Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 24, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/178/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414201651
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6414201651.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS s. r. o.,
so sídlom Astrová 2/A, 821 01 Bratislava, IČO: 45 869 464, zast. spoločnosťou verita, s.r.o., so sídlom
Karpatská 18, 811 05 Bratislava, IČO: 35 940 875, proti povinnému M. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom
A. XX, XXX XX A., štátny občan SR, o vymoženie pohľadávky vo výške 1.451,89 Eur s príslušenstvom,
vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Kálmana

Mikszatha 268, 979 01 Rimavská Sobota, pod sp. zn. EX 292/2014, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 4Er/88/2014-9 zo dňa 19. februára 2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 4Er/88/2014-9 zo dňa 19. februára 2014 p o t v r
d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žiar nad Hronom uznesením č.k. 19. februára 2014 zamietol žiadosť súdneho exekútora

JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie na základe
exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri
ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom Trnavská cesta 7, Bratislava sp. zn.
IO-C/1011/0169 zo dňa 26. 04. 2013. Okresný súd zistil, že medzi právnym predchodcom oprávneného
A. N., a.s., so sídlom v N. a povinným bola dňa 24. 10. 2007 uzavretá Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX.

Právomoc rozhodcovského súdu je založená rozhodcovskou doložkou, ktorá je obsiahnutá v článku
10.2 Obchodných podmienok.

Okresný súd posúdil rozhodcovskú doložku, ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53
ods. 4 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že zmluva o úvere uzavretá medzi právnym predchodcom
oprávneného a povinným, ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku, má povahu
spotrebiteľskej zmluvy. Preto na právny vzťah medzi účastníkmi považoval za potrebné aplikovať
príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ako aj ustanovenia Zákona

o spotrebiteľských úveroch. Prípadnú klauzulu o aplikácii Obchodného zákonníka nepovažoval za
žiadnu prekážku na aplikáciu všeobecných ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, týkajúce sa
ochrany spotrebiteľa a ustanovení Zákona o ochrane spotrebiteľa. Pri skúmaní rozhodcovskej doložky
okresný súd bral do úvahy kritériá, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, a
teda či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Rozhodcovskú doložku uvedenú v Obchodných podmienkach pre úver, ktoré sú neoddeliteľnou
súčasťou Zmluvy o úvere, okresný súd posúdil ako neprijateľnú podľa ust. § 54 ods. 4 Občianskehozákonníka, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného
sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Spotrebiteľ mal iba možnosť zmluvu ako celok

odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým úverovým podmienkam, a teda aj rozhodcovskej doložke. Už tieto
skutočnosti podľa názoru okresného súdu možno považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti
rozhodcovskej doložky. Predmetná rozhodcovská doložka bola neprijateľnou podmienkou a ako taká
bola už od počiatku neplatnou, teda rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, sa
uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán. Preto rozhodcovský rozsudok vydaný v

tomto konaní nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Nedostatok právomoci
rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, má v spore
vyplývajúcom z práv spotrebiteľa, za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku.
Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. 03. 2012, č.k. 6Cdo 1/2012 a na
rozsudok Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/2005 zo dňa 26. 10. 2006 Elisa Mariá Mostaza Claro proti
Centro Móvil Milenium SL. Z uvedených dôvodov okresný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol.

Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Na
odôvodnenie uviedol, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a že
mu bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom. Namietal, že podľa ust. § 44 ods. 2

Exekučného poriadku je súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkaz výlučne žiadosť o udelenie
overenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Exekučný súd
nemá zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, ako napr. zmluvu o úvere, ktorá obsahuje
rozhodcovskú doložku. V prípade, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, súd príslušný
na výkon rozhodnutia, alebo exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať, či už ako súd vyššej

inštancie, kasačný súd, alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale len ako exekučný súd. Mal za
to, že exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom
určených medziach (ust. § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní). Rozhodcovský
rozsudok má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky, ak právoplatný rozsudok súdu.
Súd nemôže vec prejednávať znova, nanovo skúmať skutkový stav, vykonávať dôkazy a tie následne

právne hodnotiť bez účasti oprávneného. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský
súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Konštatoval, že jeho
právny predchodca uzatvoril platnú rozhodcovskú doložku v súlade so Zákonom o rozhodcovskom
konaní. Zdôraznil, že jeho právny predchodca Poštová banka, a.s. pri uzatváraní rozhodcovskej doložky
postupoval v súlade s ust. § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Namietal nesprávnu aplikáciu ust.

§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. V prípade, ak exekučný súd pri rozhodovaní o vydaní poverenia
podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vykonáva iné dôkazy než tie, ktoré sú výslovne uvedené
v citovanom ustanovení, ako aj v prípadoch, keď exekučný stav (či už po vykonaní takýchto dôkazov,
alebo bez toho) na ťarchu oprávneného reviduje skutkový stav, na ktorom je založený exekučný titul, je
povinný dať oprávnenému možnosť sa k takto vykonaným dôkazom a takto novo vytvorenej procesnej

situácii vyjadriť. Nesúhlasil s aplikáciou Smernice EHS č. 93/13/EHS. Poukázal na viaceré rozhodnutia
súdov Slovenskej republiky. Nakoniec uviedol, že exekučný súd mu svojim postupom znemožnil uplatniť
svoje právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného
rozsudku. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a vyhovel
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alternatívne, aby napadnuté

uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo.

Uznesenie okresného súdu bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou. Zákonný sudca odvolaniu nemienil
vyhovieť a podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p. vec predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez

nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté uznesenie okresného súdu ako
vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 04. 02. 2014 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie
exekúcie. Následne súdny exekútor žiadal okresný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Exekučným titulom v predmetnom konaní je rozhodcovský rozsudok sp. zn. PV-B/1011/0169 zo dňa

26. 04. 2013, vydaný Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA
A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom Trnavská cesta 7, Bratislava. Z exekučného titulu je zrejmé, že
rozhodcovským rozsudkom bolo vyhovené návrhu žalobcu (oprávneného) v časti o zaplatenie sumy
1.451,89 Eur, úroku z omeškania vo výške 23 % ročne zo sumy 1.451,89 Eur od 02. 12. 2010 do
zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.451,89 Eur od 02. 12. 2010 do
zaplatenia istiny, sumy dlžných úrokov z omeškania a úrokov z omeškania vyčíslenú ku dňu započítania

poslednej čiastočnej úhrady žalovaného (povinného) vo výške 499,84 eur, sumu dlžných úrokov a
úrokov z omeškania vyčíslenú za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni poslednej čiastočnej úhrady
žalovaného (povinného) po splatnosti úveru do dňa 01. 12. 2010 vo výške 134,93 Eur, náhradu
poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 83,47 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 189,60 Eur.
Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 24. 10. 2007,

uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného A. N., a.s., so sídlom v N. a povinným.

Podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. *) Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota

neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Z citovaného ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že exekučný súd je oprávnený
a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej

zmluvy (doložky). To znamená, že exekučný súd je už v štádiu posudzovania splnenia zákonných
predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie bezpochyby oprávnený posúdiť,
čioprávnenýmoznačenýexekučnýtitulbolvydanýorgánom,ktorýmalprávomocvecrozhodnúť,pretože
ak exekučný titul vydal orgán, ktorý na to nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce
žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti a na jeho

základe nemožno viesť nútený výkon rozhodnutia. Odvolací súd dáva do pozornosti, že aj v prípade,
ak spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu, alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy
podľa Zákona o rozhodcovskom konaní, je okresný súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej doložky (zmluvy).

Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere (24. 10. 2007)

spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že je nepochybné, že s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah

zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári medzi účastníkmi konania bola
uzavretá spotrebiteľská zmluva podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Preto je potrebné na
tento právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Tomuto
zisteniu bolo potom potrebné podriadiť, ako to správne urobil okresný súd, ďalší procesný postup
okresného súdu.

Odvolací súd konštatuje, že do slovenskej legislatívy boli prebraté viaceré smernice Európskej rady a
Parlamentu, ktoré upravujú ochranu spotrebiteľa, alebo sa jej priamo, či nepriamo dotýkajú. Takouto
smernicou je aj smernica Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľskýchzmluvách, na ktorú v napadnutom rozhodnutí odkazuje okresný súd. Smernica je v podľa článku 288
Zmluvy o Európskej únii (bývalý článok 249 Zmluvy o založení ES) záväzná pre každý členský štát,
ktorému je určená, pokiaľ ide o výsledok ktorý sa má dosiahnuť. Smernica Rady 93/13/EHS z 05.

04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách bola implementovaná do slovenského
právnehoporiadkuzákonomč.150/2004Z.z.,ktorýmsazmeniladoplnilzákonč.40/1964Zb.Občiansky
zákonník v znení neskorších predpisov (ust. § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka) a ktorý nadobudol
účinnosť 01. 04. 2004.

Úpravu spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku nie je možné považovať za taxatívnu, pričom

je možné vychádzať aj z osobitnej právnej úpravy zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o
zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch účinnej v čase uzavretia zmluvy
o úvere (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) predovšetkým z ust. § 2 písm. a) a b) definujúcich
zmluvné strany .

Podľaust.§53ods.1a2Občianskehozákonníkaspotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet
plnenia alebo cenu plnenia. V ust. § 53 ods. 3 Občiansky zákonník len príkladmo ustanovuje, ktoré
podmienky je možné považovať za neprijateľné Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka
neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách spôsobujú neplatnosť zmluvy podľa ust. § 39

Občianskeho zákonníka, pričom tieto podmienky sú aj v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa článku 3 bod 1 Smernice rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 24. 10. 2007, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul,
obsahuje podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných
strán. Takouto podmienkou je rozhodcovská doložka, ktorú okresný súd správne vyhodnotil ako
neplatnú. V danom prípade rozhodcovská doložka je súčasťou Obchodných podmienok pre úver
[verzia 1/2007]. V článku 11 bode 11.2) Obchodných podmienok pre úver [verzia 1/2007] si zmluvné

strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, budú riešené dohodou. V
prípade nedosiahnutia dohody sa zmluvné strany dohodli na riešení vzájomných sporov vzniknutých na
základe alebo súvisiacich so zmluvou o úvere a Obchodných podmienok, vrátane sporov o platnosť,
výklad a zánik zmluvy o úvere alebo obchodných podmienok, v rozhodcovskom konaní pred Stálym
rozhodcovskýmsúdomzriadenomprispoločnostiROZHODCOVSKÁARBITRÁŽNAAMEDIAČNÁ,a.s.,

IČO: 35 862 882 podľa jeho vnútorných predpisov. Strany sporového konania sa zaviazali rozhodnutiu
rozhodcovského súdu podriadiť s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné. Miestom
rozhodcovského konania je Bratislava.

V posudzovanom prípade rozhodcovská doložka nie je v zmluve dojednaná individuálne, čo vyplýva
aj z jej zaradenia do Obchodných podmienok pre úver ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere. Z

uvedeného vyplýva, že takto dojednanou rozhodcovskou doložkou došlo k narušeniu rovnováhy medzi
zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa. Podpisom tejto zmluvy sa spotrebiteľ vopred vzdal
práva na účinnú procesnú ochranu či už z nevedomosti alebo nemožnosti ovplyvniť obsah zmluvy, čo
je v podmienkach právneho štátu neprijateľnou podmienkou. Takto dojednaná rozhodcovská doložka
je podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná, pričom toto ustanovenie je v súlade so

smernicou Rady č. 93/13/EHS o ochrane spotrebiteľov z 05. 04. 1993.Podľa ust. § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení účinnom pri uzatváraní zmluvy banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim
klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory

z obchodov [ § 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom
zriadeným podľa osobitného zákona.

Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia návrh rozhodcovskej zmluvy podľa odseku 1 sú banky a
pobočky zahraničných bánk povinné predložiť svojim klientom najneskôr pri uzatváraní obchodu, na
ktorý sa nevzťahuje už uzavretá rozhodcovská zmluva. Klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej

zmluvy predložený podľa odseku 1; ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa
odseku 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných
predpisov.

K námietke oprávneného o tom, že ponukou uzavrieť rozhodcovskú doložku banka len plnila povinnosť
vyplývajúcu z ust. § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom pri uzatváraní zmluvy, odvolací súd uvádza, že zo znenia tohto ustanovenia

vyplýva len povinnosť banky ponúknuť svojim klientom návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Zo
znenia tohto ustanovenia však nevyplýva povinnosť zakotviť rozhodcovskú doložku v obchodných
podmienkach, ktorých obsah klient nemôže ovplyvniť, pričom návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky
môže banka predložiť aj ako samostatný návrh, ktorý by umožňoval v danom prípade spotrebiteľovi
dojednať rozhodcovskú doložku individuálne.

K námietke oprávneného o porušení jeho ústavne garantovaných práv ako účastníka konania, a to
práva na spravodlivý súdny proces a na zachovanie zásady rovnosti pred súdom, odvolací súd uvádza,
že okresný súd k neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ktorá je obsahom spotrebiteľskej zmluvy dospel
na základe listinných dôkazov týkajúcich sa zmluvy o úvere, Obchodných podmienok pre úver a
rozhodcovskej doložky, ktorá je súčasťou uvedených obchodných podmienok, predložených samotným

oprávneným. Z uvedeného dôvodu nie je možné konštatovať, že boli porušené práva oprávneného na
prístup k vykonanému dokazovaniu.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd správne posúdil vzniknutý
právny vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľský vzťah a na základe toho aj správne právne
vec posúdil. Preto napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne

správne potvrdil.

Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné