Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, July 31, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/109/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712218107
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6712218107.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r.
o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, za ktorú koná
advokát a konateľ Mgr. Tomáš Kušnír, proti žalovanej M. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. R. I. XX,
XXX XX O., právne zastúpenej JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom

ul. J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Združenie na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778,
právne zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom ul. J. Kráľa
5/A, 984 01 Lučenec, o zaplatenie 115,52 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania navrhovateľa proti
uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 7C/10/2013 - 101 zo dňa 14. 10. 2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu v III. výroku, ktorým rozhodol o povinnosti žalobcu zaplatiť na účet právneho

zástupcu vedľajšieho účastníka trovy konania vo výške 238,64 Eur do troch dní po právoplatnosti
rozhodnutia m e n í tak, že :

Žalobca je povinný nahradiť žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej trovy
prvostupňového konania vo výške 189,82 Eur, na účet ich právneho zástupcu JUDr. Andreja Cifru,
advokáta, Advokátska kancelária so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, číslo účtu XXXXXXXXXX/
XXXX, VS: XXXXXXX vedený v Y. G., a.s., G., K. X., v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“ alebo „prvostupňový súd“) uznesením zo dňa 14. 10. 2013
zastavil konanie na základe späťvzatia návrhu na začatie konania žalobcom (prvý výrok), rozhodol o
vrátení súdneho poplatku (druhý výrok) a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť na špecifikovaný účet
právneho zástupcu vedľajšieho účastníka v Y. G., a.s., X. JUDr. Andreja Cifru trovy konania vo výške
238,64 Eur do troch dní po právoplatnosti uznesenia (tretí výrok).Ohľadne trov konania prvostupňový

súd uviedol, že mal preukázané, že zastavenie konania procesne zavinil žalobca, nakoľko žalobu zobral
späť po vznesenej námietke premlčania zo strany žalovanej a vedľajšieho účastníka.
Preto vzniklo právo na náhradu trov konania žalovanej, ale aj zástupcovi vedľajšieho účastníka. Ďalej
prvostupňový súd uviedol, že vzhľadom na to, že námietka premlčania vznesená v konaní vedľajším
účastníkom a žalovanou viedla v konečnom dôsledku k späťvzatiu návrhu a teda náklady, ktoré vynaložil
vedľajší účastník a zástupca žalovanej súd považoval za účelne vynaložené. Trovy konania, ktoré vznikli

žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi pozostávajú z trov právneho zastúpenia žalovanej, nakoľko
právny zástupca JUDr. Andrej Cifra zastupoval pôvodne žalovanú a v priebehu konania aj vtedajšieho
účastníka. Trovy právneho zastúpenia súd priznal z hodnoty 115,52 Eur v zmysle vyhlášky č. 655/2004
Z.z., a to za 1 úkon právnej služby odmenu 16,60 Eur + paušál 7,81 Eur. Súd priznal odmenuv celkovej výške 97,64 Eur za prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s
klientom, za podanie odporu zo 03. 01. 2013, prípravu a prevzatie zastúpenia vrátane odporu zo 14. 01.
2013. Okrem toho súd priznal vyčíslenie trov konania substitúta Z.. S. X. na pojednávaní dňa 04. 09.

2013, a to za 1 úkon právnej pomoci 16,60 Eur + paušál 7,81 Eur. K tomu súd pripočítal 20 % DPH, t.j.
spolu 29,29 Eur. K týmto trovám súd priznal náhradu cestovného na pojednávanie dňa 04. 09. 2013 z
Lučenca do Zvolena a späť za 124 km pri základnej náhrade za 1 km 0,183 Eur, spotrebe
6,5 litrov/100 km a pri cene za liter paliva 1,36 Eur. Podľa § 17 advokátskej tarify súd priznal
náhradu za stratu času za čas strávený cestou do miesta pojednávania a späť za 6 polhodín po

13,01 Eur. Spolu odmena advokáta - substitúta vrátane DPH a cestovného teda predstavuje 141,-Eur
a trovy právneho zastúpenia spolu predstavujú 238,64 Eur. V závere svojho rozhodnutia prvostupňový
súd uviedol, že na náhradu týchto trov konania zaviazal zaplatiť žalobcu na účet právneho
zástupcu žalovanej podľa § 149 ods. 1 O.s.p.

