Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, August 27, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/362/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112218566
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2112218566.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v právnej veci žalobcu: Telefónica Slovakia, s.r.o., IČO: 35 848 863, so
sídlom Einsteinova 24, Bratislava, zastúpeného spoločnosťou: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom
Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanej: W. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. O. č.
XX, o zaplatenie 1.242,29 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Trnava zo dňa 03.04.2013, č.k. 13C/167/2012-54, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd rozhodol tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi
sumu 1.242,29 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 9% p.a. zo sumy 427,98 Eur od 29.06.2009 do
zaplatenia, 9% p.a. zo sumy 414,34 Eur od 29.06.2009 do zaplatenia, 9,50% p.a. zo sumy 184,86 Eur za
obdobieod31.03.2009dozaplatenia,9%p.a.zosumy3,50Eurzaobdobieod27.06.2009dozaplatenia,

9,25% p.a. zo sumy 162,50 Eur za obdobie od 30.04.2009 do zaplatenia, 9% p.a. zo sumy 49,11 Eur od
29.05.2009 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaná je povinná zaplatiť trovy
konania žalobcu právnemu zástupcovi SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., v sume 240,20 Eur na účet číslo:
XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXXX, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil s použitím ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka,
§ 517 ods. 2, Občianskeho zákonníka, § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a v časti náhrady trov

konania ust. § 142 ods. 3 O.s.p. Vecne argumentoval stručne tým, že v zmysle uvedeného zákonného
ustanovenia zaviazal žalovanú k úhrade predmetnej pohľadávky s príslušenstvom tak ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku. Keďže žalovaná sa bližšie k predmetnej výške pohľadávky nevyjadrila,
iba formálne uviedla, že pohľadávka je premlčaná, neuviedla, za ktoré obdobie nároku žalobcu je podľa
jej názoru premlčaná, z týchto dôvodov sa súd touto námietkou nemohol zaoberať. Podľa § 142 ods.
1 O.s.p., súd priznal žalobcovi náhradu trov konania a právneho zastupovania vo veci advokátom, a to

vzhľadom na výsledok konania, v celkovej výške 240,20 Eur.

Proti tomuto rozsudku podala žalovaná odvolanie v celom rozsahu, ktorým sa domáhala, aby odvolací
súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil z dôvodu, že pohľadávka je v celom rozsahu
premlčaná, čo bolo zrejmé už len z listinných príloh žalobcu. Žalobca lehotu na podanie žaloby nesplnil.

Žalobca odvolací návrh nepodal, k odvolaniu žalovanej sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu
vyjadril tak, že žiadal odvolanie žalovanej ako oneskorené odmietnuť. Podľa odvolateľa tiež boli splnené
podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa § 153b ods. 2 O.s.p. V prípade, ak by odvolací

súd odvolanie neodmietol, navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a žalovanú zaviazať na náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 83,06 Eur.Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom

predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Ako prvé odvolací súd skúmal, či odvolanie bolo podané včas, v rámci 15-dňovej odvolacej lehoty.
Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaná predmetný prvostupňový rozsudok prevzala dňa 24.04.2013,
odvolacia lehota začala plynúť dňa 25.04.2013 a uplynula 09.05.2013. Odvolanie proti nemu podala
osobne dňa 13.05.2013 (č.l. 58). Žalovaná súdu doručila listinný dôkaz (č.l. 75-76), z ktorého vyplýva,
že predmetné odvolanie podala na súd prvého stupňa aj elektronicky - mailom dňa 09.05.2013, pričom
zo strany súdu jej bola doručená potvrdenka o prijatí.

Podľa § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice,
elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh
na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami, treba doplniť
písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní; podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným
elektronickým podpisom, doplniť netreba. Podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch

dní predložením jeho originálu. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.

Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolanie proti napadnutému rozsudku bolo žalovanou podané na súd
elektronicky dňa 09.05.2013 a doplnené bolo písomne dňa 13.05.2013, a teda bolo podané včas.

