Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 19, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2Tos/64/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113011352
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3113011352.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a členov senátu JUDr.
Františka Kováča a JUDr. Ondreja Gáboríka v trestnej veci proti odsúdenému L. B., nar. XX.XX.XXXX v
M., o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania v trestnej veci Okresného súdu Trenčín sp.zn.
4T/115/2010,naneverejnomzasadnutíkonanomdňa19.augusta2014,prejednalsťažnosťodsúdeného
L. B. proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 8Nt/97/2013 zo dňa 7.3.2014 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods.1 písm.c/ Tr.por. sa sťažnosť odsúdeného L. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 04.11.2010, sp. zn. 4T/115/2010, právoplatným dňa
13.01.2011 bol L. B. uznaný za vinného v bode 1/ rozsudku z pokusu zločinu ublíženia na zdraví podľa
§ 14 odsek 1 Trestného zákona k § 155 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona,

v bode 2/ rozsudku zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona a v bode 3/ rozsudku
zo zločinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno c) Trestného
zákona, na tom skutkovom základe, že

1/ dňa 18.3.2010 v čase asi o 19.30 hodine pred objektom pizzerie zn. „105“ na Ulici P. v Y. nad X.,
pristúpil k svojej bývalej družke C. I., trvale bytom Y. nad X., Ul. P. č. XXX/XX, ktorej sa začal bezdôvodne

vyhrážať zabitím, pričom začal poškodenú udierať päsťami opakovane po hlave a následne vytiahol
kovový kľúč v tvare písmena L o veľkosti 30 cm a týmto udrel C. I. po vlasovej časti v oblasti hlavy
vpravo úderom vyššej intenzity, v dôsledku čoho začala poškodená krvácať z hlavy, následne po tom,
čo sa jej podarilo ujsť pred obvineným, vošla do priestorov pizzerie zn. „105“, kde spadla na podlahu,
pričom obvinený hodil do priestorov pizzerie horeuvedený kovový kľúč a z miesta ušiel, čím poškodenej
C. I. spôsobil otras mozgu, tržnú ranu v temennej oblasti hlavy vpravo, zmliaždenie hlavy za ušnicou

vľavo, zmliaždenie predlaktia vľavo, zmliaždenie II. až IV. prsta vľavo a odreninu ruky vľavo, v dôsledku
ktorých zranení bola poškodená hospitalizovaná od 19.03.2010 do 22.03.2010, t.j. 4 dni, pričom až do
29.03.2010 bola táto obmedzená v bežnom spôsobe života jednak v oblasti kontaktu so spoločenským
prostredím, v oblasti imobility a nevyhnutných životných hygienických a stravovacích úkonov a tiež vo
zvýšenej fyzickej aktivite, pričom v prípade vyššej intenzity pôsobiacej sily pri použití kovového kľúča v
tvare L o veľkosti 30 cm by mohlo dôjsť k zlomenine lebky s možným zmliaždením mozgu,

2/ dňa 27.5.2010 v čase o 12.15 hodine pri chodníku na Ulici V. oproti vchodu č. XX v Y. nad X. podišiel
k poškodenej C. I., trvale bytom Y. nad X., P. č. XXX/XX, s ktorou v minulosti žil v spoločnej domácnosti,
ktorá v tom čase išla po uvedenom chodníku, kde obvinený po tom, ako jej začal vulgárne nadávať,
dvakrát ju udrel päsťou pravej ruky do oblasti hlavy, následkom čoho poškodená spadla na zem, pričom
sa zo zeme postavila, snažila sa pred obvineným ujsť, avšak obvinený ju chytil a nožom o dĺžke 7 cm ju

