Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, August 14, 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6Er/286/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614202402
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Robert Droppa
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5614202402.2

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávnenej Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29.
augusta č. 8 a 10, Bratislava, IČO: 30 807 484, pobočka Liptovský Mikuláš, proti povinnému Stanislav
Repa, s miestom podnikania Trstené 105, Bobrovec, IČO: 44 232 268 pre vymoženie pohľadávky
66,48 eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnou exekútorkou Mgr. Annou Michnicovou, so sídlom
Exekútorského úradu Sartorisova 21, Bratislava, pod spisovou značkou Ex 472/14, takto

r o z h o d o l :

Exekúcia sa z a s t a v u j e.

Povinnému sa u k l a d á zaplatiť súdnej exekútorke Mgr. Anne Michnicovej trovy exekúcie vo výške
54,23 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Pred súdnou exekútorkou Mgr. Annou Michnicovou sa dňa 12. 03. 2014 začalo exekučné konanie
pod sp. zn. Ex 472/14 na vymoženie pohľadávky vo výške 66,48 eur, priznanej Rozhodnutím č.

700-1910651113-GC04/13 zo dňa 21. 06. 2013, vydaným pobočkou Sociálnej poisťovne v Liptovskom
Mikuláši. Súdna exekútorka začala vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505*052010 zo dňa 25.
03. 2014, ktoré v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku udelil tunajší súd na vymoženie povinnosti
zaplatiť 66,48 eur a trovy exekúcie.

V priebehu konania vzniesol povinný námietky proti trovám exekúcie, keď nesúhlasil s ich výškou 78,64
eur. Zároveň uviedol, že dňa 15. 04. 2014 uhradil oprávnenej vymáhanú pohľadávku vo výške 66,48 eur.

Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo

právo ním priznané.

Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Jedným zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie je to, ak po vydaní exekučného titulu zaniklo
právo ním priznané. Zákon pritom v ustanovení § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku nerozlišuje
medzi zánikom dlhu pred začatím exekučného konania a zánikom dlhu v priebehu exekúcie. V prípade
zániku vymáhaného dlhu pred doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi je daný

dôvod zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, lebo pre nedôvodný
návrh na vykonanie exekúcie je exekúcia neprípustná od začiatku. Neprípustnosť exekúcie je v tomto
prípade zdôraznená samotným výrokom rozhodnutia a má podstatný vplyv na rozhodnutie o tom,
kto platí trovy exekúcie. Za situácie, keď dôjde k zániku dlhu v plnom rozsahu po začatí exekúcie,
nemožno skonštatovať neprípustnosť exekúcie, ale zákon prikazuje zastaviť exekúciu podľa § 57 ods.1 písm. f) Exekučného poriadku. Iným výkladom by bolo spomínané ustanovenie nadbytočným a
neaplikovateľným.

Aj napriek tomu, že oprávnená sa k tvrdeniu povinného o úhrade dlhu nevyjadrila, súd mal z

predloženého príjmového pokladničného dokladu č. 190 002 741/2014 za preukázané, že povinný
uhradil dňa 15. 04. 2014 vymáhanú pohľadávku vo výške 66,48 eur, pričom k úhrade priradil špecifický
symbol identický so symbolom uvedeným v exekučnom titule. Vzhľadom k tomu, že došlo k zániku dlhu
po vydaní exekučného titulu a súdna exekútorka nepostupovala v súlade s § 46 ods. 3 Exekučného
poriadku a od vykonania exekúcie neupustila, súd v súlade s § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku

exekúciu zastavil.

Súdna exekútorka si uplatnila trovy exekúcie vo výške 111,83 eur, z čoho odmena predstavuje 33,19
eur, náhrada hotových výdavkov 60,- eur a daň z pridanej hodnoty 18,64 eur.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň

z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1. Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok

na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne, nakoľko povinný riadne a včas nesplnil to, čo
mu ukladalo vykonateľné rozhodnutie. Vzhľadom k tomu, že exekúcia nebola zastavená zavinením

oprávnenej ako ani z dôvodu nemajetnosti povinného, súd v súlade s § 197 ods. 1 Exekučného
poriadku uložil povinnému povinnosť zaplatiť súdnej exekútorke priznané trovy exekúcie.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len
„vyhláška“) súd priznal súdnej exekútorke zákonnú minimálnu odmenu za výkon exekučnej činnosti vo
výške 33,19 eur. Popri odmene má exekútorka podľa § 22 vyhlášky nárok aj na náhradu preukázaných

hotových výdavkov predstavujúcich poštovné vo výške 12,- eur.

Trovy exekúcie sú procesným nárokom súdnej exekútorky, ktoré si musí riadne uplatniť a zároveň je
povinná preukázať ich reálny vznik. Súd nepriznal exekútorke náhradu hotových výdavkov označených
ako „poplatok SCB“ a „poplatok EVO 2 x“, nakoľko vznik týchto výdavkov nie je v exekútorskom spise
žiadnym spôsobom preukázaný. V spise sa nenachádza ani žiadny úradný záznam o skutočnostiach

zistených prostredníctvom telefónu, preto exekútorke nepatrí náhrada telekomunikačných výdavkov
vo výške 9,96 eur. Súdna exekútorka nešpecifikovala ani nepreukázala za aké ekonomické služby
musela v súvislosti s predmetnou exekúciou uhradiť 10,- eur. Nakoľko podľa § 25 vyhlášky sú
náhrady za administratívne práce zahrnuté v odmene súdnej exekútorky, súd jej nepriznal ani náhradu
týchto výdavkov. Vyhláška priznáva exekútorom odmenu za výkon exekučnej činnosti a náhradu

reálnych a účelných hotových výdavkov, neumožňuje však prenášanie nákladov na administratívny
chod exekútorského úradu na účastníkov konania. Z rovnakého dôvodu súd nepriznal exekútorke ani
náhradu za kancelársky materiál vo výške 7,92 eur. Súdna exekútorka si uplatnila aj cestovné náhrady
a náhradu za stratu času za doručovanie príkazov na začatie exekúcie a za doručovanie zrušenia týchtopríkazov. Vznik týchto hotových výdavkov súdna exekútorka žiadnym spôsobom nepreukázala, v spise
sa nenachádza ani písomná správa o pracovnej ceste so základnými náležitosťami vyžadujúcimi v §
3 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách. Naviac, zo spisu vyplýva, že exekútorka

doručila dňa 10. 04. 2014 banke príkazy na začatie exekúcie v 25 konaniach, pričom v tomto konaní
si uplatnila základnú náhradu v plnej výške 2,81 eur (15,4 km x 0,183 eur). Ak by tak postupovala
aj v ostatných konaniach, išlo by to duplicitne uplatnenú náhradu. Vzhľadom k tomu, že súd nemal
preukázané, že súdna exekútorka osobne doručovala spomínané exekútorské listiny, nepriznal jej ani
náhradu za stratu času vo výške 10,56 eur.

Súdna exekútorka je platiteľkou dane z pridanej hodnoty, preto súd v súlade s § 196 Exekučného
poriadku zvýšil priznanú odmenu s náhradami v celkovej výške 45,19 eur o 20 % DPH, t. j.
o sumu 9,04 eur. Celkom súd priznal súdnej exekútorke náhradu vzniknutých trov vo výške 54,23 eur.
Tieto trovy je povinný zaplatiť súdnej exekútorke povinný.

Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o zastavení exekúcie a zároveň aj o trovách exekúcie, o námietkach
povinného proti predbežným trovám exekúcie nie je potrebné rozhodovať.

Poučenie:

Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy
prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie
súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu

(rozhodnutie o zastavení exekúcie). Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou
smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie
nepripúšťa (§ 202 - rozhodnutie o trovách exekúcie), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a
opätovne rozhodne sudca.

Odvolanie je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš,

písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.