Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, July 31, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/8/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7512212022
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7512212022.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: U. W. D. Y..N..K.., Z.: XX XXX XXX, Š. XX, U., proti
žalovanému: J. W., W. Q. U. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka: OZ právna pomoc spotrebiteľom,
IČO: XX XXX XXX, Y. XX, X., v konaní o zaplatenie 341,47 € s prísl., o odvolaní žalobcu z 18.10.2013
proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie č.k. 17C/370/2012-34 z 5.8.2013

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok vo výroku o náhrade trov konania tak, že účastníkom sa náhrada trov nepriznáva.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom žalobu zamietol a rozhodol, že žalobca je povinný zaplatiť
vedľajšiemu účastníkovi (ďalej len VÚ) trovy konania titulom právneho zastúpenia v sume 68,38 € na
účet jeho právneho zástupcu XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXX do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vychádzal zo zistenia, že vznesenie námietky premlčania je svojou podstatou úkon s hmotnoprávnou
relevanciou, no nemožno ho považovať za klasický dispozičný úkon, na ktorý vedľajší účastník nie je

oprávnený. Súd by mal v prípade vznesenia námietky premlčania skúmať názor účastníka iba v takom
prípade, ak by znesenie námietky premlčania bolo v rozpore s dobrými mravmi.

S týmto názorom sa stotožnil aj NS ČR, ktorý v odôvodnení svojho rozsudku zo dňa 19.2.2009, sp.
zn. 25Cdo/539/2008 uvádza, že vedľajší účastník je v občianskom súdnom konaní oprávnený vzniesť
účinne námietku premlčania v prospech hlavného účastníka, na ktorého strane sa zúčastňuje konania.
Vedľajší účastník je v konaní zásadne oprávnený na všetky úkony s výnimkou dispozície s konaním

a s jeho predmetom, ku ktorým je oprávnený hlavný účastník, a tieto úkony robí práve v prospech
hlavného účastníka. Uplatnenie obrany proti žalobe je procesným právom účastníka konania - odporcu,
a rovnaké právo má podľa § 93 ods. 3 O.s.p. aj vedľajší účastník, ktorý v konaní vystupuje na jeho
strane. Na tom, že ide o procesné právo, nič nemení ani skutočnosť, že pomocou obrany proti žalobe
sa uplatňujú tiež námietky vychádzajúce z hmotnoprávnej úpravy, ako je práve námietka premlčania,
lebo procesné právo tieto námietky uplatniť počas konania nemožno zamieňať s tým, či majú pôvod v

hmotnom alebo procesnom práve. K podanému záveru došiel aj rozsudok NS zo dňa 07.07.2005 sp.
zn. 21Cdo/2313/2004.

V danom prípade boli všetky faktúry splatné 18.júla 2008, 18.augusta 2008 a 18.septembra 2008,
takže najmladšia z nich sa stala premlčanou dňa 18.9.2011. Žaloba bola podaná dňa 18.7.2012, teda
zjavne po uplynutí trojročnej premlčacej doby, preto súd žalobu zamietol. Keďže žalobca nebol v konaní
úspešný, žalovaný trovy nežiadal hoci bol v konaní úspešný, súd podľa § 142 ods. 1 OSP priznal

náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi titulom trov právneho zastúpenia a uvedené trovy konania
predstavovali trovy, pozostávajúce z tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby a to za 1) prevzatie
veci a prípravu zastúpenia v sume 26,56 € (základná sadzba tarifnej odmeny určená z hodnoty sporupodľa § 10 ods. 1, vyhl. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb, v znení zmien a doplnkov, ďalej len „vyhláška"), z režijnej paušálnej náhrady výdavkov za
uvedený úkon právnej služby v sume 7,63 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky), 2) vyjadrenie dňa 14.9.2012 s

námietkou premlčania v sume 26,56 € + režijná náhrada za uvedený úkon právnej služby v sume
7,63 €.

V podanom odvolaní žiadal žalobca zmeniť výrok o trovách konania tak, že VÚ sa trovy nepriznávajú
a naopak trovy jemu zaplatí žalovaný.

V odvolaní namietal neúčelne vynaložené trovy právneho zastúpenia VÚ, keď jedným z predpokladov
potrebných na vznik nároku na náhradu trov konania je aj účelnosť trov vynaložených na uplatnenie

alebo bránenie práva. Účelnosť sa stotožňuje s pojmom nevyhnutnosť. Nevyhnutné sú tie trovy, ktoré sa
musia vynaložiť na procesné úkony, ako napr. na zaplatenie súdnych poplatkov či hotových výdavkov.
Majú za to, že trovy právneho zast., ktoré sú súčasťou trov konania, a ktoré si uplatňuje VÚ neboli
nevyhnutne potrebné na účelné bránenie práva.

V uznesení KS Bratislava z 25.6.2013, sp.zn. 9Co/375/2013 sa uvádza, „Súd v rozhodovaní o priznaní

náhrady trov konania musí vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených účastníkom.
Opodstatnená je v prípade, že vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. O.i., ak
by nebola potrebná odborná pripravenosť spotrebiteľského združenia, mohlo by poskytnúť predmetnú
ochranu aj iné občianske združenie zastúpené právnym zást. rovnako ako spotrebiteľské združenie. Z
ust. § 93 ods.2 O.s.p., ako aj z ust. § 25 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa je však zrejmé, že

zákon uprednostňuje združenia na ochranu spotrebiteľa práve pre ich odbornú pripravenosť po právnej
aj personálnej stránke. Úmyslom zákonodarcu bolo poskytnúť spotrebiteľom kvalifikovanú pomoc práve
prostredníctvom združení na ochranu spotrebiteľa. Ak bolo potrebné právne zast. spotrebiteľského
združenia, nebol dôvod na jeho pribratie do konania, nakoľko by nevedelo naplniť svoj hlavný predmet
činnosti.

Z uvedeného vznikajú aj pochybnosti o účelnosti a dôvodoch vstupu VÚ do konania, ktorý už pri vstupe
do konania bol zastúpený advokátom, hoci ešte nevedel, o akú právnu vec ide. Sám VÚ neposkytoval
ochranu práv žalovanému ako spotrebiteľovi, na základe čoho mal pri vstupe do konania zákonom
priznané favorizované postavenie medzi ostatnými združeniami. Taktiež si volil poznamenať, že VÚ,
odborne spôsobilý subjekt, vo svojej argumentácii poukázal iba na ustanovenia a rozhodnutia týkajúce

sa spotrebiteľských zmlúv, na ktoré je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti, nezávisle od účasti
spotrebiteľského združenia ako VÚ na strane žalovaného.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p., preskúmal napadnutý výrok
rozsudku o trovách konania podľa § 212 ods.1, 3 O.s.p. a tento výrok zmenil podľa § 220 O.s.p.

Pri trovách vynaložených VÚ, pozostávajúce z trov právneho zast., nemožno ich považovať za účelne

vynaložené. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že VÚ - vzhľadom na svoj cieľ - bol vytvorený na
ochranu spotrebiteľa, že i podľa samotného § 9 bod 5. jeho Stanov sú jeho výdavkami výdavky na
financovanie jeho účelu a výdavky na jeho správu, teda z uvedeného vyplýva, že samotný VÚ je
spôsobilý a schopný chrániť záujmy spotrebiteľa. VÚ má právo zvoliť si pri účasti v konaní zástupcu,
avšak takto vynaložené trovy nemožno považovať za účelné bránenie práva samotného účastníka v

konaní. Právo na právnu pomoc sa priznáva každému, tak fyzickej, ako aj právnickej osobe, ak vystupuje
v spore ako žalovaná strana a hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené
v Čl.47 ods.2 Ústavy SR majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkom, aby v konaní pred nimi
využívali právnu pomoc, že súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na úhradu účelne
vynaložených trov konania a v tejto súvislosti má vedľajší účastník rovnaké možnosti ako ktorýkoľvek

iný účastník v konaní v súvislosti so svojim zast. v rámci zák. upravených možností, t. j. nie je vopred
vylúčený z možnosti zvoliť si na svoje zast. advokáta, avšak tým, že sa mu neprizná náhrada trov
konania - trov právneho zast., pretože sa nepovažujú za účelne vynaložené, lebo neboli v príčinnej
súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania (nález II.ÚS 78/03 z 9.9.2004 Ústavného
súdu SR), nie je porušené jeho základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa

Čl.47 ods.2 a 3 Ústavy SR. V prejednávanej veci nemožno urobiť záver, že zástupca VÚ vykonalúkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t. j. že poskytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv
na rozhodnutie súdu. Znenie § 137 O. s. p. (účinné od 1.1.2012) síce medzi trovy konania zahŕňa i
náhradu výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu,

avšak ide o náhradu výdavkov právnickej osoby, nie o odmenu za zast., ak je zástupcom advokát tejto
právnickej osoby. Napokon treba dodať, že paušálny vstup VÚ do všetkých konaní, v ktorých žalobca
vystupuje, bez zreteľa na stav konkrétneho súdneho konania, vôľu spotrebiteľa a účelnosť jeho úkonov,
nemožno považovať za dôkaz o jeho vôli naplniť cieľ svojej činnosti. S prihliadnutím na cieľ VÚ, ktorým
je ochrana a presadzovanie oprávnených záujmov spotrebiteľa, a na konkrétne okolnosti prípadu a to

najmä skutočnosť, že vstúpil do konania ako profesná organizácia na ochranu spotrebiteľa z vlastného
podnetu, a splnomocnil na svoje zast. advokáta, hoci zo samotnej jeho podstaty vyplýva, že musí byť
schopný pomáhať tomu účastníkovi konania, na strane ktorého vstupuje do konania, nemožno - ako
už bolo uvedené - považovať jeho trovy za účelne vynaložené a tiež nemožno opomenúť skutočnosť
známu odvolaciemu súdu z iných vecí, v ktorých je ten istý žalobca, ako v prejednávanej veci, že aj iné
subjekty s rovnakým predmetom činnosti (cieľom) ako VÚ, vstupujú do toho istého konania na strane

žalovaného ako VÚ a na svoje zast. splnomocňujú advokáta, čo nutne vedie k úvahe, že primárnou
pohnútkou pre vstup do konania nie je ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa.

Trovy odvolacieho konania neboli žalobcovi priznané pre neúčelnosť a z dôvodu povahy sporu § 224
ods.1, § 142 ods.1 O.s.p.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.