Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, July 31, 2014

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 9Ro/172/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614207768
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gécziová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2014:6614207768.1

Uznesenie

Okresný súd Lučenec v právnej veci navrhovateľa ZH Kredit, s.r.o., IČO: 36049581, Karadžičova 10,
811 08 Bratislava zast.: Advokátska kancelária FELIX NEUPAUER & PARTNERS, Karadžičova 10, 821
08 Bratislava proti odporcovi E. S., Y.. XX.XX.XXXX, Y. E. Y. J. XX, XXX XX Y. J., R. P. Z. XX.XX.XXXX,
o zaplatenie 218,32 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Konanie o zaplatenie 218,32 Eur s príslušenstvom z a s t a v u j e.

PoprávoplatnostitohtouzneseniabudevecpostúpenáÚradupredohľadnadzdravotnoustarostlivosťou
so sídlom Žellova 2, 829 24 Bratislava 25.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

, ktorým by odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi dlžné poistné vo výške 125,24 Eur a
poplatok z omeškania vo výške 0,2 % denne zo sumy 218,32 Eur od 9.3.1999 do zaplatenia a nahradiť
trovy konania.

V dôvodoch návrhu navrhovateľ uviedol, že odporca si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a neuhradil
dlžné poistné na zdravotné poistenie v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 273/1994 Z. z.., v
dôsledku čoho sa dostal do omeškania s úhradou dlžného poistenia, a preto je povinný zaplatiť poplatok
z omeškania vo výške 0,2 % z dlžnej sumy poistného za každý kalendárny deň omeškania. Navrhovateľ
v návrhu ďalej uviedol, že ako postupník uzavrel so správcom konkurznej podstaty pôvodného veriteľa
- úpadcu: PERSPEKTÍVA DRUŽSTEVNÁ ZDRAVOTNÁ POISŤOVŇA v konkurze, IČO: 31 629 962 ako

postupcom Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 7.7.2005, na základe ktorej navrhovateľ nadobudol
pohľadávku voči odporcovi, ktorá je predmetom tohto návrhu, a to spolu s príslušenstvom a všetkými
právami s ňou spojenými. Oznámenie o postúpení pohľadávky bolo zo strany postupcu odporcovi
oznámené. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal
existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Podľa názoru navrhovateľa vyššie uvedeným spôsobom bola
teda preukázaná aktívna vecná legitimácia navrhovateľa ako postupníka na vymáhanie postúpenej

pohľadávky s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. V danej súvislosti navrhovateľ
poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 210/01 zo dňa 11.6.2003.

Podľa § 103 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "O.s.p."), kedykoľvek za konania prihliada súd
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).Podľa § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s

podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Jednou zo základných podmienok konania je právomoc súdu na konanie a rozhodovanie vo veci.

Právomoc súdu je v ustanovení § 7 O.s.p. vymedzená nasledovne: V občianskom súdnom konaní
súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych,
pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú
anerozhodujúonichinéorgány(ods.1).Vobčianskomsúdnomkonanísúdypreskúmavajúajzákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov
verejnej moci a rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo
veciach územnej samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a so
všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy,
pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány (ods. 2). Iné veci prejednávajú

a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon (ods. 3).

Predmetom tohto konania je nárok navrhovateľa na zaplatenie dlžného poistného vo výške 218,32 Eur
a poplatku z omeškania vo výške 0,2 % denne z dlžnej sumy od 9.3.1999 do zaplatenia. Uplatnený
nárok navrhovateľ odvodzuje z poistného vzťahu medzi jeho právnym predchodcom a odporcom,
ktorý bol jeho poistencom. Vznik a zánik zdravotného poistenia, ako aj povinnosť platiť poistné a tiež

oznamovacia povinnosť boli v rozhodujúcom čase upravené zákonom č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom
poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní
rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní (ďalej len "zák. č. 273/1994

Z. z."), ktorý patrí do oblasti verejného práva. Za občianskoprávne vzťahy treba v zmysle § 1 ods. 2
Občianskeho zákonníka pokladať majetkové vzťahy medzi fyzickými a právnickými osobami, majetkové

vzťahymedzitýmitoosobamiaštátom,akoajprávnevzťahyvyplývajúcezprávanaochranuosôb,pokiaľ
tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony. Z uvedeného vyplýva, že Občiansky zákonník
upravuje všeobecné majetkové a osobné vzťahy založené na princípe právnej rovnosti a autonómie ich
subjektov. Naproti tomu subjekty právnych vzťahov, medzi ktoré patria aj poistné vzťahy zo zdravotného
poistenia podľa zák. č. 273/1994 Z. z., vystupujú v pomere nadriadenosti a podriadenosti, t. j. v

nerovnoprávnom postavení. Právny vzťah, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom navrhovateľa
a odporcom nie je teda občianskoprávnym vzťahom, ale vzťahom verejnoprávnym. Uvedené sa týka
aj nároku na dlžné poistné, ktorý je dlhom z práva verejného, pri vymáhaní ktorého účastníci nie
sú v súkromno-právnom vzťahu, t.j. v občianskoprávnom alebo obchodnom. Vznik, trvanie, zmenu,
ale tiež zánik takejto pohľadávky nemožno posudzovať podľa ustanovení súkromného práva, t.j.

Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka. Pri vymáhaní poistného na zdravotné poistenie,
ako aj poplatku z omeškania nie je teda navrhovateľ s odporcom v súkromnoprávnom vzťahu, preto
pohľadávku, ktorá vznikla zo vzťahu verejného práva, nemožno považovať za pohľadávku, ktorá má
rovnakú povahu ako pohľadávka z práva súkromného.

Podľa § 18 ods. 1 bod 3 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou

starostlivosťouaozmeneadoplneníniektorýchzákonov,ktorýmbolzrušenýzák.č.273/1994Z.z.(ďalej
len "zák. č. 581/2004 Z. z."), úrad vykonáva dohľad nad verejným zdravotným poistením tým, že vydáva
platobné výmery vo veciach uplatnených zdravotnou poisťovňou, ak ide o pohľadávky na poistnom
vyplývajúcezneodvedenýchpreddavkovnapoistnéaleboneodvedenéhonedoplatkunapoistnompodľa
osobitnéhopredpisu,úrokyzomeškaniaapohľadávkyvyplývajúceznezaplatenejúhradyzaneodkladnú

zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu.

Podľa§85hods.1zák.č.581/2004Z.z.,zdravotnápoisťovňauplatňujenaúradenároknadlžnépoistné,
nárok na poplatok z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné
poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004.Podľa § 85h ods. 2 zák. č. 581/2004 Z. z., zdravotná poisťovňa vymáha pohľadávky na poistnom
vrátane poplatku z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné
poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004,

na základe právoplatného rozhodnutia úradu.

Podľa § 85h ods. 3 zák. č. 581/2004 Z. z., úrad vydáva platobné výmery vo veciach poplatkov
z omeškania, ak ide o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedeného alebo oneskorene
odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa
predpisov účinných do 31. decembra 2004.

Zvyššiecit.ustanovenízák.č.581/2004Z.z.vyplýva,žeoprávnenýmnavydávanieplatobnýchvýmerov

vo veciach poplatkov z omeškania, ak ide o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedeného alebo
oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok
podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004, je Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Uvedené potvrdzuje aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Rks 1/2010 zo dňa
21. apríla 2010, ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol spor o právomoc podľa § 8a O.s.p.

v skutkovo obdobnej veci a vyslovil, že na rozhodnutie o nároku navrhovateľa na zaplatenia poplatku
z omeškania podľa § 23 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z. z. vo výške 0,2 % za každý deň omeškania
je daná právomoc Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. V odôvodnení predmetného
uznesenia Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že "z citovaných právnych noriem vyplýva, že bolo
povinnosťou zdravotnej poisťovne podľa § 23 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z. z., pokiaľ zistila nedostatky

uvedené v § 23 ods. 1, predpísať platiteľovi poistného poplatok z omeškania vo výške 0,2 % z dlžnej
sumy poistného za každý kalendárny deň, prípadne odo dňa pôvodnej splatnosti poistného za príslušný
kalendárny mesiac alebo odo dňa skrátenia tohto poistného za príslušný kalendárny mesiac do dňa, keď
bola dlžná suma poukázaná na účet príslušnej zdravotnej poisťovne a zrušením zákona č. 273/1994 Z.
z. zákonom č. 581/2004 Z. z., účinnosťou tohto zákona dňom 1.11.2004, prešla táto povinnosť na úrad

podľa § 85h ods. 3 v spojení s § 18 ods. 1 tohto zákona."

Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia rozhodovanie vo veciach zaplatenia dlžného poistného
a poplatku z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné
poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004,
patrí do právomoci Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, a to ako orgánu štátnej správy

na úseku zdravotnej starostlivosti, ktorý je príslušný o uplatnenom nároku navrhovateľa rozhodnúť. Súd
preto dospel k záveru, že nemá právomoc rozhodovať o uplatnenom nároku navrhovateľa. Nakoľko ide
o neodstrániteľnú podmienku konania, súd konanie v súlade s vyššie cit. ust. § 104 ods. 1 O.s.p. zastavil
a súčasne rozhodol o postúpení veci príslušnému orgánu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresný súd Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.

Podľa § 205 ods.l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie

právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo

vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.