Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 6, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/470/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812212994
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3812212994.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: W., právne zastúpený Z. proti odporcom: 1/ Z.,
2/ K., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov: K., právne zastúpený L., o zaplatenie
456,86 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza,
č.k. 4C/281/2012-130 zo dňa 11. marca 2014, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov vedľajšieho

účastníka na strane odporcov p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť náhradu trov odvolacieho konania vedľajšieho účastníka na strane
odporcov vo výške 19,61 Eur, advokátovi L.. R. N., do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

V záhlaví identifikovaným uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie s poukazom na ust. § 96
ods. 1 O.s.p., zaviazal navrhovateľa v zmysle ust. § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. povinnosťou nahradiť

trovy konania vedľajšieho účastníka na strane odporcov, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia
v celkovej výške 78,34 Eur a zároveň rozhodol o vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi. V časti
odôvodnenia rozhodnutia o náhrade trov konania konštatoval, že z procesného hľadiska zásadne platí,
že ak navrhovateľ vezme návrh späť, zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť odporcovi
trovy konania. V danej súvislosti poukázal na to, že navrhovateľ vzal návrh späť chronologicky po tom, čo
do konania vstúpil vedľajší účastník na strane odporcov a po vznesení námietky premlčania vedľajším

účastníkom. Aj keď navrhovateľ dôvod späťvzatia návrhu vo svojom podaní, ktorým vzal návrh späť
v celom rozsahu, neuviedol, faktom podľa jeho názoru zostáva, že sa tak stalo po vznesení námietky
premlčania vedľajším účastníkom. Mal teda za to, že v takomto prípade vedľajšiemu
účastníkovi patrí náhrada trov konania, ktorú mu je povinný nahradiť ten, kto zavinil zastavenie konania,
t. j. v tomto prípade navrhovateľ. Zdôraznil, že nemožno prijať záver, že vedľajší účastník ako združenie
založené na ochranu spotrebiteľa si nemôže zvoliť splnomocneného zástupcu. Ustanovenie § 24 O.s.p.

upravuje možnosť účastníkovi dať sa v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ide o zastúpenie
účastníkov na základe plnomocenstva. Zastával názor, že toto ustanovenie neobmedzuje nijakým
spôsobom osobu účastníka, ktorá si volí zástupcu (druhom, profesiou, postavením a podobne).
Možno to vyvodiť z právnej úpravy, že účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie
(§ 18 veta prvá O.s.p.) a účastníkom môže byť fyzická, či právnická osoba. V zmysle ust. § 25 ods.
1 veta prvá O.s.p. ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta. Pripustil, že v zmysle § 25

ods. 1, 2 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, za podmienok uvedených v tomto zákone,
môže združenie podať návrh na začatie konania na správnom orgáne alebo na
súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov, alebo môže byť účastníkom konania, alebo môže na základe
plnomocenstva zastupovať spotrebiteľa pred štátnymi orgánmi o uplatňovaní jeho práv vrátane náhrady
ujmy spôsobenej porušením práv spotrebiteľa, ale na strane druhej zdôraznil, že v súlade s ust. § 3
ods. 4 tohto zákona má každý spotrebiteľ právo združovať sa spolu s inými spotrebiteľmi v združeniach

a prostredníctvom týchto združení v súlade s právom chrániť a presadzovať záujmy spotrebiteľov, akoaj uplatňovať práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach spotrebiteľov. S
poukazom na uvedené dospel k záveru, že v tomto prípade má v zásade vedľajší účastník právo na
náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia, pričom ním vykonané úkony v tejto

veci považoval za účelne vynaložené. Priznané trovy právneho zastúpenia pozostávali z odmeny za dva
úkony právnej služby: 1. prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 27.08.2012 a 2. písomné
podanie na súd vo veci samej - odpor zo dňa 26.10.2012, ktorý označil za vyjadrenie k návrhu v tejto
konkrétnej veci po jeho doručení zástupcovi vedľajšieho účastníka, režijného paušálu za 2 úkony po
7,63 Eur, spolu celkom 78,34 Eur.

Proti tomuto uzneseniu, jeho výrokovej časti, ktorou súd prvého stupňa priznal vedľajšiemu účastníkovi
na strane odporcov náhradu trov konania, podal v zákonnej odvolanie navrhovateľ prostredníctvom
svojho právneho zástupcu a navrhol výrok rozhodnutia o trovách konania zmeniť a vedľajšiemu
účastníkovi náhradu trov konania nepriznať. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo
výške 19,61 Eur. Považoval uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti za nesprávne z hľadiska
právneho posúdenia. Vedľajší účastník - združenie na ochranu spotrebiteľa - musí byť podľa jeho

názoru sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v
spotrebiteľských veciach. Združenia na ochranu spotrebiteľa podľa § 25 zákona č. 250/2007 Z. z. majú
pritom možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva. Tieto právne závery ustálil aj Krajský súd
v Bratislave vo svojom rozhodnutí, sp. zn. 5Co/26/2012, ako aj v rozhodnutí, sp. zn. 3Cob/259/2011,
ktorý v obdobných prípadoch nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia.

Ako vyplýva z dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z. z., cieľom novelizácie Občianskeho súdneho
poriadku bolo posilniť ochranu spotrebiteľa v sporoch vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv a umožniť
širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby, najmä združenia
na ochranu spotrebiteľov. Mal za to, že úmyslom zákonodarcu bolo umožniť kvalifikovanú ochranu
spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktoré budú spôsobilé poskytnúť spotrebiteľovi

kvalifikovanú pomoc, a ktoré budú v danej oblasti aj materiálne aj personálne vybavené a odborne
kompetentné. Z vlastných skúseností mal vedomosť, že združenie vstupuje do množstva konaní bez
ohľadu na stav konania a vôľu odporcu, a to oznámením o vstupe združenia do konania, ktoré obsahuje
žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na priznanie trov konania. Z uvedeného je zrejmé, že pred zaslaním
oznámenia o vstupe do konania, združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom

prípade. Navyše vedľajší účastník viaceré procesné podania nadbytočne opakuje bez uvedenia nových,
významných skutočností vzťahujúcich sa na predmet sporu. Rovnaký právny názor vyjadril aj Krajský
súd v Košiciach v rozhodnutí, sp. zn. 6Co/141/2012. Ďalej poukázal na to, že uvedenú činnosť by
malo byť schopné účelne zabezpečiť aj samotné združenie. Paušálny vstup združenia zastúpeného
advokátom do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania

a navodzujem dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných
prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Obdobný právny názor vyslovil aj Krajský súd
v Banskej Bystrici v rozhodnutí, sp. zn. 17Co/91/2012, ako aj Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí,
sp. zn. 9Co/420/2012, v ktorých vyjadrili dôvodné podozrenie, že skutočným cieľom združenia nie je
ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa, ale zárobková činnosť právneho zástupcu vedľajšieho účastníka

v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. V zmysle uvedeného navrhovateľ zastával názor, že trovy
vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva, pričom
Súd by nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkov neporušil právo na právnu pomoc a
rovnosť účastníkov konaní podľa čl. 47 ods. 2, 3 Ústavy SR, čo vyvodil o.i. z nálezu Ústavného súdu
SR, sp. zn. II. ÚS 78/03. Odhliadnuc od uvedeného nárok na náhradu trov

právnehozastúpenianemožnopriznať,aksaurčitéprocesnépodanienadbytočneopakujebezuvedenia
nových,procesnevýznamnýchskutočností.Uvedenémožnopodľanavrhovateľaaplikovaťajnapodania
právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, ktoré neobsahujú žiadne skutočnosti, vzťahujúce sa na
predmet sporu, na skutočnosti, ktoré zostali medzi účastníkmi konania sporné a treba ich dokazovať a sú
významné pre posúdenie veci samej. Činnosť vedľajšieho účastníka rozhodne nemožno z jeho pohľadu

považovať za tak odborne náročnú, že by si vyžadovala úplné právnické vzdelanie, čo v rozhodnutí, sp.
zn. 10Co/110/2012 potvrdil aj Krajský súd v Žiline. Zastával názor, že skutočnosť, že súd účastníkovi
právo na náhradu trov konania neprizná, sama o sebe neznamená popretie rovnosti podmienok v
konkrétnom súdnom konaní, a ani odňatie procesného práva účastníka na zastúpenie advokátom,
pričom na podporu svojej argumentácie spomenul rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn.