porezal dvakrát na ľavom líci a tiež na malíčku pravej ruky, keď sa bránila poškodená útoku obvineného,
čím jej svojim útokom takto spôsobil pohmoždenie mäkkých tkanív hlavy - tváre hlavne vpravo s tržnýmiranamiasi2cma1,5cmdlhýmipodčeľustnoudutinouvpravo,reznéranyľavejstranytváresťahujúceod
ústneho kútika vľavo až k zvukovodu ľavého ucha asi 25 cm dlhé v tvare Y, zasahujúce do podkožného
tkania a svaloviny, reznú ranu pod nosom v tvare V asi 2 cm dlhú zasahujúcu do podkožného tkaniva,

reznú ranu v oblasti malíčkovej strany pravej ruky asi 7 cm dlhú smerujúcu z dlane na chrbát ruky,
zasahujúcu do podkožného tkaniva a pohmoždenie mäkkých tkanív brušnej steny ľahšieho charakteru,
v dôsledku ktorých zranení bola cca 1 mesiac práceneschopná, pričom rozsiahle rezné rany ľavej strany
tváre zanechajú trvalé kozmetické následky a u poškodenej spôsobili zmeny, ktoré možno hodnotiť ako
zohyzdenie, pričom pri silnejšej intenzite útoku obvineného a jeho smerovaním viac na oblasť krku mohlo

dôjsť k poškodenej krčnej tepny a žily, ktoré zranenie by mohlo mať i smrteľný následok,

3/ dňa 27.05.2010 v čase asi o 12.20 hodine bezprostredne po tom, ako zaútočil na poškodenú C. I. na
Ulici V. v Y. nad X., dal sa na útek smerom k budove pošty, kde nasadol do tam zaparkovaného osobného
motorového vozidla zn. Škoda Felícia, červenej farby, EČV: BB-XXXBG, ktorého je majiteľom a na tomto
začal unikať, kde počas jazdy bol zastavený príslušníkom hliadky Mestskej polície Dubnica nad Váhom,

L. B., ktorá hliadka bola vyrozumená o napadnutí poškodenej C. I., kde L. B. zastavil vozidlo vedené
obvineným stojac pred služobným vozidlom terčíkom, čo obvinený nerešpektoval, vozidlo nespomalil a
prednou časťou vozidla narazil do ľavého kolena L. B., trvale bytom Y. nad X., P. B. č. XXXX/XXX, ktorý
zostal ležať na kapote vozidla, kde asi po 30 až 40 metroch jazdy poškodený zoskočil z kapoty na zem,
v dôsledku čoho poškodený L. B. utrpel ľahšie poranenia, ktoré mu jednorázovo ošetrili.

Bol za to odsúdený podľa § 155 ods.1 Tr.zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. a § 41 ods. 2 Tr. zák. a
§ 38 ods.7 Tr.zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov a 6 (šesť) mesiacov, so
zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a taktiež mu bol uložený trest
prepadnutia veci.

Dňa 09.07.2013 bol na Okresný súd Trenčín doručený návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania
vo veci rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 04.11.2010, sp. zn. 4T/115/2010, ktorý smeroval tak
proti výroku o treste, ako aj vine.

Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 26. septembra 2013, sp. zn. 8Nt/97/2013, podľa § 399 ods. 2 Tr.
por. zamietol návrh odsúdeného L. B. na povolenie obnovy konania v právoplatnej trestnej veci vedenej
na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 4T/115/2010. Na podklade podanej sťažnosti odsúdeného bolo
uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 2Tos/119/2013 zo dňa 18. decembra 2013 uznesenie súdu
prvého stupňa podľa § 194 ods.1 písm.b/ Tr.por. zrušené a vec bola vrátená súdu prvého stupňa, aby

vo veci znovu konal a rozhodol.

