Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Friday, August 8, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/434/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314206708
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2314206708.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v právnej veci navrhovateľky: C. P., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. č. XXX, t.č.
bytom E. B., P. XX, proti odporcovi: I. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. č. XXX, zastúpeného spoločnosťou:
Advokátska kancelária TIMAR & partners, s.r.o., Štúrova 42, Šaľa, o návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 6. mája 2014, č.k.
17C/133/2014-20, v jeho vyhovujúcej časti, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v jeho vyhovujúcej časti, ktorou odporcovi
uložil povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou vo výške 100,- Eur mesačne počnúc dňom
nariadenia predbežného opatrenia vždy do 10-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky m e
n í tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a .

V závislých výrokoch o povinnosti podať návrh na súd a o povinnosti zaplatiť Slovenskej republike
na účet Okresného súdu Galanta súdny poplatok z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vo

výške 33,- Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia napadnuté uznesenie a v závislom výroku
o trovách konania r u š í .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie, podľa ktorého odporca je
povinnýprispievaťnavýživunavrhovateľkysumouvovýške100,-Eurmesačnepočnúcdňomnariadenia
predbežného opatrenia vždy do 10-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky. Súd vo zvyšnej

časti návrh zamietol. Navrhovateľke uložil povinnosť v lehote 30 dní od vykonateľnosti tohto
rozhodnutia podať na príslušnom súde návrh na začatie konania vo veci samej, v opačnom prípade
uplynutím lehoty predbežné opatrenie zanikne. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť Slovenskej republike
na účet Okresného súdu Galanta súdny poplatok z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vo
výške 33,- Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Navrhovateľke náhradu trov konania
nepriznal.

Rozhodnutie odôvodnil s použitím § 74 ods. l, § 76 O.s.p., § 71 ods. 1 a 2, § 75 ods. 1 a 2 Zákona
o rodine vecne tým, že manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť, navrhovateľka je manželkou
odporcu. Navrhovateľka vzhľadom na svoj nepriaznivý zdravotný stav nie je schopná zabezpečiť si
príjem zárobkovou činnosťou, poberá invalidný dôchodok vo výške 189,20 Eur mesačne a nie je
schopná obhospodáriť svoje základné životné potreby.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že je potrebné dočasne upraviť pomery
účastníkov a predbežne určiť vyživovaciu povinnosť medzi manželmi tak, ako je uvedené vo výrokovej

časti rozhodnutia. Požiadavka, aby manželia mali rovnakú životnú úroveň je odôvodnená ich rovným
postavením v právach aj povinnostiach vyplývajúcich z manželského zväzku. Súd pri rozhodovaní
prihliadol na príjem navrhovateľky a na jej odôvodnené potreby. Súd mal za to, že životná úroveňnavrhovateľky je zrejme nižšia, než životná úroveň odporcu, nakoľko jej jediným príjmom je invalidný
dôchodok, pričom odporca je od r. 2004 živnostník. Navrhovateľkin zdravotný stav nie je uspokojivý,
pričom vypätá situácia z nedostatku finančných prostriedkov na živobytie jej zdravotný stav môže ešte

zhoršiť, keďže odporca si neplní vyživovaciu povinnosť voči nej. Nakoľko že predbežne výšku výživného
na manželku je možné určiť len v nevyhnutej miere, pretože takto upravené výživné slúži len na
uspokojovanie základných osobných potrieb navrhovateľky. Súd preto predbežne rozhodol o výške
výživného pre manželku voči odporcovi v sume 100,- Eur mesačne, vo zvyšnej časti návrh zamietol.

Súd o náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., pričom nakoľko si úspešná

navrhovateľka náhradu trov konania neuplatnila, súd jej ich náhradu nepriznal.

Keďže navrhovateľka je v súlade s ust. § 4 ods. 2 písm. e) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch,
od poplatku oslobodená, súd zaviazal odporcu (ako neúspešného účastníka konania) k zaplateniu
súdneho poplatku z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vo výške 33,- Eur, podľa položky 1
písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie v jeho vyhovujúcej časti odporca a to s odkazom na § 205

ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rovnako rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Poukázal na ust. § 18 Zákona o rodine, § 71 ods. 1 Zákona o rodine a § 75
ods. 2 Zákona o rodine, v zmysle ktorého nemožno výživné priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi. V danej veci nie je daný zákonný dôvod na nariadenie predbežného opatrenia, nakoľko určenie

výživného na navrhovateľku bolo v rozpore s § 75 ods. 2 Zákona o rodine a teda by bolo v rozpore
s dobrými mravmi. Poukázal na to, že pred Okresným súdom Galanta sa pod sp. zn. 30C/414/2013
vedie konanie o rozvod manželstva účastníkov konania, pričom dňa 15.04.2014 odporca doručil súdu
vyjadrenie k tomuto návrhu, tzn. ešte pred nariadením predbežného opatrenia, z obsahu ktorého je
zrejmé, že skutkové tvrdenia navrhovateľky týkajúcej sa údajného agresívneho a vulgárneho správania

sa odporcu voči navrhovateľke nie sú pravdivé. Navrhovateľka totiž bez udania dôvodu 05.10.2013
opustilaspoločnúdomácnosťpremuža,ktoréhopoznalapredtýmnecelédvadniasktorýmsazoznámila
na stretnutí osôb, ktoré sa podrobili transplantačným zákrokom v dňoch 27.09. až 29.09.2013. Po jej
príchode domov z tohto stretnutia udržiavala s týmto mužom telefonický kontakt, pričom tento muž pre
ňu prišiel dňa 05.10.2013 k ním domov a navrhovateľka sa s ním odsťahovala bez vedomia odporcu. Od

uvedenéhodňaodporcanavrhovateľkunevidelatátosasnímžiadnymspôsobomaninepokúšalaspojiť,
či vysvetliť, čo sa stalo. Navrhovateľka teda minimálne od 05.10.2013 udržiava mimomanželský pomer
s iným mužom a preto podľa odporcu nie je daný žiadny zákonný dôvod na to, aby bolo určené výživné
na manželku ani formou predbežného opatrenia. Z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia
vyplýva, že súd nevykonal dôkaz pripojením spisu 30C/414/2013, hoci tak urobiť mohol. Ak by si súd

prvého stupňa pripojil rozvodový spis a vykonal by dôkazy v ňom uvedené, teda oboznámil by sa s
nimi, bolo by zrejmé, že neexistuje potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, ani ako
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na strane navrhovateľky, že si nebude vedieť zabezpečiť
prostriedky potrebné na živobytie. Pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľky, že sa voči nej odporca choval
vulgárne nejde o pravdivé tvrdenie. Toto je však možné skúmať len počas konania vo veci samej,

nakoľko v samotnom návrhu neboli nijakým spôsobom preukázané. Odporca však považuje za potrebné
uviesť, že prevažnú väčšinu ich manželské spolužitia bol jediným zdrojom príjmu rodiny, jeho príjem.
Navrhovateľka bola zamestnaná počas ich manželského spolužitia len v krátkom časovom období -
3 roky. Pokiaľ ide o depresívny stav a s tým spojenú diagnózu zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že
by dôvodom jej vzniku bolo správanie sa odporcu vo vzťahu k navrhovateľke, ktorá od roku 2005 vo

väčšom množstve požívala alkoholické nápoje, načo odporcu upozornila stará mama navrhovateľky. K
tomuto problému sa pridružili aj nadávky na odporcu, ktoré sa vystupňovali do vulgarizmov, psychického
ponižovania odporcu a žiarlivostných scén. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa zmenil, návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol s tým, že o trovách konania
súd rozhodne s poukazom na ust. § 145 O.s.p. rozhodnutím vo veci samej.

K doručenému odvolaniu podala písomné vyjadrenie navrhovateľka a navrhla, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Poukázala na to, že dňa 19.12.2013 podala žiadosť
o rozvod manželstva a následne podala aj žiadosť o nariadenie predbežného opatrenia na výživné
a tiež aj riadny návrh na určenie výživného pre ňu za trvania manželstva s odporcom. Odporcoviza trvania manželstva roky vysvetľovala, že ich spolužitie ako manželov je rozvrátené, nefunkčné z
mnohých dôvodov. U odporcu bola vždy neopodstatnená žiarlivosť, jeho nesprávny prístup k nej ako k
žene, manželke a k matke. Jej žiarlivostné scény, nadávky na adresu odporcu boli oprávnené a inak mu

nevedela dať na vedomie, aby sa venoval plnohodnotne iba jej a rodine a ukončil všetky mimomanželské
vzťahy, nehovoriac ani o jeho postoji k jej zdravotnému stavu, keď prekonala veľmi vážnu operáciu.
Sama dbá o svoje zdravie pre seba a pre rodinu, pričom odporca mal neustále narážky v zmysle, že
už s ňou nedokáže zdieľať spoločnú spálňu a dostalo sa jej z jeho strany neustáleho ponižovania a
psychického utláčania. Z týchto dôvodov od neho odišla, pretože chce žiť kvalitne. Doma mala pocit, že

pre odporcu je nepotrebná, že mu vadí, čo jej dával svojim správaním pocítiť. Verí, že súd pochopí, že
aj žena po transplantácii srdca potrebuje sa porozprávať s mužom, túži po tom, aby jej pohladil tvár, aby
bola porozumená, ľúbená. Odišla pre odporcu s neznámym mužom, ktorý je invalidný dôchodca, tiež po
transplantácii srdca, žijú ako v manželstve a teraz môže ľúbiť, byť ľúbená, ľúbiť svoje deti, pričom ju bolí,
že nemôže s nimi tráviť viacej času, lebo z odporcu má neustále strach. Poukázala aj na to, že odporca
udržiava mimomanželský vzťah. Je si vedomá svojho zodpovedného prístupu k životu a slušnosti, podľa

čoho aj žije zásadovo, žije v partnerskom vzťahu, je ženou v rozvodom konaní a výživné je odporca jej
povinný platiť tak z ľudského ako aj zo zákonného hľadiska.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má

zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že odvolanie
je dôvodné v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť tak, že
návrh na nariadenie predbežného opatrenia sa zamietne.

V zmysle § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie ak je potrebné,
aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
mohol byť ohrozený.

V zmysle časti § 102 ods. 1 O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov, súd
na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie.

Podľa § 75 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie súd zásadne nariadi na návrh. Podľa ods. 2
návrh má okrem náležitosti podľa § 79 ods. 1 O.s.p. obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému
sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
Z návrhu musí byť zrejmé čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh musí

ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti alebo
označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh
podľa ods. 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy.

V zmysle § 75 ods. 7 O.s.p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu
účastníkov, pričom o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných

účastníkov (ods. 9 cit. ust.).

Podľa § 76 ods. 1 písm. a) O.s.p., predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby platil
výživné v nevyhnutnej miere.

Podľa § 71 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na

návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká.Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
Vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.

Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pri

určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a
majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd
aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového
prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, výživné
nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté

dieťa.

Navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 24.03.2014, doplneným dňa 28.04.2014 žiadala, aby súd
nariadil predbežné opatrenie, ktorým dočasne zaviaže odporcu k povinnosti platiť navrhovateľke výživné
na manželku v nevyhnutnej miere v sume 200,- Eur mesačne počnúc dňom 24.03.2014, splatné do
10. dňa v mesiaci vopred.

Návrh odôvodnila tým, že s odporcom uzavrela manželstvo dňa 15.08.1993 v Rímskokatolíckom kostole
v Nedede. Toho času je na invalidnom dôchodku po transplantácii srdca, ktorá bola vykonaná v
NUSCH Bratislava dňa 24.02.2011. Jej mesačný príjem pozostáva z invalidného dôchodku vo výške
189,20 Eur mesačne. V období druhej polovice roku 2012 ju začal odporca ponižovať vulgárnymi
nadávkami a neustálym psychickým ponižovaním, z tohto dôvodu sa jej rapídne zhoršil zdravotný stav.

Od mesiaca máj 2013 začala navštevovať ambulantne psychologickú poradňu a bola jej stanovená
diagnóza - depresívny syndróm. Odporca sa odmietol zúčastniť konzultácii u psychologičky. Dňa
05.10.2013 bola navrhovateľka nútená odísť z posledného spoločného bydliska s odporcom, keďže
nebola schopná naďalej znášať ponižovanie od odporcu, ktoré bolo vystupňované jeho žiarlivostnými
prejavmi. Odporca jej od mesiaca október 2013 nič neprispieva na výživu. Vyživovaciu povinnosť na

manželku, navrhovateľka si uplatňuje z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu a z toho vyplývajúcej
neschopnosti zaobstarať si prostriedky na živobytie zárobkovou činnosťou. Odporca pracuje ako
živnostník od roku 2004, pričom nemá vedomosť o jeho príjme. Od roku 2007 výlučne odporca
disponoval aj s jej so mzdou, ona nemala žiadne finančné prostriedky na vedenie spoločnej domácnosti
a bola odkázaná na príjem odporcu.

Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. 30C/414/2013 z ktorého
zistil, že navrhovateľka podala návrh na rozvod manželstva dňa 23.12.2013, pričom dôvody rozvratu
manželstva opísala obdobne ako v návrhu o nariadenie predbežného opatrenia. Súd vo veci na
pojednávaní dňa 18.07.2014 rozhodol rozsudkom, ktorým manželstvo účastníkov rozviedol, rozsudok
doteraz nenadobudol právoplatnosť, ale účastníci sa po vyhlásení a odôvodnení rozsudku vzdali

práva odvolania proti nemu. Z obsahu zápisnice nesporne vyplýva, že navrhovateľka sa 05.10.2013
odsťahovala od odporcu k inému mužovi, s ktorým doteraz udržiava vzťah, žijú v spoločnej domácnosti.
Odporca zostal bývať v pôvodnom spoločnom bývaní spolu s ich 19 ročným synom. Navrhovateľka
od svojho odchodu neprejavila žiaden záujem o odporcu ani o syna, má záujem len o doriešenie
otázok týkajúcich sa ich spoločného majetku. Pokiaľ teda navrhovateľka požiadala súd o nariadenie

predbežného opatrenia na výživné manželky návrhom doručeným súdu 24.03.2014, stalo sa tak už v
čase, keď žila v spoločnej domácnosti so svojim terajším partnerom.

Jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskom súdnom konaní je inštitút predbežného
opatrenia. Predbežné opatrenie slúži dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených
práv účastníkov konania a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu.

Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky
skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť
vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie
je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie predbežnéhoopatrenia a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo existencia reálnej obavy, že by
výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že predbežným
opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch účastníkov, ani že

v dôsledku predbežného opatrenia vznikne neprimeraná ujma účastníkovi, teda že ujma povinného
nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením predbežného opatrenia získa druhá strana. Pre
úspešnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda
nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečie

bezprostredne hroziacej ujmy.

Z citovaného ust. § 71 Zákona o rodine vyplýva zákonná vyživovacia povinnosť medzi manželmi
vychádzajúca z požiadavky, že manželia majú mať rovnakú životnú úroveň, čo je odôvodnené rovným
postavením v právach a povinnostiach oboch manželov v manželstve. Ak si niektorý z manželov túto
vyživovaciu povinnosť dobrovoľne neplní, môže sa druhý z nich obrátiť na súd. Aktívne legitimovaným
na podanie žaloby je ten manžel, ktorého životná úroveň je nižšia ako životná úroveň druhého manžela,

resp. ak mu druhý manžel neprispieva na výživu tak, aby životná úroveň bola zásadne rovnaká.
Povinným je potom druhý manžel. Pri určovaní vyživovacej povinnosti medzi manželmi je súd potom
povinný zisťovať či a z akého dôvodu niektorý z manželov neplní svoju vyživovaciu povinnosť, aké
sú osobné, rodinné a majetkové pomery účastníkov, aké sú odôvodnené potreby oprávneného a
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Nestačí zistiť len výšku príjmov oprávneného

a povinného manžela, ale aj konkrétnu mieru ich potrieb danú povahou práce, spôsobom života,
zdravotným stavom a podobne. Zároveň je súd povinný zaoberať sa otázkou starostlivosti o domácnosť,
prípadne aj osobnej starostlivosti o deti.

V danom prípade zo strany navrhovateľky boli preukázané len základné skutočnosti pre záver o
pravdepodobnosti nároku, tzn. že manželstvo účastníkov trvá, že príjem navrhovateľky je zrejme

podstatné nižší, nakoľko je len poberateľkou invalidného dôchodku. Navrhovateľka, ale nepreukázala
existenciu a starostlivosť o spoločnú domácnosť, čo ani nebolo v jej možnostiach, nakoľko má vytvorený
nový vzťah s iným mužom, s ktorým žije v spoločnej domácnosti v inej obci a taktiež neosvedčila
nebezpečie jej bezprostredne hroziacej ujmy.

Z uvedených dôvodov neboli splnené zákonom požadované predpoklady na nariadenie predbežného

opatrenie na platenie výživného odporcom navrhovateľke ani v súdom prvého stupňa priznanej výške
neboli dané.

Okrem uvedeného odvolací súd poukazuje aj na to, že argumentácia odvolateľa, že priznanie výživného
pre manželku pre navrhovateľku by bolo v rozpore s dobrými mravmi je dôvodná.

V zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Uvedené ustanovenie umožňuje súdu posúdiť vec v tom smere, či výkon daného subjektívneho práva
je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, že tomu tak nie je, odoprieť právnu ochranu uplatňovaného
práva. Aplikácia tohto ustanovenia umožňuje aj zásah do výkonu už existujúceho práva vyplývajúceho

z občianskoprávnych vzťahov, nemôže ale viesť ku vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností.
Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemá totiž vlastnú priamu normotvornú platnosť -
upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie iných ustanovení. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30.
marca 2011, sp. zn. 3 Cdo 144/2010)

V zmysle špeciálneho ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore

s dobrými mravmi, to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.Dobrými mravmi sú pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a
tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku (uznesenie Ústavného súdu SR z 24.02.2011,
č.k. IV. ÚS 55/2011-19). Za dobré mravy, ktoré právny poriadok Slovenskej republiky nedefinuje je

pritom možné považovať súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré boli v historickom
vývoji osvedčené určitou dávkou nemennosti, vystihujú podstatné historické tendencie, ktoré rešpektuje
rozhodujúca časť spoločnosti a majú povahu noriem základných. Sú to teda určité základné všeobecne
uznávané v spoločnosti panujúce morálne zásady ohľadne vzťahov a konania medzi ľuďmi. Právo na
výživné od povinného musí byť v súlade s dobrými mravmi. Súd skúma oprávnenie, nie povinnosť. To

znamená, že v zmysle cit. § 75 ods. 2 výživné nemožno priznať len v prípade, ak pre to existujú dôvody
na strane oprávneného. Ide pri tom o také konanie, ktoré má za následok stratu práva na priznanie
výživného, na druhej strane však prekážku rozporu s dobrými mravmi, však netvoria okolnosti na strane
povinného a to ani objektívne okolnosti.

Súd musí vec z hľadiska dobrých mravov posudzovať konkrétne v každom individuálnom prípade v
kontexte konania účastníkov a súslednosti ich úkonov v čase a mieste.

V danom prípade samotná okolnosť, že navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť s odporcom, odišla
k mužovi, s ktorým udržiava vzťah, pričom o domácnosť, ktorú mali s odporcom sa vôbec nezaujíma,
nestará sa o ňu, sú dôvody, pre ktoré došlo na strane navrhovateľky k strate práva na priznanie
výživného, ktoré nebolo možné priznať ani dočasne predbežným opatrením, lebo takéto priznanie by
bolo v rozpore s dobrými mravmi.

Z uvedených dôvodov potom odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa postupom podľa §
220 O.s.p. zmenil tak, že uznesenie v časti ktorou súd návrhu čiastočne vyhovel zmenil a návrh zamietol.

Vzhľadom na takúto zmenu rozhodnutia bolo nutným zrušiť i rozhodnutie v časti uloženej povinnosti
podaťnávrhvovecisamejavčastipoplatkovejpovinnostiodporcuavzávislomvýrokuotrováchkonania
a to s použitím § 221 ods. 1 písm. i) O.s.p. bez potreby vrátenia veci v týchto častiach súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p..

Z obsahu spisu je zrejmé, že navrhovateľka podala návrh vo veci samej, preto súd o trovách tohto
konania rozhodne podľa § 145 O.s.p. v konaní vo veci samej.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.