Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 27, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoE/69/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713215657
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6713215657.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti povinnému I. Q., nar.
XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom A. X. XXXX/XX, O. pre vymoženie pohľadávky
vo výške 1.745,65 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým,

Exekútorský úrad v Bratislave, Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX 19176/13, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 6Er/644/2013-14 zo dňa 8. novembra 2013
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 6Er/644/2013-14 zo dňa 8. novembra 2013 potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie.

Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že návrhom zo dňa 16.09.2013 sa oprávnený domáhal vykonania
exekúcie proti povinnému na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný
Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie sp. zn. II/2012-3250 zo dňa 22.03.2013.
Súd zistil, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o splátkovom úvere zo dňa
05.10.2005 uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným. Rozhodcovský súd

odvodil svoju právomoc od rozhodcovskej doložky, ktorá tvorí súčasť Všeobecných obchodných
podmienok.

Súd prvého stupňa v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ich súlad respektíve rozpor so
zákonom a dospel k záveru, že žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nemožno vyhovieť.
Súd konštatoval, že rozhodcovská doložka tvoriaca súčasť všeobecných obchodných podmienok bola
dohodnutá neplatne, nakoľko nebola obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami a

je súčasťou univerzálnych všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú predtlačené a veriteľom
opakovane používané pri uzatváraní zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu, povinný teda nemal
možnosť ovplyvniť ich obsah. Súd dospel k záveru, že nie je dodržaná písomná forma uzavretia
rozhodcovskej zmluvy v zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.

Vzhľadom na skutočnosť, že exekučný titul vydal rozhodcovský súd, ktorý nemal právomoc prejednať
daný spor, okresný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že tento je vydaný v rozpore

so zákonom, a preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku zamietol.Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V odvolaní vyjadril názor, že pokiaľ exekučný súd skúmal platnosť rozhodcovskej doložky z úradnej

moci (ex offo), konal mimo rozsahu svojej právomoci, ktorá mu bola zverená Exekučným poriadkom.
S poukazom na § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní uviedol, že právoplatný
rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu Slovenskej
republiky, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po
uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie.

Účelom exekučného konania je nútený výkon práva, ktoré bolo účastníkovi s konečnou platnosťou

priznané v predchádzajúcom súdnom alebo inom konaní, čím sú zároveň dané aj hranice právomoci
exekučného súdu. Ak by exekučný súd meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský
rozsudok pôsobil by ako súd konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným
titulom, čiže ako súd tretej inštancie. V tejto súvislosti poukázal odvolateľ na nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky I. ÚS 5/2002.

Pokiaľ ide o dôvody zastavenia exekučného konania podľa ust. § 45 ods. 1 psím. c) zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní exekučný súd nie je príslušný na meritórny hmotnoprávny prieskum
exekučného titulu, preto skúma len vlastnosti uloženej povinnosti, a nie rozhodnutie samotné. Dôvodom
na zastavenie exekučného konania v zmysle uvedeného ustanovenia by bolo, ak by rozhodcovský
rozsudok ukladal povinnosť plniť niečo, čo by bolo v rozpore s právnym poriadkom. Ustanovenie § 45

zákona o rozhodcovskom konaní tak podľa názoru odvolateľa neumožňuje exekučnému súdu skúmať
vecnú správnosť rozhodcovského rozhodnutia, teda hodnotiť skutkovú a právnu stránku prípadu a
vykonávať k tomu potrebné dokazovanie a vydávať rozhodnutie vo veci samej. Rovnako neumožňuje
predmetné ustanovenie exekučnému súdu skúmať zákonnosť procesného postupu rozhodcovského
súdu.

Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora C - 40/08, v ktorom sa v bode 37 uvádza, že ak sa má
zabezpečiť stabilita práva a právnych vzťahov, ako aj riadny výkon spravodlivosti, je dôležité, aby sa
nemohli napadnúť súdne rozhodnutia, ktoré sa stali konečnými po vyčerpaní dostupných opravných
prostriedkov alebo po uplynutí lehôt stanovených na podanie týchto opravných prostriedkov. Podľa
bodu 47 cit. rozhodnutia nie je možné, aby exekučný súd úplne nahradil celkovú pasivitu spotrebiteľa

v spore pred rozhodcami, ak sa spotrebiteľ nezúčastní na rozhodcovskom konaní a nepodá ani žalobu
o neplatnosť rozhodcovského rozsudku. Súdny dvor postavil svoj záver na zásade rovnocennosti,
podľa ktorej ochrana garantovaná spotrebiteľovi pri posudzovaní rozhodcovského rozsudku v rámci
exekučného konania musí byť porovnateľná s ochranou garantovanou mu vnútroštátnym právom v
rámci exekučnej fázy iných rozhodnutí (pri ktorých by zmeškal podať porovnateľný opravný prostriedok).

Rovnaký argument musí de facto preto platiť, ak by sa posudzovala garancia práv garantovaných
spotrebiteľovi v rámci exekučného konania na základe právoplatného rozsudku.

Vzhľadom na vyššie uvedené nemožno vyvodzovať z európskeho práva za súčasného právneho
stavu záver, podľa ktorého by mal exekučný súd povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť
tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Komunitárne právo

neukladá vnútroštátnemu exekučnému súdu žiadne iné priame povinnosti preskúmať vecnú správnosť
rozhodcovského rozsudku, okrem prípadu, že by bola narušená zásada rovnocennosti.

Zároveň dal do pozornosti, že pokiaľ bola zmluva o úvere, v ktorej bol dlžník spotrebiteľom uzavretá
pred dňom 01.01.2008, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 01.01.2008 z tejto zmluvy
posudzovať podľa ust. § 52 až 54 OZ. Poukázal na dôvodovú správu k ust. § 53 ods. 4 písm. r)

Občianskeho zákonníka, z ktorej vyplýva, že ak niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo
výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto
ustanovenia za neprijateľné, čo však nemá za následok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky.Postupom a rozhodovaním exekučného súdu v tomto prípade dochádza podľa oprávneného k
neoprávnenémuzásahudozákladnéhoprávaoprávnenéhonasúdnuochranuakporušovaniuprincípov
právnej istoty, čím je oprávnenému znemožňované efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom

konaní,ktoréprebiehanapodkladeprávomuznanéhoexekučnéhotituluazároveňtakýmtopostupmôže
založiť zodpovednosť štátu za škodu. Oprávnený na záver poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky vydané dňa 26.09.2011 pod sp. zn. 3 M Cdo 11/2010.

Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Sudca nemienil odvolaniu
oprávneného vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods. 4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu
súdu na rozhodnutie.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP
bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 02.09.2013 bola pred súdnym exekútorom spísaná
zápisnica obsahujúca návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Následne súdny exekútor podaním
doručeným okresnému súdu dňa 16.09.2013 požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

O uvedenej žiadosti rozhodol okresný súd napadnutým uznesením tak, že žiadosť súdneho exekútora
zamietol, pretože nedošlo k platnému dojednaniu rozhodcovskej doložky, a teda rozhodcovský súd
nemal právomoc vydať exekučný titul.

Exekučný súd v rámci preskúmavania súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo
návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom ako prejudiciálnu otázku skúma aj

splnenie všetkých procesných podmienok konania, medzi ktoré patrí aj procesná subjektivita účastníkov.

Podľa § 19 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) spôsobilosť byť
účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon
priznáva.

Odvolací súd v súvislosti so skúmaním podmienok konania zistil, že povinná proti ktorej navrhol

oprávnený vykonať exekúciu dňa 07.02.2013 zomrela, čím stratila ešte pred začatím exekučného
konania spôsobilosť byť účastníčkou konania v zmysle § 19 O.s.p.. Nakoľko nedostatok spôsobilosti byť
účastníkom konania je neodstrániteľnou prekážkou konania, už nesplnenie tejto podmienky na strane
niektorého účastníka v danom prípade povinnej má za následok, že súd žiadosti súdneho exekútora
nemôže vyhovieť, a teda ju zamietne.

Odvolací súd aj napriek vyššie uvedenej skutočnosti považoval za potrebné vyjadriť sa aj k predmetu
odvolacieho konania. Z predloženého spisu zistil, že exekučným titulom v predmetnej veci je
rozhodcovský rozsudok vydaný dňa 22.03.2013 pod sp. zn. II/2012-3250 Stálym rozhodcovským súdom
Slovenskej bankovej asociácie, so sídlom v Bratislave. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe
zmlúv o splátkovom úvere, ktoré právny predchodca oprávneného spoločnosť T. T., a.s. ako veriteľ a

povinný ako dlžník uzavreli dňa 05.10.2005.

Včlánku18Všeobecnýchobchodnýchpodmienok(ďalejVOP)sizmluvnéstranydohodliriešeniesporov
a rozhodcovskú doložku tak, že všetky spory, ktoré vzniknú z bankových obchodov pri nasledovných
bankových produktoch a/alebo súvislosti s nimi a) pri vykonávaní prevodov peňažných prostriedkov, b)
pri vydávaní a používaní platobných kariet, pri poskytovaní a používaní platobných služieb, prípadne

iných elektronických platobných prostriedkov určených osobitným zákonom, ako aj spory, ktoré vznikli
alebo vzniknú zo zmlúv upravujúcich tieto bankové produkty a/alebo v súvislosti s nimi, vrátane sporov o
ich platnosť, výklad alebo zrušenie bude prejednávať a rozhodovať rozhodcovský súd, ktorým je podľa
čl. 2 VOP Stály rozhodcovský súd Asociácie bánk so sídlom Tellerova 1, 814 99 Bratislava.Podľa čl. 1.1 VOP Všeobecné obchodné podmienky tvoria súčasť akejkoľvek zmluvy uzavretej medzi
bankou a klientom v súvislosti s príslušným bankovým produktom, bez ohľadu na to, či je príslušný
bankový produkt vo VOP upravený.

V čl. III Zmluvy o kontokorentnom úvere dlžník vyhlásil, že sa oboznámil zo VOP veriteľa, súhlasí s nimi
a zväzuje sa ich dodržiavať.

Podľa § 44 ods. 2 Zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia

žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Odvolací súd v súvislosti s námietkou oprávneného o tom, že súd v prejednávanej veci prekročil rámec
svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom zdôrazňuje, že v zmysle citovaného

§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúmava exekučný titul aj ex offo. Pokiaľ je exekučným titulom
rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto exekučného titulu je zisťovanie
toho, či medzi zmluvnými stranami bola platne uzavretá rozhodcovská zmluva, a to či už formou
osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a § 4 Zák. č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky pre exekučný súd vyplýva

priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať. Ak sa okresný súd zaoberal otázkou, či v
tomtokonaníboladanáprávomocrozhodcovskéhosúduvovecikonaťarozhodnúť,zostranyokresného
súdu sa nejednalo o posudzovanie vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a jeho postup
nesmeroval k zrušeniu tohto rozhodnutia.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK), rozhodcovská

zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľaods.2cit.ustanovenia,rozhodcovskázmluvamusímaťpísomnúformu,inakjeneplatná.Písomná
forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými
stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných
telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie

osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť
vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej
v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je
rozhodcovská zmluva podľa § 3.

Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že dlžník v čl. V ods. 2 zmluvy o splátkovom úvere vyhlásil, že
sa oboznámil so VOP veriteľa, súhlasí s nimi a zväzuje sa ich dodržiavať. Z čl. 1.2 VOP vyplýva, že sú
vydané veriteľom ako neoddeliteľná súčasť akejkoľvek zmluvy veriteľa, a teda aj zmluvy o splátkovom
úvere uzavretej s povinným. Z obsahu vyhlásenia dlžníka, ako aj zo samotných VOP vyplýva, že VOP
sú súčasťou predmetnej zmluvy o kontokorentnom úvere.

Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, že v prejednávanej veci došlo medzi
právnym predchodcom oprávneného a povinným k dojednaniu rozhodcovskej doložky obsiahnutej v
článku 18 VOP písomnou formou v súlade s § 4 ZoRK. Záver okresného súdu, ktorý pri vyhodnotení
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia vychádzal z právneho názoru, že rozhodcovská
doložka nebola dojednaná v zmysle § 4 ZoKR, že dojednanie takejto doložky je preto neplatné a žeexekučný titul bol z uvedených dôvodov vydaný na základe neplatného ustanovenia zmluvy a v rozpore
so zákonom je podľa názoru odvolacieho súdu nesprávny.

Po zhodnotení uvedených skutočností, odvolací súd zistil, že v rozhodcovskom konaní uplatnený

nárok vyplývajúci zo zmluvy o splátkovom úvere uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného
spoločnosťou T. T., a.s. a povinným dňa 05.10.2005, je nárokom vyplývajúcim zo spotrebiteľského
vzťahu. Odvolací súd mal z obsahu zmluvy preukázané, že sa v predmetnej veci jedná o spotrebiteľský
úver, pretože sú naplnené zákonné znaky spotrebiteľského úveru vyplývajúce z ustanovenia § 2 a §
3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia

zmluvy o úvere, ako aj ďalšie predpoklady vyžadované touto osobitnou právnou normou na to, aby
sa vzťah medzi veriteľom a dlžníkom podriadil právnemu režimu tohto zákona. Odvolací súd v tejto
súvislosti zdôrazňuje, že zmluvu o splátkovom úvere uzatváral povinný ako fyzická osoba, zo zmluvy
pritom nevyplýva, že pri jej uzatváraní povinný bol konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom právny predchodca oprávneného pri jej uzatváraní konal v
rámci svojej obchodnej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že vzťah medzi oprávneným a povinným je

spotrebiteľský,atoajspoukazomnaust.§ 23azákonač.634/1992Zb.oochranespotrebiteľaúčinného
v čase uzavretia zmluvy. Súd prvého stupňa preto postupoval správne, v súlade s právnou úpravou
Slovenskej republiky a aj s právom EÚ, keď skúmal rozhodcovskú doložku ako zmluvnú podmienku z
hľadiska, či nevyvoláva nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom.

Odvolací súd súhlasí aj s hodnotením súdu prvého stupňa, že rozhodcovskú doložku, uvedenú v čl. 18

Všeobecných obchodných podmienok je potrebné považovať za neprijateľnú, pretože spôsobuje hrubý
nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa.
Odvolací súd zastáva názor, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom
postavení z hľadiska jeho vyjednávacej sily, ako aj z hľadiska úrovne informovanosti a táto situácia
ho núti, aby pristúpil na vopred pripravené podmienky veriteľa-dodávateľa bez toho, aby podstatným

spôsobom mohol ovplyvniť ich obsah. Uvedená rozhodcovská doložka nebola individuálne dohodnutá
pričom jej obsah bol vopred pripravený, teda z tohto pohľadu spotrebiteľ nemohol dojednanie
rozhodcovskej doložky akýmkoľvek spôsobom zmeniť, mohol len úver prijať alebo ho odmietnuť,
ako to uviedol aj súd prvého stupňa. Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná
a ktorá určuje, že spory budú riešené výlučne v rozhodcovskom konaní, je neprijateľná. Právny

predchodca právneneného bol pri uzatváraní zmluvy podnikateľom, ktorý obsah rozhodcovskej doložky
na predtlačenom formuláry vopred pre spotrebiteľa pripravil, pričom mu neumožnil individuálne
dohodnúť žiadnu z podmienok, ktorá by mohla byť pre spotrebiteľa výhodnejšia, čím dosiahol, že
spotrebiteľ sa v prípade vzniku sporu musel podrobiť rozhodcovskému konaniu. Takto koncipovaná
rozhodcovskádoložkaakozmluvnápodmienkajevrozporespožiadavkouochranyspotrebiteľa,pretože

spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, a
to práve ku škode spotrebiteľa. V dôsledku uvedeného treba takto dohodnutú rozhodcovskú doložku
považovať za neprijateľnú a podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka za neplatnú.

Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli
bezpochyby vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytuje

ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pokiaľ teda súd prvého stupňa dospel k názoru, že dojednanie
rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, jeho záver je
správny a správne je aj rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
keďže exekučný titul bol vydaný nepríslušným orgánom, a teda ide o nulitný právny akt, ktorý v exekúcii
nie je možné vykonať.

Na základe uvedených záverov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219
ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.