Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 6, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17CoE/22/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8808206083
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8808206083.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného PROFIDEBT Slovakia s.r.o., Mliekarenská 10, 820
05 Bratislava, IČO: 35 925 922, proti povinnej F. L., A. XXX/XX, XXX XX L. V. B., o vymoženie 757,21
eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č.
k. 11Er/408/208-20 zo dňa 25.11.2013 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju s tým, že o
trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa §§ 41 ods. 2 písm. d); 57 ods. 1 písm. g), 58 ods. 1 Exekučného
poriadku, § 4 ods. 1 až 3 a § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní.

Konštatoval, že v posudzovanej veci podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému
na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok. Rozhodcovská doložka ale nebola

osobitne dojednaná v zmluve, nebola osobitne podpísaná a nevyplýva z nej, že povinný bol oboznámený
o tom, že spory medzi zmluvnými stranami môžu byť riešené rozhodcovským súdom. S poukazom na
rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.k. 12CoE/11/2011-28 zo dňa 10.05.2011 prvostupňový súd
nepovažoval rozhodcovskú zmluvu za platne uzavretú z dôvodu nedodržania zákonom vyžadovanej
písomnej formy.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený.

Namietal, že z ustanovení §§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní vyplýva, že rozsah preskúmavacej právomoci exekučného súdu vo
vzťahu k exekučnému titulu je daný a vymedzený na preskúmanie materiálnej a formálnej vykonateľnosti
exekučného titulu, na posúdenie rozporu plnenia, priznaného exekučným titulom ako plnenia objektívne
možného, právom dovoleného alebo plnenia v súlade s dobrými mravmi. Posúdenie hmotnoprávneho
základu plnenia je obmedzené len na nachádzacie konanie ako také, čo je dané § 35 zákona o

rozhodcovskom konaní, ustanovením § 51 ods. 3 tohto zákona k ustanoveniu § 159 ods. 3 O.s.p., § 40
ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní v znení do 30.06.2009 a v znení po 01.07.2009 a oddelením
nachádzacieho konania a konania exekučného.Poukazujúc na rozhodnutie vo veci C - 40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina
Rodríguez Nogueira, oprávnený ďalej namietal, že ako jeden z dôvodov pre podanie žaloby o zrušenie
rozhodcovskéhorozsudkujeustanovenie§40ods.1písm.c)zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskom

konaní, teda popieranie platnosti rozhodcovskej doložky. Dôsledkom postupu exekučného súdu je, že
opomenutie alebo zmeškanie lehoty povinným nahradí exekučný súd svojím postupom ex lege, hoci ani
ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní a ani ustanovenia Exekučného poriadku ho neoprávňujú
iniciovať konanie a posudzovanie o dôvodoch v uvedenom ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní.

Namietal taktiež nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia a taktiež to, že exekučný súd opätovne

posudzoval právo žalobcu bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup, čo je v rozpore so
zásadou res iudicata.

Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že s s rozhodnutím Okresného súdu Vranov nad Topľou
súhlasí.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vydala vyšší súdny úradník.

V spise sa nachádza vyjadrenie zákonnej sudkyne, že s rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka
súhlasí, odvolaniu oprávneného nemieni vyhovieť, a preto nariadila vec predložiť odvolaciemu súdu
podľa § 374 ods. 4 O. s. p.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci kompetencií podľa § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal

napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia
§ 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 1, 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec
správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v

štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ako aj s
dôvodmi tam uvedenými (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Už vo viacerých rozhodnutiach odvolací súd konštatoval, že nespochybňuje význam materiálnej
právoplatnosti súdneho rozhodnutia a to predovšetkým v záujme právnej istoty vyplývajúcej z
právoplatného súdneho rozhodnutia. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia štátneho orgánu nie je

bezvýnimočná a možno ju prelomiť v zákonom stanovených prípadoch (napr. účinky rozhodnutia v
blokovom konaní, ktorým súd nie je viazaný, § 135 ods. 1 in fine O.s.p.). O takýto prípad ide aj v
ust. § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní („ZoRK“), ktoré v odseku 2 dáva nie možnosť ale ukladá
dokonca povinnosť zastaviť exekučné konanie, a to práve to, ktoré začalo na základe rozhodcovského
rozsudku. Zastavením exekučného konania teda exekučný súd prelomuje materiálnu právoplatnosť

rozhodcovského rozsudku a zaniká zároveň prekážka rozsúdenej veci. Pre oprávneného zastavením
exekučného konania podľa § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní odpadá prekážka res iudicatae na
uplatnenie práva na súde.

