Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 12, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoE/73/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514202227
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8514202227.1

Uznesenie

-
50_____________________________________________________________________________________________
súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 811
09 Bratislava, IČO: 35 792 752, proti povinnej: S. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Sv. C. XX/XX, G., o
vymoženie 1.012,29 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu

Stará Ľubovňa č. k. 7Er/227/2014-17 zo dňa 30.05.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania oprávnenému n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ľuboša
Sidorjáka o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Rozhodnutieprávneodôvodnilpodľaust.§§41ods.2písm.d);44ods.2Exekučnéhoporiadku,§45ods.

1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní, §§ 1 ods. 2; 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, §§ 52 ods. 1; 53 ods. 2, 4 písm. r), ods. 5; 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a aplikoval
Smernicu Rady 93/13/EHS, pričom konštatoval, že skúmal, či oprávneným predložený rozhodcovský
rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor. Pri riešení tejto otázky nie je
viazaný tým, ako ju vyriešil rozhodcovský súd.

V tomto prípade rozhodcovský súd, ako to vyplýva z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku svoju

právomoc rozhodovať vo veci odvodil od Rozhodcovskej zmluvy č. 8300035719 zo dňa 26.01.2011.

Súd prvého stupňa zmluvu uzavretú medzi oprávneným a povinným posúdil ako spotrebiteľskú a
konštatoval, že ide o spotrebiteľskú zmluvu typovú (adhéznu, formulárovú) zmluvu, a to s poukazom
na § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonník účinného v čase jej uzavretia a na znenie § 2 zákona o
spotrebiteľských úveroch.

Predmetný právny vzťah posúdil ako spotrebiteľský z dôvodu, že povinná v danom prípade vystupovala
ako fyzická osoba, ktorá úverom zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ, kým oprávnený

konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ, ktorý poskytol povinnej peňažné
prostriedky na základe zmluvy o úvere a povinná sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.Zpredloženejzmluvymalsúdprvéhostupňazapreukázané,žesajednáotypovúzmluvu,ktorúnemohol
povinná ako spotrebiteľ ovplyvniť, pričom z jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti je mu známe,
že oprávnený v obdobných prípadoch vystupuje opätovne.

Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že sa zaoberal rozhodcovskou zmluvou aj z pohľadu ochrany
povinnej ako spotrebiteľa, pričom dospel k záveru, že takáto rozhodcovská zmluva je neprípustná, hoci
poskytuje pri voľbe riešenia sporu alternatívu medzi rozhodcovským súdom alebo príslušným súdom
Slovenskej republiky. Predmetná rozhodcovská zmluva má síce formálne charakter rozhodcovskej
zmluvy a netvorí súčasť formulárovej zmluvy o úvere. Taktiež znenie dohodnutej rozhodcovskej doložky

zodpovedá požiadavke § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, keď nevyžaduje od spotrebiteľa,
aby spory s veriteľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Napriek tomu táto rozhodcovská
zmluva je neplatná, pretože nespĺňa podmienku individuálneho dojednania. Rozhodcovská zmluva je
formulárová dohoda, ktorú povinná nemala možnosť ovplyvniť ani individuálne dohodnúť, alebo zmeniť.
Rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobne nevyjednal a nemal na výber, mohol len zmluvu, ako celok
odmietnuť, alebo sa podrobiť všetkým podmienkam v nej dojednaných, a teda aj rozhodcovskému

konaniu. Takto formulovaná rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle § 53 ods. 4 neplatná.

Za individuálne dojednanie rozhodcovskej zmluvy treba považovať také, ktorému predchádzalo
poučenie spotrebiteľa o právnych dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy so zameraním na
zhoršenie procesných práv a povinností v neprospech spotrebiteľa v porovnaní so súdnym konaním.

Spotrebiteľovi musí byť pritom daná reálne možnosť voľby, či prijme alebo neprijme rozhodcovskú
zmluvu. Voľba spotrebiteľa v prospech všeobecného súdu nesmie byť spojená s možnosťou neuzavretia
samotnej spotrebiteľskej zmluvy. Veriteľ (dodávateľ) musí splnenie týchto podmienok individuálneho
dojednania rozhodcovskej zmluvy v prípade pochybností preukázať (§ 53 ods. 3 Občianskeho
zákonníka), inak sa nepovažuje rozhodcovská zmluva za individuálne dojednanú.

Anizrozhodcovskejzmluvy,anizďalšíchlistín,ktorémaltakrozhodcovskýsúdakoajsúdprvéhostupňa
v tomto exekučnom konaní k dispozícii, nevyplýva, že povinná pred podpisom zmluvy bola oprávneným
poučená o právnych dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy, čiže o zhoršení procesných práv
a povinností v neprospech spotrebiteľa v porovnaní so súdnym konaním. V dôsledku toho platí
zákonom stanovená domnienka, že tam dohodnutá rozhodcovská zmluva sa nepovažuje za individuálne

dojednanú, inými slovami povedané, bola uzavretá neplatne.

Čo sa týka ustanovenia rozhodcovskej zmluvy, v zmysle ktorého mala povinná právo od zmluvy
jednostranne odstúpiť, aj bez uvedenia dôvodu, do 14 kalendárnych dní od jej doručenia, súd prvého
stupňa konštatoval, že od zmluvy možno odstúpiť len v prípade, že je platná. Od absolútne neplatnej
zmluvy sa odstúpiť nedá. Ak je zmluva od začiatku neplatná ex tunc, nie sú splnené zákonné podmienky

na dodatočné zrušenie zmluvy. Taktiež za individuálne dohodnutú zmluvu sa nepovažuje zmluva,
ktorá bola vopred dodávateľom (veriteľom) naformulovaná a spotrebiteľ jej obsah nemal možnosť
ovplyvniť. Rozhodcovská zmluva sa nestáva individuálne dohodnutou len tým, že spotrebiteľ má v
úzkej časovej lehote hneď po jej podpise právo od tejto zmluvy odstúpiť. Uvedené tiež nemení nič
na neprijateľnom charaktere rozhodcovskej zmluvy, keď v posudzovanom prípade bola spotrebiteľovi

v konečnom dôsledku odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých
prípadoch, ak dodávateľ podá voči nemu žalobu na rozhodcovskom súde (kto mlčí tam, kde nie je
povinný sa vyjadriť, nie je možné toto jeho mlčanie považovať ani za súhlas ani za nesúhlas).

Dodávateľ núti spotrebiteľa spotrebiteľskou zmluvou ku konaniu, ktoré nie je povinný vykonať, s cieľom
dosiahnutia prejednania veci pred rozhodcovským súdom a obchádzania ustanovení Občianskeho

zákonníka chrániacimi spotrebiteľa. Znenie rozhodcovskej zmluvy nemusí odporovať doslovnému
zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie
dodržané nebolo, teda zákon obchádza. O obchádzanie zákona ide vtedy, ak je právnym úkonom
dohodnuté niečo, čo síce nie je so zákonom v priamom rozpore, avšak svojimi dôsledkami sleduje cieľ,
aby zákon nebol dodržaný.Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský
súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval
rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval

by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu
„rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Nedostatok právomoci rozhodcovského
súdu odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má za následok materiálnu
nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.

Preto súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní uviedol,
že V odvolaní uviedol, že rozhodcovská zmluva je samostatným úkonom, ktorého existencia nie je
ani podmienkou uzavretia úverovej zmluvy, resp. jej trvania ako takej, čo výslovne vyplýva z bodu 2
rozhodcovskej zmluvy. Z bodu 7 vyplýva, že dlžník môže od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť v lehote
14 kalendárnych dní od jej uzavretia. Uplatnením tohto práva môže dlžník bez ohľadu na postoj

veriteľa dosiahnuť zánik rozhodcovskej zmluvy bez toho, aby to malo vplyv na trvanie zmluvy o úvere.
Povinný mohol nepristúpiť na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. jednostranne od nej odstúpiť.
Rozhodcovská zmluva spĺňa charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť preto neprijateľnou
podmienkou. Povinný dobrovoľne akceptoval písomným podpisom rozhodcovskú zmluvu a rovnako
z vlastného rozhodnutia nevyužil možnosť od danej zmluvy odstúpiť. Rozhodcovská zmluva nie je

