Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, August 13, 2014

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3Er/51/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6109201112
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Šalkovská
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6109201112.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného Dexia banka Slovensko, a.s., so sídlom
Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti povinnej B. Z., E.. XX. XX. XXXX, I. D.J. X, XXX XX I. I.,
štátny občan SR, na vymoženie pohľadávky vo výške 1.596,64 eura s príslušenstvom, vedenej súdnym
exekútorom Mgr. Bernardom Janíkom, Exekútorský úrad Žilina, so sídlom Daniela Dlabača 2/978, 010
01 Žilina, pod spis. zn. EX 3262/2013, o námietkach povinnej proti exekúcii, o námietkach povinnej proti

trovám exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd námietky povinnej proti exekúcii z a m i e t a .

Súd námietkam povinnej proti trovám exekúcie vyhovuje.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej na vymoženie pohľadávky vo výške

1.596,64 eura s príslušenstvom a to na základe exekučného titulu - notárskej zápisnice napísanej JUDr.
Pavlom Jombíkom, notárom so sídlom v Banskej Bystrici, Skuteckého 16, č. N 73/2006, NZ 6414/2006,
NCRls 6381/2006 zo dňa 22. 02. 2006.

Poverením č. 5601 043495 * zo dňa 30. 01. 2009 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním
exekúciesúdnehoexekútoraBc.VieruHurtišovú,ExekútorskýúradPrievidza,sosídlomHviezdoslavova

3, 971 01 Prievidza, ktorý ju viedol pod spis. zn. EX 818/08. Dňom 06. 02. 2013 bol za súdneho
exekútora Bc. Vieru Hurtišovú Slovenskou komorou exekútorov ustanovený náhradník Mgr. Bernard
Janík, Exekútorský úrad Žilina, so sídlom Daniela Dlabača 2/978, 010 01 Žilina, ktorý v súčasnosti
exekúciu vedie pod sp. zn. EX 3262/2013.

Súdny exekútor v súlade s ustanovením § 50 ods. 2 Exekučné poriadku tunajšiemu súdu postúpil na

rozhodnutie námietky povinnej proti exekúcii. Povinná vo svojich námietkach uviedla, že žiada, aby súd
preskúmal, či neboli použité nekalé obchodné podmienky zo strany oprávneného. Ďalej uviedla, že žiada
súd o preskúmanie dodržania Exekučného poriadku, nakoľko upovedomenie o začatí exekúcie jej bolo
doručené až 04. 07. 2011. Povinná ďalej vzniesla námietku premlčania vymáhanej pohľadávky.

Podaním, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 16. 09. 2011, povinná podala žiadosť o oslobodenie

od súdneho poplatku za podané námietky proti exekúcii.

Dňa 21. 03. 2013 súdny exekútor tunajšiemu súdu postúpil na rozhodnutie námietky povinnej proti
trovám exekúcie, v ktorých povinná uviedla, že žiada, aby súd preskúmal oprávnenosť vymáhania výšky
trov exekúcie vo výške 885,67 eura.Súdny poplatok za podanie námietky proti exekúcii bol obsiahnutý v položke 13 písm. b/ v časti I
Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a
poplatku za výpis z registra trestov.

Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom PL. ÚS 109/2011-48 zo dňa 11. 07. 2012, ktorý bol dňa
04. 10. 2012 uverejnený v Zbierke zákonov pod č. 297/2012, rozhodol, že položka 13 písm. b/ v časti
I Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a
poplatku za výpis z registra trestov, nie je v súlade s článkom 1 ods. 1, článok 13 ods. 4 a článok 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd. Vyhlásením tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky stratila položka 13 písm. b/ v
časti I Sadzobníka súdnych poplatkov účinnosť (dňom 04. 10. 2012).

Vzhľadom na to, že zákonné ustanovenie, ktoré bolo podkladom pre vznik poplatkovej povinnosti za
podané námietky proti exekúcii, stratilo účinnosť, súd o podanom návrhu povinnej na oslobodenie od
súdneho poplatku za podané námietky nerozhodoval a pristúpil priamo k rozhodovaniu o podaných

námietkach.

Podľa § 38 ods. 2 zákona 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok") oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný nesplní, čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie.

Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním
exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po
vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho

vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta,
že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky
musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok
exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie
exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Konanie
o námietkach povinného proti exekúcii je zároveň sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd na
základe námietky povinného rozhoduje o otázke, či sa exekúcia začala oprávnene. Súd námietkam
vyhovie a exekúciu následne zastaví, ak v priebehu exekúcie zistí neprípustnosť exekúcie, ktorá

nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotno-právnych aj procesno-právnych skutočností. Dôvody
zastavenia exekúcie sú vymedzené v ustanoveniach § 57 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku.

Súd je pri skúmaní námietok viazaný ustanovením § 50 Exekučného poriadku, ktoré oprávňuje súd
skúmať len skutočnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku podľa hmotnoprávnych noriem

po vzniku exekučného titulu alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo inak spôsobujú neprípustnosť
exekúcie. Rovnako je možné namietať aj skutočnosť, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi
nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule.

Povinná vo svojom podaní žiadala, aby súd preskúmal, či neboli zo strany oprávneného použité nekalé

obchodné podmienky. K tomuto tvrdeniu povinnej je potrebné uviesť, že tieto skutočnosti nie sú pre
prebiehajúce exekučné konanie relevantné, nakoľko exekučný súd neskúma (a ani nie je oprávnený
skúmať) vecnú správnosť exekučného titulu. Skúma len tie náležitosti, ktoré sú rozhodujúce pre
povolenie exekúcie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok") podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj
na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená
osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici
s vykonateľnosťou súhlasila.

Nevyhnutným predpokladom notárskej zápisnice ako spôsobilého exekučného titulu, rovnako ako pri
ostatných exekučných tituloch podľa príslušných ustanovení Exekučného poriadku, je jej formálna a
materiálna vykonateľnosť. Formálna stránka vykonateľnosti v danom prípade spočíva v dodržaní formynotárskej zápisnice tak, ako ju upravuje § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka spočíva v
dodržaní obsahových náležitostí predpísaných ustanovením § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku.
Predmetná exekúcia je vedená na základe notárskej zápisnice, ktorá obsahuje všetky zákonom

predpísané obsahové náležitosti, je vykonateľná po stránke formálnej aj materiálnej a exekučný súd nie
je oprávnený žiadnym spôsobom preskúmavať jej vecnú správnosť.

Povinná vo svojich námietkach ďalej žiadala, aby súd preskúmal "dodržanie Exekučného poriadku",
pretože upovedomenie o začatí exekúcie jej bolo doručené až 04. 07. 2011, pričom však bližšie

neuviedla, ktoré ustanovenie Exekučného poriadku malo byť v predmetnom exekučnom konaní
postupom súdneho exekútora alebo exekučného súdu porušené, resp. akým spôsobom malo dôjsť k
porušeniu ustanovení Exekučného poriadku. K tomuto súd uvádza, že exekučný súd nie je oprávnený
preskúmavať postup súdneho exekútora. Zároveň súd dodáva, že Exekučný poriadok neustanovuje
žiadnu lehotu, v ktorej by malo byť upovedomenie o začatí exekúcie doručené povinnému.

Povinná taktiež vzniesla námietku premlčania.

Podľa § 387 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej
len "Obchodný zákonník") právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.

Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany
nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí
premlčacej doby.

Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť

premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

Podľa § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo
dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah záväzku
spočíva v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo strpieť,

začína premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti.

Podľa § 392 ods. 2 Obchodného zákonníka pri práve na čiastkové plnenie plynie premlčacia doba
pre každé čiastkové plnenie samostatne. Ak sa pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku stane
splatný celý záväzok, plynie premlčacia doba od doby splatnosti nesplneného záväzku.

Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

Podľa § 402 Obchodného zákonníka premlčacia doba prestáva plynúť, keď veriteľ za účelom

uspokojenia alebo určenia svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje podľa predpisu
upravujúceho súdne konanie za jeho začatie alebo za uplatnenie práva v už začatom konaní.

Podľa§407ods.1Obchodnéhozákonníkaakdlžníkpísomneuznásvojzáväzok,plynienováštvorročná
premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová premlčacia doba

ohľadne tejto časti.

Podľa § 407 ods. 4 Obchodného zákonníka účinky uznania záväzku spôsobom uvedeným v odseku 1
nastávajú aj v prípade, keď jemu zodpovedajúce právo bolo v čase uznania už premlčané.

Podľa § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka bez ohľadu na iné ustanovenia tohto zákona sa skončí
premlčacia doba najneskôr po uplynutí 10 rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. Námietku
premlčania však nemožno uplatniť v súdnom alebo rozhodcovskom konaní, ktoré sa začalo pred
uplynutím tejto lehoty.

V predmetnom konaní oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu
podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku - notárskej zápisnice napísanej JUDr. Pavlom
Jombíkom, notárom so sídlom v Banskej Bystrici, Skuteckého 16, dňa 20. 02. 2006 pod č. N 73/2006,
NZ 6414/2006 a NCRls 6381/2006, v ktorej povinná ako dlžník dlh vzniknutý zo zmluvy o úvere zodňa 10. 12. 2004 uznala v plnom rozsahu čo do základu a výšky. Nesplatené splátky ku dňu spísania
notárskej zápisnice sa povinná zaviazala zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach podľa Dohody
o splátkovom kalendári zo dňa 15. 02. 2006, ktorá tvorí prílohu predmetnej notárskej zápisnice, pričom

prvá splátka mala byť uhradená pri podpise Dohody o splátkovom kalendári, t.j. dňa 15. 02. 2006 a
posledná dňa 10. 12. 2007.

Keďže v notárskej zápisnici, ktorá je v danom exekučnom konaní exekučným titulom, povinná svoj
záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere podľa § 323 Obchodného zákonníka uznala, v súlade s vyššie

citovaným ust. § 407 ods. 1 Obchodného zákonníka sa teda premlčacia doba v danom prípade bude
počítať odo tohto uznania, t. j. odo dňa 20. 02. 2006.

Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku sa exekučné konanie začína dňom, v ktorom bol exekútorovi
doručený návrh na vykonanie exekúcie.

Súd mal za preukázané, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 21. 07. 2007, kedy bol súdnemu
exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnej.

V súlade s citovaným zákonným ustanovením § 407 ods. 1 Obchodného zákonníka začala dňom
uznania záväzku, t. j. dňom 20. 02. 2006 plynúť štvorročná premlčacia doba, počas ktorej je možné

právo oprávneného vyplývajúce z predmetného exekučného titulu vykonať. Vzhľadom na to, že návrh
oprávneného na vykonanie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 21. 07. 2008, súd s
ohľadom na ust. § 402 Obchodného zákonníka konštatuje, že nedošlo k premlčaniu práva vymáhať
pohľadávku oprávneného, ktorej vymoženie je predmetnom tejto exekúcie.

Po oboznámení sa s podaním povinnej súd v predmetnej veci dospel k záveru, že námietky povinnej
vznesenéprotiexekúciiniesúdôvodné.Nazákladevyššieuvedenéhomásúdzato,ževdanomprípade
sú splnené obidva procesné predpoklady, oprávňujúce na podanie návrhu na vykonanie exekúcie, t.j.
exekučný titul ako aj tá skutočnosť, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie. Oprávnený tak podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej dôvodne.

Povinná v podaní zo dňa 07. 07. 2011 podala námietky proti trovám exekúcie.

Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa
dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Podľa § 201 ods. 1 Exekučného poriadku predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného
právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. V rámci predbežných trov exekúcie exekútor
vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratu
času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň

povinnéhoupozorní,žeakdlhnesplní,taktrovyexekúciemôžubyťvyššie,apredbežnevyčísliichvýšku.

Podľa § 201 ods. 2 Exekučného poriadku účastník /v znení účinnom do 31. 10. 2013/ konania môže
vzniesť u exekútora do troch dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám
exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám

exekúcie nie je prípustné odvolanie.

Podľa § 5 ods. 1 a 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len "vyhláška") odmena súdneho exekútora je
20% zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura. Ak súdny exekútor

upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46 ods. 3 zákona, patrí mu 50% z odmeny vypočítanej podľa
odseku 1.

Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti
pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6,

§ 14 až 16).Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov
účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä
cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Podľa § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce
vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

Podľa § 26 vyhlášky základ na určenie odmeny podľa tejto vyhlášky sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor

a vypočítaná odmena na najbližších 50 eurocentov nahor.

Na odvrátenie stavu spočívajúceho vo vyčíslení exekútorom vyšších než nárokovateľných trov exekúcie
(či dokonca trov nemajúcich vôbec oporu v práve) a tiež v hrozbe vymoženia takýchto trov slúži
mechanizmus rozhodovania, pri ktorom na námietku ktoréhokoľvek z účastníkov exekučného konania je
povinný správnosť vyčíslenia trov exekúcie preskúmať exekučný súd (ktorý tak môže riziku vymoženia

trov od povinného v nesprávnej výške predísť).

Z ustanovenia § 201 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že súdny exekútor má povinnosť už v
upovedomení o začatí exekúcie upovedomiť tak oprávneného, ako aj povinného o výške predbežných
trov exekúcie. Predbežné trovy exekúcie pozostávajú z odmeny exekútora, z náhrady jeho hotových

výdavkov a z náhrady za stratu času. V rámci predbežných trov exekúcie môže exekútor vyčísliť odmenu
maximálne v takom rozsahu, na aký by mal nárok, keby došlo k upusteniu od vykonania exekúcie.
V rámci predbežných trov exekúcie by mal exekútor vyčísliť aj náhradu svojich hotových výdavkov
a náhradu za stratu času. Pre obidve tieto položky trov exekúcie platí, že exekútor môže vyčísliť
iba tie svoje hotové výdavky a iba tú náhradu za stratu času, ktoré mu vznikli do momentu vydania

upovedomenia o začatí exekúcie. To znamená, že predpokladané hotové výdavky a predpokladanú
náhradu za stratu času nemôže v rámci predbežných trov exekúcie vyčísliť. Zároveň musí súdny
exekútor úkony vykonávať tak, aby nevznikali zbytočné trovy exekúcie.

Súdny exekútor pri vyčíslení predbežných trov exekúcie vyššie uvedené zásady v plnom rozsahu

nerešpektoval. Podľa názoru súdu, prvého pochybenia sa exekútor dopustil v tom, že výška trov
exekúcie vyčíslená v upovedomení o začatí exekúcie je nepreskúmateľná, nakoľko hotové výdavky nie
sú jednotlivo rozpísané a konkretizované.

Súdny exekútor v upovedomení o začatí exekúcie vyčíslil odmenu vo výške 274,50 eura, t.j. 10 % zo

zaokrúhleného základu vo výške 2.745,- eur (pohľadávka vo výške 1.596,64 eura, 20 % ročný úrok z
omeškania zo sumy 1.596,64 eura od 11. 07. 2008 do 23. 04. 2009 vo výške 251,09 eura + nezaplatené
úroky a sankčná provízia vo výške 864,59 eura + trovy exekučného konania oprávneného 32,53 eura)
+ 19 % DPH, t.j. 52,20 eura.

Súd má za to, že súdny exekútor pri výpočte odmeny nepostupoval v súlade s Exekučným poriadkom,
nakoľko pri určovaní základu odmeny vymáhaný úrok z omeškania vo výške 20 % ročne zo sumy
1.596,64 eura od 11. 07. 2008 do zaplatenia nevyčíslil ku dňu vydania upovedomenia o začatí exekúcie
(05. 02. 2009) ale ku dňu 23. 04. 2009.

Súdnyexekútorsivupovedomeníozačatíexekúcievyčíslilnáhraduhotovýchvýdavkovvovýške165,97
eura. Po oboznámení sa s obsahom predloženého exekútorského spisu súd konštatuje, že do náhrady
hotových výdavkov boli zahrnuté aj také, ktoré ku dňu vydania upovedomenia o začatí exekúcie ešte
nemohli reálne existovať. Z obsahu predloženého spisu vyplýva, že ku dňu vydania upovedomenia o
začatí exekúcie, vznikli súdnemu exekútorovi len hotové výdavky predstavujúce poštovné za doručenie

žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdu a za doručenie upovedomenia o začatí
exekúcie povinnej. Súdny exekútor nepostupoval správne, keď si ako hotové výdavky vyúčtoval aj
budúce náklady, ktoré reálne ešte nevznikli (pri ktorých je len predpoklad, že by v ďalšom priebehu
exekúcie mohli vzniknúť) a nemohli byť reálne preukázané. Súd konštatuje, že takýto postup, pri ktorom
si súdny exekútor len odhadom resp. na základe doterajších skúseností s vykonávaním exekúcií, stanoví

predbežné hotové výdavky tak, že tieto v sebe zahŕňajú aj hotové výdavky, ktoré ešte len (v prípade, že
exekúcia bude ďalej pokračovať) vzniknú v budúcnosti, resp. by mohli potencionálne vzniknúť, nie je v
súlade so zákonom. V upovedomení o začatí exekúcie je súdny exekútor oprávnený uplatniť si náhradu
výdavkov a náhradu za stratu času len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomeniao začatí exekúcie. V prípade, že v priebehu exekúcie vzniknú ďalšie trovy, súdny exekútor ich vznik
oznámi povinnému prostredníctvom doručenia upovedomenia o ďalších trovách exekúcie.

Súd v danom prípade dospel k záveru, že súdnym exekútorom vyčíslené predbežné trovy exekúcie v
prevažnej miere nezodpovedajú právnym predpisom, či už Exekučnému poriadku alebo vyhláške.

Po vyhodnotení dôkazov súd námietkam povinnej vzneseným proti trovám exekúcie vyhovel.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný

súd Banská Bystrica písomne v troch vyhotoveniach. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré
vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie
sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na
rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje
protirozhodnutiusúdnehoúradníkaalebojustičnéhočakateľa,protiktorémuzákonodvolanienepripúšťa

(§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. (§ 374 ods. 4 OSP).

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri
odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.