok právomoci súdu a zákonné ustanovenia súd
konanie o odstránenie stavby, identifikovanej vo výroku rozhodnutia, zastavil.

Ak súd dospeje k záveru, že nie je daná jeho právomoc na konanie, je povinný zastaviť konanie a
a vysloviť, ktorému orgánu bude vec postúpená. Nakoľko na konanie o odstránení stavby, na ktorú
bolo zrušené stavebné povolenie resp. pri ktorej nie je vydané stavebné povolenie, hoci je potrebné, je

príslušný obecný úrad, súd vyslovil, že vec sa postupuje Obci P..

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, podľa
ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo
zastavené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.

Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody
odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.