Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 14, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/109/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213227059
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7213227059.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloletého M. E., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, dieťaťa rodičov C. E., nar.
XX.XX.XXXX, bývajúcej v P. na G. nám. č. XX a E. E., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v P. na E. ul. č.
XX, v konaní o zníženie výživného, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. 23P
224/2013-61 zo dňa 03.02.2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie v napadnutom výroku o zastavení konania o návrhu otca na zníženie
výživného za obdobie od 01.07.2013 do 15.10.2013.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie o návrhu otca na zníženie výživného za
obdobie od 01.07.2013 do 15.10.2013. V prevyšujúcej časti vylúčil návrh otca na samostatné konanie.

V odôvodnení uviedol, že otec maloletého sa návrhom zo dňa 24.10.2013 domáhal, aby súd znížil
výživné pre maloletého určené rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 25P 1/2013 zo dňa

23.05.2013vspojenísrozsudkomKrajskéhosúduvKošiciachsp.zn.7CoP279/2013zodňa30.09.2013
tak, že od 01.07.2013 bude povinný prispievať na výživu maloletého sumou 27,13 Eur mesačne.
Súčasne podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia a domáhal sa, aby súd predbežne znížil
výživné pre maloletého a zaviazal ho platiť výživné v sume 27,13 Eur mesačne až do právoplatného
rozhodnutia vo veci samej.

Uznesením sp. zn. 23P 224/2013 zo dňa 28.10.2013 s právoplatnosťou dňa 13.01.2014 v spojení s

uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8CoP 504/213 zo dňa 30.12.2013 súd návrh otca na
nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Uviedol, že naposledy bolo o vyživovacej povinnosti otca k maloletému rozhodnuté rozsudkom
Okresného súdu Košice II sp. zn. 25P 1/2013 zo dňa 23.05.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Košiciach sp. zn. 7CoP 279/2013 zo dňa 30.09.2013. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 15.10.2013.

Následne súd citoval ust. § 103, § 104 ods. 1 veta prvá, § 112 ods. 2 a § 159 ods. 3 Občianskeho

súdneho poriadku a konanie o návrhu otca na zníženie výživného od 01.07.2013 do 15.10.2013 zastavilz dôvodu prekážky právoplatne rozhodnutej veci a v prevyšujúcej časti návrh na zníženie výživného k
maloletému vylúčil na samostatné konanie.

V zákonom stanovenej lehote podal otec odvolanie proti výroku uznesenia o zastavení konania o jeho

návrhu na zníženie výživného za obdobie od 01.07.2013 do 15.10.2013 z dôvodu, že súd vychádzal
z nesprávneho právneho posúdenia veci a nepostupoval podľa ust. § 163 ods. 1 a 2 O.s.p. a § 78
ods. 1 Zákona o rodine. Uviedol, že jediným príjmom jeho rodiny sú rodinné prídavky na dve maloleté
deti a jeho manželka je dlhodobo chorá. Všetkými dostupnými spôsobmi sa snaží nájsť si prácu, avšak
vzhľadom na jeho zdravotný stav sa mu to doposiaľ nepodarilo. Podotkol, že od júla 2013 sa jeho rodina
nachádza vo finančnej núdzi, pretože poslednú dávku v nezamestnanosti dostal v júni 2013 len za 17

dní, pričom rozhodnutie Sociálnej poisťovne predložil súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 25P 1/2013.
Namietal, že rozhodnutím o zastavení konania o jeho návrhu na zníženie výživného pre maloletého od
01.07.2013 do 15.10.2013 súd výrazne zvýhodnil maloletého oproti ostatným členom jeho rodiny, ktorí
sú odkázaní na jeho príjem. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že zníženie výživného nie je v záujme

maloletého dieťaťa.

Matka sa k odvolaniu otca nevyjadrila.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona
č.99/1963Zb.Občianskehosúdnehoporiadkuvzneníneskoršíchpredpisov,ďalejlenO.s.p.),vzhľadom
na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania
(§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie

správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

Výrok uznesenia o vylúčení návrhu otca v prevyšujúcej časti na samostatné konanie nebol odvolaním
napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom odvolacieho konania (ust. § 206 ods. 2
O.s.p.).

Podľa ust. § 104 ods. 1 vety prvej O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa ust. § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) svojou podstatou patrí k procesným podmienkam a jej existencia
(zistenie) v každom štádiu konania vedie bez ďalšieho k jeho zastaveniu. Táto prekážka nastáva

predovšetkým vtedy, ak má byť v novom konaní prejednaná tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v
novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týkarovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Pritom nie je významné, či rovnaké osoby majú v
novom konaní rovnaké, alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom,
je žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného, resp. či ten, kto v skoršom konaní

vystupoval ako žalovaný, má alebo nemá v novom konaní procesné postavenie žalovaného). Ten istý
predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z
rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. ak vyplýva z rovnakého skutku). Konanie
sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných
účastníkov konania (či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie). Pre posúdenie, či je daná

prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový
dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy,
určitý skutkový dej (skutok) ak bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo
neúplne (a tiež inak) (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 42/2006 zo dňa
01.01.2011).

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že otec sa podaným návrhom zo dňa 21.10.2013 (doručeným súdu

dňa 24.10.2013) domáhal zníženia výživného pre maloletého M. zo sumy 160 Eur na sumu 27,13 Eur
mesačne od 01.07.2013. O vyživovacej povinnosti otca k maloletému za obdobie od 01.07.2013 do
15.10.2013 však už bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Košice II sp.zn. 25P
1/2013 zo dňa 23.05.2013 s právoplatnosťou dňa 15.10.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v
Košiciach sp. zn. 7CoP 279/2013 zo dňa 30.09.2013, ktorým súd zvýšil výživné od otca pre maloletého

zo sumy 82,98 Eur na sumu 160 Eur mesačne od 01.07.2012. Dlžné výživné za obdobie od 01.07.2012
do 31.05.2013 vo výške 847,20 Eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 20 Eur spolu s
bežným výživným pod stratou výhody splátok počnúc právoplatnosťou rozsudku. Z tohto dôvodu nie je
možné opätovne domáhať sa zníženia výživného za obdobie od 01.07.2013 do 15.10.2013, o ktorom už
súd rozhodol, preto súd prvého stupňa správne zastavil konanie otca o návrhu na zníženie výživného

za predmetné obdobie, keďže sa jedná o prekážku právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata), ktorá je
neodstrániteľným nedostatkom konania a má za následok jeho zastavenie (ust. § 104 ods. 1 O.s.p.).
Za neopodstatnenú preto považuje odvolací súd odvolaciu námietka otca, že súd zastavením konania
zvýhodnil maloletého oproti ostatným členom jeho rodiny.

Na základe uvedeného odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako

vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.