Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, March 10, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/317/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211203407
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Stovičková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2211203407.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa CETELEM SLOVENSKO, a. s., Bratislava, Panenská
7, IČO: 35 787 783, zastúpeného JUDr. Helenou Strachotovou, advokátkou, Martin, Hviezdoslavova
7, proti odporcovi U. B., nar. X.XX.XXXX, bytom B., W. XXX, v súčasnosti na neznámom mieste,
zastúpenému opatrovníčkou V. D., tajomníčkou Okresného súdu Dunajská Streda, o zaplatenie 454,14
eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 13.

marca 2012 č. k. 9C/54/2011-70, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol návrh a vyslovil, že žiadny z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch a tým, že odporca
bol povinný vrátiť navrhovateľovi len finančné prostriedky, ktoré mu navrhovateľ poskytol, bez pokút,
sankcií a poplatkov, nakoľko účastníci si ich v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru z 31.5.2007 č.
42651626539001 nedohodli. Vychádzal z toho, že odporcovi navrhovateľ poskytol spotrebiteľský úver
vo výške 794,06 eur a odporca navrhovateľovi vrátil 954,96 eur, t. j. navyše 160,90 eur. Výrok o trovách
konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) a

plnou neúspešnosťou navrhovateľa v konaní.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol jeho zrušenie a vrátenie
veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil nesprávnym skutkovým a právnym
posúdením veci súdom prvého stupňa. Odvolateľ argumentoval tým, že v posudzovanej úverovej
zmluve si jej účastníci dohodli úrok, sankcie a poplatky, nakoľko jej súčasťou boli Všeobecné úverové

podmienky,zktorýchsankcievyplývajú,poprípadeodkaznasadzobníkpoplatkov.Podľanavrhovateľaje
rozsudok súdu prvého stupňa nepreskúmateľný, nakoľko súd prvého stupňa sa nezaoberal so všetkými
skutočnosťami týkajúcimi sa jeho nároku a nedostatočne odôvodnil svoje závery uvedené v odôvodnení
rozsudku. Rozsudok tak trpí vadami, ktoré nie je možné odstrániť v odvolacom konaní.

Odporca odvolací návrh nepodal a k odvolaniu navrhovateľa sa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník
konania (§ 201 v spojení a § 204 ods. 1 O. s. p. ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný ( § 202 ods. 2 O. s. p.), prejednal vec bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214
ods. 2 O. s. p., a dospel k záveru o dôvodnosti odvolania navrhovateľa a rozsudok súdu prvého stupňa
podľa § 221 ods. 1 písm. f) a ods. 2 O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Predmetom konania je zaplatenie 454,14 eur s príslušenstvom.Navrhovateľ vo svojom návrhu, doručenom súdu 7.3.2011, si uplatnil právo na zaplatenie 454,14 eur s
9%úrokomzomeškaniaod1.10.2009dozaplateniaanáhradutrovkonania.Návrhvnárokuidentifikoval

1.6.2011 tak, že pozostáva z istiny 300,54 eur, ktorú tvoria dlžné mesačné splátky úveru, vrátane úrokov
a poplatkov za poistenie úveru po lehote splatnosti ku dňu účinnosti odstúpenia od úverovej zmluvy
splatných od januára 2009 do júla 2009 (časť za január 2009 vo výške 3,18 eur + 6 x 49,56 eur), z istiny
153,49 eur, ktorú tvoria neuhradené úverové istiny splatné ku dňu účinnosti odstúpenia od úverovej
zmluvy od augusta 2009 do zaplatenia a istina 49,67 eur, ktorú tvoria zmluvné pokuty za omeškanie so

splácaním úveru za obdobie od februára 2009 do júna 2009 (5 x 3,96 eur = 19,80 eur) spolu s poplatkom
za vstup pohľadávky do vymáhania vo výške 29,87 eur.

Svoj nárok odôvodnil tým, že 31.5.2007 uzavrel s odporcom zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.
261753843863978, na základe ktorej poskytol odporcovi spotrebiteľský úver na nákup tovaru vo výške
794,06 eur (23 922 Sk), ktorý mal odporca zaplatiť v 24 mesačných splátkach po 49,56 eur (1 493

Sk) počnúc 15.6.2007. Splatnosť prvej splátky bola posunutá na 15.7.2007 a úver mal byť uhradený
15.6.2009 v celkovej výške 1 189,44 eur. Každú splátku 49,56 eur tvorí istina, t. j. príslušnú časť
poskytnutého spotrebiteľského úveru, úrok a poplatok za poistenie úveru. Odporca zaplatil 905,40 eur
do odstúpenia od úverovej zmluvy a po odstúpení od úverovej zmluvy 49,56 eur, spolu 954,96 eur.
Vzhľadom k tomu, že 10.8.2009 odstúpil od úverovej zmluvy, 30.9.2009 sa stal splatným celý dlh.

Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve
o spotrebiteľskom úvere.

Súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na konštatovaní naplnenia práve citovaného
hmotnoprávneho ustanovenia. Vychádzal pritom z toho, že účastníci konania si v posudzovanej zmluve
o spotrebiteľskom úvere nedohodli žiadne pokuty, sankcie a žiadne poplatky. Svoj myšlienkový postup
všakbližšieneodôvodnil.Neodôvodnilminimálne,prečonepovažovalVšeobecnépodmienkyCETELEM
SLOVENSKO, a. s. pre poskytnutie spotrebiteľského úveru, ktoré mali nadobudnúť účinnosť 15.1.2006,

nachádzajúce sa na druhej strane posudzovanej zmluvy, jej súčasťou, keď napr. práve zmluvná pokuta
bola súčasťou ods. V. - 3. a poistenie vo výške 2,99% s odkazom na časť D) Poistenie klienta sa
nachádza na prvej strane posudzovanej zmluvy. Správnosť záverov súdu prvého stupňa preto nie je
možné odvolacím súdom posúdiť a kontrola ich správnosti nie je možná ani účastníkmi konania.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom. V zmysle odseku 2 citovaného ustanovenia, ak odvolací súd zruší
rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie,
zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.

Vada konania vymedzená v citovanom ustanovení § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. je vo svojej
podstate porušením základného práva účastníka konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v
podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej
republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie Ministerstva
zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.). Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr.

Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A), Komisie (napr. Stanovisko vo veci E.
R. T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z
12. mája 2004 sp. zn. I. ÚS 226/03) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať
aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Požiadavky na riadne
odôvodnenierozsudkusúduvovnútroštátnychpodmienkachSlovenskejrepublikyustanovuje§157ods.

2 O. s. p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Ústavne konformným

výkladom ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p. pritom treba dospieť k záveru, že s požiadavkami v ňom
uvedenými je v rozpore nielen úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale
napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami,
resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú anapokon i len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť
tieto zistenia vyvodené. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na
dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými

námietkami účastníka. Porušením uvedeného práva na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej
sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia právom predvídaným
spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine
polemiky s jeho dôvodmi) v rámci využitia riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov a teda
sa mu ním odníma možnosť konať pred súdom.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky
vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj právo podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru... v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie
rozhodnutia (II. ÚS 383/06).

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení
práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov
a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje
ústavnoprávne princípy (II. ÚS 85/06).

To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého
súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu síce
nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994,

séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29;Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B;
Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje
rozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03 - 30. Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou obsahu základného

práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).

Podľa názoru odvolacieho súdu bolo takouto vadou postihnuté i konanie pred súdom prvého stupňa

v prejednávanej veci. Súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na tom, že účastníci konania si
nedohodli žiadne pokuty, sankcie a žiadne poplatky. Absolútne nezdôvodnil však svoje rozhodnutie
v tom, ako sa vysporiadal s tvrdením navrhovateľa o tom, že súčasťou zmluvy sú aj dojednania o
úrokoch a poplatkoch a aj o zmluvnej pokute z hľadiska, či aj zmluvnú pokutu považoval poplatkom alebo
samostatným právnym inštitútom. Jeho závery nevyplývajú ani z vykonaného dokazovania, nakoľko

skutkové zistenia, ktoré by mali byť výsledkom dokazovania, ani v odôvodnení svojho rozhodnutia
neuvádza. Jeho záver o zmluvnej nedohode účastníkov o úrokoch, zmluvnej pokute a poplatkoch nie je
možné z obsahu jeho rozhodnutia zistiť, ani keď odôvodnenie rozhodnutia obsahuje citáciu viacerých
ustanovení, § 3 ods. 1, § 39, § 40 ods. 1, § 451ods. 1 a 2, § 456, § 458 ods. 1 a § 517 ods. 1 a 2
Občianskehozákonníka,§3ods.1nar.č.586/2008Z.z.,ust.§23aods.1zákonaoochranespotrebiteľa

a § 1 ods. 1, § 2, § 3 ods. 1 a § 4 ods. 4 a 5 zákona o spotrebiteľských úveroch. Pre tento nedostatok
dôvodov je konanie pred súdom prvého stupňa postihnuté vadou majúcou za následok zrušenie jeho
rozhodnutia (pre nedostatok dôvodov).

Odvolací súd nemal inú možnosť len rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) O.

s. p. zrušiť z dôvodu odňatia súdom prvého stupňa účastníkom možnosti konať pred súdom a podľa
odseku 2 citovaného ustanovenia vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie vo veci.

Po vrátení veci súd prvého stupňa vo veci opätovne spravodlivo rozhodne, pričom svoje rozhodnutie aj
zákonným spôsobom v zmysle § 157 ods. 2 O. s. p. odôvodní a rozhodne v zmysle § 224 ods. 3 O. s.

p. aj o náhrade trov odvolacieho konania.

Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.