Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, July 31, 2014

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2MCdo/11/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2110201365
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Petríková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:2110201365.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky Z. O., bývajúcej v R., zastúpenej JUDr.
Petrom Harakálym, advokátom v Košiciach, Kováčska 28, proti odporkyni Kooperativa poisťovňa, a.s.,
Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, IČO : 00 585 441, o náhradu škody
z ublíženia na zdraví, vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 18 C 12/2010, o mimoriadnom
dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 22.

augusta 2012, sp. zn. 9 Co 113/2012, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Trnave z 22. augusta 2012 sp. zn. 9 Co 113/2012 vo
výroku, ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Trnava z 30. januára 2012 č.k. 18 C 12/2010-159 v
jeho zamietajúcej časti a vec v rozsahu zrušenia vracia Krajskému súdu Trnava na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava rozsudkom z 30. januára 2012 č.k. 18 C 12/2010-159 zamietol návrh navrhovateľky,

ktorým sa domáhala voči odporkyni zaplatenia sumy 5 350,20 € s 9 % ročným úrokom z omeškania
od 4. marca 2010 do zaplatenia z titulu bolestného, zaplatenia sumy 9 688,20 € s 9 % ročným úrokom
z omeškania od 4. marca 2010 do zaplatenia z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia, zaplatenia
sumy 4 844,10 € z titulu zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, na základe toho, že 25. mája
2003 utrpela ťažký úraz pri dopravnej nehode, ktorá sa stala v obci Bohdanovce nad Trnavou ako
spolujazdkyňa v motorovom vozidle značky K.. Motorové vozidlo riadil vodič Z. E., ktorý spôsobil

uvedenú dopravnú nehodu a voči nemu bolo vedené trestné konanie. Už v súdnom konaní
vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 16 C 1/2004 si uplatnila navrhovateľka voči odporkyni
nárok na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré jej vznikli v súvislosti s uvedenou
dopravnou nehodou. Navrhovateľka utrpela zranenia, a to zlomeninu čelovej kosti a očnice,
kombinovanú zlomeninu tváre,tržnozhmoždenúranuhornéhoviečkaaokoliaľavéhooka,pomliaždenie
hrudníka, pľúc a brušnej steny, roztrhnutie pečene, pomliaždenie obličky, zlomeninu krížovej kosti,

stehennej kosti, zlomeninu pravého predkolenia a členka s následkom vážnych duševných porúch,
deformity tváre v oblasti jarmového oblúka a ľavého oka, skrátenia pravej dolnej končatiny, obmedzenia
pravého kolena a členka a keloidných jaziev na tvári, krku a bruchu. V rozsahu tohto bolestného a
sťaženia spoločenského uplatnenia boli nároky navrhovateľky uspokojené v rámci mimosúdnej dohody
uzavretej dňa 29. septembra 2006. V tomto konaní bol podaný znalecký posudok znalcom MUDr. Z.
S., ktorý ohodnotil bolestné u navrhovateľky na 1338,75 bodov, ktoré zvýšil na dvojnásobok, t.j. na

2677,5 bodov, čo pri hodnote bodu 60 Sk predstavovalo sumu 160 650 Sk. Znalec taktiež ohodnotil
sťaženie spoločenského uplatnenia u navrhovateľky na 1300 bodov, čo pri hodnote 60 Sk za bod
predstavovalo sumu 78 000 Sk. V konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 16 C 1/2004
súd prvého stupňa zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľke bolestné v sume 6 426 000 Sk a sťaženie
spoločenského uplatnenia v sume 3 120 000 Sk. V odvolacom konaní došlo k späťvzatiu návrhu,
a následne krajský súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a konanie zastavil. K späťvzatiu

návrhu došlo preto, lebo medzi účastníkmi konania bola 29. septembra 2006 uzavretá mimosúdna
dohoda, na základe ktorej bola navrhovateľka odškodnená celkovo sumou 4 773 000 Sk (t.j. 20 násobokodškodnenia určeného znaleckým posudkom). V súvislosti s poškodením zdravia, ktoré navrhovateľka
utrpela pri uvedenej dopravnej nehode, podstúpila 15. januára 2008, 13. júna 2008 a 27. februára 2009
ďalšie operácie tváre. Znalec MUDr. A.N., PhD. podal 28. októbra 2009 znalecký posudok, v ktorom

ohodnotil bolestné na 370 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia na 670 bodov. Následne
odporkyňadobrovoľnezaplatilanavrhovateľke21.decembra2009bolestnévsume736,30€(370bodov
x 1,99 Sk v zmysle vyhl. č. 32/1965 Zb. o odškodnení bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia) a
taktiež sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 1 999,95 € (670 bodov x 1,99 € podľa vyhl. č. 32/165
Zb., plus zvýšenie 50 %).

V predmetnom konaní sa navrhovateľka domáhala odškodnenia podľa § 5 ods. 2 zákona č.
437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Súd ustanovil
znalca MUDr. Z. S., ktorý v znaleckom posudku z 28. marca 2011 zohľadnil svoj prvý znalecký posudok,
ktorý podal v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 16 C 1/2004, ako aj posudok
MUDr. N., PhD. Vo svojom znaleckom posudku teda zohľadnil všetky bolesti, ktoré navrhovateľka
utrpela pri dopravnej nehode 25. mája 2003, ako aj komplexne ohodnotil sťaženie spoločenského

uplatnenia. Celkovo znalec stanovil bolestné u navrhovateľky (po absolvovaní operácií v roku 2008 a
2009) na 1406,25 bodov, ktoré pre bolestivý spôsob liečby, nutné infúzie, transfúzie, napojenie na pľúcnu
ventiláciu a dýchanie prístrojom, DIC, zvýšil na dvojnásobok, teda 2815,5 bodov, čo pri hodnote bodu -
60 Sk, predstavuje sumu 5 601,47 € (168 750 Sk). Sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotil znalec
1425 bodmi, čo pri hodnote bodu - 60 Sk predstavuje sumu 2 838 €, keď aj pri sťažení spoločenského

uplatnenia zohľadnil operácie absolvované v rokoch 2008, 2009. Znalec vypracoval ohodnotenie podľa
vyhl. č. 32/1965 Zb. Pri porovnaní uvedeného znaleckého posudku so znaleckým posudkom MUDr. N.,
PhD. bol zistený rozdiel pri stanovení bolestného podľa vyhl. č. 32/1965 Zb. 135 bodov a pri stanovení
sťaženia spoločenského uplatnenia 125 bodov. Na základe znaleckého posudku MUDr. S. (druhého z
28. marca 2011) odporkyňa vzájomným protinávrhom žiadala, aby jej navrhovateľka zaplatila sumu 2

093,95 €, z toho sumu 467,43 € z titulu vyplateného bolestného a sumu 1 626,52 € z titulu vyplateného
sťaženia spoločenského uplatnenia a jeho zvýšenia o 50 %, pretože uvedené sumy odporkyňa vyplatila
navrhovateľke bez právneho dôvodu, prípadne z právneho dôvodu, ktorý odpadol - posudok MUDr. N.,
PhD. bol v konaní nahradený znaleckým posudkom MUDr. S.. Súd prvého stupňa poukázal na
ustanovenia § 420 ods. 1, § 427 ods. 1, 2, § 442 ods. 1, § 444, § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka,

§ 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Zb. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, vyhlášku č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia
spoločenského uplatnenia, zákon č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského
uplatnenia a skonštatoval, že v danom prípade na odškodnenie navrhovateľky za bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu, ktorý utrpela pri dopravnej nehode dňa 25. mája 2003 sa

jednoznačne vzťahujú ustanovenia vyhl. č. 32/1965 Zb. ako to jednoznačne vyplýva z ustanovenia § 11
ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. a teda vyhlášku č. 32/1965 Zb. je treba použiť aj pri obodovaní
jej zranení a následne spoločenského uplatnenia v súvislosti s operáciami, ktoré podstúpila 15.
januára 2008, 13. júna 2008 a 27. februára 2009, nakoľko tieto operácie boli vykonané v súvislosti
s úrazom, ktorý utrpela ešte v roku 2003. Súd prvého stupňa mal ďalej preukázané, že navrhovateľke

v rámci konania vedeného na tamojšom súde pod sp. zn. 16 C 1/2004 bolo už vyplatené bolestné
i sťaženie spoločenského uplatnenia na základe ohodnotenia znaleckého posudku MUDr. S., pričom
navrhovateľke bol vyplatený 20-násobok bodového ohodnotenia pri bolestnom a rovnako 20-násobok
bodového ohodnotenia pri sťažení spoločenského uplatnenia, nakoľko bolo nesporné - čo sa konštatuje
v konaní 16 C 1/2004 a čo možno skonštatovať aj v konaní 18 C 12/2010, že z hľadiska spoločenského

uplatnenia je nesporné, že navrhovateľka sa pred zraneniami vzhľadom na jej vek bežne zúčastňovala
spoločenských a kultúrnych podujatí, pred nehodou bola zamestnaná. V dôsledku zranení je
navrhovateľka invalidnou dôchodkyňou v rozsahu vyše 70 % vzhľadom na následky zranení je jej
možnosť zamestnať sa takmer nemožná. Dôsledky zranení sú tak vážne, že do veľkej miery obmedzujú
navrhovateľku v akejkoľvek činnosti, často máva bolesti celého tela, je odkázaná na pomoc inej osoby.

Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že v čase, keď bolo poskytnuté odškodnenie navrhovateľke v rámci
konania 16 C 1/2004, bolo zistené, že v tom čase navrhovateľka bola pripútaná na invalidný vozík,
nemohla vyvíjať takmer žiadnu fyzickú námahu. V súčasnej dobe navrhovateľka nie je pripútaná na
invalidný vozík. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, najmä na záver znaleckého posudku súd prvého
stupňa skonštatoval, že vzhľadom na absolvované operácie v roku 2008 a v roku 2009 sa bodové

ohodnotenie bolestného i sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšilo tak, ako to vyplýva zo znaleckého
posudku,včastibolestnéhoo135bodovavčastisťaženiaspoločenskéhouplatneniavpočtebodov125.
Uvedený počet bodov pri bolestnom predstavuje sumu 268,87 € a sťaženie spoločenského uplatneniapri zvýšení sťaženia spoločenského uplatnenia o 50 % predstavuje sumu 248,95 €, v takejto výške je
odporkyňa ochotná navrhovateľke poskytnúť plnenie, resp. v takejto výške už plnenie navrhovateľke
poskytla, dokonca vyššie, na základe nesprávneho posudku MUDr. N., toto plnenie poskytla spolu v

sume 2 243,72 € a zaplatenia tejto sumy sa vzájomným protinávrhom domáha od navrhovateľky. V
priebehu konania výšku protinávrhu odporkyňa upravila a vzájomným protinávrhom sa domáhala voči
navrhovateľke zaplatenia sumy 2 093,95 €, ktorá suma pozostáva z vyplateného bolestného vo výške
467,43 € a sumy 1 626,52 € z titulu spoločenského uplatnenia - a to podľa znaleckého posudku MUDr.
S.. Z pôvodne vyplatenej sumy 2 736,25 €, treba odrátať sumu 642,30 € a zostáva tak povinnosť

navrhovateľky vrátiť odporkyni sumu 2 093,95 €, zaplatenia ktorej sa odporkyňa protinávrhom domáha.
Súd uzavrel, že už vyplatené bolestné i sťaženie spoločenského uplatnenia, keď obe položky boli
zvýšené o 20 % základného bodového ohodnotenia spolu v sume 158 434,57 € (4 773 000 Sk) sú
primerané a postačujúce, keď aj v tomto konaní súd na základe podstúpených operácií v roku
2008 a 2009 priznal navrhovateľke bolestné podľa znaleckého posudku vo výške 135 bodov a
z hľadiska spoločenského uplatnenia vo výške 125 bodov, keď pri tejto položke priznal navrhovateľke

zvýšenie o 50 %. Vzhľadom na uvedené prvostupňový súd návrh navrhovateľky zamietol a zaviazal ju
zaplatiť odporkyni sumu 2 093,95 € v lehote 15 dní.

KrajskýsúdvTrnaverozsudkomz22.augusta2012,sp.zn.9Co113/2012rozsudoksúduprvéhostupňa
v zamietajúcej časti potvrdil a zrušil v časti povinnosti navrhovateľky zaplatiť odporkyni sumu 2 093,95 €
a vec mu v zrušujúcej časti vrátil na ďalšie konanie. Rozsudok súdu prvého stupňa v jeho zamietajúcej

časti potvrdil ako vecne správny podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p. Rozsudok súdu prvého stupňa
v časti, ktorou bolo uložené navrhovateľke zaplatiť odporkyni 2 093,95 € odvolací súd zrušil, pretože
prvostupňový súd nemal na takéto rozhodnutie jednoznačné podklady. Uviedol, že je potrebné, aby boli
obodované a ohodnotené bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľky v súvislosti
s operáciami, podstúpenými navrhovateľkou dňa 15. januára 2008, 13. júna 2008 a 27. februára 2009,

keďže tieto operácie boli vykonané v súvislosti s úrazom, ktorý utrpela pri dopravnej nehode dňa 25.
mája 2003. Pritom nemožno opätovne obodovať a ohodnotiť predchádzajúce bolesti a sťaženie
spoločenského uplatnenia, ani porovnávať obodovanie podľa vyhl. č. 32/1965 Zb. s obodovaním
podľa zákona č. 437/2004 Z.z. Odvolací súd uviedol, že súd prvého stupňa pre rozhodovanie v tejto časti
musí mať k dispozícii posudok o obodovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia navrhovateľky

podľa platnej právnej úpravy v čase dopravnej nehody. Ak tento posudok a na základe neho náhrada za
bolesť a sťaženiespoločenskéhouplatneniabudenižšiaakobolaodporkyňounavrhovateľkevyplatená,
súd prvého stupňa musí zvážiť, či s poukazom na zdravotný stav navrhovateľky, na utrpené bolesti a
sťaženiespoločenskéhouplatnenianavrhovateľky,nadobrémravy,jeprimeranézaviazaťnavrhovateľku
na vrátenie rozdielu vyplatenej náhrady odporkyni.

Proti časti rozsudku súdu prvého stupňa v časti výroku, ktorým súd návrh zamietol a rozsudku
odvolacieho súdu v časti výroku, ktorým rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti potvrdil, na
podnet navrhovateľky podal generálny prokurátor Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie. Žiadal,
aby uvedené rozhodnutia v napadnutých častiach Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil a vec
vrátil v rozsahu zrušenia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na to, že súd prvého

stupňa sa neriadil návrhom vo veci, nariadil dokazovanie znaleckým posudkom na okolnosti, ktoré
neboli predmetom návrhu, a v minulosti boli mimosúdne účastníkmi vyporiadané. Postup súdu hodnotil
generálny prokurátor ako zmätočný, pretože rozhodol na základe zmätočného znaleckého posudku.
Súdom nariadený znalec nesprávne postupoval, keď pri vypracovaní znaleckého posudku vykonal
porovnávanie medzi pôvodným poškodením zdravia a novou škodou vzniknutou na základe troch

operácií v rokoch 2008-2009, ako aj porovnávaním aplikácie vyhlášky č. 32/1965 Zb. a zákona
č. 437/2004 Z.z. Úlohou znalca v posudzovanej veci malo byť iba posúdenie novej bolesti, ktorú
navrhovateľka utrpela pri operáciách v rokoch 2008-2009 s priznaním príslušnej hodnoty za jeden
bod samostatne pre rok 2008 (13,38 €) a samostatne pre rok 2009 (14,45 €). Podobne mal znalec
postupovať aj pri hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia. Bolesť a sťaženie spoločenského

uplatnenia mali byť hodnotené a stanovené znalcom v zmysle vyhl. č. 32/1965 Zb. a náhrada -
odškodnenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia mala byť vyčíslená v zmysle zákona
č. 437/2004 Z.z. hodnotou aktuálnou pre roky 2008 a 2009. Odvolací súd pri rozhodovaní o výške
bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia považoval znalecký posudok MUDr. S. za dostatočný
pre potvrdzujúce rozhodnutie (napriek jeho vadám, na ktoré sám upozorňuje), no na druhej strane pri

rozhodovaní o výške náhrady škody, ktorá bola odporkyňou vyplatená navrhovateľke za totožný návrh,
užtentoznaleckýposudoknepovažujezasprávnyadostatočný.Generálnyprokurátorpoukázalnato,žerozhodnutia, vo veci konajúcich súdov, sú zaťažené vadou konania, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutieoveci(inávadapodľa§243fpísm.b/O.s.p.)aspočívajúajvnesprávnomprávnomposúdení
(§ 243f písm.c/ O.s.p.).

Odporkyňa navrhla rozsudky súdov prvého a druhého stupňa ako vecne správne potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.)
po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas (§ 243g O.s.p.) generálny prokurátor Slovenskej
republiky (§ 243e ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 v spojení s
§ 243a ods. 3 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 243i ods.

2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu treba zrušiť.

Ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu
alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený
zákon, a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických
osôb alebo štátu, a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti
takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie (§ 243e ods. 1 O.s.p.). Mimoriadnym dovolaním

možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e O.s.p., ak a/ v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne
sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 242 ods. 1 v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.). Dovolacie
dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného
prostriedku.

Vzhľadom na obsah dovolania ako aj zákonnú povinnosť podľa § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. skúmať
vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z

procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie
v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ až g/ O.s.p., t.j. či v
danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom
konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci
právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania

tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom
konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným. V konaní o
mimoriadnom dovolaní neboli procesné vady konania v zmysle § 237 písm.a/ až e/, g/ O.s.p. namietané,
tieto neboli ani zistené.

Vzhľadom na obsah mimoriadneho dovolania, dovolací súd osobitne skúmal, či konanie nebolo

postihnuté vadou v zmysle § 237 písm.f/ O.s.p., generálny prokurátor namietal rozporuplnosť
rozhodnutia odvolacieho súdu, resp. jeho nepreskúmateľnosť.

Vady konania vymedzené v § 237 O.s.p. sú porušením základného práva účastníka súdneho konania na
spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem
zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko
z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku
1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. I.
ÚS 226/03) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho
a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami
účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane
sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným
spôsobom) odníma možnosť náležite, skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v

rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných
prostriedkov.Odôvodnenie rozsudku súdu (prvostupňového aj odvolacieho) musí mať náležitosti uvedené v § 157
ods. 2 O.s.p. (§ 211 O.s.p.). Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne

vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce
skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd
spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým
zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Ak
rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p., je nepreskúmateľné.

V danej veci odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti rozsudku, v ktorej návrh
navrhovateľky voči odporkyni na vyplatenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia v
súvislosti so škodou na zdraví v dôsledku dopravnej nehody z 25. mája 2003 zamietol, zatiaľ čo súčasne
rozsudok súdu prvého stupňa vo vyhovujúcej časti (o povinnosti navrhovateľky zaplatiť odporkyni 2
093,95 €) zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Samotný odvolací súd na jednej
strane považoval postup a rozhodnutie súdu prvého stupňa za správne (v zamietajúcom výroku), no

na základe toho istého konštatoval, že pre rozhodnutie v zamietajúcej časti nemal súd prvého
stupňa jednoznačné podklady.

Z rozhodnutia odvolacieho súdu nie je možné zistiť, akým myšlienkovým postupom súd dospel k
záveru, že na jednej strane pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľky na vyplatenie bolestného a
sťaženia spoločenského uplatnenia na základe znaleckého posudku podaného znalcom MUDr. S. z 28.

marca 2011 považoval rozhodnutie súdu prvého stupňa za správne (konštatoval, že súd prvého stupňa
zistil v predmetnom rozsudku skutkový stav a vec správne právne posúdil), na druhej strane odvolací
súd konštatoval, že súd prvého stupňa nemal jednoznačné podklady pre rozhodnutie o povinnosti
navrhovateľky zaplatiť odporkyni sumu 2 093,95 €. Konštatoval, že pre rozhodnutie v tejto časti musí
mať súd prvého stupňa k dispozícii iný znalecký posudok a uložil mu doplniť dokazovanie.

Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen
s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s
poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je logicky, vnútorne
kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia.

Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé
súdne konanie, táto vada zakladá okrem prípustnosti dovolania zároveň aj dôvodnosť podaného
dovolania (§ 243e ods. 1 v spojení s § 243f ods. 1 písm.a/ a § 237 písm.f/ O.s.p.).

Uvedená skutočnosť, že došlo v konaní k procesnej vade podľa § 237 písm.f/ O.s.p. je okolnosťou,
pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní

postihnutomtakzávažnouprocesnouvadou,nemôžebyťpovažovanézasprávne.Vzhľadomnadôvody,
ktoré viedli k potrebe zrušiť napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, nezaoberal sa dovolací súd
ďalšími námietkami generálneho prokurátora uvedenými v mimoriadnom dovolaní.

S poukazom na uvedené dovolací súd zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie
konanie (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243b ods. 1 O.s.p.).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243i
ods. 2 v spojení s § 243d ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.