OkresnýsúdTrenčínuznesenímzodňa7.3.2014,sp.zn.8Nt/97/2013rozhodoltak,žepodľa§394ods.1
Tr.por. per analogiam povolil obnovu konania u odsúdeného L. B. z dôvodu uvedeného v § 41b ods.1
Zákona č. 38/1993 Zb.z. v znení neskorších predpisov v trestnej veci Okresného súdu Trenčín vedenej

pod sp.zn. 4T/115/2010 v prospech odsúdeného L. B.. Zároveň podľa § 400 ods.1 Tr.por. zrušil rozsudok
Okresného súdu Trenčín sp.zn. 4T/115/2010 zo dňa 4.11.2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v
Trenčíne zo dňa 13.1.2011, sp.zn. 2To/135/2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.1.2011, v časti
výroku o treste, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento zrušený výrok o treste obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Citované uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože ho ihneď po jeho vyhlásení napadol
sťažnosťou odsúdený z dôvodu, že nebola povolená obnova konania aj proti výroku o vine pôvodného
rozsudku a tento nebol zrušený. V písomných dôvodoch sťažnosti odsúdený poukazoval na skutočnosť,
že celé prípravné konanie a súdne konanie sa nieslo v presvedčení, že je násilník a žiarlivec, ktorý

poškodenú len prenasledoval a ubližoval jej. Surovosť a brutálnosť skutku pod bodom 2/ pôvodného
rozsudku vzbudila od počiatku zaujatosť a predpojatosť a to, že bol štyrikrát priestupkovo riešený
pre občianske spolunažívanie to potvrdzovalo. Novinári mali senzáciu a nazvali ho zviera. Orgány
činné v trestnom konaní postupovali podľa toho, všetko sa zdalo jasné vrátane jeho pohnútky. Už na
verejných zasadnutiach pred súdom prvého stupňa poukazoval na to, že v pôvodnom konaní počas

prípravného konania, ale aj v konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní viackrát žiadal vykonať
expertízu kľúča na zistenie stôp DNA poškodenej, ale aj rámu dverí a mreží pizzerie, taktiež žiadal
rekonštrukciu, nový znalecký posudok o zranení poškodenej v pizzerii. Ku skutku pod bodom 2/ žiadal
psychiatrické vyšetrenie znalcom a vo vzťahu k skutku pod bodom 3/ žiadal posúdenie znalcom z odborudopravy. Všetky tieto návrhy mu boli zamietnuté tak v pôvodnom konaní, ako aj v súčasnom o povolení
obnovy konania. Po podaní obžaloby na súde prvého stupňa opätovne žiadal doplniť dokazovanie,
pričom vyhlásil, že skutku pod bodom 1/ obžaloby sa nedopustil, pričom predseda senátu sa vyjadril, že

doplnenie dokazovania mu zamietol, upozornil ho na skutočnosť, že priznanie je poľahčujúca okolnosť,
čo opakoval v rôznych obmenách viackrát s upozornením aký trest mu hrozí. V súdnej sieni cítil
zaujatosť,nevraživosťato,žejehoslovámniktoneverí.Keďžesahanbilzaspáchanieskutkupodbodom
2/, psychicky to nezvládol a aj na naliehanie ustanoveného obhajcu urobil chybu a učinil vyhlásenie
podľa § 257 Tr.por. a ku všetkým bodom obžaloby sa priznal. Preto ako novú skutočnosť odôvodňujúcu

podanie návrhu na povolenie obnovy konania uvádza, že jeho priznanie ku skutku pod bodom 1/ bolo
vynútené z vyššie uvedených dôvodov, pričom tohto skutku sa nedopustil. Od hlavného pojednávania,
na ktorom súd využil jeho psychickú situáciu a nátlakom si vynútil priznanie, je toto priznanie najväčším
argumentom o jeho vine. Boli tak porušené jeho práva na obhajobu, pričom odvolací súd mal s
poukazom na príslušné ustanovenia Trestného poriadku zrušiť napadnutý rozsudok pre podstatné chyby
konania pôvodnému rozsudku predchádzajúce. Popiera však, že by sa skutku pod bodom 1/ dopustil,

pričom pokiaľ ide o skutky pod bodmi 2/ a 3/, z ktorých bol uznaný vinným, v pôvodnom konaní sa
súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. V ďalšej časti sťažnosti sa
podrobne zaoberá dôkaznou situáciou vo vzťahu ku skutku pod bodom 1/ pôvodného rozsudku, pričom
namieta závery znaleckého dokazovania k vzniku spôsobených zranení poškodenej, pričom on tvrdí,
že poškodená si zranenie spôsobila pádom, nárazom na rám dverí, mrežu vo vchode do pizzerie 105.

Už v pôvodnom konaní požiadal znalca o dôkladnejšie opísanie mechanizmu zranenia - tržnej rany na
hlave poškodenej, či išlo o priamy úder kľúčom, seknutie koncom kľúča alebo rezaním ostrou hranou,
respektíve či je možné, aby tržná rana na hlave vznikla pádom na rám dverí. Znalec však tieto rozpory
nijako neodstránil. Nie je pravdou, že mal predmetný kľúč hodiť do pizzerie, tvrdí, že on zakopol vo
vchode pizzerie a do miestnosti sa šuchol po zemi. Preto žiadal vykonať expertízu DNA na zaistenie

stôp poškodenej na kľúči, čo mu bolo zamietnuté. K skutku pod bodom 2/ pôvodného rozsudku poukázal
na konfliktné situácie s poškodenou skutku predchádzajúce, ktorými boli jej ohováranie, krádež peňazí
zo spoločenstva vlastníkov bytov, žúry, výlety a pornografické obrázky poškodenej, čo môžu dosvedčiť
aj svedkovia, ktorých navrhol. Títo svedkovia tiež môžu dosvedčiť, že si musel požičiavať peniaze, aby
mal vôbec za čo jesť, keď ostal na ulici. Bol to teda dlhotrvajúci extrémne psychický tlak na jeho osobu

zo strany poškodenej a tento vyústil do brutálneho a surového skutku dňa 27.5.2010. Dodnes nevie ako
ho mohol spáchať, pričom skutočnosti, že neovládal svoje konanie, nasvedčuje aj fakt, že nôž pri útoku
držal čiastočne za čepeľ, ktorú mal vrezanú do prstov na ruke. U tohto skutku teda namieta úmysel
spôsobiť poškodenej zranenie. Pokiaľ ide o skutok pod bodom 3/, nakreslil pred súdom prvého stupňa
konajúcom o žiadosti o povolenie obnovy konania, plánik križovatky, kde označil ako stál príslušník

mestskej polície. Za situácie keď odbočoval z hlavnej cesty do ostrej ľavotočivej zákruty a oproti nemu
išlo množstvo áut, uvidel príslušníka mestskej polície na poslednú chvíľu. Mal zaradený druhý rýchlostný
stupeň a keďže po spáchaní skutku pod bodom 2/ bol v šoku, „dupol“ na brzdu, ale nevyradil rýchlosť,
ani nestlačil spojku, na čo auto začalo poskakovať. Vpravo od neho išli chodci, vľavo protiidúce autá a
aj sám príslušník mestskej polície dosvedčil, že sa mu on chcel vyhnúť, avšak nebolo kde. Za situácie

keď auto ešte poskakovalo, príslušník mestskej polície sa kolenami aj rukami oprel o prednú kapotu, na
čo asi po 4 metroch zhasol motor a auto zastalo. Príslušník mestskej polície zoskočil na zem z kapoty a
ostal stáť bokom. On sám na to naštartoval a odišiel. Nevedel, že sa jedná o príslušníka mestskej polície,
nakoľko videl len postavu oblečenú v tmavom odeve. Je presvedčený, že pokiaľ mal príslušník na sebe
uniformu, nebola to služobná uniforma. Naviac tento zastavoval vozidlá na nevhodnom mieste, pričom

po štyroch mesiacoch bol prepustený z radov mestskej polície, údajne pre neadekvátny zákrok. Všetko
jasne vidieť na videozázname z kamery mestskej polície, ktorý žiadal pripojiť k spisu. Záverom sťažnosti
uviedol, že spáchal surový a brutálny skutok, z ktorého je ešte aj dnes zhrozený, ale spáchal ho v afekte
a v skrate po dlhotrvajúcej konfliktnej situácii a to po dlhotrvajúcom extrémnom psychickom tlaku na jeho
osobu. Pôvodný rozsudok okresného súdu sp.zn. 4T/115/2010 zo dňa 4.11.2010 sa nevysporiadal so

všetkými okolnosťami, ktoré mu predchádzali a na objasnenie veci je potrebné vykonať ďalšie dôkazy
a zabezpečiť práva jeho obhajoby. S poukazom na tieto skutočnosti, ako aj skutočnosti uvádzané v
návrhu na obnovu konania žiadal, aby Krajský súd v Trenčíne vydal rozhodnutie, v ktorom zruší pôvodný
rozsudok Okresného súdu Trenčín v celom rozsahu, teda aj vo výroku o vine.

Ďalším podaním zo dňa 11.6.2014 odsúdený namietol zaujatosť senátu krajského súdu v zloženom zo
sudcov JUDr. Petra Tótha, JUDr. Jozefa Mészárosa a JUDr. Dušana Eckera. Túto námietku odôvodnil
v podstate skutočnosťou, že ten istý senát rozhodoval o jeho odvolaní v pôvodnom konaní, kde
mu zamietol odvolanie a neakceptoval jeho žiadosť uhradiť spôsobenú škodu v splátkach. Taktiežpredmetný senát rozhodoval o jeho sťažnosti, ktorú podal proti rozhodnutiu Okresného súdu Trenčín
sp.zn. 1Nt/68/2011 týkajúceho sa predchádzajúcej žiadosti o obnovu konania. V rámci týchto konaní a
vo svojich rozhodnutiach tento senát krajského súdu zamietol akékoľvek jeho žiadosti a použil všetky

ustanovenia Trestného poriadku a zákona, aby dodal zdanie zákonnosti svojim rozhodnutiam.

Krajský súd v Trenčíne po tom, čo mu bola vec dňa 22.5.2014 predložená ako nadriadenému súdu, dňa
19.8.2014 rozhodujúc na neverejnom zasadnutí sa najskôr zaoberal námietkami odsúdeného vo vzťahu
k členom senátu zloženom zo sudcov JUDr. Petra Tótha, JUDr. Jozefa Mészárosa a JUDr. Dušana

Eckera, pričom tieto vyhodnotil ako námietky, ktorých dôvodom je procesný postup súdu v konaní a v
zmysle § 32 ods.6 Tr.por. o takýchto námietkach nekonal. Nad rámec uvedeného krajský súd podotýka,
že zloženie senátu v aktuálne prejednávanej veci je odlišné od pôvodne zloženého senátu (avšak v
súlade s rozvrhom práce) z dôvodu čerpania dovoleniek JUDr. Jozefa Mészárosa a JUDr. Dušana
Eckera a nastávajúceho prerušenia výkonu funkcie sudcu.

Následne krajský súd preskúmal podľa § 192 ods.1 Tr.por. správnosť výrokov napadnutého uznesenia,
ako aj konanie týmto výrokom predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť obvineného nie je
dôvodná.

Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo

právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli sami o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu, alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia

súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu, alebo k pomerom páchateľa, alebo
by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Prvostupňový súd správne, v súlade so zákonom rozhodujúc o návrhu na povolenie obnovy konania,
skúmal existenciu nových skutočností alebo dôkazov súdu skôr neznámych, a následne posudzoval, či

nové skutočnosti a dôkazy sami o sebe, alebo v spojitosti s už známymi, môžu odôvodniť iné rozhodnutie
týkajúce sa viny alebo trestu.

V prvom rade je nutné uviesť, že odsúdeným vytýkané porušenie práv na obhajobu v pôvodnom
konaní krajský súd nezistil. Tvrdenie odsúdeného o jeho „vynútenom vyhlásení“ o vine podľa § 257

ods. 1 písm. b/ Tr.por. na hlavnom pojednávaní pred súdom prvého stupňa nemá oporu v trestnom
spise. Zo zápisnice o hlavom pojednávaní Okresného súdu Trenčín vo veci 4T/115/2010, konanom dňa
4.11.2010 (č.l. 256-261) vyplýva, že vtedy obžalovaný L. B. po poučení v zmysle § 257 Tr.por. uviedol,
že tomuto porozumel v celom rozsahu a nežiadal o vysvetlenie a následne ku skutku pod bodom 1/
obžaloby urobil najskôr vyhlásenie, že je nevinný, ku skutku pod bodom 2/ urobil vyhlásenie, že je

vinný, pričom vzápätí sám uviedol, že chce zmeniť vyhlásenie ku skutku pod bodom 1/ obžaloby a po
porade s obhajcom, o ktorú požiadal a bola mu umožnená vyhlásil, že uznáva vinu aj pod bodom 1/
obžaloby a tiež aj k skutku pod bodom 3/ obžaloby. Na všetky ďalšie otázky v zmysle § 333 ods.3
písm. c/, d/, e/, f/ Tr.por. v súvislosti s vyhlásením odpovedal „áno“. Po zistení stanovísk ostatných
prítomnýchstránokresnýsúduznesenímpodľa§257ods.6,ods.7Tr.por.prijalvyhlásenieobžalovaného

ku všetkým skutkom a súčasne vyhlásil, že vykoná dokazovanie vo vzťahu k výroku o treste, náhrade
škody, či ochranného opatrenia. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní teda nevyplýva žiadny nátlak na
obžalovaného predchádzajúci jeho vyhláseniu, zakladajúci porušenie práv na obhajobu, ako to tvrdí
odsúdený. Subjektívne pocity obžalovaného a jeho psychická situácia, ovplyvnená záujmom médií o
prejednávaný prípad na súde, ani to, že predmetné vyhlásenie hodnotí odsúdený ako chybu, nemôže

mať vplyv na posudzovanie zákonnosti jeho vyhlásenia.

Z pohľadu vyššie uvedeného je napokon tiež nutné uviesť, že vyhlásením v zmysle § 257 ods. 1
písm. b/ Tr.por. sa obžalovaný vzdal práva na vykonanie kontradiktórneho hlavného pojednávania, teda
konania, na ktorom sa pred súdom vykonávajú dôkazy. Návrhy na vykonanie dôkazov predchádzajúce

vyhláseniu obžalovaného o vine, bol súd povinný skúmať v kontexte vyhlásenia obžalovaného spolu
s dovtedy zadováženými dôkazmi, pričom buď mohol vyhlásenie neprijať, ak by mal na základe
toho pochybnosti o skutkových zisteniach uvedených v obžalobe, čo by malo za následok vykonanie
dokazovania pred súdom, alebo vyhlásenie prijať z dôvodu, že doposiaľ zadovážené dôkazy spolus vyhlásením obžalovaného sú dostatočné na rozhodnutie o vine. Z uvedeného vyplýva, jednak že
prvostupňový súd pri prijatí vyhlásenia prihliadal aj na návrhy obžalovaného, ale aj to, že obžalovaný
sa svojim vyhlásením, ktoré bolo nepochybne prejavením jeho slobodnej vôle a ktoré okresný súd

prijal, vzdal práva na vykonanie aj ním navrhovaných dôkazov. Preto v súčasnej dobe t.č. už odsúdený,
nemôže súdu v konaní o povolení obnovy konania vytýkať skutočnosť, že nevykonal dôkazy ním
navrhnuté v postavení obžalovaného pred prijatím jeho vyhlásenia.

S poukazom na tieto skutočnosti potom väčšina navrhovaných dôkazov odsúdeným z pohľadu splnenia

podmienok na obnovu konania nie sú novými dôkazmi, súdu skôr neznámymi, nakoľko už v rámci
predbežného prejednania obžaloby v pôvodnom konaní obžalovaný prostredníctvom obhajcu navrhoval
vykonať expertízu na zaistenom uťahovacom kľúči, železných zárubní vstupných dverí „pizzerie 105“ na
prípadné zistenie biologických stôp poškodenej, vykonať rekonštrukciu, vykonať znalecké dokazovanie
so zameraním sa na možnosť vzniku poranenia poškodenej nárazom o ostrý predmet alebo hranu
z tvrdého materiálu a vykonať znalecké skúmanie duševného stavu obvineného so zameraním na

čas činu. Ako je už vyššie uvedené, nutnosť vykonania týchto dôkazov pre rozhodnutie o vine
posudzoval už súd prvého stupňa pri príjmaní vyhlásenia obžalovaného, pričom ak vyhlásenie prijal
je zrejmé, že ich nepovažoval za nutné vykonať. Aj krajský súd konajúci o návrhu na obnovu konania
odsúdeného je tak ako prvostupňový súd názoru, že s prihliadnutím na dôkazy zabezpečené v
prípravnom konaní (výpoveď poškodenej, svedkov I., X., V., znalecký posudok z odboru zdravotníctva

- odvetvie chirurgia, zápisnica o ohliadke miesta činu, fotodokumentácie) a vyhlásenie obžalovaného,
nie sú opakovane navrhované dôkazy takými, ktoré by mohli odôvodniť iné rozhodnutie o vine a treste.
Pokiaľ ide o odsúdeným navrhnutých svedkov, ktorí by mali dosvedčiť, že dochádzalo pred skutkami ku
konfliktným situáciám s poškodenou, tieto taktiež nie je možné považovať za také dôkazy, ktoré by mohli
odôvodniť iné rozhodnutie o vine a treste. Napokon skutočnosť, že ku konfliktným situáciám dochádzalo

medzi odsúdeným a poškodenou už v predchádzajúcom období vyplynula okrem samotnej výpovede
obžalovaného aj z ďalších dôkazov. V konečnom dôsledku skutočnosti uvádzané odsúdeným a návrhy
na vykonanie dôkazov k skutku pod bodom 3/ taktiež súd prvého stupňa vyhodnotil ako nespôsobilé
odôvodniť iné rozhodnutie, resp. také, ktoré by mohli sami o sebe alebo v spojení so skutočnosťami
a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo treste a to najmä s poukazom

na výpoveď svedka L. B., (ktorý skutok popisuje diametrálne odlišne od tvrdení odsúdeného), ale aj s
poukazom na fotodokumentáciu vozidla obžalovaného a ďalšie listinné dôkazy.

Na druhej strane súd prvého stupňa správne a v intenciách predošlého rozhodnutia krajského súdu
rozhodol o povolení obnovy konania u odsúdeného L. B. z dôvodu uvedeného v § 41b odsek 1 Zákona č.

38/1993 Zb. z. v znení neskorších predpisov v trestnej veci Okresného súdu Trenčín vedenej pod sp. zn.
4T/115/2010vjehoprospechvovzťahukvýrokuotreste,pričomsúčasnepodľa§400odsek1Trestného
poriadku sa zrušil rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 4T/115/2010 zo dňa 04.11.2010 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 13.01.2011, sp. zn. 2To/135/2010, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 13.01.2011 v časti výroku o treste, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento zrušený

výrok o treste obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
V tomto smere napokon ani rozhodnutie okresného súdu nebolo napadnuté sťažnosťou.

Vyššie uvedené skutočnosti sú len tie najdôležitejšie, na ktoré považoval krajský súd za nutné poukázať
vzhľadom na dôvody podanej sťažnosti odsúdeným, pričom s ďalším odôvodnením v plnej miere

odkazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia, s ktorým sa stotožnil.

Z takto rozvedených dôvodov preto krajský súd sťažnosť odsúdeného nepovažoval za dôvodnú a túto
podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. následne ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.