Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 5, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23CoE/15/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3511205954
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Gáborík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3511205954.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35724803, právne zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO: 36613843, proti povinnému: Z. L., bytom O. I. XXX/XX, S., o vymoženie 228,64 eur s
príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom,
č.k. 5Er/570/2011-13 zo dňa 21. júna 2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 44 ods. 2 Ex. por., § 45 ods. 1 a 2
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, ako aj smernicu
Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol,

že oprávnený spísal dňa 04.07.2011 u súdneho exekútora do zápisnice návrh na vykonanie exekúcie
proti povinnému na vymoženie sumy vo výške 228,64 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6 %
ročne zo sumy 324,54 eur od 21.05.2005 do 28.02.2011, úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne zo
sumy 324,54 eur od 01.03.2011 do zaplatenia, zmluvnou pokutou vo výške 32,45 eur. Ako exekučný
titul pripojil rozhodcovský rozsudok, sp. zn. EP 60110/11 zo dňa 21.03.2011. V predmetnej exekučnej
veci súd prvého stupňa zistil, že sa vymáha plnenie zo Žiadosti a zmluvy o poskytnutí rýchlej pôžičky

č. XXXXXXX zo dňa 03.05.2004 medzi pôvodným oprávneným a povinným, na ktorú sa vzťahuje
právny režim zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a subsidiárne ako spotrebiteľskú
zmluvu aj všeobecná právna úprava spotrebiteľských zmlúv uvedená v § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Uviedol, že vo Všeobecných obchodných podmienkach pôžičky poskytovanej spoločnosťou,
ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou predmetnej Žiadosti a zmluvy o poskytnutí rýchlej pôžičky č. 2001051
zo dňa 03.05.2004 uzatvorenej medzi pôvodným oprávneným a povinným, v článku VII. písm. n) je

obsiahnutá neprijateľná podmienka v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, pretože
podľa tam uvedenej rozhodcovskej doložky sa budú všetky spory riešiť pred Rozhodcovským súdom
zriadeným pri Slovenskej hospodárskej komore. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Neprijateľné podmienky demonštratívne
uvedené v ustanoveniach § 53 Občianskeho zákonníka ako inštitút, predstavujú pretavenie princípu
dobrých mravov do pozitívneho práva, preto bez ohľadu na účinnosť novely Občianskeho zákonníka,

ktorá zaviedla neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka týkajúcu
sa rozhodcovskej doložky (z. č. 568/2008 Z. z. účinný od 01.01.2008), takéto ustanovenie, ak je
obsiahnuté v spotrebiteľskej zmluve, bude vždy v rozpore s dobrými mravmi, keďže dobré mravy
nepodliehajú zmenám tak dynamickým spôsobom ako slovenský právny poriadok, a teda exekučný súd
bude podľa § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní aj bez návrhu povinný zastaviť
exekúciu, resp. v tomto prípade zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a to

pre rozpor vymáhaného plnenia s dobrými mravmi. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe
rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je totiž plnením, ktoré je v rozpore s dobrýmimravmi. Z dôvodu, že sa má vymáhať plnenie, ktoré odporuje dobrým mravom súd prvého stupňa podľa
§ 44 ods. 2 Ex. por. v spojení s § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní ex offo zamietol
žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to v celom rozsahu.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý mal za to, že súd prvého stupňa v
prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Ex. por. Uviedol, že
právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu
SR, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí
lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Ak sú splnené

dôvody podľa § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, exekučný súd je oprávnený
a povinný konanie len zastaviť a nie nevydať poverenie. Platný právny poriadok exekučnému súdu
nezveruje právomoc konať vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku ako súdu, ktorý rozhoduje vo veci
samej.Privýkladevýznamu§45ods.1písm.c/zákonaorozhodcovskomkonanítrebamaťnazreteli,že
exekučný súd pri zastavení exekučného konania nie je príslušný na meritórny hmotnoprávny prieskum
exekučného titulu, a preto skúma len vlastnosti uloženej povinnosti, nie rozhodnutie samotné. Cieľom

tohto prieskumu je zistiť, či povaha samotného plnenia je v súlade s právom. Dôvodom na zastavenie
exekučného konania v zmysle uvedeného ustanovenia by bolo, ak by rozhodcovský rozsudok ukladal
povinnosťplniťniečo,čobybolovrozporesprávnymporiadkom.Existencia,resp.neexistenciatakéhoto
dôvodu pre zastavenie exekučného konania je pritom priamo zistiteľná z výroku rozhodcovského
rozsudku. Uvedené potvrdzuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.

