Decision was made at the court Okresný súd Malacky
Judgement was issued by JUDr. Katarína Ondrejáková
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 6C/38/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612213458
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Ondrejáková
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2014:1612213458.3
Uznesenie
Okresný súd Malacky, v právnej veci navrhovateľa BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14,
Bratislava, IČO: 45 535 108, zastúpeného SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14,
Bratislava proti odporcovi G., o zaplatenie 98,98 € s príslušenstvom,
r o z h o d o l :
Súd konanie z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á na náhradu trov konania právo.
Navrhovateľovi BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 45 535 108 súd v r
a c i a krátený súdny poplatok z návrhu v sume 9,80 € po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia
prostredníctvom Daňového úradu Bratislava.
o d ô v o d n e n i e :
Dňa 02.11.2012 doručil navrhovateľ súdu návrh na začatie konania, ktorým sa voči odporcovi domáhal
zaplatenia sumy 98,98 € s príslušenstvom a náhrady trov konania z titulu neuhradených služieb a
poplatkov. V návrhu uviedol, že dňa 16.12.2011 spoločnosť Slovak Telekom, a.s., so sídlom Karadžičova
10, Bratislava, IČO: 35 763 469 ako postupca na jednej strane (ďalej len ako „právny predchodca“) a on
ako postupník na strane druhej uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bo odplatný
prevod pohľadávok uvedených v prílohe tejto zmluvy vrátane pohľadávky voči odporcovi vedenej
pod referenčným číslom 1.90369928. Odporca ako záujemca uzavrel s jeho právnym predchodcom
ako poskytovateľom v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v
znení neskorších predpisov zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej
komunikačnej služby jeho právnym predchodcom odporcovi. Odporca sa v zmysle zmluvy o pripojení
zaviazal riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom Cenníku.
Povinnosťou odporcu bolo v prípade nedodržania zmluvných povinností voči právnemu predchodcovi
uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v zmluve resp. v dodatku o pripojení. Účelom
dojednaniaozmluvnejpokutebolonaplneniefunkciezmluvnejpokutyakopaušalizovanejnáhradyškody
na strane jeho právneho predchodcu, ktorá mu vznikne v dôsledku nesplnenia záväzku odporcu zotrvať
počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu s jeho právnym predchodcom. V uvedenom
prípade je teda odporca sankcionovaný za to, že nedodržal konkrétne určené povinnosti, ktoré mu
vyplývali zo zmluvy o pripojení, resp. dodatku k zmluve o pripojení a všeobecných podmienok, v
dôsledkučohomuselabyťjehoSIMkartavypojenázprevádzky(došlokprerušeniuposkytovaniaslužieb
poskytovaných prostredníctvom SIM karty). Keby odporca splnil svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať
cenu za poskytnuté služby, tak by prostredníctvom týchto platieb po dobu viazanosti postupne splnil
záväzok, ktorému zodpovedal proti záväzok jeho právneho predchodcu zabezpečiť odporcovi mobilný
telefón za zľavnenú cenu.Podľa § 103 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), kedykoľvek za konania prihliada súd
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
Predmetom tohto konania je nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 98,98 € s príslušenstvom titulom
neuhradených záväzkov zo zmluvy o pripojení, ktorú uzavrel navrhovateľ ako právnická osoba v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti s odporcom ako fyzickou osobou - nepodnikateľom, keď potom
uvedenú zmluvu možno podľa jej obsahu posúdiť ako spotrebiteľskú zmluvu.
V prípade, že v konaní vystupuje účastník, ktorý má sídlo resp. bydlisko mimo územia Slovenskej
republiky, ide o tzv. konanie s cudzím prvkom, kedy na prejednanie právnej veci s takýmto prvkom musí
byť ako základná podmienka splnená podmienka právomoci súdu na konanie. Právomoc súdu môže
byť založená buď mnohostrannou či dvojstrannou medzinárodnou zmluvou alebo právnymi predpismi
Európskych spoločenstiev, ktoré majú prednosť pred zákonom, prípadne právomoc súdu na konanie
môže byť založená zákonom v prípade neexistencie uvedených noriem.
Súd preto skúmal, či v predmetnej veci je daná právomoc súdu na konanie.
Právnu úpravu právnych vzťahov s cudzím prvkom obsahuje zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom
práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o MPS“), ktorý v § 37 a
nasledujúcich upravuje právomoc slovenských justičných orgánov. § 37 citovaného zákona stanovuje,
že ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje
návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak
tu má majetok. V konaní je zrejmé, že žalovaným je fyzická osoba s bydliskom mimo územia Slovenskej
republiky. Preto na uvedenom ustanovení § 37 zákona o MPS nemožno založiť právomoc slovenského
súdu na konanie.
Ustanovenia§37aaž37czákonaoMPSupravujúprávomocslovenskýchsúdovvoveciachpracovných,
poistných, spotrebiteľských resp. iných zmlúv ako aj vo veciach náhrady škody a právomoc pri vzájomne
súvisiacich právach a vzájomných nárokoch, pričom z ustanovenia § 37a písm. c) zákona o MPS
vyplýva, že vo veciach týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv je daná právomoc slovenského súdu, ak
je žalobcom spotrebiteľ, ktorý má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky. Nasledujúce
ustanovenia § 37d až 47 upravujú výlučnú právomoc, voľbu právomoci a právomoc v rodinných veciach,
vo veciach spôsobilosti na právne úkony, poručníctva a opatrovníctva, právomoc vo veciach vyhlásenia
za mŕtveho a v dedičských veciach a pri umorení listín a napokon vyňatie z právomoci slovenských
súdov.Súdkonštatuje,žeožiadenzuvedenýchprípadovsavtomtokonanínejedná,pretonauvedených
ustanoveniach zákona o MPS upravujúcich právomoc, nemožno právomoc slovenského súdu založiť.
Potom sa súd zaoberal otázkou, či právomoc možno založiť na ustanoveniach nariadenia Rady (ES) č.
44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len
„nariadenie“), ktoré stanovuje podmienky právomoci súdu členského štátu na konanie o určitej veci.
Podľa článku 2 ods. 1 nariadenia, ak nie je v nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území
členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. Ide o
základnú zásadu právomoci súdu členského štátu na konanie, podľa ktorej sa žaloba proti žalovanému
podáva zásadne na súde toho štátu, v ktorom má žalovaný bydlisko (sídlo) bez ohľadu na jeho štátne
občianstvo. Nariadenie teda vychádza zo zásady, že pre určenie právomoci súdu je rozhodujúce
kritérium bydliska (respektíve sídla) žalovaného, pričom podľa článku 3 odsek 1 nariadenia, osoby s
bydliskom na území členského štátu (kde má táto osoba bydlisko) možno žalovať na súdoch inéhočlenského štátu len na základe princípov upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly. Oddiely 2 až
7 kapitoly II nariadenia, určujú právomoc súdu napr. vo veciach určenia výživného, náhrady škody,
poistných, spotrebiteľských a pracovných zmlúv, výlučnú právomoc a iné situácie, pričom z článku 16
ods. 2 predmetného nariadenia vyplýva, že spotrebiteľa možno žalovať len na súde toho štátu, v ktorom
má spotrebiteľ bydlisko, preto ani podľa predmetného nariadenia nie je na konanie daná právomoc
slovenského súdu, pretože je zrejmé, že žalovaný má bydlisko na území Českej republiky, teda v zmysle
Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a
obchodných veciach je daná právomoc súdu Českej republiky.
Podľa článku 16 ods. 1 nariadenia, spotrebiteľ môže žalovať druhého účastníka zmluvy buď na
súdoch členského štátu, v ktorom má tento účastník bydlisko, alebo na súdoch podľa miesta bydliska
spotrebiteľa.
Podľa článku 16 ods. 2 nariadenia, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch
členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
Zmluva medzi Republikou československou a Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Írska o právnej
pomoci vo veciach občianskych (152/1938 Sb.) neobsahuje ustanovenia týkajúce sa právomoci súdov
zmluvných strán.
Z uvedených dôvodov je zrejmé, že na konanie vo veci nie je daná právomoc súdov Slovenskej
republiky, keď odporca je osoba s bydliskom na území Veľkej Británie, ktorá skutočnosť je súdu známa
z rozhodovacej činnosti (č. l. 39 - 40 spisu), keď zo spisu sp. zn. 6C/5/2013 bolo zistené, že odporca sa
dlhodobo zdržiava na území Veľkej Británie, kde mu boli doručované aj zásielky súdu. Pod bydliskom
žalovaného v zmysle ustanovení nariadení treba rozumieť miesto, kde sa fyzická osoba zdržiava s
úmyslom zotrvať na danom mieste dlhodobo. Súd vo veci zistil, že odporca sa na adrese trvalého pobytu
na území D. nezdržiava dlhodobo, jeho pobyt na tejto adrese nie je známy, nakoľko žije vo E. (č. l. 39
- 40 spisu). Úmysel odporcu zotrvať na území Veľkej Británie je zrejmý aj zo skutočnosti, že odporca
v uvedenom štáte dlhodobo pracuje.
S ohľadom na uvedené skutočnosti, právomoc súdov Slovenskej republiky nemožno založiť na žiadnom
ustanovení relevantného právneho predpisu. Nedostatok právomoci súdu na konanie je prekážkou
neodstrániteľnou, ktorej výsledkom môže byť podľa § 104 ods. 1 O.s.p. jedine zastavenie konania. Preto
súd vo veci konanie zastavil pre nedostatok právomoci v tejto veci na konanie.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. tak, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keď konanie bolo zastavené.
Podľa § 11 ods. 3, ods. 4, ods. 6 a ods. 11 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za
výpis z registra trestov vrátil súd navrhovateľovi o 6,63 Eur krátený súdny poplatok z návrhu na začatie
konania v sume 16,50 € (16,50 € - 6,70 € = 9,80 €). Realizáciu vrátenia tohto súdneho poplatku vykoná
po právoplatnosti tohto uznesenia Daňový úrad Bratislava.
Z dôvodu existencie neodstrániteľného nedostatku podmienky konania, ktoré viedlo k zastaveniu
konania súd nerozhodoval o námietke odporcu ohľadom vstupu vedľajšieho účastníka do konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v troch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta
O.s.p.).V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.