Z vyššie uvedeného plynie, že súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s § 45 ZoRK je
hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Exekučný súd je tak povinný od začiatku konania

prihliadať na to, či tu sú dôvody neprípustnosti exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku uvedené
v § 45 ZoRK. Jediným obmedzením exekučného súdu v tejto fáze je, že vzhľadom na neúčasť povinného
v tejto fáze konania sa nemôže zaoberať tými dôvodmi neprípustnosti exekúcie, na ktoré môže prihliadať
len na návrh [§ 45 ods. 1 písm. a) v spojení s ods. 2 ZoRK].Námietky oprávneného týkajúce sa nemožnosti zastavenia exekučného konania sú teda v zjavnom
rozpore s dikciou ustanovenia § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní . V tomto smere ani Európska
komisia vo svojich pripomienkach a ani súdny dvor vo veci C-76/10 nevzhliadli žiadny problém v

ustanovení § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní v snahe zabrániť exekúcii, ak by sa ňou mal porušiť
záväzok štátu.

Najvyšší súd už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval oprávnenie exekučného súdu preskúmať
existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci 3Cdo 146/2011 najvyšší súd judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ
oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu,
je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe

uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či
rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný
súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť
súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods.

2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený
výkon rozhodnutia neprípustný“. Obdobne porov. aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
vo veci 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach
IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa
1.11.2011.

Vo vzťahu k odvolacej námietke oprávneného, týkajúcej sa právneho posúdenia veci, odvolací súd
konštatuje, že nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl
v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce
správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva musí mať

písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá
v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá
telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, 4) ktoré umožňujú zachytenie obsahu
rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Rozhodcovská zmluva v tomto prípade nebola podpísaná zmluvnými stranami, ale bola len súčasťou

všeobecných obchodných podmienok, na ktoré podpísaná zmluva len vo všeobecnosti odkazovala.
Takúto rozhodcovskú zmluvu ale nemožno považovať za uzavretú podľa §§ 3 a 4 zák. č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva je zmluva, ktorej obsah a forma sú uvedené v zákone
a tento vylučuje jej uzavretie len odkazom na úverové podmienky, pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy.
Ustanovenie § 273 Obchodného zákonníka tu nie je možné použiť a u spotrebiteľských zmlúv niet

úpravy obdobnej ako u poistných zmlúv v prípade § 788 ods. 3 OZ. Neexistencia rozhodcovskej zmluvy
znamená to, že rozhodcovský súd nemohol daný spor prejednať. Rozhodcovská zmluva je pojmovo
procesným dojednaním, ktorej cieľom je založenie právomoci rozhodcu či Stáleho rozhodcovského
súdu, a to namiesto alebo vedľa právomoci súdu všeobecného. Možno povedať, že rozhodcovská
zmluva má zmiešanú povahu, pretože sa jednak uzatvára podľa procesného predpisu, a to zákona

o rozhodcovskom konaní, ktorý stanovuje len niektoré pravidlá uzatvárania, pokiaľ ide o obsah a
formu, avšak v ostatnom, najmä pokiaľ ide o náležitosti právnych úkonov a kontraktačného procesu, je
nutné túto doložku podriadiť režimu hmotného práva. Rozhodcovská zmluva je teda uzatváraná podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka o zmluvách ako najbližšieho právneho odvetvia. Rozhodcovská
doložka nie je koherentnou súčasťou hlavnej zmluvy, v ktorej je obsiahnutá, a platí doktrína separácie

rozhodcovskej zmluvy a zmluvy hlavnej, podľa ktorej sú obe zmluvy na sebe celkom nezávislé. V
exekučnom konaní v každom štádiu treba skúmať existenciu podmienok konania a jednou z nich je
existencia exekučného titulu. Ak tento bol vydaný orgánom, ktorý na to nemal právomoc, potom ide
o akt, ktorý nemá atribúty exekučného titulu a dôsledkom je zastavenie exekučného konania alebo
zastavenie exekúcie alebo zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré má v

konečnom ten dôsledok, že v zmysle § 44 ods. 3 Exekučného poriadku sa exekučné konanie zastaví. Ajkeď rozhodcovská doložka bola súčasťou všeobecných obchodných podmienok, v zmysle rozhodnutia
NS SR sp. zn. 2Cdo 245/2010, ani zo samotného technického spojenia zmluvy a VOP nemožno vyvodiť,
že obsahuje nepochybný prejav vôle účastníkov zmluvy.

Odvolateľ v podanom odvolaní navyše vôbec nespochybnil záver súdu prvého stupňa o nedodržaní
písomnej formy rozhodcovskej zmluvy.

Judikatúra súdov vrátane europského súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-

I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací
súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými
odvolacími námietkami.

Na základe vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa ustanovenia
§ 219 O. s. p. ako vecne správne potvrdil. Práva oprávneného nie sú týmto rozhodnutím v súvislosti s

prelomením zásady res iudicatae nijako dotknuté.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 4 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.