súčasťou všeobecných podmienok, resp. inej zmluvy. Ani v prípade, že by rozhodcovská zmluva nebola
individuálne dojednaná, nemohla by byť posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka. Z hľadiska
účinnosti rozhodcovskej zmluvy a samotného rozhodcovského konania spotrebiteľovi sa poskytuje
minimálne rovnaký a v niektorých smeroch oveľa širší rozsah ochrany a možnosti uplatnenia práv,
ako je to v konaní pred súdom. Rozhodcovská zmluva nespĺňa ani všeobecnú definíciu neprijateľnej

podmienky a ide o platné dojednanie. Z obsahu rozhodcovskej zmluvy zároveň vyplýva, že konanie pred
rozhodcovským súdom je len alternatívne a nevyžaduje sa od spotrebiteľa, aby postupoval len pred
arbitrážou. Tvrdenie prvostupňového súdu o rozhodcovskej doložke je zmätočné, lebo v danom prípade
bola rozhodcovská zmluva uzavretá vo forme osobitnej zmluvy. Rozhodcovská zmluva predstavuje
jeden právny úkon, ktorý sa musí posudzovať a vykladať ako celok, teda aj jej bod 5. v spojení a v

nadväznostiach s ostatnými jej časťami.

Oprávnený ďalej namietal, že pokiaľ ide o zhoršenie postavenia spotrebiteľa vzhľadom na miesto
rozhodcovského konania, toto je ex lege v zásade písomné.

Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Oprávnený si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania celkom vo výške 55,16 eur.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd podľa § 10 ods. 1 O. s. p. na základe podaného odvolania
preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad
uvedených v ustanovení § 212 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia §
214 ods. 1, 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec
správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v
štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ako aj
s dôvodmi tam uvedenými.

Odvolací súd k odvolacím námietkam oprávneného len na doplnenie konštatuje:Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba

konkrétne znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6 M Cdo 9/2012.)

Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o
individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a
nebolomožnémeniťichobsah,čojedanýprípad.Súdnakontrolaneprijateľnýchpodmienoksauplatňuje
aj za stavu, že zmluvný vzťah hlavný a vedľajší bol vyjadrený v samostatných listinách. Niet dôvod

vylúčiť súdnu kontrolu formulárovej zmluvy len preto, že je na samostatnej listine a nebola hodnoverne
preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné spory riešil rozhodca.

V predmetnej veci je rozhodcovská zmluva predformulovaná na tlačive dodávateľa, pričom podstatou
individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná
bez možnosti zmeny jej obsahu, a to je práve aj prípad typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa
predkladajú spotrebiteľom na podpis a majú vyvolať dojem, že si ich vyžiadali spotrebitelia.

Spotrebiteľ, ak si želá niečo z určitých dôvodov, minimálne sa predpokladá, že vie, prečo chce
niečo individuálne vyjednať. Skutočnosť, že rozhodcovská zmluva je formulovaná v rámci štandardnej
formulárovej zmluvy, neodôvodňuje záver, že oprávnený preukázal osobitné vyjednanie. Naopak, ide
o sofistikované docielenie stavu, ktorý má formálne indikovať vyňatie rozhodcovskej doložky z režimu
súdnej kontroly, čo odvolací súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku.

Javí sa nanajvýš nevierohodné, že by si spotrebitelia osobitne vyjednávali rozhodcu, o pravidlách
postupu ktorého, zdá sa, nemajú ani tušenia a oprávnený nemôže očakávať od súdu len akési „formálne“
odklepnutie exekúcie. Aj exekučné konanie je konaním, v ktorom sa má poskytnúť spravodlivá ochrana
práv, a to aj práv povinného v zmysle vnútroštátneho práva a v zmysle judikatúry Súdneho dvora
Európskej únie.

Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že oprávnený v odvolaní neuviedol žiadnu takú
relevantnú skutočnosť, ktorá by bola spôsobilá spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia
a privodiť tým jeho zrušenie.

Preto odvolací súd napadnuté uznesenie v súlade s ustanovením § 219 Občianskeho súdneho poriadku
ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku. V odvolacom konaní neúspešný oprávnený nemá právo na náhradu
trov odvolacieho konania a v odvolacom konaní úspešný povinný si trovy odvolacieho konania neuplatnil
a ani mu žiadne preukázateľné trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.