Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 13, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/552/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112223066
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3112223066.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu: BL Telecom debt, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Šoltésovej
č. 14, IČO 45 535 108, zastúpeného advokátskou kanceláriou SOUKENÍK-ŠTRPKA, s.r.o. so sídlom
v Bratislave, Šoltésovej č. 14, IČO 36 862 711 proti žalovanému: N. L., bytom L. XX/S., F., za účasti
vedľajšieho účastníka Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov AZ, IČO 42264154, so sídlom
Petrovská 10, Skalica, právne zastúpeného JUDr. Jozefom Kempom, advokátom so sídlom Nám. Josipa

Andriča l, Chorvátsky Grob o zaplatenie 331,94 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Trenčín, č.k. 11C/455/2012-30 zo dňa 25. apríla 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudoksúduprvéhostupňa vnapadnutejčastivovýrokuopriznanínáhradytrovkonaniavedľajšiemu
účastníkovi p o t v r d z u j e .

Vedľajšiemu účastníkovi a žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol. Žalovanému náhradu trov konania
nepriznal. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania ako trov
právneho zastúpenia v sume 58,60 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, že dňa 22.01.2009 uzavrel žalovaný s právnym predchodcom žalobcu spol.
T-Mobile Slovensko, a.s. zmluvu o pripojení v znení Dodatku k zmluve o pripojení podľa ust. v
zmysle § 43 zák. č. 610/2003 Z.z o elektronických komunikáciách, predmetom ktorej bolo poskytovanie

elektronickej komunikačnej služby. Žalovaný sa zaviazal službu riadne odoberať a platiť za ňu včas
poplatky dohodnuté v aktuálnom Cenníku. Zároveň žalovanému bol predaný mobilný telefón Sony
Ericcson T303i. Žalovaný sa zaviazal zotrvať v záväzkovou vzťahu s právnym predchodcom žalobcu
po dobu 24 mesiacov a dohodol sa na zmluvnej pokute 7.500,- Sk s DPH. Žalovaný sa zaviazal,
že v prípade porušenia zmluvných povinností účastníka, najmä hociktorej dojednanej povinnosti a
následného vypojenia SIM karty zo strany Podniku je povinný uhradiť podniku uvedenú zmluvnú pokutu.

Dňa 08.09.2009 bola žalovanému vystavená faktúra 1.916698849, VS: 7908255333 na sumu 248,95
Eur za obdobie od 08.08.2009 do 07.09.2009 za účelom úhrady vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Kedy
a akým spôsobom sa žalovaný dopustil porušenia zmluvných podmienok, nebolo preukázané. Súd
poukázal na ustanovenia § 52 ods.1-3, § 53 ods. 1, 4, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Mal
za to, že predmetný zmluvný vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi na základe zmluvy o pripojení
je bezpochyby vzťahom spotrebiteľským podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 53 a

ods. 1 Občianskeho zákonníka ( účinného od 01.03.2010) zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú
podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Súd mal preukázané, že zmluvné
podmienky (bod 2 posledná veta Dodatku zmluvy o pripojení spol. T-Mobile a bod 4 prvá veta Dodatku)
na základe ktorých si uplatňuje žalobca svoj nárok už boli vyhlásené za neprijateľné rozsudkom
Okresného súdu Bardejov č.k. 4C/162/2011-28 zo dňa 06.12.2011 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Prešove č.k. 16Co/32/2012 zo dňa 15.03.2012. Takáto zmluvná podmienka je teda neplatná. Jej

ďalším používaním a uplatňovaním dodávateľ vytvára protiprávny stav, ktorý je zákonom zakázaný apriznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky, je v rozpore so zákonom. Ak by súd v danom prípade
priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho
stavuzostranysúduapopieranieprávaEurópskejúnienaochranuprávspotrebiteľov.Zákazpoužívania

zmluvnej pokuty, vychádzajúci z právoplatného rozsudku súdu sa týka celého textu predmetnej zmluvnej
pokuty a zmluvnej podmienky ako celku a preto nemožno vysloviť ani čiastočnú neplatnosť uvedenej
zmluvnej pokuty. Plnenie z takejto podmienky naviac zakladá bezdôvodné obohatenie. Zmluvnú pokutu
uplatňovanú z absolútne neplatného zmluvného dojednania nemožno moderovať, pretože tomu bráni
jej neplatnosť. Z týchto dôvodov súd právo na zaplatenie zmluvnej pokuty žalobcovi nepriznal a žalobu

v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p. tak, že
žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli. O náhrade trov konania
vedľajšiemu účastníkovi súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. Vedľajšiemu účastníkovi na strane
žalovaného súd priznal náhradu trov konania, spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia po 21,58 eur/
úkon (príprava a prevzatie veci, písomné vyjadrenie k žalobe) a režijný paušál 1x 7,63 eur a 1x 7,81 eur,
spolu 58,60 eur podľa § 10 ods.1, § 14 ods.1 písm. a/, b/, § 16 ods.3 vyhl. č. 655/2004 z.z o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení nesk. predpisov.

