Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 31, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/46/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612200386
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5612200386.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky: Mgr. Ing. S. D., nar. X.XX.XXXX,
bytom B. C., I. č. XXX/X, zastúpená advokátom JUDr. Dušanom Jančim, so sídlom B. C., N. č.
XXX, proti odporcom: 1/ R. V., bytom K. č. XXX, 2/ R. K., nar. XX.X.XXXX, bytom B. C., G. č. XXX,
3/ I. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. C., V.. J. č. XXXX/XX,4/ Mgr. I.A., bytom B. C., Y. č. XXXX/
XX, 5/ Poľnohospodárske družstvo so sídlom v Liptovskom Mikuláši, so sídlom Liptovský Mikuláš,

Poľnohospodárska č. 1, IČO: 00 195 651, 6/ I. T., zomr. X.X.XXXX, naposledy bytom Austrália, XX P. Rd,
F.,7/ C. D., s neznámym pobytom, zastúpený Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Bratislava,
Búdkova č. 36, IČO: 17 335 345, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, v konaní o
odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 7C/21/2012-240 zo dňa
5. septembra 2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania potvrdzuje.

V nenapadnutých výrokoch ostáva uznesenie okresného súdu nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením zastavil podľa § 96 ods. 1 O.s.p. konanie voči odporkyni 1/ R. V. a
odporcovi 4/ Mgr. I. V.. Navrhovateľke a odporcom 1/ a 4/ náhradu trov konania podľa § 146 ods. 2 veta
prvá O.s.p. nepriznal. Zároveň týmto uznesením zamietol návrh navrhovateľky na prerušenie konania,
keďže prejednanie dedičstva po I. T., ktorý zomrel pred začatím konania, by neovplyvnilo procesné

postavenie žiadneho z odporcov.

Proti uzneseniu okresného súdu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá sa domáhala
jeho zrušenia vo výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania. Okresný súd v odôvodnení svojho
rozhodnutia poukázal na rozhodnutie sp. zn. 1Cz/139/76, ktoré však nesprávne aplikoval. Súd nemôže
vydať rozhodnutie skôr, ako dôjde k definitívnemu určeniu okruhu vlastníkov nehnuteľností, t. j. skôr,
ako dôjde k prejednaniu dedičstva po konkrétnom poručiteľovi. Je bez významu, kedy došlo k úmrtiu
účastníka, či pred alebo po začatí konania. Odvolateľka mala za to, že v prípade zistenia smrti účastníka,

mal súd pokračovať s jeho dedičmi alebo konanie prerušiť do právoplatného skončenia dedičského
konania. V zmysle § 107 ods. 3 O.s.p. sa nerozlišuje skutočnosť, kedy účastník konania zomrel (t. j. či
pred alebo po začatí súdneho konania). Ak by mal zákonodarca úmysel diferencovať okamih, ktorý je
rozhodný pre prerušenie konania (či účastník zomrel pred alebo po začatí konania), nepochybne by to
uviedol do normatívneho textu Občianskeho súdneho poriadku (tak, ako v prípade ustanovenia § 107
ods. 4O.s.p., ktorý výslovne ustanovuje, že ak právnická osoba zanikla po začatí konania, pokračuje s

právnym nástupcom a ak taký nie je, konanie zastaví). Na podporu svojej argumentácie poukázal na
závery vyjadrené v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR z 30.8.2012, sp. zn. 6Cdo/157/2012, konkrétne, že
„procesný inštitút prerušenia konania umožňuje preklenúť predčasnosť žaloby o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva podanej pred skončením konania po poručiteľke. Naopak neprerušeniekonania s nevyhnutným dôsledkom zamietnutia žaloby by sa za týchto okolností javilo ako formalistické
a teda nespravodlivé.“ Z uvedeného rozhodnutia zároveň vyplýva povinnosť súdu za danej situácie
konanie prerušiť, a to so zreteľom na skutočnosť, že otázku nadobudnutia dedičstva nemôže riešiť súd

v sporovom konaní, ale len v konaní o dedičstve.

Odporkyňa1/vovyjadreníkpodanémuodvolaniunesúhlasilasprezentovanýmiodvolacímiargumentmi.

Ostatní účastníci sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. toto rozhodnutie vo výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

ako vecne správny potvrdil. V nenapadnutých výrokoch ostalo uznesenie okresného súdu nedotknuté.

Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje
rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.

Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje
aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Na doplnenie považoval za nevyhnutné zdôrazniť, že argumentácia súdu prvého stupňa pri rozhodovaní
o návrhu na prerušenie konania vychádzala zo správneho pochopenia obsahu a zmyslu procesnej

úpravy.

Spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten,
komu ju zákon priznáva (§ 19 O.s.p.). Spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby (§
18 ods. 1 Občianskeho zákonníka). V zmysle § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či
sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Ak ide o taký nedostatok

podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví (§ 104 ods. 1 veta prvá O.s.p.).
Ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd
posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť, alebo prerušiť, alebo či môže v ňom pokračovať (§
107 ods. 1 O.s.p.). Ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym
nástupcom, a ak právneho zástupcu niet, súd konanie zastaví (§ 107 ods. 4 O.s.p.).

Procesná subjektivita účastníka je jednou zo základných procesných podmienok, ktorá musí byť splnená
od počiatku konania. Súd je preto povinný skúmať vždy skúmať, či uvedený predpoklad je v konaní
splnený alebo nie. Ustanovenia § 107 ods. 3 a 4 O.s.p. jednoznačne upravujú prípade zániku procesnej
spôsobilosti po začatí konania, nie skôr. Uvedené možno vyvodiť z viacerých ustanovení Občianskeho
súdneho poriadku, predovšetkým z § 19 O.s.p., ktoré vyžaduje, aby od začiatku konania vystupoval

v konaní subjekt procesného práva. Procesné nástupníctvo upravené v spomínanom § 107 ods. 3 a
4 O.s.p. prichádza do úvahy len po niekom, kto v konaní vystupoval ako riadny účastník, nie po „non
subjekte“. Krajský súd nepovažoval za náležitý odkaz na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 30.8.2012,
sp. zn. 6Cdo/157/2012, ktoré vychádzalo z úplne inej skutkovej a právnej situácie.

Na základe uvedeného potom nemohlo v danom prípade dôjsť k procesnému nástupníctvu po Jánovi

Klobušiakovi, v dôsledku čoho nebol návrh na prerušenie konania do skončenia dedičského konania po
uvedenej osobe dôvodný.

Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.