Z obsahu spisu bolo zistené, že žalobca si uplatňoval proti žalovanej zaplatenie istiny 1.242,29 Eur s
príslušenstvom na základe tej skutočnosti, že žalobca vystavil žalovanej faktúry v dôsledku toho, že

žalovaná, i keď sa zaviazala riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté
v aktuálnom cenníku podľa programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou o
pripojení, tiež všeobecnými podmienkami, tieto povinnosti si nesplnila a neuhradila žalobcovi predmetnú
pohľadávku. Keďže nezaplatením faktúr v lehote ich splatnosti sa dostala do omeškania, preto si žalobca
uplatňoval aj nárok na úrok z omeškania z dlžnej sumy vo výške podľa platných právnych predpisov.

Žalovaná ako záujemca uzatvorila s právnym predchodcom žalobcu ako poskytovateľom v zmysle §
43 Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách Zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo
poskytovanie elektronickej komunikačnej služby. Žalovaná sa zaviazala riadne a včas odoberať službu
a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku podľa zvoleného programu služieb
a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so Zmluvou o pripojení. Žalobca vystavil žalovanej nasledovné

faktúry: faktúra číslo 5100580239 splatná dňa 28.06.2009 znejúca na sumu 427,98 Eur, Faktúra číslo
5100580238splatnádňa28.06.2009znejúcanasumu414,34Eur,faktúračíslo1001990194splatnádňa
30.03.2009 znejúca na sumu 184,86 Eur, faktúra číslo 1002755768 splatná dňa 26.06.2009 znejúca na
sumu 3,50 Eur, faktúra číslo 1002200379 splatná dňa 29.04.2009 znejúca na sumu 162,50 Eur, faktúra
číslo 1002443726 splatná dňa 28.05.2009 znejúca na sumu 49,11 Eur.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania. Stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal,
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia
v zmysle citovaného § 157 ods. 2 O.s.p., pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné
zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotnérozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie
súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou
náležitosťou každého rozhodnutia. Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv

účastníka na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ktorého imanentnou súčasťou je
aj právo na súdne konania spĺňajúce garancie spravodlivosti a toto ustanovenie treba vykladať a
uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP,
porovnaj napr. rozsudok Garciaruiz v Španielsko z 21.01.1999) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť
presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené, rozsah tejto povinnosti sa môže

meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP
teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia,
ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve
na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29.05.1997, Hikgins c. Francúzsko z 19.02.1998). Ústavný
súd Slovenskej republiky opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé
konanie podľa článku 45 ods. 1 Ústavy a článku 36 ods. 1 Listiny je aj právo účastníka konania na

také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takémuto uplatneniu. Ústavný súd vo svojom uznesení z 23. júna 2004, sp. zn. III. ÚS 209/04
vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy
SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka

konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany t.j. s uplatnením
nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpovede na všetky
otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.“

Porovnajúc odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu v časti posudzovania uplatneného nároku
z titulu náhrady škody s vyššie citovaným ust. § 157 ods. 2 O.s.p. a uvedenými kritériami pre
odôvodňovanie súdnych rozhodnutí je zrejmé, že prvostupňový súd sa nimi dôsledne neriadil, keď z
jeho odôvodnenia v danej časti s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu nie je možné zistiť, na
základe akých dôkazov, skutočností, úvah a akého právneho posúdenia súd dospel k záveru, že žalobou

uplatnený nárok je dôvodný.

Súd prvého stupňa však nepostupoval dôsledne pri právnom posúdení uplatneného nároku, keď vôbec
neposúdil charakter uzavretej zmluvy medzi účastníkmi, pričom vôbec neskúmal, či táto zmluva nie je
zároveň aj spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Keďže prvostupňový súd sa v odôvodnení preskúmavaného rozsudku obmedzil výlučne na citovanie

ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, pričom z odôvodnenia nie je zrejmé, či sa zaoberal
a akým spôsobom sa následne vysporiadal s otázkou, ktorú musí skúmať ex offo, či predmetná
spotrebiteľská zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Súd prvého stupňa sa vôbec
nezaoberal vznesenou námietkou premlčania, ktorú žalovaná uplatnila a ktorá má pre právne posúdenie
dôvodnosti uplatneného nároku rozhodujúci význam, keď je zrejmé, že námietka premlčania bola

vznesená dôvodne. Rozhodnutie zároveň trpí nedostatkom dôvodov, v dôsledku čoho bolo účastníkom
odňatá možnosť konať pred súdom.

S poukazom na vyššie uvedené potom prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil, keďže na vec
opomenul aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ako
aj ustanovenia § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka o premlčaní, ktoré sa na danú vec vzťahujú a sú

pre právne posúdenie veci podstatné.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie NS SR, sp. zn. 5MCdo/20/2009, ktorý zaujal
záver, že pri zmluve o pripojení uzavretej so spotrebiteľom podľa zákona č. 195/2000 Z.z., resp. zák. č.
610/2003 Z.z. je premlčacia lehota 3 roky.Z ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že každý má právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom.

Podľa § 1 O.s.p. upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola
zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na
zachovanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúca
povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť
stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto

postaveniavyplývajú(viďnálezyÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyII.ÚS14/2001 a II.ÚS132/2002).

Právo na súdnu ochranu, okrem Ústavy Slovenskej republiky (čl. 46 ods. 1), Listiny základných práv a
slobôd(čl.36ods.1)aDohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd(čl.6ods.1)zabezpečujú
a vykonávajú aj jednotlivé ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (napr. § 41 O.s.p., § 123 O.s.p., §
115O.s.p.apod.).Obsahomprávanasúdnuochranuvrámcispravodlivéhoprocesujeiprávoúčastníka,

aby sa jeho vec, ak to zákon pripúšťa, prejednala v dvojinštančnom konaní.

Ak by odvolací súd svoje rozhodnutie nepredvídateľne založil na iných právnych záveroch než súd
prvého stupňa, porušil by právo účastníkov na spravodlivý proces a v skutočnosti by im odňal právo
namietať správnosť právneho názoru súdu na inštančne vyššom súde. K novým právnym záverom
odvolacieho súdu by sa účastníci nemali možnosť vyjadriť, prípadne predložiť nové dôkazy, ktoré

z hľadiska doterajších záverov súdu prvého stupňa, sa nejavili významné. Ak odvolací súd dospel
k iným právnym záverom pri posúdení zisteného skutkového stavu súdom prvého stupňa, musí
rozhodnutie prvostupňového súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. K požiadavke dôsledného
rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania tak odvolací súd
mohol učiniť zadosť iba kasačným rozhodnutím. Inak by odvolací súd znemožnil účastníkom realizáciu

ich procesných práv, lebo by im odoprel možnosť prieskumu nových, z pohľadu záverov súdu prvého
stupňa dosiaľ bezvýznamných, avšak z hľadiska posúdenia odvolacím súdom rozhodujúcich záverov,
čím by účastníkom odňal možnosť konať pred súdom (mutatis mutandis porovnaj rozhodnutie NS SR
sp. zn. 2 Cdo 276/2007).

V dôsledku vyššie uvedeného, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa s použitím ust. § 221 ods. 1

písm. f) O.s.p., keďže takýmto postupom súdu sa odňala účastníkom možnosť konať pred súdom, ako
aj s použitím ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., keď prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil
tým, že na vec neaplikoval všetky náležité ustanovenia právneho predpisu a nadväzne v naznačenom
smere i nedostatočne zistil skutkový stav, zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní bude, zodpovedať všetky relevantné právne otázky,
naktorébolopoukázanévyššie,vprípadepotrebydoplniťdokazovanie,jehovýsledkyriadnevyhodnotiť,
vysporiadať sa so všetkými relevantnými argumentmi účastníkov konania a vo veci opätovne rozhodnúť,
pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodniť.

V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd aj o trovách konania, vrátane trov tohto odvolacieho

konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.