Proti tomuto uzneseniu v časti vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka podal v zákonnej
lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v tejto časti zmenil
tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná a zaviaže vedľajšieho účastníka nahradiť
žalobcovi trovy odvolacieho konania. Odvolanie odôvodnil s poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. f)

a § 132 O.s.p.. Namietal neúčelnosť uplatnených a priznaných trov právneho zastúpenia vedľajšieho
účastníka na strane žalovaného. Vedľajší účastník je v tomto prípade združenie založené za účelom
ochrany spotrebiteľov. Takéto združenie má v zmysle ust. § 93 ods. 2 O.s.p. zvýhodnené postavenie
voči ostatným občianskym združeniam už tým, že v konaní nemusí preukazovať právny záujem na
výsledku sporu. Dané združenie by malo disponovať takým personálnym substrátom, ktorý je schopný

poskytnúť právne služby a orientovať sa v oblasti spotrebiteľského práva. Žalobca konštatoval, že
nepopiera ústavne zaručené právo vedľajšieho účastníka na právnu pomoc, ale spochybňuje účelnosť
vynaložených trov právneho zastúpenia, ako subjektu odborne spôsobilého, a z toho dôvodu aj zákonom
privilegovaného subjektu. Spochybnil účelnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania tým, že sám
neposkytol ochranu práv žalovanému ako spotrebiteľovi, ale ju poskytol prostredníctvom advokáta,

za ktorého služby žiada priznať trovy právneho zastúpenia. Zastával názor, že trovy, ktoré vznikli
sú len účelové. Združenia na ochranu spotrebiteľa ako vedľajší účastníci hromadne vstupujú do
súdnych konaní automaticky zastúpené právnym zástupcom bez toho, aby vopred vedeli o konkrétnych
okolnostiach sporu. Vedľajší účastník, ako odborne spôsobilý subjekt, poukázal iba na ustanovenia
a rozhodnutia týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv, na ktoré je súd povinný prihliadať ex offo. Na

túto skutočnosť poukázal aj Okresný súd Banská Bystrica vo svojom rozhodnutí 13C/54/2012. Podľa
žalobcu vedľajší účastník do konania nevniesol žiaden prínos, keďže nepoukázal na inú skutočnosť,
na ktorú súdy nemajú povinnosť prihliadnuť z úradnej povinnosti. Činnosť spotrebiteľského združenia je
podporovaná Ministerstvom hospodárstva SR aj prostredníctvom dotácií na zastupovanie spotrebiteľov
v konaniach pred súdmi, a tým hradí ich výdavky a podporuje ich odbornosť v oblasti ochrany práv

spotrebiteľov. Mal za to, že prijatím štátnej dotácie a priznaním náhrady trov konania by bola dvakrát
hradená účasť vedľajšieho účastníka v konaní. Vzniká tak pochybnosť či cieľom vedľajšieho účastníka
je skutočne ochrana spotrebiteľa alebo profit z náhrady trov právneho zastúpenia. S poukazom na
ustanovenie § 93 ods. 1, 2 O.s.p. mal za to, že podstatnou podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka
do konania je súhlas hlavného účastníka na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať. V tejto

súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu sp.zn. 3 Cdo 188/212 zo dňa 05.02.2013. Účel
procesnej pomoci vedľajšieho účastníka hlavnému účastníkovi v sporovom konaní môže byť naplnený,
len ak hlavný účastník konania s týmto vstupom súhlasí. K ustanoveniu § 101 ods. 3 O.s.p. uviedol,
že výzva adresovaná účastníkom uvedená v tomto ustanovení sa použije vtedy, ak súd bude vyzývať
účastníkov, aby sa vyjadril o určitom návrhu, ktorý sa týka postupu a vedenia konania. Žalobca ďalej

poukázal, že Ministerstvo hospodárstva SR niektorým spotrebiteľským združeniam udeľuje dotáciu na
zastupovanie spotrebiteľov v konaní pred súdmi. Napríklad Združenie na ochranu spotrebiteľa HOOS
bola dňa 29.02.2012 udelená dotácia vo výške 4000 eur.

Žalovaný ani vedľajší účastník sa k odvolaniu písomne nevyjadrili.Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania v
napadnutej časti (vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi) podľa § 212
ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Povinnosť nahradiť trovy konania sa v zmysle § 142 O.s.p. spravuje zásadou úspechu vo veci.

V predmetnej veci sa žalobca podaným návrhom domáhal voči žalovanému zaplatenia čiastky 331,94
eur s príslušenstvom. Súd prvého stupňa zamietol žalobu žalobcu, pretože súd prvého stupňa považoval
zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve uzavretej
medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným a zároveň tak za absolútne neplatné dojednanie v
spotrebiteľskej zmluve. V zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. má žalovaný, ktorý má vo veci plný úspech

právo na náhradu trov konania. Žalovanému preukázateľne žiadne trovy nevznikli, a preto mu ich súd
prvého stupňa nepriznal.

Čo sa týka náhrady trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, súd prvého stupňa o trovách
konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného
priznal náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 58,60 eur. Odvolací

súd sa s týmto právnym názorom súdu prvého stupňa stotožňuje. Aj podľa názoru odvolacieho súdu
vedľajší účastník tak, ako ktorákoľvek iná fyzická alebo právnická osoba, má právo zvoliť si advokáta,
ktorý ho zastupuje v konaní, v dôsledku čoho aj odvolací súd vedľajším účastníkom uplatnené trovy
právneho zastúpenia považoval za účelne vynaložené. Toto jeho právo vyplýva aj z Ústavy Slovenskej
republiky, článok 47, ods. 2. V danej veci vedľajší účastník vstúpil do konania v záujme ochrany

spotrebiteľa - žalovaného. Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že vedľajší účastník do konania
riadne vstúpil, jeho právny zástupca zastúpenie riadne prevzal a dňa 08.02.2013 doručil súdu písomné
vyjadrenie k návrhu na začatie konania, v ktorom právne kvalifikovane vzniesol námietku neprimerane
vysokej zmluvnej pokuty sankcionovanej absolútnou neplatnosťou s poukazom na ustanovenie § 53
ods. 4 písm. k) a ods. 5 Občianskeho zákonníka.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade
trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

V odvolacom konaní bol úspešný vedľajší účastník, ktorý by mal v zmysle ustanovenia § 224 ods. 1
O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania,
avšak náhradu trov odvolacieho konania nežiadal, preto mu náhrada nebola priznaná.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .