Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, August 11, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23CoE/37/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3807202596
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3807202596.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrenčínevexekučnejvecioprávneného:MinisterstvovnútraSlovenskejrepubliky,Okresný
úrad Prievidza, so sídlom Prievidza, Medzibriežková 2, IČO: 00 151 866, proti povinnému: ALPAK
TRADE spol. s r.o., naposledy so sídlom Prievidza, Gorkého 224/26, IČO: 36 300 900, t.č. vymazaný
z obchodného registra, o vymoženie 165,97 Eur, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Prievidza zo dňa 17. decembra 2013, č.k. 15Er/369/2007-23, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o trovách exekúcie p o t v
r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa v prvom výroku exekúciu zastavil a v druhom výroku uložil
oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Bernardovi Janíkovi, so sídlom v Žiline, D.
Dlabača 2/978, náhradníkovi povereného súdneho exekútora Mgr. Viery Hurtišovej, trovy exekúcie vo

výške61,74Eur,dotrochdníodprávoplatnostitohtouznesenia.Svojerozhodnutievovýrokuozastavení
exekúcie odôvodnil podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku.
Súd prvého stupňa z výpisu z Obchodného registra Slovenskej republiky zistil, že uznesením Okresného
súdu Trenčín, č.k. 36CbR/34/2007-43 zo dňa 19. januára 2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
04.03.2009, súd zrušil bez likvidácie spoločnosť ALPAK TREADE spol. s r.o., so sídlom Gorkého 224/26,
Prievidza, IČO 36 300 900 zapísanú v obchodnom registri Okresného súdu Trenčín v oddieli Sro vo

vložke číslo 10771/R. Následne dňa 31.03.2009 bol povinný z obchodného registra ex offo vymazaný.
Ustanovenie § 68 ods. 2 Obchodného zákonníka určuje, v ktorých prípadoch možno spoločnosť zrušiť
bez likvidácie. Povinný bol zrušený bez likvidácie, pričom nebolo zistené, že by jeho majetok prešiel
na právneho nástupcu. Rovnako nebolo zistené, že by bol na majetok povinného vyhlásený konkurz,
prípadne začaté konkurzné konanie. Vzhľadom k tomu mal súd za to, že povinný bol zrušený bez
likvidácie, pretože nemal žiaden majetok. Vychádzajúc z uvedeného, súd prvého stupňa exekúciu podľa

§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku zastavil. O náhrade trov exekúcie rozhodol súd prvého stupňa
podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a s poukazom na § 200 ods. 2 a § 197 ods. 1 Exekučného
poriadku a priznal v zmysle vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov
súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 61,74 Eur. S poukazom na ustanovenie § 203
ods. 2 Exekučného poriadku k náhrade nevyhnutných trov exekúcie súd zaviazal oprávneného, pretože
exekúciabolazastavenázdôvoduzistenejnemajetnostipovinnéhoaoprávnenýpripodanínávrhupodľa

Exekučného poriadku musel predpokladať, že súdnemu exekútorovi vzniknú trovy.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov exekúcie podal v zákonom stanovenej
lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f/
O.s.p., keď sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom vo veci náhrady trov konania
tým, že súd pri určovaní výšky a povinnosti hradiť trovy exekúcie vychádzal len z dôkazov navrhnutých
a predložených súdnym exekútorom, v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.,

keď súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal dôkazy, potrebné na zistenierozhodujúcich skutočností, potrebných na uloženie povinnosti oprávnenému tým, že súd neskúmal,
či trovy exekúcie vôbec mohli vzniknúť nedovolenou exekučnou činnosťou nespôsobilého exekútora,
ďalej namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v otázke procesného
zavinenia zastavenie exekúcie oprávneným, a tiež mal za to, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, poukazujúc na
osobitný zmluvný vzťah medzi oprávneným a exekútorom. Navrhol, aby súd exekúciu zastavil a trovy
exekučného konania súdnemu exekútorovi nepriznal.

K podanému odvolaniu oprávneného sa vyjadril súdny exekútor Mgr. Bernard Janík. Uviedol, že
bol určený za náhradníka súdnej exekútorky Mgr. Viery Hurtišovej a prevzal jej exekučnú agendu.
Poukázal na skutočnosť, že prevzatím agendy neprevzal záväzok, vyplývajúci z rámcovej zmluvy, ani
s oprávneným rámcovú zmluvu nepodpísal. Podľa etického kódexu exekútora, uzatvorenie zmluvy s
ustanovením, že exekútor nebude požadovať náhradu trov, je v príkrom rozpore s týmto dokumentom.
Uviedol, že v uvedenej veci podala návrh pôvodná exekútorka, pričom exekučný spis neobsahuje návrh

na zastavenie, ani vyčíslenie trov exekúcie, preto sa nemohol vyjadriť k výške uplatnených trov.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je
potrebné v napadnutej časti vo výroku o trovách exekúcie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdiť.

Uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorý súd prvého stupňa exekúciu zastavil, odvolaním
napadnuté nebolo, a preto zostalo v tejto časti právoplatné, a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu
nedotknuté.

Z obsahu spisu vyplýva, že návrhom doručeným súdnemu exekútorovi Mgr. Viere Hurtišovej dňa
12.02.2007 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie istiny vo

výške 165,97 Eur (5.000,- Sk) na základe exekučného titulu, ktorým je Rozhodnutie o uložení pokuty
č. OŽPO-00403/2004/008646 zo dňa 01.04.2004, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.04.2004 a
vykonateľnosť dňa 14.05.2004.

Dňa 16.03.2007 Okresný súd Prievidza udelil Mgr. Viere Hurtišovej, vtedy zastúpenej zástupcom Mgr.
Tiborom Hurtišom, poverenie na vykonanie exekúcie proti povinnému.

Z výpisu z Obchodného registra Slovenskej republiky, ohľadom povinného, odvolací súd zistil, že
uznesením Okresného súdu Trenčín, č.k. 36CbR/34/2007-43 zo dňa 19. januára 2009, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 04.03.2009 súd zrušil bez likvidácie spoločnosť ALPAK TRADE spol. s r.o., so sídlom
Gorkého 224/26, Prievidza, IČO 36 300 900 zapísanú v obchodnom registri Okresného súdu Trenčín
v oddieli Sro vo vložke číslo 10771/R. Povinný bol následne dňa 31.03.2009 ex offo vymazaný z

obchodného registra.

Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konania začaté pred 01. novembrom 2013 sa
dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 exekúciu súd zastaví,
ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 za výkon exekučnej činnosti podľa
tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak
je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a
náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 trovami exekúcie sú odmena
exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013, ak súd rozhodne o zastavení
exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013, ak dôjde k zastaveniu
exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013, ak sa exekúcia zastaví z
dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí,

ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy
exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

Podľa § 68 ods. 1, 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov
spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra, ak tento zákon neustanovuje inak. Zániku
spoločnosti predchádza jej zrušenie s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak jej imanie prechádza na

právneho nástupcu. Likvidácia sa takisto nevyžaduje, ak spoločnosť nemá žiaden majetok, alebo ak sa
zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený z dôvodu,
že majetok úpadcu nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo bolo
konkurzné konanie zastavené pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený pre nedostatok
majetku, alebo ak po ukončení konkurzného konania nezostane spoločnosti žiaden majetok.

Odvolací súd úvodom uvádza, že v súlade s aktuálnou judikatúrou (viď napríklad uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 5MCdo 16/2011 zo dňa 26. januára 2012, uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 3MCdo 10/2011 zo dňa 24. novembra 2011) bolo sa potrebné v
posudzovanejvecizaoberaťotázkou,zakéhodôvodudošlokvýmazupovinnéhozobchodnéhoregistra,
ktorá skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku a

následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode
uvedenom v § 57 ods. l písm. h/ Exekučného poriadku, o trovách exekúcie je nepochybne potrebné
rozhodnúť podľa citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, v ktorom prípade musí
uhradiť trovy exekúcie oprávnený.

Odvolací súd s poukazom na citované ustanovenia § 68 Obchodného zákonníka uvádza, že zánik

obchodnej spoločnosti nastáva dňom jej výmazu z obchodného registra. Zániku však musí predchádzať
zrušenie spoločnosti, ktoré môže prebehnúť s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak spoločnosť nemá
žiaden majetok, alebo ak celý jej majetok prechádza na právneho nástupcu (splynutie, zlúčenie,
rozdelenie spoločnosti). V danej veci z výpisu z obchodného registra ohľadne povinného vyplýva, že
v danom prípade nedošlo k splynutiu, zlúčeniu alebo rozdeleniu spoločnosti, čo znamená, že majetok

povinného neprešiel na právneho nástupcu, a teda možno vyvodiť, že pokiaľ Okresný súd Trenčín
uznesením, č.k. 36CbR/34/2007-43 zo dňa 19. januára 2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
04.03.2009, zrušil obchodnú spoločnosť - povinného bez likvidácie, povinný nemal ku dňu zrušenia
žiaden majetok. V posudzovanej veci bol preto daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1
písm.h/Exekučnéhoporiadkuvpríslušnomznenízdôvodu,žemajetokpovinnéhonestačíaninaúhradu

