Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 24, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/150/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113207152
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6113207152.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS s. r. o.,
so sídlom Astrová 2/A, 821 01 Bratislava, IČO: 45 869 464, zast. spoločnosťou verita, s.r.o., so sídlom
Karpatská 18, 811 05 Bratislava, IČO: 35 940 875, proti povinnému N. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom W.
XXXX/XX, XXX XX D. D., štátny občan SR, zast. opatrovníčkou E. N., zamestnankyňou Okresného súdu
Zvolen, o vymoženie pohľadávky vo výške 1.624,36 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnou exekútorkou

Mgr.JanouSitášovou,ExekútorskýúradsosídlomAstrová2/A,82101Bratislava,podsp.zn.EX644/13,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 4Er/843/2013-27 zo dňa
10. júla 2013, takto

r o z h o d o l :

UznesenieOkresnéhosúduBanskáBystricač.k.4Er/843/2013-27zodňa10.júla2013 potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. 4Er/843/2013-27 zo dňa 10. júla 2013 zamietol žiadosť

súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s.,
so sídlom v Bratislave, sp. zn. IBC12100158 zo dňa 05. 01. 2012. Okresný súd zistil, že dňa 23. 09.
2008 bola medzi právnym predchodcom oprávneného, spoločnosťou N. D., a.s., so sídlom N. X/D., D.
a povinným uzavretá Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX. V článku 7 zmluvy o úvere a v článku 11.2

Obchodných podmienok pre úver si zmluvné strany dohodli rozhodcovskú doložku.

Okresný súd mal za nesporné, že zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného a
povinným je spotrebiteľskou zmluvou, pretože napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy predvídané v ust. §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

V posudzovanej veci okresný súd konštatoval, že návrh spotrebiteľskej zmluvy o úvere je v danom
prípade pripravený na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje. Súčasťou
spotrebiteľskej zmluvy sú aj Obchodné podmienky pre úver a Všeobecné obchodné podmienky, ktoré

obsahujú veľké množstvo textu písaného miniatúrnym písmom, v dôsledku ktorej skutočnosti spotrebiteľ
nemá v čase uzatvárania zmluvy reálnu možnosť sa s nimi oboznámiť, a teda žiadnym spôsobom
zmeniť obsah predtlačených zmluvných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť uzatvorenej
spotrebiteľskej zmluvy o úvere.

Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná v bode 11.2
Obchodných podmienok pre úver v spojení s bodom 10.2 Všeobecných obchodných podmienok je, že

spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, akoprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd, nakoľko porušenie povinností zo strany oprávneného je
vo väčšine prípadných sporov vylúčené. Znenie rozhodcovskej doložky neodporuje síce doslovnému
zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie

dodržané nebolo, teda zákon obchádza. Uvedené potvrdzuje i množstvo exekučných vecí s obdobným
skutkovým základom vedených na okresnom súde. Okresný súd v danom prípade nemal pochybnosť o
tom, že ustanovenie bodu 11.2 uzavretej zmluvy o úvere je v rozpore so znením ust. § 53 ods. 4 písm. r)
Občianskeho zákonníka, čo má za následok absolútnu neplatnosť predmetného zmluvného dojednania.
V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/310/2012

zo dňa 25. 10. 2012.

Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne
neplatnom právnom úkone, okresný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k záveru, že je vydaný
v rozpore so zákonom. Preto podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Na

odôvodnenie uviedol, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a že mu
bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom. Vzhľadom na to, že právoplatný rozhodcovský
rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, účinky rozhodcovského rozsudku
majú ten dôsledok, že okresný súd musí s takýmto rozsudkom nakladať rovnako, ako s rozsudkom

všeobecnéhosúdu.Toznamená,žerozsudkomrozhodcovskéhosúdujeexekučnýsúdviazanýrovnako,
ako je viazaný rozsudkom všeobecného súdu. V rámci posudzovania splnenia zákonných predpokladov
pre vydanie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie nie je okresný (exekučný) súd
oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani
rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie,

ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol
exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného
titulu. Z ustanovenia § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní vyplýva,
že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná zmluva obsahuje
neprijateľnú podmienku, nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka spôsobuje aj

rozpor plnenia s dobrými mravmi. Konštatoval, že úverová zmluva, ktorej plnenie je predmetom konania,
predstavuje štandardnú úverovú zmluvu, ktorou bol poskytnutý úver bankou, ktorá bola zriadená a
pôsobí v Slovenskej republike v súlade s ustanoveniami zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a podlieha
dohľadu Národnej banky Slovenska. Nejde teda o žiadny nebankový subjekt mimo dohľadu Národnej
banky. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zmenil

a poveril súdneho exekútora na vykonanie exekúcie, alebo aby napadnuté uznesenie okresného súdu
v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo.

Uznesenie okresného súdu bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou. Zákonná sudkyňa odvolaniu
nemienila vyhovieť a podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p. vec predložila na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté uznesenie okresného súdu ako
vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 07. 03. 2013 bol súdnej exekútorke doručený návrh na vykonanie
exekúcie. Následne súdna exekútorka žiadala okresný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Exekučným titulom v predmetnom konaní je rozhodcovský rozsudok sp. zn. IBC12100158 zo dňa 05.
01. 2012, vydaný Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA AMEDIAČNÁ, a.s., so sídlom v Bratislave. Z exekučného titulu je zrejmé, že rozhodcovským rozsudkom
bolovyhovenénávrhužalobcu(oprávneného)včastiozaplateniesumy1.624,36Eur,úrokuzomeškania
vo výške 24,00 % ročne zo sumy 1.624,36 Eur od 02. 07. 2010 do zaplatenia, úroku z omeškania vo

výške 9,00 % ročne zo sumy 1.624,36Eur od 02. 07. 2010 do zaplatenia istiny, sumy dlžných úrokov z
omeškania a úrokov z omeškania vyčíslenú ku dňu predčasnej splatnosti celého úveru vo výške 153,33
Eur, sumy dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú odo dňa nasledujúceho po dni predčasnej
splatnosti celého úveru do dňa 01. 07. 2010 vo výške 562,51 Eur, sumy dlžných poplatkov vo výške
46,04 Eur, náhrady poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 95,45 Eur. Rozhodcovský rozsudok bol

vydaný na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 23. 09. 2008, uzavretej medzi právnym
predchodcom oprávneného N. D., a.s., so sídlom N. X/D., D. a povinným.

Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere (23. 09.
2008) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že je nepochybné, že s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah
zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári medzi účastníkmi konania bola

uzavretá spotrebiteľská zmluva podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Preto je potrebné na
tento právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Tomuto
zisteniu bolo potom potrebné podriadiť, ako to správne urobil okresný súd, ďalší procesný postup
okresného súdu.

Odvolací súd konštatuje, že do slovenskej legislatívy boli prebraté viaceré smernice Európskej rady

a Parlamentu, ktoré upravujú ochranu spotrebiteľa, alebo sa jej priamo či nepriamo dotýkajú. Takouto
smernicou je aj smernica Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, na ktorú v napadnutom rozhodnutí odkazuje okresný súd. Smernica je v podľa článku 288
Zmluvy o Európskej únii (bývalý článok 249 Zmluvy o založení ES) záväzná pre každý členský štát,
ktorému je určená, pokiaľ ide o výsledok ktorý sa má dosiahnuť. Smernica Rady 93/13/EHS z 05.

04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách bola implementovaná do slovenského
právnehoporiadkuzákonomč.150/2004Z.z.,ktorýmsazmeniladoplnilzákonč.40/1964Zb.Občiansky
zákonník v znení neskorších predpisov (ust. § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka) a ktorý nadobudol
účinnosť 01. 04. 2004.

Úpravu spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku nie je možné považovať za taxatívnu, pričom

je možné vychádzať aj z osobitnej právnej úpravy zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o
zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch účinnej v čase uzavretia zmluvy
o úvere (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“), predovšetkým z ust. § 2 písm. a) a b) definujúcich
zmluvné strany .

Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa §
53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú

také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť
ich obsah. V ust. § 53 ods. 4 Občiansky zákonník len príkladmo ustanovuje, ktoré podmienky je
možné považovať za neprijateľné, pričom podľa písm. r) tohto ustanovenia za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách spôsobujú neplatnosť zmluvy podľa ust. § 39

Občianskeho zákonníka, pričom tieto podmienky sú aj v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa článku 3 bod 1 Smernice rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 23. 09. 2008, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul,

obsahuje podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných
strán. Takouto podmienkou je rozhodcovská doložka, ktorú okresný súd správne vyhodnotil ako
neplatnú. V danom prípade rozhodcovská doložka je súčasťou Obchodných podmienok pre úver a
Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere. V článku 11 bode 11.2)
Obchodných podmienok pre úver si zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo

zmluvy o úvere, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody sa uplatní na riešenie sporov
rozhodcovskádoložkauvedenávoVšeobecnýchobchodnýchpodmienkach,nazákladektorejdochádza
k mimosúdnemu riešeniu týchto sporov. V článku 10 bod 10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok
sa zmluvné strany dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré
medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní služieb, bankových produktov a

(alebo) vykonávaní bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej zmluvy
a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie
rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v
čase začatia rozhodcovského konania; b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient (povinný),
je oprávnený predložiť tento spor na prerokovane a rozhodnutie rozhodcovskému súdu, a to podľa

štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo
všeobecnému súdu.

Rozhodcovská doložka nie je v zmluve dojednaná individuálne, čo vyplýva aj z jej zaradenia do
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere, pričom takto
dohodnutá rozhodcovská doložka tak, ako je dojednaná, doslovnému zneniu ust. § 53 ods. 4 písm.

r) Občianskeho zákonníka neodporuje. Ale dôsledkom takto dojednanej rozhodcovskej doložky je, že
oprávnený si ju dohodol sám pre seba, čím uvedené ustanovenie obchádza. Z uvedeného vyplýva,
že takto dojednanou rozhodcovskou doložkou došlo k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami,
a to v neprospech spotrebiteľa. Podpisom tejto zmluvy sa spotrebiteľ vopred vzdal práva na účinnú
procesnú ochranu, či už z nevedomosti, alebo nemožnosti ovplyvniť obsah zmluvy, čo je v podmienkach

právneho štátu neprijateľnou podmienkou. Takto dojednaná rozhodcovská doložka je podľa ust. § 53
ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná, pričom toto ustanovenie je v súlade so smernicou Rady č.
93/13/EHS o ochrane spotrebiteľov z 05. 04. 1993.

Podľa ust. § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení účinnom pri uzatváraní zmluvy banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim

klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory
z obchodov [ § 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom
zriadeným podľa osobitného zákona.

Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia návrh rozhodcovskej zmluvy podľa odseku 1 sú banky a
pobočky zahraničných bánk povinné predložiť svojim klientom najneskôr pri uzatváraní obchodu, na

ktorý sa nevzťahuje už uzavretá rozhodcovská zmluva. Klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej
zmluvy predložený podľa odseku 1; ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa
odseku 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných
predpisov.K námietke oprávneného o tom, že ponukou uzavrieť rozhodcovskú doložku banka len plnila povinnosť
vyplývajúcu z ust. § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom pri uzatváraní zmluvy, odvolací súd uvádza, že zo znenia tohto ustanovenia

vyplýva len povinnosť banky ponúknuť svojim klientom návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Zo
znenia tohto ustanovenia však nevyplýva povinnosť zakotviť rozhodcovskú doložku v obchodných
podmienkach, ktorých obsah klient nemôže ovplyvniť, pričom návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky
môže banka predložiť aj ako samostatný návrh, ktorý by umožňoval v danom prípade spotrebiteľovi
dojednať rozhodcovskú doložku individuálne.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne

správne, a preto napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne
správne potvrdil.

Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.