Proti uvedenému rozhodnutiu do výroku o trovách konania podal včas odvolanie žalobca. Poukázal
pritom na nesprávne právne posúdenie veci a uviedol, že nesúhlasí s priznaním trov právneho

zastúpenia žalovanej. Do predmetného konania vstúpil dňa 03. 01. 2013 vedľajší účastník zastúpený
právnym zástupcom JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, ktorý podal aj vyjadrenie k uplatňovanému
nároku. Žalobcovi nie je známe, kedy si žalovaná zvolila svojho právneho zástupcu, avšak je zrejmé,
že sa tak stalo až potom, ako do konania vstúpil vedľajší účastník zastúpený tým istým právnym
zástupcom, keďže prvý úkon urobený v mene žalovanej bol urobený až dňa 14. 01. 2013. Žalobca

zastáva názor, že vyjadrenia či už písomne alebo ústne, podané v mene žalovanej alebo
vedľajšieho účastníka sú obsahovo v zásade podobné, nie sú v nich uvedené žiadne nové skutočnosti,
a teda nespĺňajú požiadavku účelnosti. Žalobca nevidí dôvod na priznanie trov právneho zastúpenia
žalovanej, keďže obsahovo rovnako sa v konaní už vyjadril vedľajší účastník v zastúpení rovnakým
právnym zástupcom. Pokiaľ ide o úkon právnej služby prevzatie a príprava zastúpenia žalobca nesúhlasí

s priznaním trov právneho zastúpenia za predmetný úkon, nakoľko právny zástupca bol už oboznámený
sdanýmprípadom,sjehoskutkovýmaprávnymzákladom,atozpozícieprávnehozástupcuvedľajšieho
účastníka. Žalobca ďalej uviedol, že združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS vstupuje
do konania ako vedľajší účastník práve v záujme ochrany práv spotrebiteľa, preto musí byť
spôsobilé poskytnúť spotrebiteľom ako účastníkom dostatočnú právnu ochranu. Nespochybňuje právo

žalovanejzvoliťsivkonanísvojhoprávnehozástupcu(ajkeďvdanomprípadevyšlainiciatívakprevzatiu
právneho zastúpenia od právneho zástupcu vedľajšieho účastníka a nie od samotnej žalovanej), avšak
žalobca nevidí účelnosť podobných, v podstate opakujúcich sa úkonoch, ktoré boli vykonané tým istým
právnym zástupcom raz ako zástupcom vedľajšieho účastníka, raz ako zástupcom žalovanej. Žalobca
považuje úkony vykonané právnym zástupcom žalovanej len za účelové, avšak nie účelné navyšovanie

trov konania, ktoré absolútne popierajú zásadu hospodárnosti konania. V odvolaní ďalej uviedol, že v
danom prípade dochádza k zneužívaniu inštitútu ochrany spotrebiteľa a právnej úpravy trov konania,
a preto je na mieste aj aplikácia ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. Ohľadne trov vedľajšieho účastníka
uviedol, že združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť samo z podstaty svojej existencie
schopné poskytovať právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Podľa údajov

registrácie Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky samotné združenie má vo svojich radoch členov,
ktorí evidentne majú právnické vzdelanie. Združenia na ochranu spotrebiteľa podľa § 2 a 5 zákona č.
250/2007 Z.z. majú pritom možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva. Poukázal ďalej aj na
dôvodovú správu k zákonu č. 384/2008 Z. z., ktorým bol umožnený vstup právnických osôb, ktorých
predmetom činnosti je ochrana práv do súdneho konania v pozícii vedľajšieho účastníka. Ďalej žalobca

ešte poukázal na súvisiacu rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov ako aj na to, že v danom prípade
bola namieste aplikácia ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p., keďže predmetom konania je suma 115,52 Eur
s príslušenstvom, teda je zrejmé, že ide o drobný spor, pričom trovy právneho zastúpenia vo výške
238,64 Eur sú značne neprimerané k výške žalovanej pohľadávky. Uvedené ustanovenie § 150 ods. 2
O.s.p. sleduje hlavne jednoduchosť a nákladovú efektívnosť vedenia súdnych sporov, aby strana, ktorá

nemala úspech v konaní, bola povinná zaplatiť len trovy konania, ktoré sú úmerné hodnote pohľadávky
a ktoré sú nevyhnutné. Pritom je potrebné vychádzať zo zásady primeranosti a úmernosti vo vzťahu k
výške žalovanej istiny, ale aj vo vzťahu k povahe veci, posúdenie jej zložitosti a obsahu podaní.
Vedľajší účastník v obdobných veciach vystupuje opakovane s obsahovo jednoduchými
podaniami.Vzhľadomnauvedenésúdnemalvedľajšiemuúčastníkovipriznaťtrovyprávnehozastúpenia

vo výške zjavne neúmernej výške istiny a povahe konania. Z uvedených dôvodov žalobca považuje
právne zastúpenie vedľajšieho účastníka v predmetnom konaní za nadbytočné, účelové anehospodárne a navrhuje, aby odvolací súd napadnutý výrok o trovách konania preskúmal a
v zmysle ustanovenia § 220 O.s.p. ho zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania
neprizná. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná a aj vedľajší účastník prostredníctvom splnomocneného
právneho zástupcu JUDr. Andreja Cifru, advokáta. Vo vyjadrení uviedli, že neexistujú žiadne vecné
dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by umožňovali žalovanej náhradu trov právneho zastúpenia
nepriznať. Snahu žalobcu spochybňovať nárok na náhradu trov právneho zastúpenia žalovaného, ktorý
bol v konaní úspešný, považujú za nemiestnu. Nebolo preukázané, že žalovaná svojim správaním

zapríčinila späťvzatie žaloby. Na druhej strane žalobca vzal bez akéhokoľvek odôvodnenia žalobu v
celom rozsahu späť, čím procesne zavinil zastavenie konania. Žalobca pritom nedosiahol v súdnom
konaní to, čo od žalovaného žiadal, preto tento stav je potrebné považovať za jeho procesný neúspech a
žalobca je povinný nahradiť úspešnej protistrane náhradu trov konania. Združenie ako právnická osoba
zameraná na ochranu spotrebiteľov vstúpilo v súlade s § 93 ods. 2, 3 O.s.p. z vlastného podnetu
do predmetného spotrebiteľského sporu v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaného

spotrebiteľa. Treba brať do úvahy, že žalovaný spotrebiteľ bol v predmetnej veci úspešný aj v dôsledku
aktivity združenia, a teda z hľadiska samotného cieľa a poslania činnosti združenia, ktorým je ochrana
spotrebiteľa, sú trovy konania, náhradu ktorých požadujú, objektívne účelné. Žalobca masovo zneužíva
poskytovanie právnych služieb pri podávaní formulárových žalôb a písomných podaní za účelom
obohatenia sa na úkor žalovaných spravidla nemajetných spotrebiteľov, čo možno hodnotiť ako dôvody

hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov žalobcovi v obdobných konaniach. Pokiaľ by
združeniu nebola súdmi priznávaná náhrada trov právneho zastúpenia tam, kde na to vznikol zákonný
nárok, viedlo by to následne k ohrozeniu až znefunkčneniu aktivít združenia v prospech spotrebiteľov,
čo by samozrejme len mi vyhovovalo ekonomickým záujmom žalobcu ako aj ďalším dodávateľom v s
obdobnými aktivitami ako žalobca. Ďalej vo vyjadrení poukázal na súvisiacu rozhodovaciu

činnosť všeobecných súdov, na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky, Súdneho dvora Európskej únie a Európskeho súdu
pre ľudské práva. Na základe uvedeného odvolaciemu súdu navrhol, aby uznesenie prvostupňového
súdu v jeho napadnutej časti potvrdil ako správne a zaviazal žalobcu aj na náhradu trov odvolacieho
konania. Zároveň si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní, a to za žalovanú

ako aj za vedľajšieho účastníka.

Krajský súd ako súd odvolací (§10 ods. 1 O.s.p.), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212
ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu v
odvolaním napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým súd rozhodol o trovách konania podľa § 220 O.s.p.
zmenil.

Vprejednávanejvecijenesporné,žepredmetomkonaniajenárokvyplývajúci zospotrebiteľskej
zmluvy-zmluvyopôžičke,ktorúsožalovanoudňa30.12.2006uzavrelprávnypredchodcanavrhovateľa
Consumer Finance Holding, a.s., Kežmarok. Pre správne rozhodnutie v tomto konaní je preto potrebné
zodpovedať aj na otázky, či Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so
sídlom v Prešove (resp. vo všeobecnosti akýkoľvek subjekt, ktorého predmetom činnosti je ochrana

práv spotrebiteľa) je oprávnený vystupovať v konaní ako vedľajší účastník, a ak áno, či sa ako vedľajší
účastník môže v konaní nechať právne zastupovať advokátom a či mu v súvislosti s týmto právnym
zastupovaním môže vzniknúť právo na náhradu trov konania (resp. trov právneho zastúpenia). Právo
žalovanej na právnu pomoc v konaní pred súdom a jej slobodná voľba pri výbere právneho
zástupcu sú v zmysle § 24 a nasl. O.s.p. nepochybné.

Podľa ustanovenia § 93 ods. 1 O.s.p., ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo
odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o
rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo
odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa

osobitného predpisu. Toto ustanovenie (ktoré bolo do Občianskeho súdneho poriadkuzavedené s účinnosťou od 15. 10. 2008 zákonom č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa
zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok) dáva možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských
sporov vstúpila do konania ako vedľajší účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je

ochranaprávpodľaosobitnéhopredpisu,zaktorýsa(podľapoznámky10auvedenejvtomtoustanovení)
považuje aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Z dôvodovej správy k tejto právnej úprave vyplýva, že
jej cieľom bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické
osoby a združenia. Keďže ustanovenie § 93 ods. 2 je z hľadiska systematického zaradenia vo vzťahu

k ustanoveniu § 93 ods. 1 špeciálnym ustanovením, možno vyvodiť, že v tomto prípade sa nevyžaduje
splnenie všeobecnej podmienky pre pripustenie vstupu do konania vyplývajúcej z ustanovenia § 93 ods.
1, ktorou je existencia právneho záujmu na výsledku konania.

Podľa ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti
ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní
podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Z citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu,
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS (resp. akýkoľvek subjekt, ktorého predmetom činnosti
je ochrana práv spotrebiteľa) má oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník na
strane žalovanej (spotrebiteľa), pričom nemusí preukazovať „právny záujem na jeho výsledku“, pretože
(ako už bolo uvedené vyššie) možnosť, aby vystupoval ako vedľajší účastník na strane žalovanej

(spotrebiteľa) mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení § 93 ods. 2 O.s.p.
Keďže ustanovenie § 93 ods. 4 O.s.p. výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní
rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší
účastník má (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo
je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného

súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným
právnym zástupcom - advokátom, a samozrejme má i právo na náhradu trov konania, kam podľa
ustanovenia § 137 ods. 1 O.s.p. bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia.
Samozrejme, vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov
právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi,

na strane ktorého v konaní vystupoval.

V predmetnom prípade sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 115,52 Eur s
príslušenstvom.Prvostupňovýsúduplatňovanémunárokuvcelomrozsahuvyhovelvydanímplatobného
rozkazu č. k. 20Ro/210/2012 - 24 zo dňa 19. 12. 2012. Proti uvedenému platobnému rozkazu podali
odpor žalovaná ako aj vedľajší účastník prostredníctvom tohto istého právneho zástupcu, ktorého si

zvolili. Vedľajší účastník vstúpil do konania oznámením o svojom vstupe zo dňa 22. 11. 2012, ku ktorému
doložil aj plnú moc na zastupovanie zo dňa 27. 08. 2012 pre JUDr. Andreja Cifru, advokáta, so sídlom
Advokátskej kancelárie v Lučenci. Žalovaná doložila plnomocenstvo na zastupovanie pre JUDr. Andreja
Cifru, advokáta, so sídlom Advokátskej kancelárie v Lučenci zo dňa 14. 01. 2013 k odporu
proti platobnému.

Ďalej z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že žalobca zobral návrh späť v dôsledku účinnej
obrany (najmä vznesenej námietke premlčania) zo strany žalovanej a ako aj vedľajšieho účastníka
vystupujúceho na jej strane.

Podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania podľa jeho výsledku, ak bolo konanie zastavené.

Podľa ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo
zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol
podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.Z citovaných ustanovení vyplýva, že ak došlo k zastaveniu konania, v zásade žiaden z účastníkov
konania nemá právo na náhradu trov konania. Možnosť, aby niektorému z účastníkov konania bola
uložená povinnosť nahradiť trovy konania nastáva až vtedy, ak sú v danom prípade zastavenia konania

splnené podmienky uvedené v ustanovení § 146 ods. 2 O.s.p. Ustanovenie druhého odseku § 146
O.s.p. je v pomere k prvému odseku špeciálnou úpravou a preto súd, ktorý o trovách konania rozhoduje,
musí v prvom rade skúmať existenciu procesných podmienok uvedených v druhom odseku citovaného
ustanovenia a v prípade, ak zistí existenciu týchto podmienok, musí o trovách konania rozhodnúť podľa
druhého odseku, teda musí uložiť niektorému z účastníkov konania povinnosť nahradiť trovy konania

(ak trovy konania vznikli a ak boli riadne uplatnené).

Ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p. ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie
muselo byť zastavené. Zavinenie v zmysle tohto ustanovenia je potrebné posudzovať len z procesného
hľadiska. Preto, ak v tomto prípade vzal žalobca návrh voči žalovanej v celom rozsahu späť, pričom z
obsahu spisu je nesporné, že tak urobil po tom, ako žalovaná a vedľajší účastník vystupujúci na jej strane
vzniesli okrem iných argumentov námietku premlčania voči uplatňovanému nároku, možno konštatovať

lenjedinýzáverato,žekzastaveniukonanianazákladespäťvzatianávrhudošlovdôsledkuprocesného
zavinenia žalobcu. Pri posudzovaní zavinenia v zmysle § 146 ods. 2 O.s.p. použitý výraz „zavinenie“
nemožno interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorej
príčinou je správanie účastníka konania (teda i jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí
návrhu). S ohľadom na uvedené preto žalobcovi podľa prvej vety § 146 ods. 2 O.s.p. vznikla povinnosť

uhradiť žalovanej a (z vyššie uvedených dôvodov) i vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej trovy
konania, predstavujúce trovy právneho zastúpenia.

Odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu v časti, v ktorej sa týka náhrady trov konania, je
zmätočné. Navyše okresný súd v závere odôvodnenia uviedol, že zaviazal žalobcu zaplatiť náhradu trov
právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalovanej, pričom vo výroku svojho rozhodnutia

uviedol, že na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka.

V predmetnom prípade zastupuje žalovanú ako aj vedľajšieho účastníka vystupujúceho na jej strane ten
istý právny zástupca, preto je potrebné prihliadnuť na toto špecifikum aj pri posudzovaní účelnosti trov
konania - trov právneho zastúpenia. Odvolací súd sa úplne nestotožnil s argumentmi žalobcu o tom, aby
nebola priznaná náhrada trov konania ani žalovanej a ani vedľajšiemu účastníkovi, avšak z časti je jeho

argumentácia o neúčelnosti trov konania správna. Odvolací súd zmenil rozhodnutie prvostupňového
súdu tak, že priznal odmenu za úkony právnej služby, a to za prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane
prvej porady s klientom (vedľajším účastníkom) vo výške 16,60 Eur a za podanie odporu zo dňa 14. 01.
2013 (žalovanou) v zmysle §10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení

neskorších predpisov. K uvedeným dvom úkonom odvolací súd priznal aj paušálnu náhradu po 7,81
Eur podľa §16 ods. 3 uvedenej vyhlášky. Ako neúčelný odvolací súd vyhodnotil úkon právnej služby
- príprava a prevzatie zastúpenia vrátane prvej porady s klientom - žalovanou, nakoľko s predmetom
sporu sa už právny zástupca oboznámil pri prevzatí právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. Navyše
je potrebné zdôrazniť, že osobný kontakt so žalovanou mal mať právny zástupca už

pri preberaní právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, aby sa mohol požadovaným spôsobom
oboznámiť s predmetom sporu. Rovnako odvolací súd nepovažoval za účelný ani úkon právnej služby
- podanie odporu za vedľajšieho účastníka, nakoľko tento nie je oprávnený na podanie odporu proti
platobnému rozkazu (tento názor už odvolací súd vyslovil a podrobne zdôvodnil vo viacerých svojich
rozhodnutiach). Pokiaľ ide o vyčíslenie trov právneho zastúpenia substitútom - Z.. S. X., advokátom so

sídlom K. XX, X., toto vyčíslenie (tak ako je aj uvedené v rozhodnutí prvostupňového súdu) považuje
odvolací súd za správne. Uvedený advokát sa zúčastnil na pojednávaní konanom dňa 04. 09. 2012 ako
právny zástupca žalovanej aj ako právny zástupca vedľajšieho účastníka vystupujúceho na jej strane,
predniesol rovnaké vyjadrenie za oboch zastúpených, a preto si aj tento úkon právnej služby vyúčtoval
len jedenkrát (uviedol, že 50% za vedľajšieho účastníka a 50% za žalovanú). S ohľadom

na uvedené potom odvolací súd zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu vo výroku o trovách konania
tak, že žalobcovi uložil povinnosť nahradiť trovy prvostupňového konania žalovanej a vedľajšiemu
účastníkovi na špecifikovaný účet ich právneho zástupcu vo výške 189,82 Eur ( 48,82 Eur - vyúčtované
JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom a 141,- Eur - vyúčtované Z.. S. X., advokátom - substitútom).Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutej časti, t. j. vo
výroku o náhrade trov konania (právneho zastúpenia) zmenil (§ 220 O.s.p.).

Odvolaním nenapadnuté výroky uznesenia okresného súdu o zastavení konania a o vrátení súdneho

poplatku zostali nedotknuté (§ 206 ods. 2, 3 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 2
O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník úspech len čiastočný, súd môže vysloviť, že žiadny z účastníkov
nemá na náhradu trov právo.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.