33 Cdo 2675/2007 zo dňa 30.10.2009. Podľa Súdneho dvora zásada procesnej autonómie nemôže
vyžadovať, aby vnútroštátny súd kompenzoval nielen opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa,
ktorý nepozná svoje práva, a taktiež, aby exekučný súd úplne nahradil celkovú pasivitu spotrebiteľa v
spore pred rozhodcami, ak sa spotrebiteľ nezúčastní na rozhodcovskom konaní a nepodá ani žalobu
o neplatnosť rozhodcovského rozsudku. Z európskeho práva nemožno vyvodzovať za súčasného

právnehostavuzáver,podľaktoréhobyexekučnýsúdmalpovinnosťpreskúmaťexekučnýtitulanahradiť
tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Právne vzťahy zo
zmluvy o úvere uzavretej pred 01.01.2008 sa v súlade s § 261 ods. 1 písm. b/ Obch. zákonníka
upravujú Obch. zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov. Namietaným postupom a rozhodovaním
súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a

porušovaniu princípov právnej istoty, čím je oprávnenému znemožňované efektívne uspokojenie jeho
pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu,
a zároveň takýto postup môže založiť zodpovednosť štátu za škodu. Cieľom § 53 ods. 4 písm. r/
Obč. zákonníka je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z
ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom

konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok
zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť
spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje
práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak
rozhodne, v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle

navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Uvedené ustanovenie teda v žiadnom prípade
nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Oprávnený poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného nebolo podané.

Krajský súd v Trenčíne, ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 212 ods.
1 O.s.p.) a zistil, že odvolanie nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 214
ods. 2 O.s.p.

Správny bol záver súdu prvého stupňa, ktorý predmetnú Žiadosť a zmluvu o poskytnutí rýchlej pôžičky

zo dňa 03.05.2004 považoval za spotrebiteľskú zmluvu. Námietka oprávneného, že v preskúmavanom
prípade nešlo o spotrebiteľskú zmluvu a v súvislosti s tým poukázal na právnu úpravu zmluvy o úvereako tzv. absolútneho obchodu, odvolací súd uvádza, že v danom prípade nemohli vzniknúť pochybnosti
o spotrebiteľskom charaktere uzatvorenej zmluvy, pretože právny predchodca oprávneného poskytol
povinnému úver v rámci vykonávania svojej obchodnej činnosti, túto finančnú službu prijal povinný

ako spotrebiteľ, ktorý bol pri uzatváraní úverovej zmluvy jednoznačne v pozícii slabšej zmluvnej
strany a nemal možnosť osobitne vyjednať rozhodcovskú doložku, ktorá bola súdom prvého stupňa
správne posúdená ako nekalá. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na zákon č. 150/2004 Z.
z., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník a ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.04.2004, teda
pred uzatvorením predmetnej zmluvy a zakotvil do právneho poriadku Slovenskej republiky inštitút

spotrebiteľských zmlúv. Aj keď predmetný zákon zmluvy uzatvorené podľa iných zákonov ako Občiansky
zákonník za spotrebiteľské priamo neoznačuje, dospel odvolací súd k záveru, že uvedená právna
úprava nemá taxatívny charakter (ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom
ku dňu uzatvoreniu predmetnej zmluvy), a preto bola súdom prvého stupňa aplikovaná správne. Podľa
§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Takéto ustanovenia sú tzv. neprijateľnými podmienkami, a ako také ich Občiansky zákonník označuje
za neplatné. Na základe takejto interpretácie dospel odvolací súd k záveru, že Občiansky zákonník
poskytoval ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami aj pred 01.01.2008.

V tomto zmysle preto spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom
zákonníku pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník,

ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí
obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť, tzv. neprijateľné podmienky na ochranu slabšej zmluvnej
strany - spotrebiteľa. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v
súkromno-právnych vzťahoch a je základný inštitútom spotrebiteľského práva. Vnútroštátny súd má
posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje

medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Prípadná klauzula o aplikácii Obchodného
zákonníka nie je prekážkou na aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka, medzi ktoré patria aj
ustanovenia § 52 a nasl., týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, vychádzajúc zo subsidiarity Občianskeho
zákonníka.

V preskúmavanej exekučnej veci dospelo exekučné konanie do štádia posudzovania splnenia tých

zákonom stanovených procesných predpokladov, za ktorých súd poverí exekútora vykonaním exekúcie.
Po podaní žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle ustanovenia §
44 ods. 2 Ex. por. súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom. Okrem iného skúma, či
návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul, ktorý

je formálne i materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom
titule a či sú splnené všeobecné podmienky konania podľa § 103 O.s.p. V štádiu, pri ktorom súd
skúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie
alebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom, sa vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na
vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V tomto štádiu súd nevykonáva dokazovanie (ako procesnú

činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach § 122 až § 124 O.s.p.) - postačujúce je totiž, ak
sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do
neho založených listín. Dokazovanie, ktoré vyžaduje nariadenie pojednávania s možnosťou účasti
oprávneného i povinného v tejto časti exekučného konania neprichádza do úvahy aj z dôvodu, aby sa
tým nezmaril účel exekúcie, o ktorej sa má povinný prvýkrát dozvedieť až doručením upovedomenia o

začatí exekúcie.

Exekučný súd je v zmysle uvedeného už v štádiu splnenia zákonných predpokladov pre poverenie
súdneho exekútora vykonaním exekúcie oprávnený posúdiť, či oprávneným označený exekučný titul bol
alebo nebol vydaný k tomu kompetentným orgánom. Význam tohto oprávnenia spočíva v tom, že ak
exekučný titul vydal orgán, ktorý k tomu nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce

žiadne právne následky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti (záväznosti)
a na jeho základe nemožno preto viesť nútený výkon rozhodnutia (exekúciu). Osobitosť postavenia
rozhodcovského súdu spočíva v tom, že jeho právomoc vec prejednať a rozhodnúť sa odvodzuje
od rozhodcovskej zmluvy. Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je teda platné uzavretierozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo
rozhodcovskej doložky. Ak teda právomoc rozhodcovského súdu je závislá od existencie platnej
rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Ex. por. okrem iného zisťovať

rozpor exekučného titulu so zákonom, t. j., či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je
logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi
zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Iba platná rozhodcovská zmluva
môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť,
absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý.

Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t. j. vo veci vyplývajúcej
zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený spotrebiteľskou zmluvou tak
súd prvého stupňa v exekučnom konaní nepreskúmaval vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku,
ale len realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce z ustanovenia § 44 ods. 2 Ex. por., teda oprávnenie
posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Nedostatok právomoci rozhodcovského
súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za

následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44
ods. 2 Ex. por. vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv
spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo.

Predkladanie rozhodcovskej doložky spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže (predmet
rozhodcovskej zmluvy) a prirodzene nevenujú náležitú pozornosť tejto časti formulára, nemožno

taktiež zneužívať k záveru o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľa, pričom na tomto nič
nemení technika predkladania - inkorporovanie doložky do všeobecných zmluvných podmienok,
resp. vyhotovovanie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste papiera. Individuálne
vyjednanie treba vykladať z pohľadu spotrebiteľa, čo znamená, že nespočíva iba v možnosti výberu
medzi štátnym a súkromným súdom, ale predovšetkým je o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka

nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži.

Odvolací súd v tomto smere uzaviera, že neprijateľnosť a tým aj neplatnosť rozhodcovskej doložky je
daná tým, že nebola individuálne dojednaná a spôsobovala tak nevyváženosť v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech povinného. Z predmetnej Žiadosti a zmluvy o poskytnutí rýchlej pôžičky
zo dňa 03.05.2004 uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným totiž vyplýva,

že rozhodcovská doložka bola do predmetnej zmluvy zakomponovaná už pri jej podpise, keďže sa
nachádzala(akopredtlačenýformulár)vjejVšeobecnýchobchodnýchpodmienkach,atovčl.VII. písm.
n).

Z uvedených dôvodov, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods. 1
O.s.p., ako vecne správne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.