trov exekúcie. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že aj keď oprávnený v danom prípade
zastavenieexekúcieprocesnenezavinil,atedanemožnozaviazaťoprávnenéhoknáhradetrovexekúcie
podľa ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, boli v predmetnej veci splnené zákonné dôvody
na aplikáciu ustanovenia § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, podľa ktorého ak sa exekúcia
zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Odvolacie námietky oprávneného v tomto ohľade preto neboli dôvodné.Spôsob určenia a výšku odmeny, ako aj náhrad súdneho exekútora upravuje vyhláška Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Podľa § 27a citovanej vyhlášky v exekučných

konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov, teda v
znení platnom a účinnom do 30.04.2008, ktoré znenie súd prvého stupňa aj dôvodne aplikoval.

Podaním zo dňa 15.10.2011, ktoré bolo podané osobne na Okresnom súde Prievidza dňa 15.12.2011, si
súdna exekútorka Mgr. Viera Hurtišová v danej veci uplatnila trovy exekúcie v celkovej výške 154,12 Eur.

Z úradnej činnosti krajského súdu (konania sp.zn. 8CoE/235/2011, 16CoE/235/2011) bolo zistené, že
súdna exekútorka v čase podania návrhu na priznanie trov, teda dňa 15.12.2011, nemala pozastavený

výkon funkcie súdneho exekútora, a teda v danom čase bola oprávnená vo vlastnom mene, ako súdna
exekútorka, robiť procesné návrhy a podania v danej exekučnej veci.

Ďalej odvolací súd zistil, že Mgr. Viera Hurtišová bola rozhodnutím ministra spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 18137/2012/52-2 z 10. januára 2013 v zmysle § 238 ods. 5 zákona č. 233/1995 Z.z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov

v znení neskorších predpisov odvolaná z funkcie súdnej exekútorky so sídlom Exekútorského úradu v
Prievidzi, Lúčna 16/1. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 06. februára 2013, čím Mgr. Viere
Hurtišovej zanikol výkon funkcie exekútora v zmysle § 16 ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku. Za
náhradníka Mgr. Viery Hurtišovej určila Slovenská komora exekútorov Mgr. Bernarda Janíka, súdneho
exekútora so sídlom Exekútorského úradu v Žiline, Daniela Dlabača 2/978.

Preskúmaním veci odvolací súd, v zhode so súdom prvého stupňa, následne dospel k záveru, že
opodstatnený je nárok súdneho exekútora na priznanie časovej odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a/, ods.
2 citovanej vyhlášky za dve hodiny exekučnej činnosti v sume 2 x 6,64 Eur, teda v sume 13,28 Eur. S
prihliadnutím na časovú a obsahovú náročnosť jednotlivých vykonaných úkonov bola časová odmena v
rozsahudvochhodínexekučnejčinnostipriznaná,podľanázoruodvolaciehosúdu,správneaprimerane.

Súdnemu exekútorovi bola správne priznaná aj paušálna odmena podľa § 14 ods. 1 písm. b/, ods. 3 a
§ 15 ods. 1 citovanej vyhlášky za 5 úkonov exekučnej činnosti á 3,32 Eur, keď z obsahu exekučného
spisu mal súd preukázané vykonanie exekučných úkonov - získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
pričom žiadosť o udelenie poverenia bola na okresný súd podaná dňa 07.03.2007 (úkon vykonaný
v zastúpení zástupcom súdnym exekútorom Mgr. Tiborom Hurtišom), doručenie upovedomenia o

začatí exekúcie zo dňa 12.04.2007 (úkon vykonaný v zastúpení zástupcom súdnym exekútorom JUDr.
Ladislavom Ďorďovičom), 3 x zisťovanie majetku povinného prostredníctvom Dopravného inšpektorátu
Okresného riaditeľstva Policajného zboru Prievidza, Daňového úradu Prievidza a katastrálneho portálu
(úkony vykonané v zastúpení zástupcom súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Ďorďovičom), paušálna
odmena tak celkovo predstavovala sumu 16,60 Eur. Súdny exekútor má v zmysle § 22 ods. 1 citovanej

vyhlášky tiež nárok na náhradu hotových výdavkov, spočívajúcich v poštovnom vo výške 12,80 Eur
za vykonané doručovanie úradných listín na exekučný súd a príslušné orgány a vo výdavkoch na
kancelársky spotrebný materiál vo výške 8,77 Eur. V zmysle § 196 Exekučného poriadku súd prvého
stupňa zároveň navýšil odmenu a náhrady súdneho exekútora o daň z pridanej hodnoty (20% zo sumy
51,45 Eur, t.j. 10,29 Eur).

Podľa § 16 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 pri zániku výkonu funkcie
exekútora podľa odseku 1 komora určí náhradníka. Za náhradníka vymenuje komora v lehote 30 dní
od zániku funkcie podľa odseku 1 exekútora, ktorý na vymenovanie za náhradníka udelí súhlas. Ak
nebolo možné vymenovať za náhradníka žiadneho exekútora s jeho súhlasom, stáva sa po uplynutí tejto
lehoty náhradníkom exekútor, ktorý bol zástupcom exekútora, ktorého výkon funkcie exekútora zanikol.

Náhradník exekútora vykonáva exekučnú činnosť vo svojom mene a v konaniach pokračuje na základe
pôvodného poverenia.Podľa § 16a ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 náhradník exekútora
zabezpečí výkon exekúcie v neukončených exekučných konaniach. Náhradník exekútora je oprávnený
disponovať s osobitným bankovým účtom exekútora, ktorému výkon funkcie zanikol.

Podľa § 16a ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013, ak náhradník exekútora z
dôvodov podľa § 44 ods. 3, § 57 alebo § 60 nebude pokračovať v konaniach podľa odseku 3, je povinný
v lehote 14 dní vyporiadať plnenia, ktoré vymohol exekútor, ktorého výkon funkcie exekútora zanikol,
vrátane trov exekútora, ktorého výkon funkcie exekútora zanikol.

Z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že náhradník exekútora zabezpečí výkon exekúcie
v neskončených veciach pôvodného súdneho exekútora. Neskončenými vecami sú všetky veci, v

ktorých boli exekútorovi, ktorého výkon funkcie zanikol, doručené návrhy na vykonanie exekúcie a do
ustanovenia náhradníka neboli tieto veci skončené niektorým zákonom dovoleným spôsobom, vrátane
uspokojenia nárokov oprávnených. V zmysle ust. § 16a ods. 3 Exekučného poriadku je práve náhradník
povinný v prípade, ak v týchto konaniach nebude pokračovať (ust. § 16a ods. 5 Exekučného poriadku),

vyporiadať plnenia, ktoré už vymohol exekútor, ktorého výkon funkcie exekútora zanikol, a to aj vrátane

trovexekútora,ktoréhovýkonfunkciezanikol.Keďževpriebehuexekučnéhokonania,dňom06.februára
2013 bol ustanovený súdny exekútor Mgr. Bernard Janík za náhradníka súdnej exekútorky Mgr. Viery
Hurtišovej, odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne vo výroku napadnutého uznesenia
uviedol, že oprávnený je povinný nahradiť trovy exekúcie náhradníkovi pôvodného súdneho exekútora,
a teda Mgr. Bernardovi Janíkovi.

Odvolací súd k odvolacím námietkam oprávneného ešte dodáva, že postup exekučného súdu pri
rozhodovaní o trovách exekúcie, pokiaľ došlo k zastaveniu exekúcie, určuje Exekučný poriadok a
príslušná vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z.z. o odmenách
a náhradách súdnych exekútorov, v danom prípade v znení platnom a účinnom do 30.04.2008
(ustanovenia § 14 až § 16) a exekučný súd je povinný postupovať striktne podľa týchto kogentných

právnych noriem. Uzatvorenie rámcovej dohody, resp. existencia osobitného zmluvného vzťahu medzi
súdnym exekútorom a oprávneným nemá na rozhodovanie exekučného súdu o trovách exekúcie pri jej
zastavení žiadny dopad. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na ustanovenie § 17 ods. 1 citovanej
vyhlášky, v zmysle ktorého súdny exekútor a oprávnený sa môžu dohodnúť vopred aj o zmluvnej
odmene, pričom túto odmenu uhrádza oprávnený. Tým však nie je dotknutý nárok súdneho exekútora

na odmenu určenú touto vyhláškou.

Pokiaľ išlo o námietku oprávneného, že nemal možnosť sa vyjadriť k podanému vyčísleniu súdneho
exekútora, odvolací súd uvádza, že oprávnený mal právo namietať uloženú povinnosť platiť trovy
exekúcie, ako aj samotnú výšku trov exekúcie, v odvolaní proti rozhodnutiu exekučného súdu, ktorú
možnosť napokon aj využil.

Celkovo tak účelné trovy exekúcie súdneho exekútora predstavovali sumu 61,74 Eur. Súd prvého stupňa
správne podľa ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku zaviazal na ich náhradu oprávneného.

Na základe uvedených dôvodov, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.