Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, August 20, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/335/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111231204
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3111231204.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Bratislava,
Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, zastúpeného BBH advokátskou kanceláriou, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Gorkého 3, IČO: 36 713 066 proti odporcovi X. X., bytom P. K. B., S. XXXX/XX, o zaplatenie
1.423,87 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo
dňa 27. februára 2013, č.k. 12C/29/2012-90, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti výrokov, ktorými bol vo zvyšnej časti návrh zamietnutý a
rozhodnuté o trovách prvostupňového konania z r u š u j e a vec v tejto časti v r a c i a súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania ročne
vo výške:

- 10 % zo sumy 7,27 Eur (219,- Sk) od 21.01.2009 do 22.08.2012 vo výške 1,19 Eur,

- 10 % zo sumy 23,63 Eur (712,- Sk) od 21.02.2009 do 22.08.2012

- 9,5 % zo sumy 9,10 Eur (274,- Sk) od 21.03.2009 do 22.08.2012

- 9,5 % zo sumy 14,54 Eur (438,- Sk) od 21.03.2009 do 22.09.2012

- 9,25 % zo sumy 23,63 Eur (712,- Sk) od 21.04.2009 do 22.09.2012

- 9 % zo sumy 1,83 Eur (55,- Sk) od 21.05.2009 do 22.09.2012

- 9 % zo sumy 21,81 Eur (657,- Sk) od 21.05.2009 do 22.10.2012

- 9 % zo sumy 18,19 Eur (548,- Sk) od 21.06.2009 do 22.10.2012

- 9 % zo sumy 5,44 Eur (169,- Sk) od 21.06.2009 do 22.11.2012

- 9 % zo sumy 23,63 Eur (712,- Sk) od 21.07.2009 do 22.11.2012

- 9 % zo sumy 10,75 Eur (324,- Sk) od 21.08.2009 do 22.11.2012

- 9 % zo sumy 12,88 Eur (388,- Sk) od 21.08.2009 do 22.12.2012

- 9 % zo sumy 23,63 Eur (712,- Sk) od 21.09.2009 do 22.12.2012

- 9 % zo sumy 3,49 Eur (105,- Sk) od 21.10.2009 do 22.12.2012- 9 % zo sumy 20,15 Eur (607,- Sk) od 21.10.2009 do 22.01.2013

- 9 % zo sumy 19,85 Eur (598,- Sk) od 21.11.2009 do 22.01.2013

- 9 % zo sumy 3,78 Eur (114,- Sk) od 21.11.2009 do zaplatenia,

všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku a ďalej zaplatiť navrhovateľovi istinu:

- 23,63 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 21.12.2009 do zaplatenia

- 23,63 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 21.01.2010 do zaplatenia

- 23,63 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 21.02.2010 do zaplatenia

- 23,63 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 21.03.2010 do zaplatenia

- 23,63 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 21.04.2010 do zaplatenia

- 23,63 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 21.05.2010 do zaplatenia

- 23,63 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 21.06.2010 do zaplatenia

- 23,63 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 21.07.2010 do zaplatenia

- 23,63 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 21.08.2010 do zaplatenia

- 23,63 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 21.09.2010 do zaplatenia

- 23,63 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 21.10.2010 do zaplatenia

- 23,63 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 21.11.2010 do zaplatenia

- 23,63 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 21.12.2010 do zaplatenia

- 23,63 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 21.01.2011 do zaplatenia

- 23,63 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 21.02.2011 do zaplatenia

- 23,63 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 21.03.2011 do zaplatenia

- 23,63 Eur s 9,25 % ročným úrokom z omeškania od 21.04.2011 do zaplatenia

- 23,63 Eur s 9,25 % ročným úrokom z omeškania od 21.05.2011 do zaplatenia

- 23,63 Eur s 9,25 % ročným úrokom z omeškania od 21.06.2011 do zaplatenia,

všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. Účastníkom nepriznal

právo na náhradu trov konania. V rozhodnutí konštatoval, že navrhovateľ sa podanou žalobou domáhal
proti odporcovi zaplatenia istiny vo výške 1.423,87 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy
1.187,27 Eur + 17,70 % ročne zo sumy 1.124,25 Eur od 12.10.2011 do zaplatenia a zo sumy 128,90 Eur
od 01.11.2011 do zaplatenia, ako aj riadneho úroku vo výške 17,70 % ročne zo sumy 1.124,25 Eur od
12.10.2011 do zaplatenia, na základe uzavretej zmluvy o splátkovom úvere č. 0363064572, na základe

