Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, August 13, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoE/58/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8512205546
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8512205546.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, právne zastúpený Advocate, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti
povinnej Q. U., bytom D. XXX, o vymoženie 454,45 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 1Er 544/2012 - 26 zo dňa 09.04.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči
povinnej vykonania exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho

rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s., Bratislava, sp. zn. SR 06125/11 zo
dňa 19.07.2011. Právny vzťah medzi oprávneným a povinnou vznikol na základe zmluvy o úvere zo dňa
04.08.2010.

Následne súd citoval ust. § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej

len Exekučný poriadok), § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení
neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rozhodcovskom konaní), ust. § 52, § 53 ods. 1, 2, 3,
ods. 4 písm. r), ods. 5, § 54 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení
neskorších predpisov (ďalej len Občiansky zákonník), § 2 písm. a), b), § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a uviedol, že predmetná zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy.
Rozhodcovská zmluva zo dňa 04.08.2010, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu danú

vec prejednať a rozhodnúť je z pohľadu spotrebiteľského práva neprípustná. Jej znenie zodpovedá
požiadavke § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, keď nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s
veriteľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Napriek tomu táto rozhodcovská zmluva je neplatná,
lebo nespĺňa požiadavku individuálneho dojednania. Rozhodcovská zmluva je formulárovou zmluvou,
ktorúpovinnánemalamožnosťovplyvniťaniindividuálnedohodnúťalebozmeniť.Rozhodcovskúzmluvu
si spotrebiteľ osobitne nevyjednal. Za individuálne dojednanie rozhodcovskej zmluvy treba považovať

také, ktorému predchádzalo poučenie spotrebiteľa o právnych dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej
zmluvy so zameraním na zhoršenie procesných práv a povinností v neprospech spotrebiteľa v
porovnaní so súdnym konaním. Spotrebiteľovi musí byť pritom daná reálna možnosť, či prijme alebo
neprijme rozhodcovskú zmluvu. Ak k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy nedošlo, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a rozhodcovský rozsudok ním vydaný má za následok materiálnu nevykonateľnosť
(nezáväznosť).

Z týchto dôvodov súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Namietal nesprávne
právne posúdenie veci. Exekučný súd prekročil rámec svojej preskumávacej činnosti, ktorú mu zveril
Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti Zákon o rozhodcovskom konaní. Namietal, že súd nesprávne
aplikoval ust. § 45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd v konaní o vydaní
poverenia na vykonanie exekúcie z predložených podkladov (exekučný titul, žiadosť o udelenie

poverenia a návrh na vykonanie exekúcie) posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky.
Formálnepreskúmavaniesaobmedzujenadodržanievšetkýchformálnychnáležitostiexekučnéhotitulu.
Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady
exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Exekučný súd nemôže skúmať
samotné rozhodcovské konanie, ale musí sa obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu.
Postupom súdu dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov

exekučným konaním, čo je rozpore s obsahom a účelom Zákona o rozhodcovskom konaní. Oprávnený
namietal tiež neúplné zistenie skutkového stavu veci súdom prvého stupňa. Poukázal na to, že
rozhodcovská zmluva bola uzatvorená podľa § 3 a nasl. Zákona o rozhodcovskom konaní formou
samostatného právneho úkonu na samostatnej listine. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel v súlade s ust. § 374 ods. 4 O.s.p..

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1
O.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie,

ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého
stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii
práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny
právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že námietka oprávneného týkajúca sa prekročenia rozsahu
právomoci exekučného súdu preskúmať exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok, pri
preskúmavaní žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu nebola
opodstatnená. Odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.10.2011 sp. zn.
3Cdo 146/2011, podľa ktorého exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské

konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Rovnaký právny názor vyplýva aj z
uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.11.2012 sp. zn. 6Cdo 207/2011, podľa ktorého už v štádiu
posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora vykonaním exekúcie
sa exekučný súd v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zaoberá tým, či rozhodnutie
(iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané v súlade so zákonom, t.j. či bolo

vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych
predpisov ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho
predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových
náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práva a
povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). Osobitosť postavenia

rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom, že jeho právomoc vec prejednávať a rozhodnúť sa
odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy.

Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy
(t.j. k 04.08.2010), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa ust. § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len Zákon o
spotrebiteľských úveroch), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa ust. § 2 písm. a/, b/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej
je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania
alebo podnikania.

Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Odvolací súd sa plne stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého v danom prípade
predstavuje rozhodcovská zmluva neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. r)

Občianskeho zákonníka z dôvodu, že nebola dojednaná individuálne.

Zmluvné dojednanie, ktoré nebolo spotrebiteľom individuálne dojednané, a ktoré vyžaduje od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil v rozhodcovskom konaní, odvolací súd považuje za
podmienku, ktorá bráni tomu, aby na jej základe bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý by mohol

byť exekučným titulom.

Neobstojí ani odvolacia námietka, že rozhodcovská doložka bola uzatvorená vo forme osobitnej zmluvy.
Predložená rozhodcovská zmluva má taktiež ako aj celá úverová zmluva charakter formulárovej zmluvy,
ktorá bola spotrebiteľovi predložená na podpis bez toho, aby spotrebiteľ sa mohol reálne oboznámiť

s jej obsahom a ovplyvniť jej obsah napríklad výberom rozhodcovského súdu, ktorý bol vopred
predformulovaný oprávneným a ktorý v žiadnom prípade nespĺňa podmienku geografickej blízkosti
(nachádza sa približne 400 km od bydliska spotrebiteľa).

Podľa odvolacieho súdu rozhodcovská zmluva nebola platne uzavretá, a teda ako taká nebola

spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy je základnou
a nevyhnutnou skutočnosťou, bez ktorej rozhodcovský súd nie je oprávnený konať a rozhodovať vo
veci. Ak má byť rozhodcovská zmluva právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť
výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby
medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená. Oprávnený si v tomto

smere dôkazné bremeno nesplnil. Kritériom pre záver, že nejde o individuálne dojednanú zmluvu je
nepochybneformauzavretejzmluvy,t.j.skutočnosť,žerozhodcovskázmluvabolapredloženápovinnejv
pozíciispotrebiteľavoformeformulárovejzmluvy,bezmožnostizmenyjejobsahu,čivýberukonkrétneho
rozhodcovského súdu, bez možnosti rozhodcovskú zmluvu neuzavrieť.

Takúto rozhodcovskú doložku nemožno v žiadnom prípade považovať za individuálne dojednanú.

Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami (§ 3 ods.
3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa). Zmluvná podmienka, ktorá spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej osoby ako spotrebiteľa,

je neplatná. Za takéto zmluvné podmienky je možné považovať formulárové ustanovenia zmluvy,
vopred pripravené poskytovateľom služby, ktoré neboli individuálne dojednané a ktoré spotrebiteľ nemá
možnosťovplyvniť,pričomvýraznýmspôsobomzasahujúdojehopostaveniavrámcizmluvnéhovzťahu.
Rozhodcovská zmluva nebola dohodnutá individuálne zo strany spotrebiteľa, ale bola mu vnútenáspolu s podpisom zmluvy o úvere. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že priemerný spotrebiteľ
spolu s podpisom úverovej zmluvy by si individuálne dojednal zároveň rozhodcovskú zmluvu, ktorou by
založil právomoc preň pomerne nevýhodného rozhodcovského súdu. O značnej nevýhodnosti svedčí

fakt, že rozhodcovský súd priznal žalobcovi ním žiadané plnenie bez akéhokoľvek posúdenia nekalosti
zmluvných dojednaní (napr. zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne, t.j. 91,25 % ročne). Z týchto
dôvodov nie je možné považovať predloženú rozhodcovskú zmluvu, hoc na prvý pohľad individuálne
dojednanú, za platný právny úkon zo strany spotrebiteľa. Neplatná rozhodcovská zmluva znamená vo
svojich dôsledkoch nulitný rozhodcovský rozsudok, ktorý nemožno vykonať.

V zmysle uvedených skutočností je zrejmé, že pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a
to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Ak zohľadníme skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok v
tejto veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, vydaný rozsudok nie je platný,
nemá právne účinky, a takýto rozsudok nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilé
byť podkladom pre nariadenie exekúcie. Na splnenie tejto podmienky musí exekučný súd prihliadať v

každom štádiu exekučného konania.

Postupom exekučného súdu nedošlo k odňatiu možnosti konať pred súdom účastníkom konania, ani
k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná, prípadne práva na súdnu ochranu

zaručeného Ústavou Slovenskej republiky.

Naopak, „dojednanie“ rozhodcovskej zmluvy, v zmysle ktorej na konanie zo zmluvy o úvere je oprávnený
rozhodcovský súd, je v rozpore s právom na súdnu ochranu zaručeným Ústavou Slovenskej republiky.
Posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky je v súlade s ust. § 54 ods. 2

Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach obsahu spotrebiteľských zmlúv sa aplikuje
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, čo je v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto napadnuté

uznesenie ako správne potvrdil v súlade s ust. § 219 ods. 1 O. s. p.

Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu Prešov v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti uzneseniu nie je prípustné odvolanie.