6Co/329/2012, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13CoE/218/2012, rozhodnutie
Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 5Co/98/2012 a ďalšie. Vo veci nebolo podľa jeho názoru možnéaplikovať ani ustanovenie § 137 O.s.p., pretože združenie odporcu v konaní nezastupuje, v súvislosti s
čím poukázal na právny názor Krajského súdu v Prešove vyjadrený v rozhodnutí sp. zn. 13Co/40/2012.
Právne zastúpenie vedľajšieho účastníka mal z týchto dôvodov za nadbytočné, účelové a

nehospodárne. Na záver uviedol, že v danom prípade bola na mieste aplikácia ustanovenia § 150 ods.
2 O.s.p., keďže s prihliadnutím na výšku sumy istiny uplatnenej v návrhu (456,86 Eur) ide o drobný spor,
v ktorom trovy právneho zastúpenia vo výške 78,34 Eur sú značne neprimerané výške žalovanej
istiny. Nakoľko vedľajší účastník vystupuje v obdobných veciach opakovane s obsahovo jednoduchými
podaniami, súd prvého stupňa nemal vedľajšiemu účastníkovi priznať trovy právneho zastúpenia vo

výške zjavne neúmernej výške istiny a povahe konania.

Vedľajší účastník vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého
stupňa v jeho napadnutej časti potvrdil a navrhovateľa zaviazal k povinnosti zaplatiť mu
náhradu trov odvolacieho konania vo výške 23,81 Eur. Uviedol, že vstúpil legitímne do predmetného
spotrebiteľského sporu na stranu odporkyne, a to v súlade s ust. § 93 ods. 2, 3 O.s.p. Tento postup
je zákonný a nepredpokladá súhlas spotrebiteľa, dokonca ani jeho vedomosť o takomto konaní. Svoj

vstup do konania vedľajší účastník považoval za opodstatnený, keďže spotrebiteľ bol v predmetnej veci
úspešnývdôsledkujehoaktivity,atedazhľadiskasamotnéhocieľaaposlaniačinnostiZdruženia,ktorým
je ochrana spotrebiteľa, sú trovy konania, náhradu ktorých požadujú, objektívne účelné. Svojím vstupom
do konania zároveň vzniesol námietku premlčania a bez jej vznesenia by v danom konaní nemohlo
byť zo strany súdu na ňu prihliadané. Je pravdepodobné, že bez vznesenia námietky premlčania

by boli odporcovia vo veci neúspešní. Privítal by prijatie vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá by súdu
umožnila prihliadať na premlčanie pohľadávky ex offo v súdnych konaniach proti spotrebiteľom alebo
poučiť ich o možnosti premlčanie namietať. Považoval za svoju povinnosť chrániť spotrebiteľa aj pred
premlčanými nárokmi, na základe čoho vznášajú námietku premlčania v každom spore, v ktorom je
žalovaný premlčaný nárok. Odmietnutie ich práva na plnú náhradu trov konania by de facto znamenalo

nemožnosť reálnej ochrany spotrebiteľov na súdoch. Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc
možno odvodiť z čl. 47 ods. 2 Ústavy, právo účastníka na náhradu trov konania v úspešnom súdnom
spore vyplýva z nálezov Ústavného súdu SR, napr. II. ÚS 78/03, II. ÚS 31/04, II. ÚS 56/05, IV. ÚS
147/08, II. ÚS 122/09. Poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo 71/2010, rozhodnutie
Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 17Co/87/2011 a rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp.