ktorej sa odporca zaviazal vrátiť navrhovateľovi poskytnuté peňažné prostriedky podľa zmluvných
podmienok. V návrhu navrhovateľ uviedol, že ku dňu 11.10.2011 predstavuje peňažný záväzok odporcu
sumu vo výške 1.292,50 Eur, ktorá pozostáva z istiny 1.124,25 Eur, úrokov z omeškania vo výške
105,23 Eur a riadnych úrokov 63,02 Eur. Súd prvého stupňa citoval ust. § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho
zákonníka, § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, § 2 písm. b/, § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001

Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 3 ods. 1, § 53 ods. 1, 2, § 53a ods. 1, § 566 ods. 2, § 879l, § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. a konštatoval, že v prejednávanej
veci z predmetnej zmluvy o splátkovom úvere vyplýva, že táto má charakter spotrebiteľskej zmluvy a je
potrebné posúdiť ju z hľadiska spotrebiteľského práva v zmysle citovaných ustanovení. Účastníci mali
dohodnuté splácanie úveru v 60-tich mesačných splátkach vždy do 20. dňa v mesiaci od 20.07.2006do 20.06.2011 a k predčasnému zosplatneniu úveru nedošlo. Navrhovateľ súdu predložil výpisy z účtu
odporcu, z ktorých bolo zistené platenie jednotlivých splátok odporcom. Súd potom vykonal započítanie
súm na jednotlivé zročné splátky, vypočítané zákonné úroky z omeškania a ich splatenie z úhrad a

odporcu zaviazal k zostatku dlhu v zmysle § 566 ods. 2 a § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka
spolu so zákonným úrokom z omeškania od nasledujúceho dňa po splatnosti, pričom spôsob, akým
vykonal započítanie mesačných úhrad odporcom na jednotlivé mesačné splátky uviedol v odôvodnení
svojho rozhodnutia. Ďalej konštatoval, že k 20.11.2008 sú úroky z omeškania spolu 127,76 Sk (4,24
Eur) a odporca zaplatil navyše spolu sumu 507,- Sk (16,82 Eur), čím sú po započítaní zaplatené

súdom vyčíslené úroky. Odporca mesačné splátky od decembra 2008 neplatil riadne, ale zaplatil po
40 Eur v mesiacoch júl 2012 až január 2013, preto súd započítal tieto úhrady najskôr na zákonné
úroky z omeškaných splátok ním uvedeným spôsobom a k zvyšku dlžných mesačných splátok spolu
so zákonným úrokom z omeškania zaviazal odporcu k zaplateniu. Vo zvyšnej časti žalobu ohľadne
zmluvy o splátkovom úvere zamietol. Taktiež zamietol žalobu v časti zmluvy o bežnom účte s povoleným
prečerpaním, z dôvodu, že táto bola neurčitá, nezrozumiteľná, pretože v nej nebol dohodnutý v súlade

s citovanými zákonnými ustanoveniami peňažný limit, doba splatnosti, dohodnutý úrok a súd nemohol
zistiť ani skutočný dlh odporcu a jeho splatnosť. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.,
vzhľadom na pomerný úspech oboch strán v konaní.

Protirozsudku,dovýrokov, ktorýmisúdzamietolčasťpohľadávkyvzniknutejztituluzmluvyosplátkovom
úvere, v časti nepriznaných úrokov z omeškania z titulu zmluvy o splátkovom úvere, v časti zamietnutých

riadnych úrokov z titulu zmluvy o splátkovom úvere, v časti zamietnutej pohľadávky vzniknutej z titulu
zmluvy o bežnom účte a v časti trov právneho zastúpenia podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ
prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu
v napadnutej časti zmenil tak, že zaviaže odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.574,53 Eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 8 % p.a. zo sumy 1.204,41 Eur od 18.02.2013 do zaplatenia,

riadnym úrokom vo výške 17,70 % p.a. zo sumy 1.124,25 Eur od 18.02.2013 do zaplatenia a trovy
prvostupňového aj odvolacieho konania alebo aby rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. Ako odvolací dôvod uviedol ust. § 205 ods. 2 písm. b/, d/ a f/ O.s.p. V odvolaní
namietal, že v zmluve o splátkovom úvere sa navrhovateľ s odporcom dohodli na plnení v splátkach,
ktorýchvýškaapočetboliprisamotnompodpisezmluvyosplátkovomúverepresnedohodnuté.Okresný

súd vo svojom rozhodnutí rozhodol, že odporca má v zmysle ust. § 566 ods. 2 a § 53 ods. 1 a
5 navrhovateľovi zaplatiť neuhradené mesačné splátky spolu so zákonným úrokom z omeškania od
nasledujúceho dňa po splatnosti, pričom opomenul, že inštitút zániku záväzku plnením v splátkach
je odlišný od inštitútu zániku záväzku čiastočným plnením, ktoré použil súd prvého stupňa pri svojich
výpočtoch. Navrhovateľ mal za to, že ide o dva rozličné inštitúty, ktoré v žiadnom prípade nemožno

stotožňovať ani zamieňať s plnením v splátkach. Poukázal na ustanovenie § 330 ods. 2 Obchodného
zákonníka, podľa ktorého pri plnení peňažného záväzku sa započíta platenie najprv na úroky a potom
na istinu, ak dlžník neurčí inak. Okresný súd však započítal došlé úhrady zo strany odporcu najskôr na
istinu a potom na úroky, pričom vo svojom rozhodovaní vôbec nebral do úvahy, že navrhovateľovi vznikol
nárok tak na riadne úroky a poplatky za správu úveru, ako aj na úroky z omeškania za oneskorené

plnenie jednotlivých splátok. Navrhovateľ pritom predložil súdu vyjadrenie, v ktorom presne uviedol
spôsob, akým vykonával zápočet jednotlivých splátok na istinu a príslušenstvo, pričom v zmysle bodu
5.2 Obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy o splátkovom úvere, majú byť úhrady započítané
najskôr na poplatky a náklady súvisiace s úverom, úroky z omeškania, riadne úroky a následne na
istinu. Nakoľko vo vzťahu k inštitútu zániku záväzku plnením v splátkach zákon neustanovuje, akým

spôsobomsabudújednotlivésplátkyvykonanézostranyodporcuzapočítavať,malzato,žeustanovenie
o zápočte odporcom uskutočnených splátok stanovené v Úverových podmienkach nie je v rozpore so
žiadnym právnym predpisom platným na území republiky a súd sa mal týmto dohodnutým ustanovením
riadiť. Vzhľadom na vyššie uvedené mal navrhovateľ za to, že súd prvého stupňa nesprávne právne
vec posúdil, keď vo svojom rozhodnutí použil spôsob započítavania došlých platieb odporcu v zmysle

inštitútu čiastočného plnenia, hoci medzi účastníkmi bolo dohodnuté plnenie v splátkach. Nakoľko
navrhovateľsúduprvéhostupňaoznámilvšetkyinformácieaskutočnosti,ktorésúdpovažovalzasporné,
mal ďalej za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, keď v časti pohľadávky vzniknutej z titulu zmluvy o splátkovom úvere rozhodol zaviazať
odporcu za nezaplatené splátky, pričom vôbec nebral do úvahy riadne úroky, poplatky za správu úveru

a úroky z omeškania. Takéto rozhodnutie by potom popieralo právo navrhovateľa ako veriteľa z úveru
na riadny úrok ako odmenu za poskytnutie peňažných prostriedkov a úrok z omeškania pri omeškanídlžníka,keďžeimtietopriznávalenzaurčitéobmedzenéobdobieaniezacelétrvanieúverovéhovzťahu,
resp. dlhu zo strany odporcu ako dlžníka. Riadne úroky sú pritom odmenou za poskytnutie peňažných
prostriedkov a dlžník je povinný ich platiť až do času, kým svoj dlh skutočne nesplní. Súdu prvého

stupňa ďalej vytýkal, že zamietol návrh na zaplatenie uplatneného riadneho úroku bez akéhokoľvek
odôvodnenia,keďžezrozsudkuprvostupňovéhosúdujezrejmé,ževňomúplneabsentujeodôvodnenie,
z akých dôvodov súd rozhodol o nepriznaní riadnych úrokov za obdobie od 18.02.2013 do zaplatenia.
Ďalej mal za to, že v rozhodnutí absentuje aj akýkoľvek logický súvis medzi citovanými zákonnými
ustanoveniami a výrokovou časťou, a to nielen vo vzťahu rozhodnutia k riadnym úrokom, ale aj k

rozhodnutiu ako celku, keď okresný súd vôbec neuviedol charakter právneho vzťahu, aké ustanovenia
sa použijú na uvedený právny vzťah subsidiárne a vôbec neodôvodnil použitie ustanovenia § 566
Občianskeho zákonníka. Rozsudok prvostupňového súdu preto považoval za arbitrárny, založený na
svojvôli a ľubovôli súdu, v čom videl existenciu odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.
Pokiaľ sa jedná o zamietnutie žaloby v časti vzniknutej z titulu zmluvy o bežnom účte, poukázal na to, že
navrhovateľ ešte pred rozhodnutím súdu vo veci samej zobral svoj návrh späť v časti zmluvy o bežnom

účte, nakoľko v tejto časti došlo k úplnej úhrade pohľadávky zo strany odporcu. Súd prvého stupňa však
vôbec nebral späťvzatie navrhovateľa na vedomie a vo veci ďalej konal napriek tomu, že mal konanie v
tejto časti zastaviť, teda rozhodol o návrhu v časti, ktorá už v čase rozhodnutia súdu nebola predmetom
konania.

Krajský súd preskúmal vec v napadnutej časti, t.j. vo výrokoch, ktorými bol vo zvyšnej časti návrh

zamietnutý a rozhodnuté o trovách prvostupňového konania a zistil, že rozsudok okresného súdu je
potrebné v napadnutej časti podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušiť a podľa odseku 2 citovaného
zákonného ustanovenia vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vo veci rozhodol bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariadiť pojednávanie
odvolacieho súdu. Rozsudkom nenapadnutej časti, t.j. výrokov, ktorým súd prvého stupňa zaviazal

odporcu zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania a istinu, sa odvolací súd nedotýkal, nakoľko tieto
odvolaním navrhovateľa napadnuté neboli, a preto nadobudli právoplatnosť (§ 206 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
skutočnosťami uvedenými v ust. § 205 ods. 2 písm. a/ - f/ O.s.p.

V preskúmavanej veci navrhovateľ v odvolaní uvádza ako odvolacie dôvody skutočnosť, že súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (odvolací dôvod
podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdeniaveci(odvolacídôvodpodľa§205ods.2písm.f/O.s.p.)ažekonaniemáinúvadu,ktorámohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.).

Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p., takouto vadou sa rozumie také porušenie

procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o
porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod § 221 ods. 1 O.s.p., ale ich dôsledok
sa mohol prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

V preskúmavanej veci navrhovateľ opodstatnenosť tohto odvolacieho dôvodu vidí v tom, že v rozsudku
prvostupňového súdu úplne absentuje odôvodnenie, z akých dôvodov súd rozhodol o nepriznaní

riadnych úrokov za obdobie od 18.02.2013 do zaplatenia, ako aj uplatnených poplatkov z uzavretej
zmluvy o úvere. Ďalej opodstatnenosť tohto odvolacieho dôvodu vidí v tom, že súd prvého stupňa
neuviedol charakter právneho vzťahu, aké ustanovenia sa použijú na uvedený právny vzťah subsidiárne
a neodôvodnil, prečo na daný právny vzťah použil ust. § 566 Občianskeho zákonníka o čiastočnom
plnení, hoci podľa uzavretej zmluvy o úvere sa jednalo o plnenie v splátkach. Opodstatnenosť

uplatneného odvolacieho dôvodu videl aj v tom, že súd prvého stupňa rozhodol aj o časti nároku, ktorý
navrhovateľ pred rozhodnutím vo veci samej zobral späť, teda rozhodol o veci, ktorá v tom čase už
nebola predmetom konania.Odvolací súd po preskúmaní dospel k záveru, že tento odvolací dôvod bol navrhovateľom uplatnený
dôvodne.

Ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. určuje náležitosti odôvodnenia rozsudku. V zmysle uvedeného

ustanovenia, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov,
ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré
skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri
hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá
na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

V preskúmavanej veci odôvodnenie rozsudku nezodpovedá uvedeným kritériám.

V danej veci sa navrhovateľ podanou žalobou domáhal proti odporcovi zaplatenia istiny vo výške
1.423,87 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % zo sumy 1.187,27 Eur + 17,70 % zo sumy
1.124,25 Eur od 12.10.2011 do zaplatenia, zo sumy 128,90 Eur od 01.11.2011 do zaplatenia a riadneho
úroku vo výške 17,70 % zo sumy 1.124,25 Eur od 12.10.2011 do zaplatenia. Po zistení, že odporca
zaplatil niektoré splátky, súd vykonal započítanie odporcom zaplatených súm s odkazom na ustanovenia

§ 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka a vo zvyšnej časti uplatnený nárok ohľadne zmluvy o splátkovom
úvere zamietol, bez bližšieho zdôvodnenia.

Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nie je možné zistiť, prečo na daný vzťah, ktorý posudzoval z pohľadu
spotrebiteľského práva, aplikoval ust. § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka o čiastočnom plnení
peňažného dlhu a prečo neaplikoval Obchodné podmienky, bod 5.2, ktoré tvoria súčasť zmluvy o

splátkovom úvere, kde bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté, že splátky majú byť započítané
najskôr na poplatky, náklady súvisiace s úverom, úroky z omeškania, riadne úroky a následne na istinu;
rozhodnutiu prvého stupňa chýba v tomto smere akékoľvek zdôvodnenie. Odvolací súd potom nemohol
preskúmať, či postup prvostupňového súdu a ustanovenie, podľa ktorého súd prvého stupňa vykonal
zápočet zaplatených splátok, bol správny, pretože rozhodnutie prvostupňového súdu je v tejto časti

nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov.

Taktiež súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí vôbec nezdôvodnil, prečo vo zvyšnej časti ohľadne
zmluvy o splátkovom úvere nárok navrhovateľa zamietol, vôbec sa nevysporiadal s tým, prečo nepriznal
navrhovateľovi uplatnené riadne úroky a poplatky zo zmluvy o úvere; v tomto smere v rozhodnutí súdu
prvého stupňa absentuje akékoľvek zdôvodnenie zamietnutia týchto nárokov.

Dôvodná bola aj námietka odvolateľa, že súd prvého stupňa zamietol žalobu v časti, ktorá v čase
rozhodovania nebola už predmetom konania, keď zo spisu je zrejmé, že navrhovateľ žalobu v časti
zmluvy o bežnom úvere zobral späť podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 25.02.2013 (č.l. 39
spisu), preto súd prvého stupňa nemohol už o tejto späťvzatej časti vecne rozhodovať.

Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti zrušiť a vec

mu vrátiť na ďalšie konanie, nakoľko uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. bol
navrhovateľom uplatnený dôvodne, keď rozsudok prvostupňového súdu v zamietajúcej časti ohľadne
zmluvy o splátkovom úvere je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, čím bola účastníkovi odňatá
možnosť konať pred súdom (zrušovací dôvod podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a ohľadne časti
zmluvy o bežnom účte súd prvého stupňa rozhodoval o nároku, ktorý bol navrhovateľom vzatý späť.

Pokiaľ sa jedná o ďalšie uplatnené odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p., vzhľadom
k tomu, že odvolací súd zrušil rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti pre nedostatok
dôvodov, nebolo možné posúdiť opodstatnenosť týchto uplatnených odvolacích dôvodov, pretože
nedostatok riadneho a preskúmateľného odôvodnenia veci súdom bránilo odvolaciemu súdu zhodnotiť
ich opodstatnenosť.Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 221 ods. 1 psím. f/ O.s.p. zrušil rozsudok
prvostupňového súdu v napadnutej časti a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. mu vec vrátil na ďalšie konanie.

Súd prvého stupňa v novom rozhodnutí predovšetkým riadne odôvodní svoje rozhodnutie v zamietajúcej

častivsúladesust.§157ods.2O.s.p.,atedasvojerozhodnutievtejtočastiskutkovoajprávnezdôvodní
tak, aby toto mohlo byť preskúmateľné revíznym súdom. Súd prvého stupňa zároveň aj zákonom
predpísaným spôsobom rozhodne o späťvzatí návrhu navrhovateľa v časti pohľadávky vzniknutej zo
zmluvy o bežnom účte.

V novom rozhodnutí vo veci súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods.
3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .