Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, August 27, 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 13C/68/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114202740
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Dubovcová
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3114202740.4

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľa Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 937
874, so sídlom v Bratislave, Mamateyova ul.č. 17, proti odporcovi D. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom v Q. Y.,
J., F., D. alle XX, v konaní o zaplatenie 72,53 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Okresný súd Trenčín n e m á právomoc na prejednanie tohto sporu.

Súd konanie z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 07.02.2014 sa navrhovateľ domáhal od odporcu zaplatenia
sumy vo výške 72,53 € s príslušenstvom a trovami konania. Svoj návrh odôvodnil tou skutočnosťou, že
odporca bol povinný podľa zákona č. 580/2004 Z.z. v stanovenej lehote oznámiť zdravotnej poisťovni
zánik účasti na zdravotnom poistení v SR, nakoľko od 1.5.2005 nemal právo na úhradu primárnej
zdravotnej starostlivosti. Odporca si túto povinnosť splnil až dňa 30.6.2011. Za obdobie, keď nebol

poistencom navrhovateľa, navrhovateľ za neho uhrádzal zdravotnú starostlivosť - kapitačné platby vo
výške72,53€atopraktickémulekároviodporcu,uktoréhomalodporcavedenúzdravotnúdokumentáciu
- zdravotné záznamy. Nakoľko odporca ani po výzve sumu 72,53 € neuhradil, navrhovateľ sa obrátil so
žalobou na súd.

Súd vydal platobný rozkaz č. k. 12Ro/56/2014-12 zo dňa 14.02.2014, ktorým návrhu navrhovateľa v
plnom rozsahu vyhovel. Platobný rozkaz sa nepodarilo odporcovi doručiť do vlastných rúk, a preto ho

súd uznesením zo dňa 5.5.2014 zrušil.

Súd vykonaným dokazovaním zistil, že osoba žalovaná na tunajšom súde je osobou, ktorá na území
Slovenskej republike nemá evidovaný pobyt.

Keďže v predmetnej veci vystupuje ako odporca osoba s bydliskom mimo územia Slovenskej republiky,
a teda ide o spor s medzinárodným prvkom, bolo nevyhnutné vo veci aplikovať nariadenie Brusel
I (nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z 22.12.2000 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov
v občianskych a obchodných veciach), ktoré bolo výslovne prijaté ako opatrenie v oblasti súdnej

spolupráce v občianskych veciach s medzinárodným prvkom v zmysle čl. 65 písm. a) tretia odrážka
SES. Tým bola založená situácia, ktorá môže vzniesť otázku medzinárodnej súdnej príslušnosti,
ako podmienku prítomnosti medzinárodného prvku v danom konaní. (porov. rozhodnutí ESD vo veci
C-281/02 Owusu ).Z hľadiska aplikácie nariadenia Brusel I. súd ďalej konštatuje, že je splnená i podmienka teritoriálnej
pôsobnosti nariadenia, keď má byť nariadenie Brusel I aplikované v členských štátoch EU. Splnená je
tiež podmienka časovej pôsobnosti nariadenia, keď spor bol začatý po tom, čo nariadenie vstúpilo v

oboch uvedených členských štátoch do platnosti. Splnená je konečne i podmienka vecnej pôsobnosti
nariadenia, keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu, pričom nariadenie osobitne upravuje právomoc vo
veciach spotrebiteľských zmlúv.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd teda skúmal, či má v zmysle nariadenia Brusel I.
právomoc na prejednanie uvedeného sporu.

Podľa čl. 2 nariadenia, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského

štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

Uvedená zakladaná zásada sa uplatní vždy, pokiaľ nariadenie neupravuje osobitnú, či výlučnú právomoc
na konanie.

Podľa článku 12 ods. 1 nariadenia Brusel I. bez vplyvu na ustanovenie článku 11 ods. 3 môže poistiteľ
začať konanie len na súdoch členského štátu, v ktorom má žalovaný bydlisko bez ohľadu na to, či je

tento poistníkom, poisteným alebo oprávneným z poistenia.

Z vyššie uvedených ustanovení nariadenia je zrejmé, že navrhovateľ ako poistiteľ môže žalovať druhého
účastníka vzťahu iba na súde, v ktorom má žalovaný bydlisko.

Podľa čl. 59 ods. 1 nariadenia Brusel I. pre posúdenie, či má účastník bydlisko v členskom štáte, ktorého
súdom vo veci napadla žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu.

Otázku bydliska tak posudzuje konajúci súd podľa svojho národného práva, v konkrétnom prípade ide
o právo slovenské. Pojem bydlisko nie je možné stotožňoval s pojmom trvalý pobyt. Bydliskom treba
rozumieť miesto, v ktorom osoba býva s úmyslom zdržovať sa tam trvale (nie prechodne). Z hľadiska
určenia bydliska nie je rozhodujúce, kde je účastník podľa predpisov o evidencii obyvateľstva prihlásený
na trvalý pobyt, ale úmysel osoby trvale sa v určitom mieste zdržovať. Bydlisko je predovšetkým miesto,

kdemáfyzickáosobasvojbyt,rodinu,poprípade,kdepracuje.Trvalýpobytmáčistoevidenčnýcharakter
pre účely evidencie obyvateľov. Z uvedeného dôvodu nie je možné obsah pojmu bydlisko, tak ako ho
používa O.s.p. stotožňovať s obsahom pojmu trvalý pobyt, ktoré používajú predpisy správneho práva
upravujúce evidenciu obyvateľov. Uvedený výklad je súladný aj s doterajším chápaním uvedených
pojmov v praxi súdov. Z uvedeného je potom zrejmé, že slovenské právo chápe pojem bydlisko ako

miesto faktického pobytu fyzické osoby, v spojení s jej úmyslom sa tu trvale zdržovať.

Po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie je povinnosťou slovenských súdov používať predpisy
EÚtýkajúcesaprávomocisúdovnaprejednávaniesporov.Aplikácianariadeniač.44/2001mápodstatný
vplyv aj na obvyklé postupy slovenských súdov pri posudzovaní otázok príslušnosti, ktoré budú
modifikované alebo nahradzované obsahom pravidiel tohto nariadenia.

Nariadenie Brusel I stojí oproti slovenskému procesnému predpisu na zásade, že účastníci majú dbať
o svoje procesné práva a povinností, a tým výrazne obmedzuje prístup súdu, ktorý by splnenie rady
podmienok konania skúmal ex officio. Príkladom toho môžu byť čl. 24 až 26 nariadenia, ktoré obmedzujú
prieskum medzinárodnej príslušnosti procesným súdom len na prípady výlučnej príslušnosti uvedené
v čl. 22 nariadenia. Vo všetkých ostatných prípadoch je na odporcovi, či príslušnosť štátu fóra príjme

(čl. 24) alebo či sa proti nemu bude brániť. Rovnako tak z čl. 26 nariadenia vyplýva, že súd skúma
podmienky svojej medzinárodnej príslušnosti až potom, keď sa odporca vo veci nevyjadrí (bez toho, že
by zároveň namietal nedostatok medzinárodnej príslušnosti procesného súdu).Podľa článku 24 nariadenia okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia má
právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto pravidlo sa neuplatní, ak sa
žalovanýzúčastníkonania,lenabynamietolabsenciuprávomoci,aleboakmáinýsúdvýlučnúprávomoc

podľa článku 22.

Podľa článok 26 ods. 1 nariadenia ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaná na
súde iného členského štátu a nedostaví sa na tento súd, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc,
ak si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia.

Už z kontextu jednotlivých ustanovení nariadenia vyplýva, že na to, aby došlo k založeniu právomoci
súdu vo veci konať, je nevyhnutné, aby sa odporca aktívne zúčastnil na konaní.

Z podaného návrhu na začatie konania je zrejmé, že navrhovateľ má postavenie poistiteľa. Súd mal
preukázané, že odporkyňa nemá v súčasnosti bydlisko na území Slovenskej republiky. Na základe
šetrení, ktoré súd vykonal za účelom zistenia prípadného pobytu odporkyne na území Slovenskej
republiky mal súd preukázané, že odporkyňa je síce štátnym občanom Slovenskej republiky, ale má
trvalý pobyt v Q., a to od 23.7.2009. Uvedená skutočnosť vyplýva z potvrdenia Centrálneho registra

pobytu obyvateľov - č.l. 15. Odporkyňa sa na území Slovenskej republiky ani nezdržiava. Jej otec E. Z.
tiež potvrdil, že odporkyňa má trvalý pobyt práve v Q., kde býva spolu s ním.

Z vyššie uvedeného je potom zrejmé, že tunajší súd nemal preukázané, že by odporkyňa mala bydlisko
na území Slovenskej republiky, v dôsledku čoho musel v súlade s ustanovením čl. 26 ods. 1 nariadenia
BruselI.vyhlásiť,ženemáprávomocnaprejednanietohtosporu.Súdsinemoholzaložiťsvojuprávomoc

ani na vyššie citovanom ustanovení čl. 24 nariadenia Brusel I., keďže odporkyňa sa aktívne nezúčastnila
na konaní.

Podľa § 103 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) kedykoľvek za konania prihliada súd na
to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd

konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Pretože nedostatok právomoci súdu je neodstrániteľnou prekážkou konania, súd podľa § 104 ods. 1
O.s.p., keďže nemá právomoc na prejednanie uvedeného sporu, konanie zastavil. Súd nemohol do

svojho výroku začleniť aj výrok o postúpení veci inému orgánu, nakoľko do úvahy pripadá súd iného
štátu a súdy Slovenskej republiky môžu vykonávať svoju jurisdikciu len na území Slovenskej republiky.
Z uvedeného dôvodu len poučuje účastníka, že sa so svojím návrhom môže obrátiť na príslušný orgán
v cudzine.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., a žiadnemu z účastníkov náhradu

trov konania nepriznal, nakoľko konania bolo zastavené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody

odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.