zn. 7Co/34/2012. Argumentáciu žalobcu, že vedľajší účastník - združenie na ochranu spotrebiteľa - musí
byť schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach, považoval za
zjavne účelovú, nelogickú až absurdnú. Na podporu svojej argumentácie ohľadom práva vedľajšieho
účastníka na náhradu trov konania zároveň uviedol uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, sp.
zn. 6Co/16/2013 zo dňa 21. januára 2013, uznesenie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 8Co/258/2012

zo dňa 31. júla 2012, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 17Co/87/2012 zo dňa 25.
apríla 2012 a ďalšie. Vedľajší účastník je pripravený dôsledne presadzovať a chrániť oprávnené záujmy
spotrebiteľov aj v súdnych konaniach, a to vystupovať proti dodávateľom na základe princípu „rovnosti
zbraní“ - možnosť zastúpenia vedľajšieho účastníka advokátmi, čím navrhovateľ získava rovnocenného
partnera v riešení právnych otázok, pretože priemerný spotrebiteľ sa nedokáže náležite brániť a v

dôsledku svojej neinformovanosti, prípadne nedostatku prostriedkov na právne zastúpenie, rezignuje.
Keďže v danej právnej veci sú uplatňované nároky proti spotrebiteľovi, vyjadril presvedčenie, že je
potrebné použiť normy spotrebiteľského práva aj výkladové pravidlá ich aplikácie. V rámci
spotrebiteľského práva pozitívny zásah štátu, ktorý je realizovaný spotrebiteľskou právnou úpravou,
kompenzuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Pri ochrane spotrebiteľa musí zohrať

úlohu aj súdna moc aplikačnou praxou, a to aj v otázke rozhodovania o trovách konania subjektov, ktoré
vystupujú na ochranu spotrebiteľa.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého
stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa trov vedľajšieho účastníka na strane odporcov je

potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v náväznosti na ust. § 219
ods. 2 O.s.p. odvolací súd poukazuje na vecne správne odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa,
s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.Uznesenie súdu prvého stupňa v časti, v ktorej bolo rozhodnuté o zastavení konania a vrátení súdneho
poplatku navrhovateľovi, odvolaním napadnuté nebolo a preto v tejto časti je rozhodnutie súdu prvého
stupňa právoplatné a rozhodovaním odvolacieho súdu nedotknuté.

Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa vyhovel návrhu vydaním platobného rozkazu, č.k.
6Ro/235/2012-29zodňa10.09.2012vspojenísopravnýmuznesením, č.k.6Ro/235/2012-34zo
dňa 27.09.2012, ktorý sa odporcom nepodarilo doručiť do vlastných rúk. V čase opakovaných pokusov
o doručenie platobného rozkazu odporcom oznámil vedľajší účastník z vlastnej iniciatívy svoj vstup do
konania na stranu odporcov a vzniesol v prejednávanej veci námietku premlčania. Preto žiadal

návrh v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. V nadväznosti na uvedené došlo
k späťvzatiu návrhu na začatie konania navrhovateľom v celom rozsahu späť bez bližšieho
odôvodnenia.

Náhradatrovsporovéhokonaniajeovplyvnenázásadouúspechuvoveciazásadouzavinenia.Zmyslom
zásady zavinenia, o ktorú ide v tomto prípade, je sankčná náhrada trov konania, ktoré by za iných
okolností nevznikli.

Preto sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, ktorý pri rozhodovaní o
trovách konania dôsledne postupoval podľa ust. § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. s tým, že vedľajší účastník
na strane odporcov si trovy konania uplatnil riadne a včas. Účelné trovy vedľajšieho účastníka na
strane odporcov v konaní pred súdom prvého stupňa aj podľa odvolacieho súdu vznikli titulom právneho
zastúpenia s tým, že súd prvého stupňa správne pri určení výšky trov právneho zastúpenia patriacich

vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu postupoval podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z..
Odmena bola vyčíslená riadne a včas, a preto sa v tejto časti odvolací súd stotožňuje s odôvodnením
súdu prvého stupňa tak ako to predpokladá ust. § 219 ods. 2 O.s.p..

Odvolací súd sa teda v danom prípade nestotožnil s námietkami navrhovateľa uvedenými v odvolaní,
že trovy konania vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo

bránenie práva. Pokiaľ ide o namietanú účelnosť trov konania, odvolací súd sa nestotožňuje s tvrdením
navrhovateľa, že vedľajší účastník sa vo svojich podaniach opakuje bez uvedenia nových,
významných skutočností vzťahujúcich sa na predmet sporu, čo by malo viesť k záveru o ich neúčelnosti
a následnému nepriznaniu ich náhrady. Pokiaľ aj vedľajší účastník vo svojej argumentácii používa
argumenty vychádzajúce zo súdnej praxe, Občiansky súdny poriadok takýto spôsob obrany nevylučuje.

Nemožno prehliadnuť, že aj navrhovateľ v obdobných právnych veciach na uplatnenie svojho práva
používa rovnakú (takmer totožnú) argumentáciu, čo je odvolaciemu súdu známe z úradnej činnosti.
Okrem uvedeného samotnú účelnosť trov je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné posudzovať
predovšetkým vo väzbe na výsledok sporového konania, ktoré pre odporcov po intervencii vedľajšieho
účastníka a následnom späťvzatí návrhu navrhovateľom dopadlo v konečnom dôsledku úspešne.

Odvolací súd konštatuje, že nepriznanie trov vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov by tak, ako
správne konštatoval vedľajší účastník vo svojom odvolaní, znamenalo porušenie princípu rovnosti
zbraní v občianskom súdnom konaní. Pokiaľ je prípustné, aby samotný navrhovateľ bol právne
zastúpený v konaní, ktoré podľa jeho názoru nespĺňa znaky právne zložitejšieho prípadu, a v prípade
svojho procesného úspechu, prípadne zastavenia konania zavineného odporcami, mu bola priznaná

náhrada trov konania vrátane trov právneho zastúpenia, môže si aj vedľajší účastník na strane
odporcu vychádzajúc z ust. § 93 ods. 4 O.s.p. zvoliť právneho zástupcu, ktorý ho bude v konaní
zastupovať a ktorému pri splnení zákonných predpokladov rovnako prislúcha právo na náhradu trov
právneho zastúpenia, ak tu nie sú iné okolnosti hodné osobitného zreteľa, pričom takéto iné okolnosti
v prejednávanej veci odvolacím súdom zistené neboli.

V prejednávanej veci odvolací súd zároveň nevidí priestor na aplikáciu ust. § 150 ods. 2 O.s.p. tak,
ako to v závere odvolania navrhol navrhovateľ, keď v danom prípade nepovažuje pomer medzi sumou
uplatnenej pohľadávky a výškou náhrady trov konania za neprimeraný. Z dôvodovej správy k zákonu č.
384/2008 Z. z., ktorý s účinnosťou od 15.10.2008 do Občianskeho súdneho poriadku doplnildruhý odsek ust. § 150, vyplýva, že uplatnenie moderačného práva súdu v zmysle tohto ustanovenia
prichádza do úvahy spravidla v prípadoch, v ktorých trovy konania predstavujú niekoľkonásobne vyššiu
sumu ako samotná pohľadávka, v čo v prejednávanej veci zjavne splnené nie je.

Pokiaľ niektoré odvolacie súdy rozhodujú iným spôsobom, takýmto rozhodovaním iných odvolacích
súdov v prejednávanej veci Krajský súd v Trenčíne viazaný nie je. Preto bolo uznesenie súdu prvého
stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka na strane odporcov
v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdené.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s
ust. § 142 ods. 1 O.s.p., kedy vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov, ktorý bol v odvolacom konaní

procesne úspešný a trovy odvolacieho konania si riadne uplatnil, bola priznaná náhrada trov odvolacieho
konania voči neúspešnému navrhovateľovi vo výške 19,61 Eur vrátane DPH, a to za jeden úkon
právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 27.05.2014 podľa ust. § 13a ods. 2 písm. b) vyhlášky č.
655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny,
t. j. vo výške 8,30 Eur (v danom prípade odvolanie bolo podané len proti výroku o náhrade trov konania

vedľajšieho účastníka, teda rozhodujúca je suma, ktorú žiadal ako nárok uplatňovaný v odvolaní, a to
trovy konania v celkovej výške 78,34 Eur), k tomu príslušný režijný paušál vo výške 8,04 Eur podľa ust.
§ 16 ods. 3 vyhlášky a DPH 20 %.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .